Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/35/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 30. mája 2019 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. z 25.1.2019 a takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. z 25.1.2019.

Podľa vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. z 25.1.2019 bol obžalovaný R. L. postupom podľa oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín, sp.zn. z 23.2.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa , Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

ako člen miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) Dolný Kubín zastávajúci funkcie vedúceho odboru tečúcich vôd, člena rybárskej stráže, identifikačné č. XXXX a rybárskeho hospodárstva ev. č. 3/2003 počas dní 12.9.2016, 13.9.2016, 14.9.2016 a 16.9.2016 v čase od 06.00 h do 07.30 h v Dolnom Kubíne vo vodnom úseku Jasenovského potoka pod kaskádou pri Florinovom dome, v rybárskom lososovo lipňovom chovnom revíri tzv. neresisku, obhospodarovateľa MO SRZ Dolný Kubín, evidovanom v miestnom rybárskom poriadku ako ORAVA č. 1b 3-2711-6-2, kde platí zákaz lovu po celý rok, v rozpore so všeobecným zákazom lovu rýb, v zmysle ustanovenia o rybárstve, lovil ryby pomocou dvojdielneho prívlačového rybárskeho prútu staršieho typu, na ktorého silóne mal upevnenú návnadu tzv. rotačný blinker zlatej farby.

Proti rozsudku súdu podal riadne a včas odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozhodnutie súdu je založené na hodnotení svedeckých výpovedí a výpovedí obžalovaného. Ostatné otázky, resp. námietky obžalovaného vznesené v rámci jeho obhajoby, boli súdom správne vyhodnotené v jeho neprospech. Ak súd časti výpovedí svedkov hodnotí ako nepravdivé (lovenie rýb), resp. v prospech obžalovaného, nemôže iné časti tej istej výpovede (pomery vo zväze) hodnotiť ako pravdivé, v neprospech obžaloby. Pri posudzovaní hodnovernosti svedkov sa musí posudzovať osoba, ktorá svedeckú výpoveď podáva jednotne. Súd sa pri hodnotení výsluchov svedkov nesprávne a jednostranne priklonil na stranu obžalovaného. Hodnovernosť svedkov Q., Q. a C. nie je narušená, ani s ohľadom na výpovede ostatných svedkov, a to ani pri tvrdených problémoch v rámci zväzu. Sám svedok C. na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní vysvetlil svoju motiváciu k podávaniu trestného oznámenia tak, že z tohto jeho vysvetlenia nie je možné odvodiť záver, že by jeho výpoveď, resp. výpovede svedkov Q. a Q. mali byť menej hodnoverné. K výkonu funkcie vodného hospodára obžalovaným uviedol, že interpretácia jeho konania súdom je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Svedkovia jasne uviedli, čo svojimi zmyslami vnímali a vypovedali zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. To, že obžalovaný ukázal svedkovi C. zmotaný silón, neznamená, že vykonával funkciu vodného hospodára. Rovnako bol súd potom povinný vyhodnotiť aj časť výpovede tohto svedka, v ktorej uviedol, že obžalovaného videl loviť ryby, ako pravdivú. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že rozsudok okresného súdu, ktorým obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa , je nesprávny. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný R. L. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že okresný súd správne zhodnotil vykonané dokazovanie v časti týkajúcej sa zrejmých rozporov medzi výpoveďami svedkov C., Q. a Q. a obsahom obrazovo-zvukového záznamu. Z vykonaného dokazovania bolo zrejme preukázané, že obžalovaný v kritickom čase a mieste vykonával činnosti smerujúce k ochrane vodného toku, ktoré mu ako členovi rybnej stráže a rybárskemu hospodárovi vyplývajú zo zákona. Obhajoba je tiež názoru, že svedecké výpovede svedkov, ktorí by mali usvedčovať obžalovaného zo spáchania skutku, sú ovplyvnené vnútornými nezhodami v rámci miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu, ktoré mali, okrem iného, za následok zmätočné odvolanie obžalovaného z funkcie hospodára revíru. V plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym i skutkovým posúdením prípadu zo strany okresného súdu obsiahnutého v napadnutom rozsudku. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a zákonný. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné podľa

Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami.

