Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-33-2023.pdf
PDF · 119.3 KB
Case nature
Subarea
15Co/33/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobkýň: 1/ A. B. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX E., zastúpená: AK Zuzana Gáliková, s. r. o., so sídlom Farská 1311/33, 949 01 Nitra, IČO: 55 534 619, 2/ mal. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX/X, XXX XX E., zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, Ľudovíta Štúra 53, 934 05 Levice, proti žalovanému: G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E., zastúpený: Špireková & Partners s. r. o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 8C/48/2023 – 31 zo dňa 05. 09. 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a a žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.
II. Žalovaný m á proti žalobkyni v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni v 1. rade a k žalobkyni 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje, žalovaného poučil, že môže na súd podať proti žalobkyniam v 1. a v 2. rade žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (II. výrok), žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení proti žalovanému z neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) a v časti trov na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobkyne návrh odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1. rade a žalovaný uzavreli manželstvo v roku 2019, pričom krátko po uzavretí manželstva sa začali vyskytovať prvé partnerské problémy, ktoré boli spôsobené najmä tým, že žalovaný veľmi často a vo zvýšenom množstve požíval alkohol a po narodení žalovanej v 2. rade sa nezhody stupňovali. Žalovaný pracuje v zahraničí na dvoj až troj-týždňové turnusy, ale keď bol doma, pociťovala z jeho strany veľký tlak, vyžadoval prílišnú pozornosť, chcel aby sa mu stále venovala a žiadal od nej častý intímny styk. Žalovaný bol takmer stále pod vplyvom alkoholu, denne vypil jednu fľašu tvrdého alkoholu a k tomu niekoľko pív. Postupne sa začal správať agresívne a začal ju fyzicky napádať. V
roku 2020 prvýkrát na žalovaného podala oznámenie. Keďže fyzické a aj psychické útoky neprestávali a pri jednej hádke ju začal škrtiť, ušla od neho ku kamarátke. Žalovaný ju našiel a musela sa k nemu vrátiť. Od toho času sa útoky na žalobkyňu v 1. rade stupňovali, žalovaný ju šikanoval, fyzicky bil a týral, avšak robil to tak, aby nemala viditeľné znaky napadnutia na tele. Finančné prostriedky, ktoré jej žalovaný dával, nepostačovali ani na základné výdavky. Žalobkyňa v 2. rade bola pravidelne svedkom násilia voči žalobkyni v 1. rade. Keď bol žalovaný pod vplyvom alkoholu a prišiel v noci domov, často ich krikom budil a zažínal svetlo, čím im bránil v spánku. Kedykoľvek v noci od žalobkyni v 1. rade vyžadoval intímny styk a niekedy vôbec nerešpektoval, že žalobkyňa v 2. rade je v jeho blízkosti a v jej prítomnosti pravidelne pozeral porno a nevadilo mu, že je svedkom jeho fyzických útokov, nadávok a ponižovania voči žalobkyni v 1. rade. Stávalo sa, že jej žalovaný hovoril, že ju zabije, držal jej nôž pod krkom. Opakovane zo strachu pred ním utekala k susedom. Asi trikrát sa stalo, že susedia, ktorí počuli krik a plač z ich bytu, na neho privolali políciu. Dňa 13. 07. 2023 v nočných hodinách, keď žalobkyňa v 1. rade prebaľovala dcéru, pristúpil k nej a začal ju škrtiť. Potom, ako volala o pomoc, susedia znova privolali policajnú hliadku, čoho sa žalovaný zľakol a odišiel. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v 1. rade je z G. a na Slovensku nemá žiadnych príbuzných, musela aj s maloletou dcérou zo spoločného bydliska utiecť a toho času sú ubytované v chránenom bývaní. Dňa 07. 08. 2023 podala na žalovaného trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu - týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona. Z dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade má neustále obavu, aby jej alebo žalobkyni v 2. rade neublížil, nemôže ani pokojne spávať. Stále sa ju snaží kontaktovať. Žalobkyňa v 1. rade pociťuje zo strany žalovaného nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalovaný je nebezpečný, koná skratovo a jeho správanie je nevyspytateľné. V danom prípade sú dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Potvrdenie o podaní trestného oznámenia osvedčuje, že u žalobkyni v 1. rade existuje taká obava (hrozba) zo stupňujúcich sa zásahov žalovaného do jej fyzickej a psychickej integrity, že je dôvodné určiť žalovanému zákaz priblížiť sa ku nej a k mal. dcére na stanovenú vzdialenosť.
