Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-43-2019.pdf
PDF · 105.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: UNIX Auto s. r. o., sídlo: Stará Vajnorská č. 37, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 46 170 740, zastúpený advokátom: Tamás Puskás, sídlo: Alžbetínske námestie č. 1203, Dunajská Streda, proti žalovanému: MTECH SERVICE s.r.o., sídlo: Barčianska č. 68, 040 17 Košice - Barca, IČO: 36 662 607, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.9.2018, č.k. 36Cb/63/2018-48, v znení opravného uznesenia zo dňa 6.3.2019 č.k. 36Cb/63/2018-89
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaného v plnom rozsahu.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 11.5.2018 domáhal proti žalovanému vydania rozsudku v nasledovnom znení: „Zmluva o predaji časti podniku uzatvorená dňa 19.5.2016 medzi spoločnosťou M-TECH SERVIS, s.r.o., IČO: 36 606 863, sídlo: Barčianska č. 68, Košice
- Barca a medzi žalovaným, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXXX pre katastrálne územie W. mesto, obec: I. - W., okres: I. IV ako: pozemok parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria výmera XXX m2, pozemok parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria výmera XXX m2, pozemok parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/X, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria výmera XX m2, pozemok parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria výmera XXX m2, stavba - autoservis s garážami so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku parc. č. 216/12, v celosti je voči žalobcovi neúčinná.“ V rámci príslušenstva si žalobca uplatnil nárok na nahradenie trov konania.
3. Svoju žalobu žalobca s odkazom na možnosť danú § 42a Občianskeho zákonníka odôvodnil tak, že predajca podľa spornej zmluvy ako dlžník žalobcu uzavrel túto zmluvu v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu voči predajcovi. Žalobca tiež deklaroval, že žalovaný o tomto úmysle dlžníka žalobcu musel vedieť, čo odôvodnil skutočnosťou, že dlžník a žalovaný sídlia na rovnakej adrese a majú podobný predmet činnosti a obchodné meno týchto spoločností je takmer rovnaké. Žalobca tiež
uviedol, že kúpna cena vo výške 1.000,- eur vôbec nezodpovedá trhovej hodnote nehnuteľností, ktorých sa týkala, pretože trhová hodnota takýchto nehnuteľností je minimálne 200-krát vyššia.
4. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko odôvodnil tak, že na vydanie navrhovaného rozsudku nie sú splnené zákonné podmienky, konkrétne namietal: 1. Sporná zmluva nie je úkonom, ktorý by ukracoval pohľadávku veriteľa, pretože napriek trhovej cene nehnuteľností 200.000,- eur, je dohodnutá kúpna cena 1.000,- eur plne ekvivalentná, pretože na nehnuteľnostiach dlžníka viaznu viaceré záložné práva v hodnote cez 500.000,- eur; 2. Žalovaný nemal vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie žalobcu a žalobca to ani nijako nepreukázal, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalovaný a dlžník nie sú blízke osoby; 3. Žalobca nepreukázal vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi, pretože na predložených rozsudkoch nie je vyznačená ich vykonateľnosť. Nepreukázal tiež exekučné vymáhanie pohľadávky a jej neúspešnosť, čo podľa žalovaného je podmienkou na možnosť odporovať právnemu úkonu a 4. Na dlžníka žalovaného (resp. jeho právneho nástupcu) bol vyhlásený konkurz a žalobca si v rámci konkurzu neuplatnil svoju pohľadávku.
5. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.“
6. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.“
7. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a: a) osobou jemu blízkou (§§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.“
8. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.“
9. Podľa § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, 2c) alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.“
10. Podľa § 476 Obchodného zákonníka: „(1) Zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu a osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.“
11. Nespornými v tomto konaní sú nasledovné skutočnosti: 1. Dlžník žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 19.5.2016 Zmluvu o predaji časti podniku, na základe ktorej okrem iného prešlo vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v odseku 1 tohto odôvodnenia z dlžníka žalobcu na žalovaného; 2. Dlžník a žalovaný nie sú blízke osoby; 3. Žalobca má voči predávajúcemu podľa zmluvy uvedenej v bode 1 peňažnú pohľadávku.