Záver okresného súdu o nevine obžalovaného krajský súd považuje za predčasný a nepresvedčivý, pretože tento nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu.

Súd prvého stupňa prehliadol, že použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech), vyplývajúcej z ust. , prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, ale že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany konania mohli účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

Týmito zásadami sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil, jeho rozhodnutie je prinajmenšom predčasné, hodnotenie dôkazov jednostranné, v prospech obžalovaného, pričom písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu nezodpovedá ustanoveniu

Podstata súdenej trestnej činnosti obžalovaného podľa obžaloby prokurátora má spočívať v tom, že ako člen miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) Dolný Kubín zastávajúci funkcie vedúceho odboru tečúcich vôd, člena rybárskej stráže, identifikačné č. XXXX a rybárskeho hospodárstva ev. č. 3/2003 počas dní 12.9.2016, 13.9.2016, 14.9.2016 a 16.9.2016 v čase od 06.00 h do 07.30 h v Dolnom Kubíne vo vodnom úseku Jasenovského potoka pod kaskádou pri Florinovom dome, v rybárskom lososovo lipňovom chovnom revíri tzv. neresisku, obhospodarovateľa MO SRZ Dolný Kubín, evidovanom v miestnom rybárskom poriadku ako ORAVA č. 1b 3-2711-6-2, kde platí zákaz lovu po celý rok, v rozpore so všeobecným zákazom lovu rýb, v zmysle ustanovenia o rybárstve, lovil ryby pomocou dvojdielneho prívlačového rybárskeho prútu staršieho typu, na ktorého silóne mal upevnenú návnadu tzv. rotačný blinker zlatej farby.

Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že nie sú nijaké pochybnosti o tom, že rybársky revír č. 3-2711-6-2 Orava č. 1b, ktorý je predmetom prebiehajúceho trestného konania, je evidovaný ako rybársky revír, na ktorom platí všeobecný celoročný zákaz lovu rýb. Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa možno ustáliť, že okresný súd vyhodnotil tvrdenia svedkov C., Q. a Q. ako tendenčné, nekorešpondujúce so samotným kamerovým záznamom a tvrdeniami obžalovaného, ako aj svedka P., nakoľko z obrazovo-zvukového záznamu, ktorý bol vyhotovený mobilným telefónom (vyhotovil ho svedok C.) a bol prehratý na hlavnom pojednávaní, nie je zrejmé, akej činnosti sa obžalovaný pod kaskádou pod Florinovým domom venoval. Z obrazovo- zvukového záznamu vidieť iba to, že obžalovaný vychádza spod mosta a v ruke drží udicu. Žiadnym spôsobom nebola vyvrátená obrana obžalovaného v tom smere, že ako vtedajší člen rybárskej stráže, tiež vedúci odboru tečúcich vôd a rybársky hospodár MO SRZ Dolný Kubín, na predmetný tok mohol chodiť sám a vykonávať činnosti v zmysle § 13 Zákona o rybárstve, teda najmä kontrolnú činnosť, hospodársku činnosť a prieskum, čo potvrdil aj svedok F.. Svedkovia C., Q. a Q. potvrdili, že obžalovaného nevideli uloviť rybu. Sám ukázal ruksak, v ktorom mal namotaný silón a nástrahu, pričom vysvetlil, že čistil tok od mŕtvej ryby, nečistôt a nástrah. Súd dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom. Prokurátor oprel obžalobu o svedecké výpovede, ktoré nekorešpondovali s obrazovo-zvukovým záznamom, v rámci dokazovania boli preukázané nezhody medzi svedkami C., Q., Q., pričom svedok P. a F. tieto problémy potvrdili, tiež aj to, že svedok C. podmieňoval „neoznámenie zistených skutočností“ polícii, pokiaľ obžalovaný odstúpi z funkcie rybárskej stráže a z výboru MO SRZ. Obžaloba tak nevyvrátila tvrdenia obžalovaného, že na mieste vykonával činnosti smerujúce k čisteniu toku, zisťoval zdroje znečistenia a vykonával opatrenia po zistení úhynu ryby, ktoré oprávnenia mu vyplývali priamo zo zákona o rybárstve ako členovi rybej stráže rybárskeho hospodára.

Odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok, nie sú logicky odôvodnené a zároveň sa odvolací súd ani nemôže stotožniť s úvahami právneho charakteru, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok. Okresný súd síce vykonal na hlavnom pojednávaní celý rad dôkazov a snažil sa skutkové závery podrobne odôvodniť. Napriek tomu sa odvolací súd s týmito závermi nemohol stotožniť a oslobodzujúci výrok považuje za predčasný. Treba tiež uviesť, že vyššie citované dôvody zodpovedali oslobodzujúcemu výroku skôr podľa písm. a) a nie dôvodu oslobodenia podľa písm. b)

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nelogicky vyhodnotil výpovede priamych svedkov L. Q. a Ing. L. C., ktorí sa vyjadrovali ku kritickému dňu 16.9.2016, kedy mal obžalovaný loviť ryby. Podľa názoru okresného súdu svedecké výpovede menovaných svedkov nekorešpondujú s obrazovo- zvukovým záznamom, ktorý mal byť vyhotovený mobilným telefónom. Svedok L. Q. sa jednoznačne vyjadril, že 16.9.2016 videl obžalovaného chytať ryby. Stál hore pri zábradlí a obžalovaného dobre videl. On osobne videl najmenej desaťkrát nahodenie nástrahy. Svedok na otázku, či je na videu viditeľné nahodenie návnady do vody pod kaskádou, doslova odpovedal, že keď človek vie, kedy a kde konkrétne sa pozerať, tak to vidno. Svedok tiež uviedol, že okrem obžalovaného sa tam nenachádzali žiadne iné osoby. Je pravdou, že svedok Ing. L. C. sa vyjadroval k tomu, že videl obžalovaného spod tunela vychádzať. Predtým však stál pri svedkovi Q.. Svedok doslova uviedol, že sa bol zvrchu pozrieť ako ústi turbína do potoka a videl ako dopadáva zlatá nástraha do vody. Svedkovi Q. povedal, aby ostal hore na tom istom mieste, on išiel dolu, ako sa vychádza z tunela, kde natočil video, ako obžalovaný odchádza.

Ak okresný súd neuveril tvrdeniam svedkov L. Q., Ing. L. C., za účelom overenia vierohodnosti ich svedeckých výpovedí mohol vykonať ohliadku miesta činu, či svedkovia z miesta, odkiaľ ho pozorovali a zároveň natáčali mobilným telefónom videozáznam, mohli alebo nemohli vidieť obžalovaného loviť ryby dňa 16.9.2016. Treba však pripomenúť, že svedkovia sa v skorých ranných hodinách na mieste nenachádzali náhodne, ale prišli tam až na základe vyjadrení svedka J. Q., ktorý im dňa 15.9.2016 poskytol poznatok o tom, že obžalovaný viac dní po sebe loví ryby na zakázanom mieste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal so svedeckými výpoveďami svedka J. Q.. Vo vzťahu k menovanému svedkovi neobstojí názor okresného súdu, že jeho výpovede nekorešpondujú s kamerovým záznamom. Treba pripomenúť, že svedok J. Q. sa vyjadroval ku kritickým dňom 12.9.2016, 13.9.2016 a 14.9.2016 a nie ku dňu 16.9.2016, kedy bol kamerový záznam vyhotovený.

