Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/82/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu S. J., a. s. so sídlom S., A. XXX/A, Y.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. A. I., PhD., s.r.o. so sídlom S., B. XX, proti žalovanému M. S. nar. X.X.XXXX, bytom H. I., o zaplatenie XXXX,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. februára 2019, č.k. - 88, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a III. p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.830,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 01.06.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom II. súd žalobu čo do zvyšku zamietol. Výrokom III. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53 %. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca M. banka, a.s., Y.: XX XXX XXX žalobou podanou dňa 28.08.2018 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 5.000 eur spolu s úrokom vo výške 138,83 eur, s úrokom vo výške 2.577,79 eur, s úrokmi zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 5.000 eur vo výške 13,9% ročne z tejto sumy od 01.06.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.000 eur od 01.06.2018 do zaplatenia a poplatkov vo výške 4,65 eur a nahradiť mu trovy konania. Uznesením č.k. -76 zo dňa 09.01.2019 súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu - M. banka, a.s., Y.: XX XXX XXX vstúpila nová strana sporu - súčasný žalobca. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 06.11.2014 právny predchodca žalobcu M. banka, a.s., Y. XX XXX XXX a žalovaný uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. V bode 1. zmluvy (Zmluvné strany) sú uvedené údaje žalovaného, okrem iného jeho meno, priezvisko, rodné číslo, č. OP, adresa trvalého pobytu. V bode 3. zmluvy s názvom „Zmluva o úvere“ sú uvedené tieto údaje: výška úveru 5.000 eur, výška mesačnej splátky 78,00 eur, výška úrokovej sadzby 13,90% ročne, RPMN 14,82%, priemerná RPMN na trhu 16,81%, celková čiastka úveru 9.341,15 eur, dátum prvej splátky 25.12.2014, dátum konečnej splatnosti úveru 25.11.2024, dátum každej ďalšej splátky k 25. dňu v mesiaci, počet mesačných splátok 120, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX. Súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky predchodcu žalobcu. Z aktuálneho stavu úveru k 31.05.2018 vyplýva stav pohľ. účtu - úroky vo výške 138,83 eur, pohľ. účtu

- poplatky 4,65 eur, zaplatené poplatky 45 eur, úroky na účte ČR 2.577,79 eur a zaplatené splátky v období od 25.12.2014 do 22.07.2015 celkom vo výške 498,52 eur. Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru

- upozornenie z 26.08.2015 predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie jeho záväzkov po lehote splatnosti viac ako tri mesiace vo výške 249,63 eur. Zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ak nedôjde k zaplateniu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. List bol odoslaný žalovanému dňa 26.08.2015. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.9.2015 predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa stala k 11.9.2015 predčasne splatnou v celom rozsahu. Súčasne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 5.143,48 eur pozostávajúcej z istiny 5.000 eur, úroku 138,83 eur, poplatkov 4,65 eur v lehote 10 dní od jej doručenia. Žalovaný si výzvu nevyzdvihol v odbernej lehote, o čom svedčí doručenka. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa 52 ods. 1 ; veta prvá, písmeno a), , o spotrebiteľských úveroch. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len sčasti. V konaní bolo preukázané, že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, z ktorej vyplynuli pre predchodcu žalobcu i žalovaného ako pre zmluvné strany príslušné práva a povinnosti. Právny vzťah založený medzi stranami predmetnou zmluvou je občiansko-právnym vzťahom. Právny základom tohto záväzkového vzťahu je o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. o spotrebiteľských úveroch je právnym predpisom upravujúcim osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromno-právnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. V konaní nebolo sporné, že predchodca žalobcu pri uzatvorení predmetnej spotrebiteľskej zmluvy bol veriteľom - právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný spotrebiteľom fyzickou osobou, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou aj s poukazom na v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Predmetný úver spolu s úrokom a nákladmi spojeným s úverom sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po 78 eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne. Žalovaný na svoju obranu neuviedol nič. Celý dlh žalovaného sa stal predčasne splatný dňa 11.09.2015. Keďže žalovaný svoj dlh voči žalobcovi pozostávajúci z nezaplatenej úverovej istiny vo výške 5.000 eur, z nezaplateného úroku a z nezaplateného úroku z omeškania vo výške spolu 138,83 eur (úroku a úroku z omeškania vyčísleného do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 11.09.2015 vychádzajúc zo zmluvne dohodnutej výšky úrokovej sadzby 13,9% ročne a z výšky zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne), ďalej z nezaplateného úroku z omeškania vo výške 686,94 eur (vyčísleného po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru za obdobie od 12.09.2015 do 31.05.2018 vychádzajúc z výšky zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne) a z poplatkov vo výške 4,65 eur, celkom spolu vo výške 5.830,42 eur neuhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaná suma predstavuje vyčíslený dlh žalovaného čo do istiny, úroku, úroku z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. ku dňu 11.09.2015 a v prípade úroku z omeškania a poplatkov po zosplatnení až ku dňu 31.5.2018. Spôsob výpočtu dlhu žalovaného bol žalobcom vysvetlený v jeho podaní zo dňa 23.1.2019, ktorý si súd osvojil. Súd nepriznal žalobcovi ním uplatnený úrok vo výške 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny od 12.09.2015 (vrátane od 1.6.2018) do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ) dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátky), následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. (R 59/2008). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ považoval celý dlh za splatný (nastaním splatnosti i poslednej dohodnutej splátky), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru. O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania súd rozhodol podľa . Žalovaný je naďalej omeškaní so zaplatením istiny od 1.6.2018. Priznaná výška úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne je v súlade s nariadenia vlády č. K prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (tu 25.12.2014) predstavoval úrok o 5 % vyšší ako základná úroková sadzba ECB, t. j. 5 % + 0,05 %, t. j. 5,05 % ročne. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomere rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 76,50% a neúspech v rozsahu 23,50%. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 53%. Takto pomerne úspešný žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku vo výrokovej časti II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom podľa názoru žalobcu naplnené nebolo. Poukázal na to, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. V prípade zmluvného úroku žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (Žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok Žalobcu na zmluvné úroky, pričom Žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom Zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. Veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru. Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. V prípade ak by veriteľ úver nezosplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je dlžník povinný platiť zmluvné úroky v prípade ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu aby bol od toho oslobodený v prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku Žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť, že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane, úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zároveň žalobca uvádza, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.: zo dňa 16.08.2018 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: zo dňa 28.06.2018. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alternatívne žiada, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej časti II. a III. podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá (výrok II.), ako aj súvisiaci výrok o trovách konania (výrok III.), a preto výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním žalobca nenapadol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť.

6. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti týkajúcej sa zmluvného úroku vo výške 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny od 12.09.2015 (vrátane od 01.06.2018) do zaplatenia, súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobcovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 13,9 % ročne z istiny, ale len úroky z omeškania. Uviedol, že v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústávneho súdu SR.

7. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa . Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

8. K námietke žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a arbitrárny, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku žalobcu nemožno považovať za dôvodnú. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudok náležite odôvodnil v zmysle . Odôvodnenie rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia dbal aj na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé. Okrem toho súd prvej inštancie svoj záver o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa zmluvného úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru oprel aj o príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR.

9. Uzavretý zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o úvere zo dňa 06.11.2014 je potrebné, aj podľa názoru odvolacieho súdu, posudzovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že na základe zmluvy o úvere poskytol predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 5000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 78,- eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si neplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, napriek výzve nezaplatil omeškané splátky riadne a včas, predchodca žalobcu ku dňu 11.09.2015 úver zosplatnil.

10. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). V zhode s názorom súdu prvej inštancie, odvolací súd opakuje, že po zosplatnení úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver súdu prvej inštancie je správny, pretože nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, a preto niet ani dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V prípade mimoriadnej splatnosti tak veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi. Nemá preto právo na úroky ako odplatu za užívanie istiny, keďže dlžník ju už užívať nemôže.

11. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

12. Zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnej veci má žalobca nárok po zosplatnení len na úroky z omeškanie a nie na dohodnuté zmluvné úroky, ako uviedol aj súd prvej inštancie.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení s . Žalovaný bol v konaní úspešný. Žalovanému však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).