Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/131/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci povinného otca N. Y., bytom W. XX/ X, zastúpeného Mgr. U. W., advokátkou so sídlom v O., L. X a oprávnenej dcéry nesvojprávnej U. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníčkou N.. T. Y., bytom O., V. 8, zastúpenou H. kanceláriou Y.. T. X. -Y.. U. X., so sídlom v O., L. XXXX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaniach oprávnenej a povinného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. septembra 2017, č.k. -536, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom znížil vyživovaciu povinnosť povinného otca na oprávnenú dcéru s účinnosťou od 01.09.2014 do 30.06.2017 na sumu 120 eur mesačne a s účinnosťou od 01.07.2017 na sumu 160 eur mesačne, ktorú je otec povinný prispievať k rukám opatrovníčky oprávnenej, druhým výrokom vo zvyšnej časti návrh povinného na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, tretím výrokom konštatoval, že týmto sa v časti výživného na oprávnenú dcéru zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -47 zo dňa 12. decembra 2013 a posledným výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom podaným dňa 11.08.2014 sa povinný - otec, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, svojej dcére, ktorá bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -47 zo dňa 12.12.2013 vo výške 190 eur mesačne z dôvodu, že dcére bol priznaný invalidný dôchodok, preto je podľa jeho názoru schopná sa sama živiť, keďže má pravidelný príjem. Súd prvej inštancie rozhodol o tomto návrhu dňa 09.06.2015 rozsudkom č.k. -95 v spojení s opravným uznesením č.k. -121 zo dňa 08.10.2015 tak, že tento zamietol a uložil povinnému zaplatiť oprávnenej náhradu trov konania, dôvodiac, že nie sú dôvody na zrušenie vyživovacej povinnosti povinného, nakoľko oprávnená nenadobudla schopnosť sama sa živiť. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie povinný, na základe ktorého Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č.k. -124 zo dňa 17.02.2016 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, nakoľko dospel k názoru, že súd prvej inštancie účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom ( ) tým, že sa nezaoberal návrhom povinného na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, lebo návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti v sebe zahŕňa aj návrh na zníženie výživného odkazujúc sa judikát R 2/1967. V odôvodnení rozsudku, vydaného po zrušení veci, súd prvej inštancie uviedol, že vyživovacia povinnosť k oprávnenej bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -47 zo dňa 12. decembra 2013 na sumu 190 eur mesačne. V tom čase mala oprávnená 17 rokov a navštevovala 10. ročník ŠL.,