3. Na základe oboznámenia sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňami a oboznámenia sa s ich tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný a žalobkyňa v 1. rade osvedčila potrebu jeho nariadenia, teda, že žalovaný svojím správaním, ktorého sa voči žalobkyni v 1. rade dopustil, reálne vyvoláva u nej pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a preto považoval nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu za dôvodné a primerané. Rovnakým spôsobom prihliadol aj na žalobkyňu v 2. rade, ktorá žije toho času so svojou matkou a stretávanie sa s osobou žalovaného by malo na ňu ako aj na jej vývoj toho času viac negatívny ako pozitívny zmysel a mohol by tak cez žalobkyňu v 2. rade pokračovať v atakoch na osobu žalobkyne v 1. rade, keďže má 2 roky. Žalobkyňa v 1. rade preukázala, resp. minimálne osvedčila dôvodnosť svojho návrhu, a to potvrdením OR PZ Žiar nad Hronom zo dňa 12. 10. 2020 a potvrdením o podaní trestného oznámenia zo dňa 07. 08. 2023. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu v celom rozsahu, pretože boli dostatočne preukázané obavy o telesnú integritu a zdravie žalobkyne v 1. rade, ktorému je potrebné poskytnúť i takúto zvýšenú ochranu, z obáv o možné opakovanie telesných útokov, pretože zákaz priblíženia jednoznačne zvyšuje možnosť ochrany života a zdravia žalobkyne v 1. rade, ako aj žalobkyne v 2. rade. Bola dostatočne osvedčená nutnosť úpravy pomerov medzi stranami, a to najmä s poukazom na pripojené listinné dôkazy, ktoré preukazujú násilné správanie sa žalovaného ako aj dôvodnosť vedenia trestného konania. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd bez nariadenia pojednávania, keďže sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v návrhu a mal za to, že je nutná dočasná úprava pomerov strán sporu.
4. Nariadením predmetného neodkladného opatrenia pred začatím konania možno podľa názoru súdu prvej inštancie dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a keďže súd prvej inštancie neuložil žalobkyniam povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP, poučil protistranu v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobkyne majú nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 %.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP, domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov. Nariadenie neodkladného opatrenia je jedným z najzávažnejších zásahov do práv fyzickej osoby, do osobných slobôd povinného, a preto musí
navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Žalobkyňa v 1. rade sa v tomto súdnom konaní obmedzila len na svoje tvrdenia a ničím nepodložené trestné oznámenie, na základe ktorého nebol žalovaný do dnešného dňa ani len kontaktovaný a nieto ešte vypočutý. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade svoje tvrdenia neosvedčila, nepredložila svedectvo alebo čestné prehlásenie žiadnej osoby, ktorá by jej tvrdenia potvrdila, neposkytla tak žiaden relevantný dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia osvedčila. Žalovaný ako povinný z neodkladného opatrenia všetky tvrdenia žalobkýň v celom rozsahu popiera. Strany sporu sa spoznali v Kolumbii a následne sa presťahovali na Slovensko, kde bývali v spoločnej domácnosti. Vzťah účastníkov konania bol však problematický ešte pred uzavretím manželstva, keďže žalobkyňa v 1. rade sa správala voči žalovanému neprimerane a bezdôvodne vytvárala konflikty. Po uzavretí manželstva sa správanie žalobkyne v 1. rade nezmenilo, ba práve zhoršilo. Žalobkyňa v 1. rade sa začala správať až prehnane žiarlivo, pričom žalovaného začala bezdôvodne upodozrievať z mimomanželských pomerov, pravidelne mu kontrolovala telefón, kričala na neho. Nie je pravda, že by od žalobkyne v 1. rade vyžadoval prehnanú pozornosť. Žalovaný chodieval na výkon práce do zahraničia na pravidelné turnusy a vo voľnom čase, kedy sa nachádzal na