Svedok J. Q. na hlavnom pojednávaní doslova uviedol, že videl obžalovaného na kritickom mieste loviť ryby v pondelok, utorok a v stredu, t.j. 12.9.2016, 13.9.2016 a 14.9.2016. V stredu aj videl, že v rybárskej taške má niečo, nemôže však povedať, že to bol konkrétne úlovok. Na otázky obžalovaného svedok následne uviedol, že v pondelok a v utorok si nie je istý, či v kaskáde stál obžalovaný, pretože on osobu pozoroval z cesty, z hornej časti premostenia. Z tej cesty do kaskády vidno. Postavou to mohol byť obžalovaný. V stredu ho priamo videl. Videl obžalovaného spod kaskády vychádzať. Dnu v toku pri ňom ani v jeden deň nebol.

V okolnostiach danej veci je však nepochybné, že okresný súd pri vykonávaní výsluchu svedka J. Q. jednotlivými procesnými stranami dôsledne nedbal na aplikáciu ustanovenia (odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedka). Podľa obsahu zápisnice o priebehu hlavného pojednávania svedok mal vypovedať zhodne ako na č.l. 60-61, t.j. ako pri výsluchu v prípravnom konaní. Následne mal svedok uviesť, že videl obžalovaného v kritickom čase loviť ryby. A v ďalšej časti svedeckej výpovede na hlavnom pojednávaní na otázky obžalovaného už svedok uviedol, že v pondelok a v utorok si nie je istý, či v kaskáde stál obžalovaný. V stredu ho priamo videl.

Odvolací súd uvádza, že v prípravnom konaní svedok J. Q. vypovedal, že v pondelok dňa 12.9.2016 išiel do školy a už z diaľky zbadal, že niekto vykonáva rybársku činnosť pod kaskádou povyše mosta pri Florinovom dome. Dosť sa ponáhľal do školy, ale pozrel sa z mosta a videl, ako do vody pod kaskádou dopadá nástraha, blinker, ktorý po dopadnutí sa sťahoval späť pomocou silónu. Nemal čas sa zdržiavať na zistenie, kto tam loví ryby, a tak len nazrel a videl postavu iba pri príchode smerom tam, potom išiel do školy. V utorok znovu z diaľky videl osobu, ako tam loví ryby, tak sa chvíľu zdržal až tá osoba vyšla spod mosta a na chodníku prešli popri sebe, pričom vtedy toho muža spoznal, že je to R. L.. V ten deň videl, že tam vykonával rybárske právo. Videl, ako dopadá blinker do vody na vodnú hladinu pod kaskádou. Potom pokračoval do školy. V stredu to bolo rovnako ráno. Videl znovu rybársku činnosť v kaskáde, znovu vyšiel spod mosta na cestu R. L. a prešli popri sebe, ako aj deň predtým. Tieto skutočnosti oznámil dňa 15.9.2016 Q. a C., ktorí sa dohodli, že tam pôjdu pozrieť nasledujúci deň. V piatok mu oznámili, že mal pravdu.

Pozornosti krajského súdu neuniklo, že na č.l. 218 spisu sa nachádza listinný dôkaz rukou písaný označený ako pracovný záznam brigádnických prác vykonávaných členmi MOSR Dolný Kubín, z ktorého je zistiteľné, že dňa 14.9.2016 R. L. ako vedúci brigády, D. S., T. Y., v čase od 07.00 h do 10.20 h sa zúčastnili brigády. Pokiaľ ide o miesto brigády, toto je z pohľadu krajského súdu nečitateľné.

V danej veci je nepochybné, že je mimoriadne dôležité zistiť osobu, ktorá mala loviť ryby v kritické dni 12.9.2016, 13.9.2016, 14.9.2016 a ktorú osobu mal v tomto čase vidieť, resp. opoznať svedok J. Q.. Ak odstraňovanie rozporov vo výpovediach svedka J. Q. ohľadne osoby, ktorú mal vidieť a ktorá mala loviť ryby na úseku, kde je celoročný zákaz lovenia rýb, i ohľadne dní, kedy k tomu malo dôjsť, podľa nenavrhli na hlavnom pojednávaní strany, mal tak urobiť súd prvého stupňa, vychádzajúc z ustanovenia , ktoré predpokladá, že súd urobí spravodlivé rozhodnutie, pretože je nesporné, že svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal rozdielne oproti prípravnému konaniu.

