Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu: JALLA s.r.o., Vojkovce 4, Vojkovce 053 61, IČO: 47 565 471, zastúpeného: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Vodná 6, Košice, proti žalovanému: Inšpektorát práce Košice, Masarykova č. 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia č. IKO-26-38-2.4/P-A28-18, A116 zo dňa 29.01.2018, takto:

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou, doručenou do podateľne Krajského súdu v Košiciach dňa 15.03.2018 prostredníctvom právneho zástupcu žalobca žiadal preskúmať a zrušiť označené opatrenie -Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 29.01.2018. Žalobca žiadal bez nariadenia pojednávania označené opatrenie ako spôsobilé zasiahnuť do jeho práv a oprávnených záujmov zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Z protokolu Inšpektorátu práce Košice 29.01.2018 o výsledku inšpekcie práce podľa v nadväznosti na až 14 ods. 1, a Z. z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, vyplýva, že je výsledkom kontroly vykonanej 27. a 29.01.2018 u žalobcu na stavbe OO PZ Krompachy, Námestie slobody 21. Inšpekciu vykonali inšpektori práce a za kontrolovaný subjekt bol prítomný konateľ spoločnosti T.. Y. Č.. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že 13.03.2018 bol spoločníkom a konateľom spoločnosti T.. Y. Č., podpísaný na protokole. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že zamestnancami, ktorí vykonávali pracovnú činnosť na uvedenej stavbe, boli R. T., T. V.. Protokol obsahuje, že R. T. v zápisnici uviedol, že : “robí od 08.00 hod., kope, pomáha kamarátovi Y., neuviedol priezvisko. Nevie pre akú firmu pracuje a nemá podpísanú dohodu, ani pracovnú zmluvu. Dali mu náradie a hovoria, čo má robiť. Dostane za to 15 až 16 eur“. Osoba menom T. V. v zápisnici uviedol, že robí od 12.00 hod., dohodol sa s kamarátom Y., že mu príde pomôcť zadarmo čistiť výkop po bagri. Nemá podpísané nič, „prišiel pomôcť kamarátovi“. Zástupca žalobcu v zápisnici uviedol: „Prišli mi dobrovoľne pomôcť uvedené osoby, vykonávajú upratovanie iba dnes od 12.00, nič nepodpísali, prišli dobrovoľne, nie ako zamestnanci, nedohodli sme sa na odmene.“

X. I. U., manažér stavby, uviedol, že uvedení zamestnanci T. a V. pracujú pre spoločnosť žalobcu a robia výkopové práce. V závere sa v protokole konštatujú zistené nedostatky, označené ako nelegálne zamestnávanie, zistené 27.01.2018 o 14.30 hod. u osôb T. V. a R. T., ktorí vykonávali výkopové práce na pracovisku stavby OO PZ Krompachy a nemali založené so zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah

podľa osobitného predpisu a toto konanie posúdili podľa a . Konštatuje nelegálne zamestnávanie, kde nebola preukázaná dohodnutá odmena, ktoré trvalo od 27.01.2018 od 12.00 hod. u T. V. a od 27.01.2018 od 9.00 hod. u R. T.H.. Protokol obsahuje stanovisko zástupcu kontrolovaného subjektu, podpísaný je T.. Y. Č.. Zo záveru zástupcu žalobcu vyplýva vyhlásenie: Išlo o interný vzťah medzi T. V. a R. T., ktorí mu boli zaviazaní tým, že im pomohol odviesť drevo na zimu, čo sa stalo prvýkrát a čo ľutuje.

4. Inšpektor nariadil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnom zamestnávaní, a to odstránenie nedostatkov a uložené bolo prijať opatrenie na ich odstránenie, predložiť v lehote 3 dní správu Inšpektorátu práce Košice.