12. Sporné a pre rozhodnutie vo veci samej podstatné sú nasledovné skutočnosti: 1. Má žalobca voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku ?; 2. Mal žalovaný vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie žalobcu? a 3. Došlo uzavretím predmetnej zmluvy k ukráteniu uspokojenia veriteľa (žalobcu)?. Iba po zodpovedaní vyššie uvedených sporných otázok bolo možné vo veci rozhodnúť a to s ohľadom na znenie vyššie citovaného § 42a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého musia byť zároveň splnené všetky vyššie uvedené podmienky, aby bolo možné žalobcom účinne odporovať predmetnému právnemu úkonu, t.j. Zmluve o predaji časti podniku uzatvorenej dňa 19.5.2016.
13. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania (oboznámenie sa s predloženými listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu) súd dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť, pretože žalobca dostatočne nepreukázal podstatnú a spornú skutočnosť - konkrétne nepreukázal dostatočne (iba to tvrdil), že žalovaný mal vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie žalobcu. Túto skutočnosť sa žalobca snažil preukázať svojim tvrdením, ktoré odôvodnil iba svojim presvedčením z dôvodu, že žalovaný a dlžník majú rovnaké sídla, obdobný predmet činnosti a podobný názov. Takáto úvaha žalobcu podľa názoru súdu nie je dostatočným dôkazom o tom, že žalovaný vedel o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie žalobcu. Z tohto jednoduchého dôvodu (nepreukázanie potrebného úmyslu - § 42a ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka) súd žalobu ako neoprávnenú zamietol.
14. Aj keď je to s ohľadom na vyššie uvedený záver bezpredmetné, tak súd považuje za vhodné zodpovedať aj odpovede na ostatné sporné otázky.
15. Žalobca má voči svojmu dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, čo je zrejmé z obsahu ním predložených rozsudkov prvostupňového a aj odvolacieho súdu. Je logické a vyplýva to aj zo zákona, že pokiaľ odvolací súd potvrdí rozsudok prvostupňového súdu, tak rozsudok prvostupňového súdu nadobudne právoplatnosť a aj vykonateľnosť a na tejto skutočnosti nič nezmení ani neskorší vstup dlžníka do konkurzu (pohľadávku je možné vymáhať prostredníctvom konkurzného konania, respektíve prípadne po jeho skončení). Námietka žalovaného, že žalobca nepristúpil k exekučnému vymáhaniu pohľadávky nemá žiadny vplyv na možnosť odporovať právnemu úkonu, vychádzajúc z príslušného zákonného ustanovenia je podstatné iba to, či má veriteľ (žalobca) vymáhateľnú pohľadávku.
16. Súd zastáva názor, že uzavretím odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Je logické, že pokiaľ dlžník stratí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (resp. k akýmkoľvek iným hodnotám), tak sa znižuje možnosť veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku voči tomuto dlžníkovi.
17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
18. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že mu voči žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.
19. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
20. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že nebolo žiadnou stranou sporu navrhnuté. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.
22. Odvolanie žalobca odôvodnil tým, že s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. Ako to bolo uvedené aj v žalobe žalobcu, dlžník - M-TECH SERVIS, s.r.o. uzatvorila dňa 19.5.2016 Zmluvu o predaji časti podniku so žalovaným. Podľa uvedenej zmluvy previedol dlžník - M-TECH SERVIS, s.r.o. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného, pričom kúpna cena celej časti podniku žalovaného, vrátane nehnuteľnosti, bola vo výške 1.000,- eur. Trhová cena prevedených nehnuteľnosti je však minimálne 200-krát vyššia, keď podľa jednotlivých ponúk od realitných kancelárií, ktoré boli predložené spolu so žalobou, trhová cena podobných nehnuteľností je v minimálnej výške 200.000,- eur.
24. Žalobca má za to, že práve obsah zmluvy o predaji časti podniku preukazuje, že žalovaný vedel o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Je predsa nelogické, je proti zdravému rozumu a je proti základným pravidlám v hospodárskom živote, aby došlo k prevodu nehnuteľnosti s minimálnou hodnotou 200.000,- eur za kúpnu cenu 1.000,- eur.
