Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-94-2019.pdf
PDF · 83.2 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, V., o zaplatenie 1.704,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 10Csp/59/2018-118 zo dňa 31. októbra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný n e má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
2) Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, má tie parametre, ktoré žalobca uviedol v žalobe, avšak absentuje v nej termín zročnosti jednotlivých splátok. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nebol názoru, že by pri každej jednej splátke, ktorých bolo celkovo 84 mal byť uvedený konkrétny dátum pozostávajúci z dňa, mesiaca a roku splatnosti tej ktorej splátky. Obdobie splácania úveru dostatočne zrozumiteľne vymedzovalo termín prvej splátky ku dňu 14.05.2010 a termín poslednej splátky k 14.04.2017. Mal za to, že údaj o zročnosti ďalších splátok aspoň uvedením poradového čísla dňa v kalendárnom mesiaci, ku ktorému majú byť ďalšie splátky zročné, v zmluve absentoval. Žalobca v konaní opak nepreukázal. Za takýchto okolností potom u 2. a 83. splátky úveru absentuje uvedenie termínu týchto splátok, čo je nedostatok, s ktorým ust. § 4 ods. 3 spája následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Z úverovej zmluvy zistil, že pri poskytnutí sumy 3.500,- eur celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 1.739,94 eur, pričom žalovaný mal celkovo veriteľovi zaplatiť sumu 5.239,94 eur. Ak teda žalobca žiadal proti žalovanému len sumu 1.704,04 eur, je zrejmé, že splátky, ktoré žalovaný žalobcovi doposiaľ poskytol, žalobca započítaval aj na istinu, aj na úroky, aj na bankové poplatky, hoci tak vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť robiť nemal a mal všetko započítať len na istinu úveru. Keďže dospel k záveru, že žalovaný v podstate istinu úveru preplatil, bolo dôvodným žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaný si svoj záväzok vrátiť poskytnutú istinu úveru splnil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. 257 ods. 1 CSP.
3) Proti tomuto rozsudku žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom požadoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovanému prizná nárok podľa žaloby v plnom rozsahu alebo aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že v zmluvnej dokumentácii absentuje splatnosť splátok úveru (mimo prvej a poslednej splátky), mal postupovať v zmysle ust. § 138 CSP o zjavne nedôvodnej žalobe, mal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že sa tak deje až na pojednávaní. Súd sa v tejto súvislosti obrátil na žalobcu až podaním zo dňa 08.10.2018, kde ho vyzval, aby sa vyjadril, či na žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko súdu sa javí úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva nevyjadruje termíny splatnosti ďalších 82 splátok a súčasne žalobcu požiadal o poskytnutie čitateľnej verzie všeobecných obchodných podmienok, ktoré platili v čase uzavretia zmluvy, nakoľko všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli predložené, platili v čase zosplatnenia úveru. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že frekvencia splátok zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ako i doba trvania zmluvy jednoznačne vyplýva. Podľa podaní súdu žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o splatnosti jednotlivých splátok nepopieral, skutkové tvrdenie žalobcu sa preto v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP považuje za nesporné. Súd v čase rozhodovania disponoval VOP, podľa ktorých dlžník je povinný splácať úver každý mesiac vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej plátky uvedenej v úverovej zmluve v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru (čl. IV. Ods. 4 VOP účinných od 01.07.2013). Ďalej poukázal, že podľa č. IV. Ods. 4 VOP účinných od 01.10.2009 bol dlžník povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru. Dátum prvej splátky bol 14.05.2010, dátum splatnosti každej ďalšej splátky tak bol tiež určený na 14. deň v mesiaci, resp. v najbližší nasledujúci pracovný deň. Namietal, že podľa ust. § 295 CSP súd mohol zaobstarať a použiť akékoľvek obchodné podmienky, čo však neurobil. Podľa žalobcu je napadnutý rozsudok postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, a to z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
4) K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil s tým, že poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, kde sa členovia senátov nestotožnili s rozsudkom Súdneho dvora C-42/15 a konštatovali, že mesačná splátka musí byť rozlíšená na výšku, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Až od 01.05.2018 platí, že mesačná splátka v spotrebiteľských zmluvách nemusí byť takto rozlíšená.
