Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Sa-19-2018.pdf
PDF · 79.07 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/19/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: P.. N. X., nar. XX. XX. XXXX, C. ul. XXXX/X, O., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Bojdom, advokátom, Fraňa Mojtu 43, Nitra, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 17. 08. 2018 proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 17. 08. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 08. 2018 sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému pre účely vydania súhlasu so zápisom v obchodnom registri evidovať nasledovné daňové nedoplatky žalobcu a to: vo výške 60,- eur druh príjmu - pokuty z daňovej kontroly, vo výške 30,- eur druh príjmu - daň z príjmu FO na základe podaného daňového priznania a vo výške 640,- eur druh príjmu - daň z pridanej hodnoty, ako aj zostatok daňových nedoplatkov vo výške 562,07 eura, ktorý bol podľa § 86 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov postúpený na Slovenskú konsolidačnú, a. s..
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že konanie žalovaného spočívajúce v evidencii daňových nedoplatkov a tým neumožnenie vydania potvrdenia za účelom zápisu zmeny v obchodnom registri je konaním v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a platnými právnymi predpismi. Uviedol tiež, že uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 31OdK/8/2017 o oddlžení žalobcu bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 26. 06. 2017 a vtedy aj zanikli daňové nedoplatky žalovaného v rozsahu, v ktorom neboli uspokojené v konkurze na majetok žalobcu. Podľa žalobcu, žalovaný správne uviedol, že daňové nedoplatky zanikajú nasledujúci deň po dni zániku práva ich vymáhať a potom doplnil, že z uvedeného dôvodu ich eviduje do uvedeného dňa. Takúto argumentáciu považoval žalobca za nejasnú, pretože neuvádza presný dátum od kedy bude žalovaný daňové nedoplatky evidovať. Záverom uviedol, že uznesenie o oddlžení žalobcu nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 06. 2017 a od tohto dátumu zanikla i vymáhateľnosť daňových nedoplatkov žalovaného voči žalobcovi. Mal za to, že daňové nedoplatky žalovaného zanikli dňa 28. 06. 2017 a evidencia daňových nedoplatkov žalovaného mala taktiež skončiť dňa 28. 06. 2017. Ak daňové nedoplatky nevymáhateľné zanikli nasledujúci deň po dni zániku ich vymáhať, tak pre účely vydania súhlasu so zápisom v obchodnom registri sa nemôžu riadiť rovnakým právnym režimom, ako daňové nedoplatky vymáhateľné a poukázal v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na porušenie základného práva uskutočňovať podnikateľskú činnosť.
3. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31OdK/8/2017-20 zo dňa 19. 06. 2017 bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu. Súd predmetným uznesením zároveň ustanovil správcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky u správcu a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov.
4. Žiadosťou zo dňa 06. 02. 2018 žalobca požiadal žalovaného o vydanie súhlasu na zápis zmeny v obchodnom registri v osobe nadobúdateľa obchodného podielu. Žalovaný v oznámení zo dňa 08. 02. 2018 uviedol, že nemôže vydať súhlas so zápisom zmeny v obchodnom registri týkajúcom sa osoby nadobúdateľa (žalobcu) z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na udelenie súhlasu stanovené v § 54 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne žalovaný potvrdením o stave osobného účtu zo dňa 28. 02. 2018 potvrdil, že žalobca má ku dňu 28. 02. 2018 evidované daňové nedoplatky na spravovaných daniach, ktoré sú nevymáhateľné z dôvodu oddlženia a daňové nedoplatky, ktoré boli postúpené.
5. Proti nezákonnému postupu žalovaného žalobca podal sťažnosť zo dňa 09. 04. 2017 z dôvodu, že nerešpektovaním súdneho rozhodnutia dochádza k jeho mareniu a nezákonným postupom dochádza aj k mareniu podnikateľských aktivít žalobcu. Daňový úrad Nitra prešetril sťažnosť žalobcu a vyhodnotil ju ako neopodstatnenú, nakoľko oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08. 02. 2018 a potvrdenie o stave osobného účtu č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 28. 02. 2018 boli vydané v zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku. Tiež zvýraznil, že pohľadávky správcu dane v rozsahu, v akom neboli uspokojené nezanikli, ale nie sú vymáhateľné. Zrušením konkurzu účinky oddlženia zostali zachované. Žalovaný tieto predmetné daňové nedoplatky naďalej eviduje, ale nevymáha ich v zmysle daňového poriadku. Predmetné daňové nedoplatky zaniknú dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Z tohto dôvodu je žalovaný povinný evidovať predmetné daňové nedoplatky až do uvedeného dňa. Daňové nedoplatky nevymáhateľné z dôvodu oddlženia konkurzom sa riadia rovnakým právnym režimom pre účely vydania súhlasu so zápisom v obchodnom registri a pre účely vydania potvrdenia o stave účtu, ako daňové nedoplatky vymáhateľné.