5. Žalobca v žalobe poukazuje, že Protokol nemá náležitosti a že postup s prerokovaním protokolu nemožno považovať za zákonný, že je v rozpore so zákonom o inšpekcii práce. Prerokovanie sa uskutočnilo 26.02.2018, ale žalobca pokladal postup inšpektora keď zaslal žalobcovi protokol s výzvou, aby sa k nemu vyjadril, za nesprávny a nezákonný. Podľa žalobcu namietal, že vyjadrenie zamestnávateľa nepísal konateľ žalobcu sám a nie je podpísané konateľom žalobcu, k čomu sa žalovaný nevyjadril. Takisto neexistencia vyjadrenia inšpektora k stanovisku žalobcu je nezákonnosťou spôsobujúcou jeho neplatnosť. Je tam len šikmá čiara, čo nemožno pokladať za nejaké stanovisko inšpektora. Absencia vyjadrenia stanoviska inšpektorom k stanovisku zamestnávateľa podľa žalobcu má podľa obsahovať a byť zaradená v protokole. Podľa žalobcu vypočuté osoby poskytli nepravdivé informácie, neboli poučené o svojom statuse vo vzťahu k vyjadreniu do zápisnice. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, pokiaľ ide o zhotovenie videozáznamu z vykonanej kontroly. Namietal, že inšpektor ukázal krátko služobný preukaz a len ústne sa ako inšpektor predstavil a nepreukázal sa riadne preukazom. Priebeh kontroly činnosťou inšpektora, podľa neho predstavoval hlasnou komunikáciou s prítomnými na stavebnom dvore, odôvodňujúc, že ide o výkon kontroly. Pokiaľ ide o znaky závislej práce, len na základe takéto ústneho výkriku kontrolovaných osôb zapísaných do protokolu, nemožno podľa žalobcu pokladať toto za zistený skutkový stav. Konštatuje, že mohlo ísť aj o iné osoby, /ale nevysvetľuje prečo kontrolované osoby potvrdil v protokole konateľ žalobcu/. Žalobca tvrdí, že nejde o nezávislú prácu. Pokiaľ išlo o prácu s náradím, uvedené osoby nekonštatovali iné len to, že dostali náradie, ale neuviedli aké konkrétne. Podľa žalobcu nebolo preukázané, že zamestnanci kontrolovaní a označení v protokole skutočne pracovali pre žalobcu v akomkoľvek druhu závislej práce. Pokiaľ ide o opatrenia, žalobca tvrdí, že takéto opatrenia formulované v protokole neboli stanovené zákonným postupom a sú v rozpore s zákona o inšpekcii práce. Sú v rozpore s požiadavkou určitosti a zrozumiteľnosti výroku a odôvodnenia rozhodnutia, pokiaľ ide o záver, aké opatrenia inšpektori odporúčali.

6. Žalobca v žalobe opakovane tiež poukazuje na § 14 zákona o kontrolnej činnosti v súvislosti, že protokol neobsahuje podpis a stanovisko inšpektora k stanovisku žalobcu k zisteniam a teda sa podľa neho k protokolu nevyjadril a tvrdí, že protokol, ktorý bol podpísaný konateľom žalobcu a jeho stanovisko zachytené v protokole nie je jeho relevantným stanoviskom. Toto žalobca považuje za závažné a brániace zákonnosti posúdenia predbežnej otázky, t.j. zákonnosti samotného protokolu ako podkladu pre začatie administratívneho konania. Žalobca v prerušenom konaní poukazuje na to, že protokol nebol prejednaný s vedením zamestnávateľa. V žalobe žalobca popiera, že v protokole mal byť obsiahnutý aj záver kontrolujúcej osoby (v zásade sa nemá k čomu vyjadrovať, ak žalobca jedným slovom uviedol, že súhlasí).

7. Vo vyjadrení k žalobe (čl. 17) žalovaný zhrnul, že trvá na postupe pri prerokovaní protokolu a záveroch Inšpekcie práce, prerokovanie sa uskutočnilo 26.02.2018. Zamestnávateľ nespochybnil v protokole skutkové zistenia a doba trvania nelegálneho zamestnávania a na základe výpovede 2 zamestnancov, i zamestnávateľa, bola ustálená. Inšpektori zistili, že vykonávali nelegálneho zamestnávania, správny delikt bol v protokole jasne a zrozumiteľne formulovaný, skutkový stav bol dokreslený videozáznamom. Konateľ spoločnosti vypovedal v prítomnosti privolaného príslušníka policajného zboru Slovenskej republiky a výpoveď svedkov a označených inšpektorov pokladať za informáciu zistenú podľa zákona o inšpekcii práce. Zistený výkon činnosti možno podradiť pod závislú prácu v zmysle , pretože bola vykonávaná pre zamestnávateľa osobou zamestnanca podľa jeho pokynov a v jeho mene v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Išlo o výkopové práce, ktoré boli pridelené zamestnávateľom pre uvedené osoby, z ktorého vzťahu možno vyvodiť vzťah podriadenosti a nadradenosti, čo žalobca nepoprel. Samotná prezentácia zachytená