pričom nedosahovala žiaden príjem. Priznaním invalidného dôchodku oprávnenej v sume 310 eur tak došlo k podstatnej zmene pomerov, v dôsledku ktorého je súd oprávnený opätovne sa zaoberať určením vyživovacej povinnosti povinného rodiča k oprávnenej. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX . MUDr. I. W., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, oprávnená trpí duševnou poruchou - organickým psychosyndrómom ťažkého stupňa pri organickom poškodení mozgu, ktorý nie je len prechodného charakteru. Táto duševná porucha sa u nej prejavuje emočnou oploštelosťou, zníženou spontaneitou a dynamogéniou, zníženou mimikou a gestikuláciou, afektívnou labilitou, simplexným, stereotypným myslením, poklesom intelektových a rozumových schopností na úroveň stredne ťažkej mentálnej retardácie, simplexnou osobnosťou. Jej konanie je bez primeranej vôľovej kontroly, ľahko ovplyvniteľné, správanie sa v rodine a v spoločnosti nesamostatné, je odkázaná na pomoc, dohľad a ochranu. V dôsledku duševnej poruchy je v plnom rozsahu neschopná zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a nie je schopná ovládať svoje konanie. Nie je možné očakávať, že jej stav sa v budúcnosti zlepší, prognóza ďalšieho vývoja duševnej poruchy nepriaznivá - zostane nezmenená, resp. môže sa zhoršiť. Na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -59 zo dňa 30.01.2015 bola oprávnená pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a za opatrovníka jej bola ustanovená matka, Ing. T. Y.. Oprávnená pokračovala od 01.09.2014 v štúdiu a navštevovala L. školu v O., ktorú ukončila a od 01.07.2017 navštevuje denný stacionár. Rozhodnutím U. zo dňa 07.07.2014 bol oprávnenej priznaný invalidný dôchodok v sume 310,30 eur mesačne. Z potvrdenia o výške dôchodkových dávok vyplýva, že v roku 2017 je invalidný dôchodok oprávnenej 323,70 eur. Z tvrdení opatrovníčky oprávnenej v rozpise príjmov mal súd preukázané, že v roku 2014, 2015 a 2016 dostala oprávnená vianočný príspevok od U.e v sume 79,81 eur, 79,98 eur a 78,67 eur. Ohľadne výdavkov oprávnenej súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že tie sú skutočne vynakladané, nakoľko ich vynaloženie preukazujú jednotlivé účtenky v súdnom spise. Od 01.07.2017 došlo k výraznej zmene pomerov na strane oprávnenej, nakoľko po ukončení L. školy v O. začala navštevovať denný stacionár. Jej pravidelné mesačné výdavky na stacionár sú v sume 110 eur mesačne. Z výpovede matky vyplynulo, že v stacionári má oprávnená zabezpečenú stravu 2 x denne, v stacionári trávi 8 hodín denne a absolvuje tam rôzne aktivity (napr. hipoterapiu, plavecký krúžok, divadelný krúžok a pod.). Ďalšími aktivitami oprávnenej po skončení pobytu v stacionári sú viaceré krúžky. Mesačné náklady na cestovné do školy a na krúžky je v sume 20 eur, na hygienické potreby 35 eur, na lieky 25 eur, na pranie a pracie prostriedky v sume 30 eur, na stravu vrátane obedov v škole 140 eur, telefón 10 eur, životné poistenie 36,22 eur, náklady na cukráreň, časopisy a sladkosti 30 eur, náklady na kaderníčku a kozmetiku 25 eur. Zároveň matka uviedla náklady na bývanie v sume 146 eur, nakoľko býva v byte s ňou a mali by sa o tieto náklady deliť spoločne. Oprávnená i naďalej navštevuje keramický, výtvarný krúžok a krúžok klavíra v sume 10 eur, 10 eur a 20 eur, kúpalisko v D. v sume 50 eur mesačne, kino v sume 12 eur. Na aktivity v zariadení pre mentálne postihnutých vynakladá 6 eur mesačne. Príjem otca bol v roku 2014 v sume 850,54 eur mesačne, v roku 2015 v sume 811,17 eur a v roku 2016 v sume 859,50 eur. V roku 2017 bol jeho mesačný príjem bez mesiaca máj vo výške 795 eur. Príjem v mesiaci máj 2017 dosiahol 1.356,18 eur. Z uvedeného vyplýva, že za prvý polrok 2017 bol jeho čistý mesačný príjem 888,50 eur. Odmeny dostáva 2 x do roka a nakoľko sa odmeny periodicky opakujú, súd pre posúdenie jeho príjmu v roku 2017 vychádzal zo sumy 888,50 eur, ktorú poberá, a to vrátane odmien. Iný príjem otec nedosahoval, čo bolo preukázané potvrdením športového klubu AS O., ako i zmluvou o dobrovoľníckej činnosti. Okrem oprávnenej otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ďalej súd uviedol, že predmetom konania je zrušenie vyživovacej povinnosti na oprávnenú, a to od 01.09.2014, t.j. odo dňa, od ktorého to požadoval otec. Súd konštatoval, že vyživovacia povinnosť oprávnenej osoby musí zodpovedať životnej úrovni jej rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Na zabezpečení životnej úrovne, spôsobu života oprávnenej sa podieľajú aj rodičia matky oprávnenej, ktorá uviedla, že matka hradí potreby oprávnenej za výraznej pomoci svojich rodičov, ktorí, aj keď sú starobnými dôchodcami, pracujú, aby mohli vypomáhať svojej dcére pri zabezpečovaní potrieb oprávnenej, ich vnučky. Uvedené dokladá aj to, že pri sčítaní mesačných nákladov matky a oprávnenej za rok 2015 (614,62 + 483,40) po odpočítaní príjmu matky a oprávnenej a vyživovacej povinnosti otca (528,29 + 320 + 190) je výsledok negatívny, teda príjem matky a oprávnenej je nižší než výdavky. Súd konštatoval, že je tak právom dieťaťa a povinnosťou jeho rodičov zabezpečiť rovnakú životnú úroveň, avšak rodičom nemožno ukladať povinnosť smerujúcu k tomu, aby životná úroveň dieťaťa bola vyššia než životná úroveň rodičov. Medzi základné potreby každej osoby patrí zabezpečenie stravy, bývania, hygieny a ošatenia. Uspokojenie týchto základných potrieb je potrebné zabezpečiť tak na strane oprávnenej, ako i na strane povinného, a to v prvom rade. Až po uspokojení týchto potrieb sa možno zaoberať ďalšími potrebami, pritom je potrebné dosiahnuť stav, aby životná úroveň oprávneného a povinného bola rovnaká, teda aby žiaden z nich neuspokojoval svoje ďalšie životné potreby na úkor druhého. Z priznaného invalidného dôchodku