Slovensku chcel, aby s manželkou a ich spoločnou dcérou trávili spoločný čas, aby mali ako rodina spoločné zážitky, avšak práve žalobkyňa v 1. rade začala bezdôvodne odmietať tieto návrhy a nadobudol pocit, akoby manželka už nemala záujem na zlepšovaní ich vzájomných vzťahov a trávení voľného času spoločne. Nikdy neobmedzoval žalobkyni v 1. rade prístup k financiám, ako to nepravdivo uvádza, ponechával jej zarobené finančné prostriedky, aby počas jeho neprítomnosti na Slovensku mala z čoho manželka aj s maloletým dieťaťom žiť. Žalovaný sa dozvedel, že manželka financie v pomerne vysokých čiastkach posiela svojej rodine do Venezuely, k čomu sa mu aj následne priznala. Aj napriek tomu žalovaný naďalej zabezpečoval a poskytoval žalobkyni v 1. rade finančné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutných potrieb pre ňu a maloleté dieťa. K ďalším nezmyselným a ničím nepotvrdeným tvrdeniam žalobkyne o nadmernom požívaní alkoholických nápojov a jeho fyzických útokoch na jej osobu, dodal, že ide o nepravdivé, účelové a ničím nepreukázané tvrdenia. Žalovaný sa počas manželstva vždy snažil správať ako vzorný manžel a nikdy nepožíval alkoholické nápoje nad bežný rámec. Žalovaný pravidelne chodí do práce do zahraničia na svojom osobnom motorovom vozidle a je logické, že po požití alkoholu by mu zostali v krvi ako i v dychu ešte zostatky alkoholu. Rovnako jeho zamestnávateľ v zahraničí robieva pravidelné neohlásené kontroly na alkohol a jemu sa nikdy nestalo, že by mu bol v zamestnaní zistený alkohol v dychu. Počas pobytu na Slovensku pravidelne šoféruje osobné motorové vozidlo, a teda rozhodne nemohol a ani nemôže nadmerne požívať alkohol ako to tvrdí žalobkyňa. Žalovaný tak nemá vedomosť ako a kedy by mal údajne požívať nadmerne alkoholické nápoje, ako to účelovo tvrdí žalobkyňa v 1. rade. Žalovaný neraz v čase hysterických záchvatov žalobkyne odišiel z bytu a počkal pred bytovkou, aby sa manželka ukľudnila. Nepopiera, že v roku 2020 mali medzi sebou vyhrotený konflikt, avšak rázne popiera jeho fyzické napadnutie a škrtenie žalobkyne v 1. rade. Práve žalobkyňa v 1. rade v roku 2020 pri jej opätovnom hysterickom záchvate sa pokúsila napadnúť žalovaného a ten v strachu o svoj život jej v sebaobrane dal facku. Po upokojení situácie žalovaný nechcel, aby jeho manželka ako občan z iného štátu, mala problémy na Slovensku, a preto zobral vinu na seba, čo bolo napokon riešené v priestupkovom konaní a dostal pokutu 10 eur. Žalobkyňa v 1. rade naďalej vytvárala konflikty, pri ktorých bezdôvodne kričala, aby to počuli všetci susedia, pričom radšej z domácnosti vždy odišiel, aby poskytol čas na upokojenie. Rovnako tomu bolo aj dňa 13. 07. 2023, čo žalobkyňa v 1. rade opätovne popísala nepravdivo. V ten deň začala v noci žalobkyňa v 2. rade plakať a žalovaný ju chcel upokojiť tým, že si ju zobral na ruky. Manželka však začala znova bezdôvodne kričať, na čo žalovaný reagoval tým, že sa zobral z bytu pred bytovku, kde čakal pokým sa manželka upokojí. Po chvíli sa vrátil opätovne do bytu, kedy už bola manželka ukľudnená a ľahol si k manželke spať. Žiadna policajná hliadka privolávaná nebola. V prípade, ak by boli pravdivé tvrdenia žalobkyne v 1. rade o jej údajnom škrtení (čo popiera) a následnom príchode policajných hliadok, žalovaný by bol predsa zadržaný, prípadne by ho žalobkyňa v 1. rade predsa nevpustila k nemu naspäť do postele. Po tomto incidente manželia naďalej spoločne fungovali a žalovaný sa domnieval, že je všetko v poriadku. Dňa 18. 07. 2023 odišiel znovu na výkon práce do zahraničia. Žalobkyňa v 1. rade s ním následne prestala komunikovať, na čo ju kontaktoval a táto mu s arogantným tónom povedala, že čo od nej chce a nech ju viac nekontaktuje. Z tohto dôvodu už viac žalobkyňu v 1. rade nekontaktoval. Žalovaný sa na Slovensko zo zahraničia vrátil až dňa 14. 09. 2023, kedy zistil, že sa manželka s maloletou nenachádzajú v ich spoločnom bydlisku a na pošte si prevzal zásielku o návrhu na rozvod manželstva. Žalobkyňa v 1. rade síce tvrdí, že žalovaný sa ju neustále snaží kontaktovať, avšak žalovaný nekontaktoval a nekontaktuje žalobkyňu v 1. rade žiadnym spôsobom, čo napokon žalobkyňa ani nepreukázala listinnými dôkazmi (napr. SMS správy, etc.) Navyše žalovaný bol na Slovensku len 2 týždne a opätovne išiel na výkon