Krajský súd poukazuje aj na ďalšie dôkazy vykonané v danej veci. Nepriamy svedok Mgr. J. F. sa vyjadril, že o tejto veci vie len od L. C.. Bolo mu povedané, že obžalovaný lovil v Jasenovskom potoku. Neveril, že by obžalovaný lovil ryby, preto sa C. s Q. dohodli, že sa na miesto pôjdu pozrieť, pretože J. Q. videl obžalovaného v týchto miestach viac dní po sebe. Svedok na miesto nešiel. Oni dvaja natočili videozáznam a telefonovali mu, že obžalovaného videli, ako hádže udicou a vychádza spod mosta. Povedal im, že to bude asi nedorozumenie, že netreba hneď volať políciu. Aj o tom s obžalovaným hovoril, kde on na ďalšom zasadnutí hovoril, že vyťahoval pytliačky a tiež odstraňoval nejaký silón. Považoval to za vybavené.

Nepriamy svedok RNDr. L. P. k veci vypovedal, že na zasadnutí výboru ho hlavný hospodár pán F. informoval o tom, že videli obžalovaného chytať ryby v mieste zákazu. Obžalovaný k uvedeným skutočnostiam uviedol, že v mieste bol, vyberal pytliačku aj zdochnutú rybu, pričom pytliačku aj ukázal. Videl dve videá, na jednom obžalovaný vychádzal spod mosta a k tomuto sa vyjadril, že nebol chytať ryby. Na druhom videu sú nejasné zábery a počuť čľupnutie, možno pohyb blyskáča v kaskáde.

Obžalovaný na svoju obhajobu uvádza, že na mieste činu bol iba dňa 16.9.2016, pričom tam vykonával ochrannú a hospodársku činnosť. Oslobodil a pustil späť do vody chytenú a zamotanú rybu do silónov nachádzajúcich sa vo vode. Odstránil uhynutú rybu, odstránil PET fľašu od oleja, kovový dielec od oplotenia a naplavenín. Na rybárskom prúte nemal žiadnu návnadu, ani nástrahu. Mal pri sebe krátky rybársky prút.

Všeobecne treba pripomenúť, že výpoveď obžalovaného je dôkazom rovnocenným s ostatnými dôkazmi. Obsah výpovede obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pričom krajský súd neopomína, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, a teda i tvrdeniami, ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť tvrdení obžalovaného je však potrebné vyvrátiť procesne relevantnými dôkazmi a zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú pôvodné pochybnosti a zároveň vyvracajú výpoveď a obhajobu obžalovaného.

Treba zdôrazniť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.

Odvolací súd nemá v úmysle opustiť postavenie nestranného tribunálu, ale jeho povinnosťou je hľadať cestu k spravodlivosti, ktorá nepatrí len obžalovanému, ale všetkým. Bude úlohou súdu prvého stupňa pri zachovaní princípu nestrannosti zvážiť svoj ďalší procesný postup a či už na základe návrhu niektorej zo strán trestného konania alebo na základe vlastnej iniciatívy vykonať dôkazy, ktoré umožnia náležité zistenie skutkového stavu, v ktorom bude mať oporu zákonu zodpovedajúci konečný verdikt súdu prvého stupňa.

Úlohou súdu prvého stupňa po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude logickým spôsobom vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach tak, aby došlo k naplneniu primárneho cieľa - zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorým je spravodlivé rozhodnutie súdu. Takýto postup súdu súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočneniu spravodlivého procesu.

Súd prvého stupňa vyhodnotí všetky dôkazy podľa tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bude skúmať, či výpovede obžalovaného a svedkov sú logické a pri hodnotení výpovedí bude vychádzať z celých výpovedí.

Za existujúceho skutkového a právneho stavu potom odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len podľa , zrušiť napadnutý rozsudok a podľa vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.