25. Úmyslom zmluvných strán zmluvy o predaji časti podniku bolo previesť majetok dlžníka na žalovaného tak, aby veritelia dlžníka už nemali možnosť vymáhať svoje pohľadávky z tohto majetku a aby bolo možné pokračovať v podnikaní už bez takýchto dlhov. Dlžník totiž skoro ihneď po prevode majetku sa zlúčil s ďalšími spoločnosťami a následne po zlúčení bola nástupnícka spoločnosť zrušená v konkurznom konaní pre nedostatok majetku.
26. Súd prvej inštancie však mimoriadne formalisticky a mimoriadne striktne vykladal ustanovenia Občianskeho zákonníka a odporovateľnosti právnych úkonov, keď mal za to, že žalobca nepreukázal ukracujúci úmysel žalovaného. Nie je jasné, že pokiaľ jednoznačne neprimeraná kúpna cena a vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovaného s údajmi dlžníka nepreukazuje ukracujúci úmysel žalovaného, aký dôkaz mal predložiť žalobca. Z výkladu súdu prvej inštancie vyplýva, že minimálne mal prísť na pojednávanie štatutárny zástupca žalovaného a sám mal potvrdiť, že áno, nehnuteľnosť kúpili s úmyslom ukrátiť žalobcu.
27. Takýto vklad je však formalistický do takej miery, že celé ustanovenie o odporovateľnosti právnych úkonov možno považovať za zbytočné a nevykonateľné, čo určite nebolo cieľom a úmyslom zákonodarcu.
28. Žalobca má za to, že obsah zmluvy o predaji časti podniku, kúpna cena časti podniku, pochybné okolnosti vykonávania podnikateľskej činnosti žalovaného, informácie o konkurznom konaní preukazujú, že žalovaný vedel o úmysle dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, event, aby odvolací súd zmenil rozsudok a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.
31. Žalovaný uviedol, že sa s podaným odvolaním nestotožňuje v celom rozsahu, pričom má za to, že žalobcom uplatňovaný nárok je domnelý a nedôvodný a odvolacie dôvody v odvolaní sú zjavne nesprávne. Rozsudok je v časti nepreukázania jednej z kumulatívnych podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) riadne odôvodnený, zrozumiteľný, založený na skutkovom stave vyplývajúcom zo žalobcom predložených dôkazov a v súlade s právnymi predpismi.
32. Na tejto skutočnosti nič nemení subjektívny názor žalobcu, ktorý prinajmenšom v tejto hmotnoprávnej podmienke neuniesol dôkazné bremeno a objektívne žiadnym, právne relevantným, spôsobom nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovaného o tomto úmysle.
33. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd vydal tento rozsudok: „Súd rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 36Cb/63/2018-48 zo dňa 21.9.2018 potvrdzuje. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
34. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.5.2019, pričom o termíne vyhlásenia rozsudku boli strany sporu zákonným spôsobom upovedomené.
35. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedenom v odôvodnení napadnutého rozsudku spĺňajúcom všetky požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci a preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 378 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
36. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť:
37. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
38. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, a pod. Z tohto výpočtu je vylúčený záver ako jednostranný právny úkon mortis causa, čo súvisí s univerzálnou sukcesiou.
39. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov.
40. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie)majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.
41. Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade. Najväčším nedostatkom tohto ustanovenia je to, že sa vzťahuje iba na fyzické osoby. Bolo by veľmi problematické použiť vyvrátiteľnú domnienku o úmysle ukrátiť veriteľa v prípade obchodnej spoločnosti, aj keby jej štatutárnym orgánom bola osoba dlžníka blízka v zmysle § 116, § 117.
42. Ako vymáhateľnú pohľadávku žalobca v žalobe uviedol rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 33Cb/14/2015 zo dňa 1.3.2016, ktorý potvrdil Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací dňa 31.5.2017 pod sp.zn. 3Cob/78/2016.
43. Z obsahu rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, avšak ako so žalovaným konal s právnym nástupcom žalovaného, a to s obchodnou spoločnosťou Webira s.r.o., so sídlom Alžbetina 665/30, Košice-mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 46 606 068.
44. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nemal pohľadávku proti pôvodnému žalovanému M-TECH SERVIS, s.r.o., naposledy so sídlom Barčianska 68, Košice, IČO: 36 606 863, ale spoločnosťou Webira s.r.o., so sídlom Alžbetina 665/30, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 46 606 068.
45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).