práce do zahraničia, kde bude necelý mesiac. Žalovaný do dnešného dňa nemá žiadnu vedomosť ani o podaní trestného oznámenia, pričom do dnešného dňa nebol vôbec kontaktovaný príslušníkmi PZ. Žalobkyňa v 1. rade nepredložila do konania žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval ňou uvádzané tvrdenia ohľadom týrania jej osoby zo strany manžela. Jedná sa o účelové, ničím nepreukázané a vymyslené tvrdenia. A napokon, žalovaný absolútne popiera tvrdenia v podanom návrhu žalobkyne v 1. rade o údajnom pozeraní porna pred žalobkyňou v 2. rade alebo neprimeranom správaní sa voči žalobkyni v 1. rade pred maloletou. Ide o účelové tvrdenia s cieľom dosiahnuť zamedzenie styku žalovaného so žalobkyňou v 2. rade a úmyselného i bezdôvodného vyčlenenia otca zo života maloletej. Poukázal na to, že v prítomnosti maloletej dcéry sa správal zodpovedne a nikdy by neohrozil jej zdravý duševný vývoj ani zdravie. Žalobkyňa v 1. rade aj v súčasnosti bráni žalovanému v akomkoľvek kontakte so žalobkyňou v 2. rade a neposkytuje jej ani žiadne informácie o maloletej. Žalobkyňa v 1. rade takýmto konaním odtŕha maloleté dieťa od otca, marí právo otca na styk s jeho vlastným dieťaťom, čím sa aktívne podieľa na deštrukcii vzťahu otec – dcéra. Matka sa okrem iného podaním predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia snaží docieliť stav, kedy bude maloleté dieťa žalovaného úplne odmietať a nepoznať. Súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie značne zasahujúce do vzťahu otec – dcéra bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, len na podklade tvrdení žalobkyne a na základe lživého trestného oznámenia. Mal za to, že žalobkyňa sa uvedeného konania dopustila v úmysle privodiť mu trestné stíhanie a tak ho definitívne oddeliť od ich spoločnej maloletej dcérky F.. Súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktorým úplne na dobu neurčitú vylúčil žalovaného ako otca zo života vlastnej dcéry bez toho, aby mal takýto postup riadne zdôvodnený. Podstatou tohto odvolania je okrem iného aj snaha o zabezpečenie styku dieťaťa s otcom, pokiaľ by tento neprebiehal, otec by si nemohol s dcérou budovať kontakt, či plnohodnotný vzťah a v prípade, že súd ponechá takúto úpravu, otec si bude kvôli jednostranným a urážlivým obvineniam matky odznovu budovať vzťah s dcérkou a získavať jej dôveru. Ide o trojročné dieťa, ktoré ľúbi nadovšetko a nikdy by mu v minulosti nebolo ani len napadlo, že žalobkyňa s úmyslom pomsty, pristúpi k takýmto krokom. Motívom konania žalobkyne v 1. rade je zabrániť akémukoľvek kontaktu otca s dcérkou, a to formou vykonštruovaného obvinenia z takéhoto trestného činu. V konaní nebolo žiadnym spôsobom osvedčené, že by sa žalovaný voči žalobkyni v 1. rade dopustil (akéhokoľvek) násilného konania, pričom právoplatne bolo rozhodnuté (iba) o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa žalobca mal dopustiť v roku 2020. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalovaný (vôbec) dopustil závažného alebo opakovaného konania, a taktiež že by bol žalovaný v súvislosti s uvedeným naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu voči žalobkyni (v 1. či 2. rade). Obava žalobkyne v 1. rade, že by sa žalovaný voči nej mal údajne „opätovne“ násilne správať, nie je ničím podložená a iba samotná obava žalobkyne v 1. rade bez ďalšieho neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia a zákaz priblíženia sa predovšetkým k žalobkyni v 2. rade – dcére žalovaného. Za takýchto okolností v danej veci je potrebné dospieť k záveru, že neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože okolnosti tvrdené žalobkyňou v neodkladnom opatrení osvedčené doposiaľ neboli.
