Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoR/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX X., zastúpeného spoločnosťou LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 45 407 657, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -192 zo dňa 22. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -192 zo dňa 22. novembra 2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -192 zo dňa 22. novembra 2018 žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 06.04.2017, doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.04.2017 domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, Martin, sp.zn. R 168/2016 zo dňa 20.02.2017.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca bol účastníkom rozhodcovského konania sp.zn. R 168/2016 v procesnom postavení žalovaného, s ktorým rozhodca konal. Z rozhodcovského spisu rozhodcu JUDr. Milana Vojteka sp.zn. R 168/2016 mal preukázané, že právomoc konať a rozhodovať spor pred týmto rozhodcom bola založená rozhodcovskou doložkou uvedenou v Článku III Dohody o uznaní záväzku č. 511/2016 uzavretej dňa 04.11.2016 (ďalej len „Dohoda“) medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného (J.N.) ako veriteľom v zastúpení splnomocnencom - žalovaným. S touto otázkou sa rozhodca v rozhodcovskom rozsudku riadne a zrozumiteľne vysporiadal (str. 5 a 6 Rozhodcovského rozsudku). Z pripojeného rozhodcovského spisu súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovaného) pred rozhodcom nenamietol nedostatok spôsobilosti uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ani že by rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom SR; nenamietol ani, že sa má rozhodnúť spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky; nenamietal ani tú skutočnosť, že sa považoval za spotrebiteľa (ako tvrdil v tomto súdnom konaní).

Žalobca bol v rozhodcovskom konaní aktívny, keď doručil rozhodcovi dňa 28.11.2016 žalobnú odpoveď s pripojenou listinou a dňa 22.01.2017 reagoval na vyjadrenie žalovaného s predložením ďalších listín. V obidvoch podaniach žalobcu však absentujú prípadné námietky proti rozhodcovskému konaniu, resp. žalobca sa výslovne zaoberal skutkovými okolnosťami rozhodcovského sporu a dôvodmi, prečo v rozhodcovskom konaní uplatnenú pohľadávku neuznáva. Žalobca bol rozhodcom v Rozhodcovskom uznesení sp. zn. R 168/2016 zo dňa 21.11.2016, ktorým mu rozhodca doručoval písomnosti, rozsiahlo poučený o svojich právach a povinnostiach, vrátane vznesenia námietky nedostatku právomoci rozhodcu. Rozhodca naposledy poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa k podaniu žalovaného zo dňa 25.01.2017, ktoré podanie toho istého dňa aj žalobcovi doručil, takže žalobca mal možnosť uplatniť svoje právo - vzniesť prípadné námietky voči rozhodcovskému konaniu, čo však neurobil. Rozhodca následne dňa 20.02.2017 vydal Rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 168/2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23. 02. 2017. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola súdu prvej inštancie doručená dňa 10.04.2017, teda v zákonom stanovenej 60 dňovej lehote v zmysle o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní).

4. Žalobca ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnil - vymedzil v žalobe zo dňa 06.04.2017 podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) však upravuje body 1., 2., 3. a 4., pričom žalobcom uplatnený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku bol odôvodnený bodom 1. tak, že napadnutý rozhodcovský rozsudok, ako aj konanie na rozhodcovskom súde, ktoré mu predchádzalo, trpí viacerými vadami: žalobca ako účastník rozhodcovského konania popieral platnosť a zákonnosť rozhodcovskej zmluvy; namietol, že sa rozhodlo vo veci, v ktorej bola rozhodcovská doložka uzavretá nezákonným spôsobom, prostredníctvom spáchania trestného činu; listina - Dohoda o uznaní záväzku, ktorú žalobca podpísal v uvedení do omylu, resp. s využitím ľsti podvodne, je neplatná a nezákonná, nakoľko spôsob jej získania vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa ; v danom prípade absentuje platná rozhodcovská zmluva, resp. doložka; napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Ostatné žalobcom zdôvodnené námietky v žalobe vykazovali znaky hmotnoprávnych námietok (zmluvná pokuta), resp. námietky (skutočnosti), ktoré predchádzali rozhodcovskému konaniu (podpísanie Dohody žalobcom v omyle, protiprávne konanie žalovaného).