6. Súd následne vyžiadal vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 08. 11. 2018 a predložil súdu administratívny spis, pričom navrhol, aby Krajský súd v Nitre žalobu odmietol ako neprípustnú a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 07. 12. 2010, sp. zn. 7 Sžso/11/2010, kde Najvyšší súd konštatoval, že písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.
7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 13. 12. 2018. Uviedol, že v zmysle § 54 Daňového poriadku, správca dane vydá daňovému subjektu písomný súhlas so zápisom údajov v obchodnom registri, ak daňový subjekt nemá daňový nedoplatok. Zánikom daňových nedoplatkov už žalobca nemá u žalovaného žiadne daňové nedoplatky a preto je žalovaný povinný vydať žalobcovi písomný súhlas so zápisom údajov do obchodného registra.
8. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
Podľa § 69 ods. 4, 5 a 6 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.
9. Krajský súd v Nitre skúmal procesné podmienky konania podľa ust. § 6, § 97, § 98, § 256 SSP, teda včasnosť podania žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy ako základnú procesnú podmienku konania pred správnym súdom.
10. Včasné podanie správnej žaloby, t. j. v lehote dvoch mesiacov, je procesnou podmienkou, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný. Správny súdny poriadok v § 256 ustanovuje dve lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a to subjektívnu a objektívnu. Subjektívna lehota je dvojmesačná a začína plynúť od momentu, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela. Objektívna lehota je dvojročná a plynie od vykonania iného zásahu. Na to, aby bola žaloba podaná včas, je nutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote. Ak nebola žaloba podaná včas, súd žalobu odmietne v zmysle § 98 ods. 1 písm. d/ SSP. Pod dozvedením sa o inom zásahu je pritom nutné rozumieť nielen to, že tento nastal alebo k nemu došlo, ale i to, kto, t. j. aký orgán verejnej správy ho vykonal.
Lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu majú procesnoprávny charakter, a teda postačuje, ak žalobca v rámci nich podá žalobu na prepravu (§ 69 ods. 6 SSP). Predčasné alebo oneskorené podanie žaloby je dôvodom pre jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP.
11. Žalobca v žiadosti o vydanie súhlasu správcu dane so zápisom zmeny v obchodnom registri zo dňa 06. 02. 2018, okrem iného požiadal žalovaného, aby ho za účelom osobného prevzatia súhlasu správcu dane kontaktovali na uvedenej e-mailovej adrese. Z administratívneho spisu žalovaného nepochybne vyplýva, že oznámenie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08. 02. 2018, ktorým nevydal súhlas so zápisom v obchodnom registri, bolo žalobcovi osobne doručené dňa 21. 02. 2018, čo potvrdil vlastnoručným podpisom (pozn. súdu: v administratívnom spise žalovaného je chybne uvedený dátum prevzatia, konkrétne rok, 21. 02. 2017, čo nie je z časového hľadiska možné, nakoľko oznámenie je zo dňa 08. 02. 2018).
12. V danom prípade si oznámenie žalovaného zo dňa 08. 02. 2018 č. XXXXXXXXX/ XXXX žalobca osobne prevzal dňa 21. 02. 2018. Posledný deň dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy pripadol na deň 23. 04. 2018, t. j. pondelok. Žalobca podal žalobu elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu, dňa 18. 08. 2018 (žalobu následne v zákonnej lehote doručil v listinnej podobe), t. j. urobil tak až po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Vzhľadom na to, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, bolo potrebné postupovať podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP a žalobu odmietnuť ako podanú oneskorene.
13. Súd pre úplnosť dáva do pozornosti, že v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy zákon nestanovuje procesnú podmienku vyčerpať príslušné prostriedky nápravy, za ktorú sa v zmysle pôvodnej právnej úpravy považovala sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, a preto včasnosť podania žaloby posudzoval odo dňa doručenia oznámenia žalovaného žalobcovi a teda odo dňa, kedy sa žalobca o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedel.
14. Z vyššie uvedeného dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu, že žaloba nebola podaná včas.
15. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 odsek 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 odsek 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.