7. Žalobkyňa v 1. rade v podaní, doručenom súdu prvej inštancie elektronicky dňa 16. 11. 2023, oznámila, že žalovaný svojím správaním naďalej vyvoláva u žalobkyni dôvodnú obavu o jej život a zdravie, naďalej jej píše vyhrážajúce sa SMS s tým, že jej píše „už teraz si mŕtva“, „skap“, „prídem domov a zarezávam ťa ako prasa“ a vulgárne jej nadáva, o čom v prílohe predkladá kópie správ.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18. 12. 2023 zotrval na podanom odvolaní. Mal za to, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia naplnené neboli a žalobkyňa v konaní riadne nepreukázala dopustenia sa závažného alebo násilného sa správania žalovaného voči osobe žalobkyne v 1. rade a žalobkyne v 2. rade. Žalovaný považoval predložené listinné dôkazy žalobkyňou za účelové a skreslené s cieľom vytvoriť negatívny dojem o žalovanom. Z predložených správ obsahujúcich vyhrážky žalovaného vôbec nevyplýva, kedy tieto mali byť zaslané žalobkyni v 1. rade. Niektoré správy sú z februára alebo marca 2023 a boli poslané počas hádky, kedy sa matka odmietala vrátiť domov od sestry z Nemecka. Ostatné správy sú tiež viac ako pol roka staré a tiež účelovo vytrhnuté z kontextu. Po odchode zo spoločnej domácnosti spolu s ich maloletou dcérou, žalobkyňa v 1. rade zamedzila akémukoľvek styku otca s jeho maloletou dcérou – žalobkyňou v 2. rade. Žalovaný bol zo zamedzenia akéhokoľvek kontaktu s jeho maloletou dcérou rozrušený, vystresovaný, smutný a frustrovaný, a preto zjavne konal neprimerane, čo v súčasnosti ľutuje. Žalovaný tiež zdôraznil, že vzťah strán sporu bol počas manželstva konfliktný z dôvodu neprimeraného správania sa žalobkyne v 1. rade, ktorá sa správala prehnane žiarlivo, vytvárala konflikty a hádky, kričala. Žalobkyňa v 1. rade sa snaží umelo a účelovo vytvoriť negatívny dojem o žalovanom, aby dosiahla vyhovenie jej návrhu. Neuvádza za akých okolností vznikli
tieto správy, a prečo reagoval takto neprimerane nemysliac vážne. Kvôli jednostranným a nepravdivým obvineniam si vzhľadom na vydané uznesenie bude prakticky nútený odznovu budovať vzťah s 3 ročnou dcérkou a získavať jej dôveru. Maloletú F. ľúbi nadovšetko a odlúčením od maloletej trpí nielen maloletá ale aj on. Záverom poukázal na aktuálnu komunikáciu strán sporu, kedy žalobkyňa so žalovaným riadne komunikuje okrem iného aj prostredníctvom videohovorov.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje § 326 CSP. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečením opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
14. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP boli prijaté v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať pri tomto neodkladnom opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ tiež osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, ex lege sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
15. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v týchto prípadoch preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
16. V prejednávanej veci je predmetom konania návrh žalobkyne v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím vo veci samej, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovanému, aby sa k nim nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhovel návrhu žalobkýň. Zároveň žalovaného poučil, že môže na súd podať proti žalobkyniam v 1. a v 2. rade žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Z predloženého spisu tiež vyplýva, že v ďalšom konaní Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 25P/120/2023 – 110 zo dňa 18. 10. 