5. Písomným podaním zo dňa 25.08.2017 vymedzil žalobca dôvody žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku (okrem dôvodu uplatneného v žalobe zo dňa 06.04.2017 podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o rozhodcovskom konaní) aj podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. a 4. zákona o rozhodcovskom konaní, teda, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská doložka, resp. spor, ktorý nebol v medziach rozhodcovskej doložky; rozhodcovské konanie neprebehlo spôsobom uvedeným v rozhodcovskej doložke, t.j. podľa zásad spravodlivosti. Napokon žalobca tiež tvrdil, že Dohoda vzhľadom na jej obsah a formu, je spotrebiteľskou zmluvou a preto nemal rozhodca legitímnu právomoc vec prejednať a rozhodnúť, s poukazom na § 1 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní.

6. V poslednom písomnom podaní zo dňa 08.11.2017 žalobca len zdôraznil, že v žalobe uviedol dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom následne vo vyjadrení zo dňa 25.08.2017 ich len precizoval a právne kvalifikoval, aby oboznámil súd so všetkými skutočnosťami, ktoré by mohli mať relevanciu pri rozhodovaní vo veci samej. Zdôvodnil tiež, že žalobca nemá právne vzdelanie, preto nemohol v rozhodcovskom konaní kvalifikovane namietať skutočnosti, ktoré by bolo možné výslovne podriadiť pod jednotlivé dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z vyjadrení žalobcu uskutočnených v rozhodcovskom konaní je však možné dôvodiť, že žalobca namietal jednak celý právny základ Dohody o uznaní záväzku č. 511/2016 zo dňa 04.11.2016 (obsahom ktorej je rozhodcovská doložka), ako aj okolnosti jej uzatvorenia. Extenzívnym výkladom je možné dospieť k záveru, že žalobca bol uvedený do omylu ohľadom uzatvorenia Dohody, namietal existenciu akejkoľvek pohľadávky z nej vyplývajúcej a tým aj právny základ celej Dohody (teda aj samotnú rozhodcovskú doložku ako jej súčasť).

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú v zákone o rozhodcovskom konaní vymedzené v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) bod 1., 2., 3. a 4. a v písm. b); lehota na podanie žaloby je upravená v ustanovení § 41. Domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku je možné len z taxatívne zákonom vymedzených dôvodov, ktoré musí žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku presne uviesť a súd sa musí zaoberať len dôvodmi uvedenými v žalobe. Žalobca (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) uviedol - vymedzil v žalobe zo dňa 06.04.2017 dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o rozhodcovskom konaní, následným podaním zo dňa 25.08.2017 „precizoval“ dôvod uplatnený v žalobe podľa § 40 ods. 1 písm. a) (všeobecne) aj dôvodom podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3., ako aj dôvodom, že rozhodca nemal legitímnu právomoc vec prejednať a rozhodnúť s poukazom na § 1 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže Dohoda vzhľadom na jej obsah a formu je spotrebiteľskou zmluvou.

8. Odhliadnuc od dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnených žalobcom či už v žalobe zo dňa 06.04.2017, precizované (právne kvalifikované) v podaní zo dňa 25.08.2017 a zo dňa 08.11.2017, súd prvej inštancie bol toho názoru, že s poukazom na kogentné ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, nemohol na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku uplatnené - vymedzené žalobcom podľa § 40 ods. 1 písm. a) prihliadnuť, pretože mal v súdnom konaní preukázané, že žalobca tieto dôvody nenamietal v rozhodcovskom konaní vôbec (ani v lehote na to ustanovenej, ani bez zbytočného odkladu). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že z jeho vyjadrení uskutočnených v rozhodcovskom konaní možno dôvodiť, že namietal jednak celý právny základ Dohody o uznaní záväzku č. 511/2016 zo dňa 04.11.2016 (obsahom ktorej bola rozhodcovská doložka), ako aj okolnosti jej uzatvorenia. Ani extenzívnym výkladom nie je možné dospieť k záveru, že žalobca bol uvedený do omylu ohľadom uzatvorenia Dohody a že namietal aj právny základ celej Dohody (vrátane rozhodcovskej doložky). Listinné dôkazy založené v pripojenom rozhodcovskom spise R 168/2016 a predložené žalobcom do tohto súdneho konania takýto záver neodôvodňujú. Podľa názoru súdu prvej inštancie, neobstojí ani tvrdenie žalobcu v súdnom konaní, že medzi ním a právnym predchodcom žalovaného (J.N.) bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku č. 511/2016 zo dňa 04.11.2016, ktorú je vzhľadom na jej obsah a formu potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože žalobca vo vzťahu k J.N. nekonal ako spotrebiteľ v rámci uspokojovania vlastných potrieb a navyše pozíciu spotrebiteľa nenamietal ani v rámci svojej žalobnej odpovede zo dňa 28.11.2016, ani v ďalšom vyjadrení zo dňa 22.01.2017 zaslaných rozhodcovi v rámci rozhodcovského konania. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané, že žalobca mal v rozhodcovskom konaní status spotrebiteľa a navyše Dohodu aj v Článku II upravoval, takže mal možnosť do nej zasahovať. Z tohto pohľadu sa potom toto tvrdenie žalobcu javilo súdu ako účelové.

9. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) bod 1, bod 3, § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj na právny názor súdu a kogentné ustanovenie § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú a túto voči žalovanému zamietol.

10. V závere súd prvej inštancie dodal, že v konaní sa zaoberal a vyhodnocoval len tie skutkové tvrdenia sporových strán, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci samej relevantné a ostatné tvrdenia sporových strán (zmluvná pokuta, omyl, konanie predchádzajúce uzavretiu Dohody) nevyhodnocoval, nakoľko tieto mali hmotnoprávny charakter, ktorý nie je súd oprávnený v tomto súdnom konaní skúmať. Z týchto dôvodov potom aj návrh žalobcu na výsluch svedka J.N. zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a (ďalej len „“) tak, že priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K námietke súdu prvej inštancie, že nenamietal dôvody na zrušenie rozhodcovského konania v pôvodnom rozhodcovskom konaní a k neplatnosti Dohody uviedol, že pôvodný právny vzťah medzi ním a právnym predchodcom žalovaného J.N., X. P. XXX, W., N.: XXXXXXXX (ďalej len „právny predchodca žalovaného“) bol obchodnoprávny. Z tohto vzťahu mal právny predchodca žalobcu evidovať voči nemu záväzok vo výške 15.832,-- Eur vyúčtovaný faktúrou č. 05/09 zo dňa 25.07.2009, splatnou dňa 08.08.2009. Po viac ako siedmych rokoch bol kontaktovaný žalovaným, ktorý konal ako splnomocnený zástupca právneho predchodcu žalovaného za účelom podpísania Dohody, ktorá mala právnemu predchodcovi žalovaného slúžiť na vylúčenie uvedenej faktúry z účtovníctva. Žalobca nebol oboznámený za akým iným účelom mala byť Dohoda uzatvorená, ani aké právne účinky má spôsobovať, ani to, že jej obsahom je rozhodcovská doložka. Vzhľadom na krátky proces uzatvorenia tejto Dohody nemal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom a v omyle vyvolanom žalovaným túto podpísal. Vzhľadom na to, že istina bola v čase podpisu Dohody viac ako tri roky premlčaná, je zrejmé, že nemal úmysel uzatvoriť právny úkon, ktorý by mal pre neho tak nepriaznivé následky. Mal za to, že Dohoda je neplatný právny úkon podľa , prípadne podľa , nakoľko ho urobil v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, v opačnom prípade by Dohodu, obsahom ktorej bola aj rozhodcovská doložka nikdy neuzatvoril, pričom tento omyl bol vyvolaný žalovaným. Z tohto dôvodu mal za zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá. V samotnom rozhodcovskom konaní v podaní zo dňa 22.01.2017 označenom ako „Odpoveď k stanovisku žalobcu a námietkam proti predbežnému opatreniu sp. značka R 168/2016“ namietal okolnosti uzatvorenia Dohody, t.j. že bol žalovaným uvedený do omylu, čím došlo k splneniu podmienky podľa zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie mal preto prihliadať na skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená. Súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch J.N., ktorý by mohol objasniť, prečo sa rozhodol pohľadávku vyplývajúcu z faktúry vymáhať voči nemu po viac ako siedmych rokoch od jej splatnosti a či mal vedomosť o tom, akým spôsobom došlo k uzatvoreniu Dohody a následnému vymáhaniu pohľadávky z titulu Dohody. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že nenamietal dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v konaní pred rozhodcovským súdom. Nakoľko nemá právne vzdelanie, nemohol kvalifikovane namietať skutočnosti, ktoré by bolo možné výslovne podriadiť pod jednotlivé dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku. Z jeho vyjadrení uskutočnených v rozhodcovskom konaní je možné vyvodiť, že namietal celý právny základ Dohody, ktorej obsahom je aj rozhodcovská doložka, ako aj okolnosti jej uzatvorenia.

13. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že Dohoda nie je spotrebiteľskou zmluvou. Potvrdil, že pôvodný právny vzťah medzi ním a právnym predchodcom žalovaného bol obchodnoprávny. Avšak v čase uzatvorenia Dohody mal viac ako šesť rokov ukončenú podnikateľskú činnosť, preto aj v tejto Dohode je označený svojim menom a priezviskom, adresou bydliska a dátumom narodenia, t.j. ako fyzická osoba nepodnikateľ. Dohodou došlo k rozšíreniu pôvodnej pohľadávky vyplývajúcej z obchodnoprávneho vzťahu z titulu istiny aj o zmluvnú pokutu, ktorá nebola v pôvodnom zmluvnom vzťahu písomne dojednaná, ako aj o premlčané úroky z omeškania a rozhodcovskú doložku. Zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške 0,2 % denne zo sumy 15.832,-- Eur od 09.08.2009, t.j. spätne ku dňu nasledujúcemu po splatnosti istiny. Zmluvnú pokutu považoval za samostatný nárok, ktorý nebol dojednaný v pôvodnom obchodnoprávnom vzťahu, ale bol dojednaný až v Dohode, kde na strane dlžníka už nevystupuje ako podnikateľ, ale len ako fyzická osoba. Mal za to, že obchodnoprávny režim nie je možné vzťahovať na celý záväzok uvedený v Dohode, ale jednotlivé záväzky je potrebné posudzovať samostatne s prihliadnutím na titul a čas ich vzniku. Preto rozhodcovská doložka sa nemohla vzťahovať na celý záväzok vyplývajúci z Dohody, ale prípadne len v časti istiny. Ostatné záväzky mali spadať pod občianskoprávny režim, pričom v tomto prípade mala byť rozhodcovská doložka podľa individuálne dojednaná zmluvnými stranami, inak je neplatná. Pochybnosti vzbudzuje aj postúpenie pohľadávky spolu s príslušenstvom z právneho predchodcu žalovaného na žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2016 a následné podanie žaloby u rozhodcu dva dni od postúpenia pohľadávky. Z uvedených dôvodov mal za to, že Dohoda je vzhľadom na jej obsah a formu spotrebiteľská zmluva, ktorú uzatvoril ako fyzická osoba nepodnikateľ s právnym predchodcom žalovaného zastúpeným žalovaným. Jedná sa o formulárovú dohodu, ktorej obsah nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Takéto alebo obdobné formulárové dohody používa, resp. používal žalovaný aj pri iných právnych vzťahoch s inými subjektmi, čo preukazujú aj viaceré súdne konania vedené na rôznych súdoch SR. Takisto nemal reálnu možnosť rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Dohode odmietnuť. Rozhodcovská doložka tak predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, pričom sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku. Neprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná podľa a na základe takejto absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky nemal byť spor prejednaný v rozhodcovskom konaní. Poukázal aj na zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý vylučuje právomoc rozhodcovských súdov prejednať a rozhodovať spory vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní. Tým, že žalovaný ako splnomocnený zástupca jeho právneho predchodcu uzatváral Dohodu s cieľom vyhnúť sa ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách, došlo k úmyselnému obchádzaniu zákona (ustanovení o spotrebiteľských zmluvách), na základe čoho podľa je možné Dohodu považovať za neplatný právny úkon, pričom na takúto neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo kedykoľvek počas konania. Súd prvej inštancie však konštatoval, že žalobca nenamietal spotrebiteľský charakter Dohody v rozhodcovskom konaní, a preto na túto námietku žalobcu neprihliadal, čím došlo k zásahu do práv žalobcu.