5) K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa žalobca nevyjadril.
6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj v súvisiacom výroku o trovách, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.
8) Len na podporu správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že pokiaľ išlo o vyhodnotenie vzťahu medzi stranami, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 14.04.2010 je potrebné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. V danom prípade sa aj odvolací súd stotožnil s tým, že predmetný vzťah je možné charakterizovať ako vzťah spotrebiteľský. Zmluvný vzťah bol v prejednávanej veci uzavretý medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery (žalobca) a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver mimo rámca akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej činnosti (žalovaný).
Žalovaný mal v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.
9) Po preskúmaní Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavretej dňa 14.04.2010 odvolací súd zistil, že je v nej uvedený len dátum prvej a poslednej splátky s tým, že počet splátok mal byť celkovo 84. V zmluve absentuje údaj o termíne splatnosti ostatných splátok. Pokiaľ žalobca poukazoval na čl. IV. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.10.2009, podľa ktorého bol dlžník povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru, toto znenie VOP účinných v čase podpisu zmluvy doložil až v odvolaní. Obsah spisu pred tým tvorili len nečitateľné VOP, ktoré žalobca doručil spolu so žalobou, a ktoré žalobca následne doplnil o čitateľnú verziu. Čitateľná verzia obsahovala obchodné podmienky, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňom 01.07.2013, a ktoré boli účinné v čase zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vyzval žalobcu na predloženie čitateľnej verzie VOP, ktoré platili v čase uzavretia zmluvy. Žalobca tieto VOP podmienky v konaní predložil až v rámci odvolania. Je potrebné dať do pozornosti, že Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 4 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Žalovaný pri podpise zmluvy síce vyhlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami, avšak žalobca nepreukázal, že Všeobecné obchodné podmienky boli žalovanému skutočne známe pri podpise zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, mal žalobca preukázať, že VOP boli k zmluve priložené ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to tak, aby sa spotrebiteľ mohol pred uzavretím zmluvy reálne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Nemožno pritom spochybniť, že údaj o termíne splatnosti splátky je pre spotrebiteľa významná informácia, nakoľko sa na omeškanie s platbou viažu zásadné právne následky v podobe sankcií. Ako správne vyhodnotil prvoinštančný súd, Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 14.04.2010, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala obligatórnu náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá skutočnosť automaticky nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako takej ale „len“ to, že vzniknutý zmluvný vzťah je potrebné považovať v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.
10) Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. § 138 CSP, nakoľko, ak mal za to, že žaloba je zjavne nedôvodná, mal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby, treba dodať, že zákon v predmetnom ustanovení neuvádza žiadny následok nesplnenia tejto povinnosti. Aj sám žalobca uviedol, že súd prvej inštancie ho vyzval výzvou zo dňa 08.10.2018, aby sa vyjadril či na žalobe trvá v celom rozsahu a aby predložil verziu VOP platných v čase uzavretia zmluvy, pričom obsahom výzvy bolo aj predbežné právne posúdenie sporu, avšak podanie neobsahovalo zároveň aj výzvu na späťvzatiie žaloby. V tejto súvislosti treba dodať, že predbežné právne posúdenie môže byť strane oznámené na akomkoľvek úkone, na ktorom nie je prítomná druhá strana alebo inou vhodnou formou. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie o preukázaní toho, že vzniknutý zmluvný vzťah je potrebné považovať v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, a preto by bolo nehospodárnym, pokiaľ by odvolací súd rozhodol o zrušení rozhodnutia z dôvodu, že súd prevej inštancie konal o žalobe, ktorá bola zjavne nedôvodná.
11) S prihliadnutím na uvedené a ďalej z dôvodu, že odvolací súd nezistil nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, a to aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.
12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný, aj keď mal v odvolacom konaní úspech, zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli, a preto by mu súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).