2023 rozviedol manželstvo žalobkyne v 1. rade a žalovaného a výkon rodičovských práv a povinností k žalobkyni v 2. rade na čas po rozvode upravil tak, že žalobkyňu v 2. rade zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti žalobkyne v 1. rade s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať v bežných veciach každý samostatne, žalovanému uložil povinnosť platiť na výživu mal. F. B., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 450 eur mesačne vopred k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku a styk žalovaného so žalobkyňou v 2. rade neurčil, ponechal sa na dohodu rodičov. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, vec v čase rozhodovania odvolacieho súdu nie je právoplatne skončená.
17. V prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nemal za osvedčenú potrebu upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia požadovaným spôsobom. Žalobkyne dostatočne neosvedčili naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Žalobkyňa v 1. rade v návrhu tvrdila, že zo strany žalovaného, ktorý pracuje v zahraničí na dvoj až troj-týždňové turnusy, počas jeho pobytu doma pociťovala veľký tlak, vyžadoval prílišnú pozornosť, žiadal od nej častý intímny styk, pričom bol takmer stále pod vplyvom alkoholu, postupne sa začal správať agresívne a začal ju fyzicky napádať. V roku 2020 prvýkrát na žalovaného podala oznámenie. Keďže fyzické a aj psychické útoky neprestávali a pri jednej hádke ju začal škrtiť, ušla od neho ku kamarátke. Žalovaný ju našiel a musela sa k nemu vrátiť. Tvrdila, že od toho času sa útoky na žalobkyňu v 1. rade stále stupňovali, žalovaný ju šikanoval, fyzicky bil a týral, avšak robil to tak, aby nemala viditeľné znaky napadnutia na tele a žalobkyňa v 2. rade bola pravidelne svedkom násilia voči žalobkyni v 1. rade. Dňa 13. 07. 2023 v nočných hodinách, keď žalobkyňa v 1. rade prebaľovala dcéru, pristúpil k nej a začal ju škrtiť. Potom, ako volala o pomoc, susedia znova privolali policajnú hliadku, čoho sa žalovaný zľakol a odišiel. S maloletou dcérou zo spoločného bydliska utiekla a toho času sú ubytované v chránenom bývaní. Dňa 07. 08. 2023 podala na žalovaného trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu - týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona. Za účelom osvedčenia uvedených skutočností žalobkyne pripojili k svojmu návrhu potvrdenie OR PZ Žiar nad Hronom zo dňa 12. 10. 2020, podľa ktorého žalobkyňa v 1. rade oznámila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 372/90 Zb. a potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 07. 08. 2023 žalobkyňou v 1. rade vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa v 1. rade dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity konaním žalovaného a nebolo osvedčené ani ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne v 2. rade konaním žalovaného. Žalobkyňami doložené listinné dôkazy odvolací súd považoval za nedostatočné z hľadiska splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Naviac vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade, ide v prípade žalovaného ako otca žalobkyne v 2. rade zásah do jeho práv otca, ktorým je obmedzenie jeho rodičovských práv vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pripojené listinné dôkazy preukazujú násilné správanie sa žalovaného. Okrem toho súd prvej inštancie konštatoval aj dôvodnosť vedenia trestného konania. V danom prípade bolo doložené len potvrdenie o podaní trestného oznámenia, z ktorého nevyplýva z akých dôvodov a na základe akých skutočností žalobkyňa v 1. rade podala trestné oznámenie. Len samotné podanie trestného oznámenia (obsah ktorého nie je známy) nemožno považovať za dostatočné z hľadiska osvedčenia splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Žalobkyňa v 1. rade sa v tomto súdnom konaní obmedzila len na svoje tvrdenia a ničím nepodložené trestné oznámenie, vo vzťahu ku ktorému nebol podľa tvrdenia žalovaného kontaktovaný a ani vypočutý.