14. Žalobca v odvolaní uviedol, že z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2016 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako postupcom a žalovaným ako postupníkom vyplýva, že právny predchodca žalovaného postupuje na žalovaného pohľadávku voči žalobcovi vyplývajúcu z povinnosti zaplatiť na základe Zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 28.05.2009 v spojení s faktúrou sumu 15.832,-- Eur s príslušenstvom. Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalovaného nepostúpil na žalovaného pohľadávku vyplývajúcu z Dohody, ale len pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 28.05.2009 v spojení s faktúrou. Na žalovaného tak nikdy nebolo postúpené akékoľvek Dohodou uznané príslušenstvo istiny, ani v Dohode uvedenú zmluvnú pokutu, prípadne akékoľvek práva vyplývajúce z Dohody. Mal za to, že nebola daná právomoc rozhodcu vec prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, nakoľko rozhodcovská doložka bola súčasťou Dohody, pričom táto doložka sa aplikuje v prípade sporov, ktoré vznikli, resp. vzniknú v súvislosti s touto Dohodou. Rozsudkom sa tak rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská doložka.

15. K zmluvnej pokute žalobca v odvolaní uviedol, že zmluvná pokuta dojednaná v bode 1.3 Dohody vo výške 0,2 % za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry je neurčitá, nezabezpečuje žiadnu povinnosť, je neplatná a je neprimerane vysoká. Vzhľadom na absenciu výšky sumy, z ktorej sa zmluvná pokuta počíta mal za to, že spôsob určenia zmluvnej pokuty si žalovaný v žalobe určil sám. Tiež z tohto ustanovenia Dohody nie je zrejmé, aké porušenie povinnosti má byť sankcionované zmluvnou pokutou. Rozhodcovským rozsudkom priznaná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká. Zmluvná pokuta v čase uznania premlčanej istiny (15.832,-- Eur), t.j. ku dňu 04.11.2016 predstavovala sumu vo výške 83.751,28 Eur, teda bol neporovnateľne vyššia ako samotná istina, čoho si musel byť žalovaný pri koncipovaní Dohody vedomý. Uvedené vzbudzuje pochybnosti o jeho konaní v súlade s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Z výšky zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania vyčíslenej ku dňu podania odvolania je zrejmé, že by nepristúpil k uzatvoreniu Dohody, prostredníctvom ktorej by sa zaviazal na úhradu súm, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú istinu, ktorá bola v čase uznania už premlčaná. Poukázal na a , v zmysle ktorých mal súd prvej inštancie prihliadnuť aj na možnosť uplatnenia moderačného práva a zmluvnú pokutu, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje istinu primerane znížiť. Zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky v zmysle . Ide o samostatný sankčný nárok. Vzhľadom na to, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mal vzniknúť ešte pred postúpením pohľadávky a ide o samostatnú pohľadávku, ktorá je nezávislá od hlavného záväzku, ktorý zabezpečovala, tento nárok mal byť samostatne definovaný v Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 16.11.2016. Nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky z titulu práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, žalovaný nebol v rozhodcovskom konaní aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v tejto časti uplatneného práva, pretože právo na zaplatenie zmluvnej pokuty neprešlo na žalovaného, a teda veriteľom pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty je naďalej právny predchodca žalovaného J.N.. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne s náležitým odôvodnením, vychádzajúc z dôkazov podstatných pre rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so skutočnosťami, na ktoré žalobca poukazoval v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Stotožnil sa názorom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nie je daný žiadny dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Opätovne poukázal na to, že žalobca v rozhodcovskom konaní nenamietal nedostatok spôsobilosti uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ani že by rozhodcovská zmluva nebola uzavretá s právnym poriadkom SR. Nenamietal ani, že sa má rozhodnúť spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky. Nenamietal ani skutočnosť, že sa považoval za spotrebiteľa. Aktivita žalobcu v rozhodcovskom konaní spočívala v skutkových okolnostiach sporu. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že nemohol kvalifikovane namietať skutočnosti, ktoré by bolo možné už v rozhodcovskom konaní podriadiť pod jednotlivé dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže nemá právnické vzdelanie. Poukázal na to, že skutočnosť, že nejaký záväzok je premlčaný automaticky nespôsobuje zánik nároku, len oslabuje pozíciu veriteľa v prípade vznesenia námietky premlčania dlžníkom. Skutočnosť, že veriteľ a dlžník uzavreli Dohodu, ktorou sa dlžník zaviazal splniť premlčané plnenie nijakým spôsobom nespôsobuje protiprávnosť alebo bezdôvodnosť takéhoto plnenia. Stotožnil sa právnym názorom súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh na vykonanie dôkazu - výsluch svedka, nakoľko tento by na rozhodnutie vo veci samej nemal žiadny vplyv. K tvrdeniu žalobcu, že v čase podpisu Dohody bol v pozícii spotrebiteľa poukázal na to, že predmetom dohody je záväzok, ktorý vznikol v čase, kedy žalobca vystupoval ako fyzická osoba podnikateľ a svoje postavenie spotrebiteľa nenamietal ani v rámci rozhodcovského konania. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia za tento právny úkon v plnom rozsahu.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa ust. a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 10.04.2017 sa proti žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, Martin sp.zn. R 168/2016 zo dňa 20.02.2017. Rozhodcovským rozsudkom bol žalobca v pozícii žalovaného zaviazaný zaplatiť žalovanému v pozícii žalobcu sumu 15.832,-- Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 09.08.2009 zo sumy 15.832,-- Eur do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne odo dňa 09.08.2009 zo sumy 15.832,-- Eur do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia 1.645,12 Eur a trovy konania 1.189,20 Eur. Žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu stanoveného v § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní a tvrdil, že popiera platnosť a zákonnosť rozhodcovskej zmluvy a že sa rozhodlo vo veci, v ktorej bola rozhodcovská doložka uzavretá nezákonným spôsobom prostredníctvom spáchania trestného činu. Nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodcovského rozsudku, pre ktoré rozhodcovský súd odvodil svoju legitimitu v danej veci rozhodovať. Listina, od ktorej rozhodca odvodil svoju právomoc spor rozhodnúť a prejednať je založená na listine označenej ako Dohoda o uznaní záväzku, ktorú podpísal v uvedení do omylu, resp. s využitím ľsti, podvodne. Táto listina nemôže byť pokladaná za platnú a zákonnú, nakoľko spôsob jej získania (podpis žalobcu) vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa . Preto považoval napadnutý rozhodcovský rozsudok za nezákonný. Ďalej tvrdil, že rozhodcovské konanie môže prebiehať len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Platná rozhodcovská zmluva, resp. doložka v danom prípade absentuje, preto malo byť rozhodcovské konanie zastavené.