a vianočného príspevku zo U. nebolo možné do skončenia štúdia na praktickej škole oprávnenej uhradiť všetky odôvodnené potreby. Jej príjem približne 320-325 eur bol schopný pokryť len nevyhnutné potreby, a to cestu do školy a krúžky 20 eur, hygienické potreby 35 eur, lieky 25 eur, 30 eur pracie prostriedky a pranie, 140 eur strava, 10 eur telefón, 21 eur obed v škole a 2 eur družina a oblečenie v sume 37 eur mesačne. Ostatné výdavky si hradiť schopná z toho príjmu nebola. Pred 01.07.2017, teda do času, kým oprávnená navštevovala praktickú školu, boli výdavky oprávnenej v súvislosti so štúdiom výrazne nižšie, keď pobyt oprávnenej v školskom zariadení bol prakticky zadarmo a hradila len náklady na družinu a školský obed v sume 23 eur. Od 01.07.2017 tieto výdavky už neexistovali, avšak došlo k zmene pomerov, nakoľko praktická škola bola nahradená denným stacionárom, pričom za pobyt v dennom stacionári sa platí suma 110 eur mesačne. S poukazom na tieto skutočnosti súd znížil výživné povinnému na sumu 120 eur mesačne od 01.09.2014 od 30.06.2017 a na sumu 160 eur mesačne od 01.07.2017, nakoľko to zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorému po uhradení jeho nevyhnutných výdavkov ostáva disponibilná suma. Z nej je povinný uhrádzať svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá má pokryť aj ďalšie potreby oprávnenej, ktoré odôvodňuje jej zdravotný stav a jeho stabilita, a ktoré sú v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca tak, aby ostala zachovaná rovnaká životná úroveň u oboch. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko ich priznanie by ani na okolnosti prípadu nebolo spravodlivé.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnená, a to proti výrokom I., III. a IV. Uviedla, že súd správne zistil, že má zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom, a to nielen na lieky, ale aj na stravu, ošatenie, obuv, školské aktivity a aj odôvodnené výdavky na záujmovú činnosť, výdavky na kultúrne vyžitie a od 01.07.2017 výdavky súvisiace s návštevou denného stacionára. Nestotožnila sa však so zistením súdu, že jej deklarované výdavky sú skutočne vynakladané a ich vynaloženie bolo v konaní riadne preukázané, pričom sa nejedná o žiadne účelové výdavky. Po odpočítaní jej invalidného dôchodku od jej odôvodnených výdavkov je zrejmé, že jej rodičia by sa mali podieľať na jej výžive v roku 2014 sumou 323,70 eur mesačne, v roku 2015 sumou 299,72 eur mesačne, v roku 2016 sumou 460,88 eur mesačne, v roku 2017 do 30.06.2017 sumou 468,26 eur mesačne a od 01.07.2017 sumou 566,26 eur mesačne. Namietala spôsob, akým sa podľa súdu majú jej rodičia podieľať na jej výžive, otec do 30.06.2016 len sumou 120 eur mesačne a od 01.07.2017 len sumou 160 eur mesačne. Z uvedeného je potom zrejmé, že jej matka sa musí na jej výžive podieľať v roku 2014 sumou 203,70 eur mesačne, v roku 2015 sumou 179,71 eur mesačne, v roku 2016 sumou 340,88 eur mesačne, roku 2017 do 30.06.2017 sumou 348,26 eur a od 01.07.2017 sumou 406,26 eur mesačne. Je toho názoru, že súd dostatočne nezohľadnil tú skutočnosť, že jej matka jej poskytovala a v podstate aj poskytuje doposiaľ 24-hodinovú dennú starostlivosť. Súd teda dostatočne nezohľadnil osobnú starostlivosť, ktorú matka pre ňu vykonáva. Jej otec sa žiadnym spôsobom na jej osobnej starostlivosti nepodieľa, navštevuje ju len v rozsahu 5,5 hodiny týždenne, prípadne jej zabezpečí program počas jedného týždňa zo 62 dní letných prázdnin. Otec žiadnym spôsobom nezabezpečuje osobnú starostlivosť o jej osobu, trávenie jej voľného času a zdravotný ťažký stav jej nijakým spôsobom neuľahčuje. Bola tiež názoru, že súd nevenoval dostatočnú pozornosť tej skutočnosti, že otec bol schopný si zakúpiť trojizbový byt do svojho výlučného vlastníctva, a to na základe zmluvy zo dňa 16.05.2016. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že mal na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 51.500 eur čerpať úver vo výške len 15.000 eur, zvyšné prostriedky mal z vlastných zdrojov. Otec mal teda v roku 2016 sumu vo výške 36.500 eur na zakúpenie si vlastnej nehnuteľnosti. Preto je toho názoru, že povinného schopnosti, možnosti a majetkové pomeru umožňujú, aby sa podieľal na jej výžive sumou vo výške 190 eur mesačne. Poukázala na jej nepriaznivý zdravotný stav. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zamietne a prizná jej náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho konania.