od zamestnancov, respektíve osôb R. T. a T. V. je konštatáciou výkonu práce s popisom ako je tam uvedené. Aj keď pracovný čas nebol presne rozvrhnutý, zamestnanci pracovali pre zamestnávateľa z právnych dôvodov a vzťahov, ako uviedli. Pokiaľ ide o trvanie práce, k tomu žalovaný uviedol, že práca bola ako nelegálna zistená v momente kontroly a či bola vykonávaná predtým a aj do budúcna, nie je rozhodujúcim pre posúdenie skutkového stavu, nemal preto dôvod preverovať, ako tvrdí žalobca, pravdivosť ich tvrdení

8. Pokiaľ ide o uložené opatrenia, uviedol žalovaný inšpektor nemá oprávnenie nariadiť vykonávanie alebo uzavretie pracovnoprávneho vzťahu alebo nájsť iné riešenia v súlade so zákonom. Uvedené zistenia inšpektori subsumovali pod charakter pracovnoprávneho vzťahu, v ktorom zo strany zamestnanca, aj zamestnávateľa prevláda zmluvná voľnosť. Závery nelegálneho zamestnávania preto inšpektor formuloval do úloh vyhnúc sa pre budúcnosť a prijať opatrenia, aby nebolo možné vykonávať závislú prácu bez konkrétneho pomenovania vo forme pracovnej zmluvy alebo dohody o pracovnej činnosti. Podľa žalovaného je protokol je jasným a zrozumiteľným dôkazom o zistených skutočnostiach, vyplývajúcich z obsahu tohto protokolu. Uzavrel, že ide o závislú prácu vykonávanú vo forme nelegálneho zamestnávania.

9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe vo svojej duplike, trval na obsahu žaloby. V duplike z 30.07.2018 žalovaný zotrval na svojich doterajších stanoviskách na riadnom prerokovaní protokole na tam jasných formuláciách inšpektorov o porušení záväznej právnej úpravy a nelegálnom zamestnávaní zistenom u zamestnávateľa - žalobcu dvomi osobami bez riadneho pomenovania ich závislej činnosti. Samotnými osobami, i štatutárnym zástupcom žalobcu. Vychádzajúc z obsahu protokolu je podstatné, pokiaľ ide o námietky obsahu a formy, týkajúce sa predmetu vykonania inšpekcie a doby domnelého zamestnávania, ktoré bolo zistené, ak bola doba nelegálneho zamestnávania v obsahu protokolu uvedená a konštatovaná. Osoby, ktoré boli vypočuté boli riadne poučené. Pokiaľ ide o dĺžku trvania pracovného času, ktorý mal byť súčasťou opatrení, nemožno takúto eventualitu v opatreniach, súvisiacich so zisteniami nezákonného stavu očakávať a pri dohode o vykonaní práce mal zamestnávateľ určiť dobu, počas ktorej má pracovná úloha alebo činnosť trvať.

10. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté opatrenie žalovaného oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj s obsahom skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v podaniach účastníkov konania, doručených správnemu súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto správnu žalobu žalobcu podľa zamietol.

11. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného, ktorý rozhodol po výkone kontrolnej činnosti o porušení Z. z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

12. Podľa a nasl.(1)SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa ods. (1) písm. c/ na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Ustanovenie nevylučuje preskúmanie Protokolu vydaného podľa zákona o kontrolnej činnosti. Uvádza len, že súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c)

všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

Podľa zákona č o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov(1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. (2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. (3) Inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. (4) Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole. (5) Jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe 21a) tohto zamestnanca, ak o to požiada. (6) Na vypracovanie záznamu o výsledku inšpekcie práce sa primerane použije odsek 1. Jedno vyhotovenie záznamu o výsledku inšpekcie práce inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (zákon

č. ) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu ( o sociálnom poistení).

Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 7 ods. 11 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o inšpekcii práce, národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Podľa § ods. 2 písm. b) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu // a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu( o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov).

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľov i alebo fyzickej osobe /a porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 eur. Podľa ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce - inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) bod I. skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého nedostatku.