19. V písomnom podaní zo dňa 25.08.2017 žalobca okrem dôvodov uvedených v žalobe uviedol, že právny predchodca žalovaného J.N. na žalovaného nepostúpil pohľadávku vyplývajúcu z Dohody, ale len pohľadávku zo Zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 28.05.2009 v spojení s faktúrou č. 05/09, t.j. pohľadávku na zaplatenie sumy 15.832,-- Eur. Na žalovaného tak nebolo postúpené akékoľvek Dohodou uznané príslušenstvo pohľadávky, ani zmluvná pokuta, prípadne akékoľvek práva vyplývajúce z Dohody. Nakoľko rozhodcovská doložka bola súčasťou Dohody, nebola daná právomoc rozhodcu vec prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovským rozsudkom sa tak rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská doložka, t.j. rozšíril dôvody žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku na dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. a 4. zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že zmluvná pokuta uvedená v bode 1.3 Dohody je neurčitá, nezabezpečuje žiadnu povinnosť, je neplatná a je neprimerane vysoká a že aj napriek tomu, že pôvodný právny vzťah medzi ním a právnym predchodcom žalovaného bol obchodnoprávny, v čase uzatvorenia Dohody mal postavenie spotrebiteľa.

20. Podľa § 41 ods. 1 písm. a) bod 1., 3. a 4. zákona o rozhodcovskom konaní v znení platnom v čase začatia tohto konania, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,

3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

21. Podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase začatia tohto konania na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

22. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase začatia tohto konania účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

23. Pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je podstatné posúdiť otázku, či žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy najneskôr pri prvom úkone vo veci samej a či uplatnil námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona, ktorým je o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ktorú mohol uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku.

24. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní žalobca) dňa 21.11.2016 podal na rozhodcovský súd žalobu o zaplatenie 15.832,-- Eur s príslušenstvom proti žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovaný) spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. K žalobe pripojil ako dôkaz Dohodu o zaplatení dlhu v splátkach a uznanie záväzku č. 511/2016 zo dňa 04.11.2016 uzavretú medzi právnym predchodcom žalovaného J.N., zastúpeným splnomocnencom PATRIOT GROUP, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 45 407 657 a žalobcom, faktúru č. 05/09 zo dňa 25.07.2009 na sumu 15.832,-- Eur, objednávku zo dňa 28.05.2009, Zmluvu o dočasnom pridelení zamestnancov zo dňa 28.05.2009 uzavretú medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného a Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.11.2016 uzavretú medzi právnym predchodcom žalovaného ako postupcom a žalovaným ako postupníkom. Rozhodcovský súd žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) doručil žalobu s prílohami spolu s rozhodcovským uznesením č. R 168/2016 zo dňa 21.11.2016. Žalobca vo svojom prvom podaní v rozhodcovskom konaní, doručenom rozhodcovskému súdu dňa 28.11.2016 namietal len skutočnosti, týkajúce sa konania vo veci samej, a to že došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného, pričom v tomto podaní žiadnym spôsobom nenamietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, ani neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. V podaní zo dňa 22.01.2017 žalobca opätovne sa vyjadroval k veci samej, opísal priebeh uzavretia Dohody o uznaní záväzku, pričom žiadnym spôsobom nenamietal neplatnosť tejto Dohody. K výzve rozhodcovského súdu zo dňa 25.01.2017 sa žalobca už nevyjadril. Následne rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok.

25. Odvolací súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone neuplatnil a rovnako neuplatnil námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov do skončenia ústneho pojednávania, ani do vydania rozhodcovského rozsudku aj napriek tomu, že žalobca bol rozhodcovským súdom riadne poučený o jeho právach a povinnostiach, vrátane možnosti vznesenia námietky nedostatku právomoci rozhodcu, nevzniesol. Súd prvej inštancie správne posúdil obsah podaní doručených rozhodcovskému súdu dňa 28.11.2016 a dňa 22.01.2017, v ktorých sa žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) vyjadroval k žalobe a k vyjadreniu žalovaného (v rozhodcovskom konaní žalobca), pričom v týchto vyjadreniach sa vyjadroval k veci samej. Pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone v rozhodcovskom konaní vo veci samej neuplatnil, tak zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu a neplatnosť rozhodcovskej zmluvy na príslušnom súde s odkazom na ust. zákon o rozhodcovskom konaní už úspešne uplatňovať nemôže.

26. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v rozhodcovskom konaní nenamietal celý právny základ Dohody, obsahom ktorej je rozhodcovská doložka, ako aj okolnosti jej uzatvorenia. Taktiež nebolo preukázané, že Dohoda uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko touto dohodou došlo k uznaniu záväzku vyplývajúceho z obchodnoprávneho vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ktorého obchodnoprávny charakter nespochybnil ani samotný žalobca v tomto konaní. Žalobca tiež v rozhodcovskom konaní nenamietal, že v čase uzatvorenia Dohody mal postavenie spotrebiteľa.

27. Odvolací súd uvádza, že súd nie je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok z hmotnej stránky, a preto súd prvej inštancie správne nevyhodnocoval Dohodu o uznaní záväzku č. 511/2016 zo dňa 04.11.2016 či je platným, resp. neplatným právnym úkonom a neposudzoval ďalšie hmotnoprávne námietky žalobcu uvedené v žalobe a podaniach žalobcu zo dňa 25.08.2017 a 08.11.2017. Keďže súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je oprávnený posudzovať hmotnoprávne námietky žalobcu, súd prvej inštancie správne z tohto dôvodu návrh žalobcu na výsluch svedka správne zamietol.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu normu. Preto odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. v nadväznosti na ust. súd prvej inštancie.

30. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).