3. Proti rozsudku podal prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie aj otec , a to proti výroku I. a II. Uviedol, že markantný nárast životnej úrovne oprávnenej od poslednej úpravy výživného bol spôsobený najmä účasťou na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach, ako aj v dôsledku návštev cukrárne a obchodného centra niekoľkokrát do týždňa, kúpou DVD a CD nosičov. Mal za to, že tieto výdavky nijako nesúvisia s potrebami, ktoré odôvodňuje jej zdravotný stav a jeho stabilita. Podľa jeho názoru nemožno rodičom ukladať povinnosť smerujúcu k tomu, aby životná úroveň dieťaťa bola vyššia než životná úroveň rodičov. Mal za to, že súd mal uvedenú skutočnosť zohľadniť pri akceptovaní/neakceptovaní výdavkov oprávnenej v plnej miere na spoločenské akcie, výlety, kúpaliská. Súd za jeho opodstatnené pravidelné

výdavky akceptoval výdavky na bývanie a ostatné základné bežné výdavky v celkovej sume 584,99 eur. Súčasne akceptoval jeho výdavky na cestovné do práce autom, výdavok na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla však paradoxne neakceptoval, rovnako i výdavky na údržbu vozidla v sume 200 eur ročne z dôvodu, že tieto neboli preukázané, na druhej stane využívanie motorového vozidla nijako nespochybnil. Suma 200 eur ročne je podľa jeho názoru adekvátna veku a stavu vozidla v jeho vlastníctve. Oproti tomu výdavky oprávnenej na sladkosti a cukráreň v sume 30 eur mesačne, ročne v sume 360 eur, súd akceptoval bez najmenšej pochybnosti o ich vynaložení, a to aj napriek jeho námietke, že oprávnená nepredložila o nich žiaden doklad. Ak by súd akceptoval jeho mimoriadne výdavky vo výške ním vyčíslenej, tak mesačné výdavky by dosiahli sumu 620 eur. Rovnako namietal, že súd neakceptoval jeho výdavok na kultúrne a spoločenské aktivity v sume 20 eur mesačne. Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý neprihliadol na tvrdené výdavky v sume 300 eur mesačne, ktorými prispieval J. na náklady spojené s bývaním a vedením domácnosti. Súd uviedol, že v prípade, ak by si vyriešil bytovú otázku kúpou vlastného bytu už skôr, tieto výdavky nemuseli vzniknúť a jeho výdavky by zodpovedali tým, ktoré má s vlastným bytom. Náklady na bývanie v súčasnosti vyčíslil a súd ich akceptoval v sume 276,99 eur mesačne a taktiež súd akceptoval výdavok na čistiace prostriedky v sume 15 eur mesačne, čo spolu predstavuje sumu cca 300 eur, ktorú hradil na náklady spojené s bývaním a vedením domácnosti pani J. V sume 300 eur boli zahrnuté aj náklady na stravu v domácnosti, ako aj náklady na čistiace prostriedky. Je zrejmé, že takmer rovnaký výdavok by uhrádzal tiež v období rokov 2014 až 2016 aj za predpokladu, že by si vyriešil bytovú otázku kúpou vlastného bytu už skôr. Poukázal tiež na to, že k zmene pomerov došlo aj na strane oprávnenej matky, u ktorej došlo k zvýšeniu jej príjmu od mesiaca január 2017 o cca 260 eur mesačne, s ktorou skutočnosťou sa však súd nijako nezaoberal a neposudzoval ju. Súd konštatoval, že matka má vyživovaciu povinnosť, ktorú si plní tým, že popri nevyhnutnej osobnej starostlivosti hradí náklady spojené s bývaním, avšak v rovnakej miere si tieto povinnosti plnila i pred zvýšením jej príjmu. Mal za to, že nie je možné uznať výdavok oprávnenej na bývanie vo výške 50 % nákladov vyčíslených matkou, pretože jednak v týchto nákladoch bola zahrnutá aj splátka hypotéky, pričom oprávnená nie je spoluvlastníčkou bytu, a jednak nie je možné rozdeliť náklady spojené s bývaním na polovicu. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by súd ponechal vyživovaciu povinnosť v sume 160 eur mesačne od 01.07.2017 je zrejmé, že životná úroveň oprávnenej by bola vyššia ako jeho životná úroveň, keď po úhrade výživného v sume 160 eur a nákladov na bývanie mu zostane na uspokojovanie jeho základných a ďalších potrieb suma 443 eur. Príjem oprávnenej spolu so sumou výživného dosahuje výšku 490 eur, z ktorej sumy by mala oprávnená hradiť svoje základné potreby, bez nákladov na bývanie a svoje ďalšie potreby. Mal za to, že súd nesprávne zistil skutočný stav veci a na základe predložených dokladov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa neho na zachovanie rovnakej životnej úrovne u oboch účastníkov je vzhľadom na príjem oprávnenej v sume 330 eur mesačne postačujúce a zodpovedajúce jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom platiť výživné v podstatne nižšej sume, ako to vyhodnotil súd, pričom súčasne budú uspokojené aj ďalšie potreby oprávnenej. Navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na oprávnenú za obdobie od 01.09.2014 do 30.06.2017 na sumu 50 eur mesačne a s účinnosťou od 01.07.2017 na sumu 80 eur mesačne.

4. K podanému odvolaniu otca oprávnená uviedla, že s jeho odvolaním nesúhlasí a tvrdenia v ňom považuje za nesprávne, účelové a zavádzajúce. Dodala, že všetky odvolacie námietky povinného boli vznesené už pred súdom prvej inštancie a súd sa nimi náležite vysporiadal. Argumentačne sa pridržiavala podaného odvolania.

5. K podanému odvolaniu oprávnenej otec uviedol, že oprávnená v ňom neuvádza, ktoré právne posúdenie veci pokladá za nesprávne a v čom spočíva nesprávnosť tohto posúdenia. Konštatoval, že nikde v odôvodnení rozhodnutia sa neuvádza, že súd na základe predložených dokladov vyhodnotil, že oprávnená má opodstatnene zvýšené výdavky na stravu, oblečenie a obuv v porovnaní so zdravou osobou. S dôvodmi odvolania oprávnenej nesúhlasil a pridržiaval sa podaného odvolania.

6. K podanému vyjadreniu oprávnenej sa vyjadril otec oprávnenej a pridržiaval sa predchádzajúcich vyjadrení.

7. K podanému vyjadreniu povinného sa vyjadrila oprávnená, pričom uviedla, že za denný stacionár platí s účinnosťou od 01.07.2018 sumu 120 eur mesačne.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu podľa ako vecne správny potvrdiť.

9. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

10. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti.

11. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť rodičov nevzťahuje. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné, nakoľko nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu - napríklad dieťa je už schopné samé sa živiť - môže sa, ak dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť (elasticita).

12. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na (maloleté) dieťa. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná, dlhší čas trvajúca zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Ide napríklad o také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti rodiča a pod. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa ods. 1, sa vždy musí prihliadnuť na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

13. Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (ust. § 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia, a to tak na strane oprávneného, t.j. dieťaťa ako aj na strane povinného, t.j. rodiča. Rozhodnutie o zmene výšky výživného nesmie nanovo prehodnocovať východiská predchádzajúceho rozhodnutia.