13. Úlohou súdu bolo preskúmaním zákonnosti a postupu správneho orgánu podľa tretej časti druhej hlavy ( a nasl. ) posúdiť, či orgán verejnej správy orgán príslušný na výkon kontrolnej činnosti v oblasti Z. z o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie Opatrenia - Protokolu, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či opatrenie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúmal aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, alebo uvedené v v spojení s (dôvody neviazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby), či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu, ktoré je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

14. Pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný ( ). Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny

orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotil správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom. Ak zistí skutkové, procesné, alebo právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

15. Správny súd konštatuje, že predbežná otázka o zákonnosti postupu kontrolného orgánu pri zisťovaní a vyhotovovaní a prejednávaní protokolu je v konaní o preskúmanie opatrenia o základe na vyvodenie administratívnej zodpovednosti uložením pokuty za správny delikt predbežnou otázkou. V tomto konaní je predmetom sporu.

16. Správny súd z registračných pomôcok tunajšieho súdu súd zistil, že v konaní pod sp. zn prebieha na tunajšom súde konanie o preskúmanie rozhodnutia Národného inšpektorátu práce č. PO- BEZ/2018/4821 0-382/2018 zo dňa 13.07.2018 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice č. 107/18/0 zo dňa 21.05.2018. V konaní pod sp. zn došlo na základe informácie o prebiehajúcom konaní pod sp. zn k prerušeniu konania uznesením vo veci zo dňa 23.04.2019 do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn. o zákonnosti protokolu.

17. Základom je preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia vo vzťahu ku kontrole vykonanej 27. a 29.01.2018 na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, u žalobcu, ktorého výsledky sú zachytené v protokole vyhotovenom inšpektormi práce č.: IKO-26-38-2.4/P-A28-18 zo dňa 29.01.2018.

18. V prejednávanej veci sp. zn. žalobné námietky sú totožné so žalobnými námietkami v prejednávanej veci, t.j. nevykonanie dokazovania, nedostatočné prejednanie protokolu, nevyjadrenie kontrolóra k stanovisku zamestnávateľa - žalobcu ku kontrolným zisteniam, nedostatočné prezentovanie sa kontrolórov, nedostatočné zachytenie a poučenie kontrolovaných zamestnancov, nepodpísanie protokolu zástupcom žalobcu, získanie dôkazných prostriedkov nezákonným spôsobom a nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,

19. Z pripojeného spisu sp zn. vyplýva, že správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000 euro za nelegálnu prácu a zamestnávanie dvoch osôb žalobcom. Vyvodenia administratívnej zodpovednosti v podobe prebiehajúceho správneho konania, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty žalobcovi, pokladal žalobca za nezákonné. Rovnako za nezákonné považuje žalobca i rozhodnutie žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobcu vo veci zamietol. Žalobca v tomto konaní poukazuje na judikát a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS/80/2014, ktorého podstatou je to, že v rámci predbežnej otázky, prijatej v administratívnom konaní, je úlohou všeobecných súdov túto prekážku preskúmať v súvislosti s preskúmavaním samotného rozhodnutia, či nejde o exces a svojvôľu na základe správnej úvahy správneho orgánu. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne túto predbežnú otázku posúdil, je preto predmetom prejednávania a konania v prejednávanej veci a nie je predbežnou otázkou aj v konaní .

20. K tomu, že žalobca namieta nezrozumiteľnosť a nejasnosť a to vo vzťahu k protokolu, ako podkladu pre začatie administratívneho konania súd odkazuje na vyjadrenie manažéra stavby, podľa ktorého sa vyjadril, že T. a V. podieľajú na výkopových prácach a tak žalobca síce namieta, ale neuvádza prečo je potom protokol nepreskúmateľný. Nezrozumiteľnosť protokolu, žalobca nedôvodne videl i v nariadení inšpektorov odstrániť nedostatky a uložení povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré sú všeobecné a neurčité a tak v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru /protokol mal byť písomným dokumentom prejednaným žalobcom, čo dostatočne vysvetľuje žalovaný/.

21. K otázke prerušenia konania vyjadril žalovaný názor, že nie je dôvod, lebo protokol je jasným dokumentom zrozumiteľne formulujúcim závery a je podkladom pre začatie administratívneho konania vyvodenia z administratívnej zodpovednosti. S týmto správny súd nesúhlasí. Za tejto situácie možno konštatovať, že posudzovanie samotného protokolu, v zmysle zákona o kontrolnej činnosti je zvyčajne predmetom predbežnej otázky pri prieskume rozhodnutí o vyvodení administratívnej zodpovednosti.