Žalobkyňa v 1. rade svoje tvrdenia v návrhu neosvedčila žiadnym relevantným dôkazom. Nebolo osvedčené správanie žalovaného, ktoré mohlo vyvolať u nej pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Odvolaciemu súdu nie je zrejmým na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že stretávanie žalovaného so žalobkyňou v 2. rade by malo na ňu, ako aj na jej vývoj toho času viac negatívny ako pozitívny zmysel a súčasne by cez žalobkyňu v 2. rade mohol žalovaný pokračovať v atakoch na osobu žalobkyne v 1. rade. Dôkazy, ktoré žalobkyňa v 1. rade k návrhu pripojila, neosvedčili ňou tvrdené správanie žalovaného, vykazujúce znaky, ktoré by nasvedčovali neprimeranému a nevhodnému správaniu sa žalovaného z hľadiska fyzického i psychického vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade, vzbudzujúce dôvodné obavy o fyzické a psychické zdravie žalobkyne v 1. rade. Rovnako tak nebolo osvedčené nevhodné správanie žalovaného voči žalobkyni v 2. rade. Žalovaný k incidentu dňa 13. 07. 2023 uviedol, že v ten deň začala v noci žalobkyňa v 2. rade plakať a žalovaný ju chcel upokojiť tým, že si ju zobral na ruky, žalobkyňa v 1. rade začala znovu bezdôvodne kričať, na čo reagoval tým, že sa zobral z bytu pred bytovku, kde čakal pokým sa manželka upokojí a po chvíli sa vrátil opätovne do bytu, kedy už bola manželka ukľudnená a ľahol si k manželke spať. Žiadna policajná hliadka privolávaná nebola. V opačnom prípade, ak by boli pravdivé tvrdenia žalobkyne v 1. rade o jej údajnom škrtení (čo poprel) a následnom príchode policajných hliadok, žalovaný by bol predsa zadržaný, prípadne by ho žalobkyňa v 1. rade predsa nevpustila naspäť. Po tomto incidente manželia naďalej spoločne fungovali. Dňa 18. 07. 2023 odišiel na výkon práce do zahraničia a vrátil sa dňa 14. 09. 2023, kedy zistil, že manželka s maloletou sa nenachádzajú v mieste ich spoločného bydliska a na pošte si prevzal zásielku o návrhu na rozvod manželstva. Pokiaľ išlo o žalobkyňou v 1. rade doložené SMS správy v odvolacom konaní, týkajúce sa časti komunikácie medzi žalovaným a žalobkyňou v 1. rade, nie je možné jednoznačne určiť, kedy došlo k tejto komunikácii a nie je možné ustáliť, za akých okolností vznikli tieto správy. Žalobkyňa v 1. rade sa k týmto predloženým správam žiadnym spôsobom nevyjadrila. Žalovaný v odvolacom konaní poukázal na aktuálnu komunikáciu strán sporu, kedy žalobkyňa v 1. rade so žalovaným riadne komunikuje.
19. Z obsahu spisu odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nezistil existenciu tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie žalobkyne v 1. a 2. rade opísaným konaním žalovaného a odôvodňovali okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Z písomných podaní sporových strán je síce zjavné vážne narušenie ich vzájomných vzťahov a neustále obviňovanie z neprimeraného správania, ktoré vyústilo až do podania návrhu na rozvod manželstva, na ich vyriešenie však inštitút neodkladného opatrenia neslúži, a to zvlášť za situácie, keď v konaní nebolo preukázané psychické a už vôbec nie fyzické násilie požadovanej intenzity.
20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
22. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Keďže žalobkyne neosvedčili zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko mu pred súdom prvej inštancie žiadne nevznikli.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu proti žalobkyni v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.