14. V prejednávanom prípade bola vyživovacia povinnosť otca (povinného) k oprávnenej stanovená naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -47 zo dňa 12.12.2013 na sumu 190 eur mesačne. V tom čase mala oprávnená 17 rokov a navštevovala 10. ročník P. a nedosahovala žiaden príjem. Matka mala v tom čase príjem 510 eur mesačne. Otec mal v tom čase príjem 740 eur mesačne.

15. V súčasnosti má oprávnená 23 rokov, bol jej priznaný invalidný dôchodok vo výške 323,70 eur, na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -59 zo dňa 30.01.2015 bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a za opatrovníčku jej bola ustanovená jej matka, Ing. T. Y..

Oprávnená pokračovala v štúdiu na L., ktorú ukončila dňa 30.06.2017 a odo dňa 01.07.2017 navštevuje denný stacionár, kde platí sumu 120 eur mesačne. Súčasný priemerný príjem matky je 790,57 eur mesačne (počnúc 12/2016), priemerný príjem otca je cca 870 eur mesačne.

16. Porovnaním uvedených pomerov pri poslednom rozhodovaní o výživnom a v súčasnosti je zrejmé, že oprávnenej vznikol príjem cca 320 eur mesačne, ktorý tu v minulosti nebol. Príjmové pomery matky sa zmenili až od 12/16 a nárast jej príjmu predstavoval odvtedy cca 270 eur mesačne. Dovtedy boli jej príjmové pomery prakticky nezmenené. Príjem otca sa zvýšil o cca 130 eur mesačne. Vznik samostatného príjmu oprávnenej vo výške cca 320 eur mesačne je tak zásadnou zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti voči nej. Predchádzajúce výživné 190 eur mesačne totiž so žiadnym príjmom oprávnenej nepočítalo. Keďže nemôže dôjsť k prehodnoteniu skoršieho rozhodnutia o výživnom vo výške 190 eur mesačne, nie je možné, aby sa nijako neprejavila na výške výživného od otca nová okolnosť spočívajúca vo vzniku príjmu oprávnenej vo výške cca 320 eur mesačne. Súčasne však došlo k nezanedbateľnému nárastu príjmu otca, ktorý by spolu so všeobecným zvyšovaním životných nákladov sám o sebe odôvodňoval zvýšenie výživného zo strany otca. Pretože vznik samostatného príjmu oprávnenej vo výške cca 320 eur mesačne spolu s nárastom príjmu matky od 12/2016 predstavuje významnejšiu zmenu pomerov na strane oprávnenej, než nárast príjmu o cca 130 eur na strane otca, bolo vo výsledku dôvodné, aby sa tieto zmeny pomerov prejavili znížením vyživovacej povinnosti otca, ako o tom správne rozhodol aj súd prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie zníženie výživného súčasne diferencoval podľa existencie výdavku oprávnenej vo výške 120 eur mesačne na denný stacionár, bol tento jeho postup správny, pretože uvedený výdaj tiež podstatne vplýva na pomery rozhodujúce pre výživné.

17. Odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie, vníma význam nemalých výdavkov na potreby oprávnenej. Zjavná je aj snaha matky postarať sa o čo možno najvyššiu kvalitu života oprávnenej. Ako však bolo uvedené, muselo byť východiskom rozhodnutia v tejto veci, že suma 190 eur mesačne určená ako výživné v predchádzajúcom rozhodnutí, nemôže podliehať žiadnemu prehodnoteniu a nevyhnutne len od tejto sumy je možné odvíjať nové rozhodnutie o výživnom podľa toho, ako sa zmenili pomery jednotlivých účastníkov tohto právneho vzťahu. Ako bolo uvedené, vznik príjmu oprávnenej spolu s nárastom príjmu na strane matky bol zásadnejšou zmenou, než nárast príjmu otca, čoho dôsledkom muselo byť nevyhnutne zníženie doterajšej vyživovacej povinnosti otca.

18. Zníženie výživného však nebolo možné v rozsahu požadovanom otcom, pretože ďalšie prenášanie finančnej záťaže starostlivosti o oprávnenú na matku, by bolo pri jej nesmiernom úsilí v osobnej starostlivosti o ňu neakceptovateľné.

19. Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky oboch účastníkov konania dôvodné. Pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil ani po preskúmaní obsahu spisového materiálu ( ), a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).