Správny súd konštatuje, že ich prieskum, nie je vylúčený samostatne s odkazom na ods. (1) písm. c/ , a nasl. (1) a ustanovení o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

22. Správny súd pripomína, že žalovaný si osvojil skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa o tom, že kontrolované osoby boli vo vzťahu k podriadenosti k zamestnávateľovi, bola zistená nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie a bez ohľadu záver o existencii závislej práce žalovaný tvrdí, že výkopové práce možno vykonávať len podľa pokynov a vzťah podriadenosti vo vzťahu k zamestnávateľ a zamestnanec je daný tým, že len zamestnávateľ určuje kvalitatívne a kvantitatívne parametre tejto činnosti. /Vyplýva to z prednesov oboch kontrolovaných osôb/.

23. Vo vzťahu k dvom zamestnancom ich prednesy boli zapísané v protokole, ktorý bol prejednaný so štatutárnym zástupcom, ktorý charakterizoval spôsob zamestnávania. Nebol založený na základe dohody o pracovnej činnosti, ale reciprocity pomoci od občanov za benefity ním poskytnuté. Žalobca nevyvrátil pochybnosti, nepredložil žiadne dôkazy, že vyčítané nedostatky protokolu nemajú žiadne vecné argumenty, sú založené na a tvrdení o neprejednaní protokolu a o existencii dvoch protokolov a o nepodpísaní protokolu. Hlavný argument o neexistencii závislej práce u dvoch kontrolovaných osôb neformuluje celkom jasne a tvrdí, že nešlo o závislú prácu ani o nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, hoci bola vykonávaná v prospech kontrolovaného subjektu. Obsah odôvodenia tohto rozhodnutia preukazuje podľa správneho súdu, že oboznámené zistenia z administratívneho spisu i pripojeného súdneho spisu poukazujú na opak. Preto žalobná námietka nie je dôvodná.

24. Žalobný dôvod o nedostatočne a neobjektívne zistenom skutkovom stave podľa správneho súdu neobstojí, lebo v protokole uvedené zistenia kontrolovaného zamestnávateľa podľa boli uvedené v protokole. Ak protokol obsahuje uvedenie mena kontrolóra a aj vyjadrenie zamestnávateľa, ale nevyjadruje skutočnosti v protokole stanovisko inšpektora, protokolu nemožno vytknúť záver uvedený v protokole , potvrdený zamestnancami a kontrolovanými osobami, ako i štatutárnym zástupcom žalobcu. So žalobnou námietkou, že nariadené opatrenia a uložená povinnosť uvedené v protokole nemôžu pôsobiť preventívne, že sú nezrozumiteľné a neurčité preto správny súd nesúhlasí. Tento žalobný dôvod nie je možné akceptovať.

25. Zo žaloby podľa súdu nevyplýva, či protokol, ktorý je priložený k žalobe je pokladaný za druhý protokol alebo za prvý protokol. Prvý protokol nemal byť prejednaný, druhý protokol mal byť prejednaný. Ide o nezrozumiteľné, čo nenachádza odraz ani v obsahu príloh správnej žaloby, ani v administratívnom spise. Žalobca tak nedôvodne tvrdí, že boli vypracované dva protokoly pod tým istým číslom a druhý z protokolov obsahuje záver, že 26.02.2018 bol protokol prejednaný. Protokol ako písomný dokument bol vypracovaný prejednaný a zápisnica o prejednaní je súčasťou administratívneho spisu.

26. Pokiaľ žalobca namieta, že protokol neobsahuje správne a konkrétne údaje o nelegálnej práce, správny orgán prvého stupňa, aj žalovaný vysvetľuje, že protokol o výsledku kontrolnej činnosti sa stal základom administratívnych rozhodnutí preskúmavaných súdom v konaní pod sp. zn. . Z administratívneho spisu pripojeného ku konaniu , bolo zistené rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. 107/18/0 z 21.05.2018, ktorým Inšpektorát práce Košice uložil žalobcovi pokutu 5 000 eur. V administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie žalovaného 13.07.2018, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21.05.2018 a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Obe rozhodnutia vychádzajú zo záverov kontrolnej činnosti vykonanie Inšpektorátom práce Košice a zistení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý bol zachytený do protokolu o vykonanej kontrole. Správny súd konštatuje, že závery tohto bodu nie sú základom pre rozhodovanie súdu o predmete súdneho prieskumu, sú konštatovaním zisteného správnym súdom.

27. V administratívnom spise sa nachádza výzva z 29.01.2018 ktorú prevzal žalobca 31.01.2018 na prerokovanie protokolu označeného č. IK-26-38-2.4/P-A28-18. Z administratívneho spisu vyplýva, že protokol pre účely konania podstatný, bol dôvodom pre začatie správneho konania, ktoré bolo oznámené 29.03.2018 listom žalobcovi, ktoré prevzal 23.04.2018. V administratívnom spise je i samotný protokol, ktorý sa zhoduje s protokolom, ktorý pripojil žalobca k žalobnému návrhu „v právnej veci “.

28. V administratívnom spise súd zistil zo zápisnice o podaní informácie od Y. Č., ktorý uvádza, že mu R. T. a V. prišli pomôcť, vykonávajú práce dnes od 12.00 hod. práce a nemajú nič podpísané, prišli dobrovoľne, nedohodli sa ešte na odmene. Zápisnica je podpísaná a na nej sú uvedené mená N.. T. C. a L.. N. L.. V administratívnom spise sa ďalej nachádza aj zápisnica o podaní informácie manažérom stavby I. U., ktorý povedal pre účely zápisnice Inšpektorátu práce, že 24.01. o 15.00 hod. k veci a uviedol, že T. a V.Á. pracujú pre spoločnosť JALLA a robia výkopové práce. Ďalej sa v administratívnom spise nachádzajú vyjadrenia samotných kontrolovaných osôb, V. T. 24.01.2018 o 14.55 hod. k veci uviedol, že robí dnes od 12.00, dohodol sa s Č., že mu príde pomôcť čistiť výkop po bagri, nemá nič podpísané, prišiel pomôcť kamarátovi, ktorý ho požiadal o pomoc. Kontrolovaný R. T. 24.01.2018 o 14.50 hod. uviedol, že dnes od 08.00 „kopeme, pomáhame kamarátovi Y.“, priezvisko neviem, ani firmu neviem, „nemám ani dohodu, ani pracovnú zmluvu“, kamarát mi bol šéf a on mi hovoril čo mám robiť. „Dostanem 15 až 16 eur“. Podpísaný je R. T..

29. Správny súd svoje závery opiera o obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že zamestnanci nemali dohodu, žiadny vzťah podľa , a jeden z nich potvrdil, že robili za odplatu. To, že robili pre spoločnosť žalobcu potvrdil majster zo stavby pán I. U.. V administratívnom spise sa nachádza jeden protokol z 29.01.2018 a vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania zo 29.03.2018, v ktorom opisuje, že išlo o stav zistený výkonom kontrolnej činnosti o nelegálnom zamestnávaní, kedy mal využívať prácu fyzických osôb menom T. V. a R. T. na stavbe OO PZ Krompachy, čo je popísané aj v protokole z 29.01.2018.

30. Správny súd teda konštatuje, že žalobca nedôvodne uvádza, že kontrolný orgán neobjektívne zistil skutkový stav a protokol sa zakladá na formálnom konštatovaní bez vecného podloženia, že nie je zdokumentovaný. Práce boli vykonávané v pracovnom čase, konštatoval to I. U., manažér stavby, ktorý uviedol, že T. H. V. robia pre spoločnosť JALLA. Preto námietky námietky žalobcu nie sú podľa správneho súdu dôvodné.

31. Preskúmavaný protokol je preskúmateľný a preukazuje naplnenia znakov závislej práce v čase kontroly. V opatrení protokolu bola uložená povinnosť žalobcovi, ktorý zamestnával kontrolované osoby. Žalobcom tvrdený rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nedôvodné. Protokol môže byť podkladom pre rozhodnutie o vyvodení administratívnej zodpovednosti v celom rozsahu, v zmysle ods. (1) písm. c/ , a nasl.(1 )SSP a ustanovení , najmä podľa zákona č o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bez ohľadu a už existujúci stav vyvodenia administratívnej zodpovednosti. Z administratívneho spisu žalovaného k spisu pripojeného do konania o posudzovanom protokole o výkone kontroly činnosti žalobca tvrdí, že je spôsobilým a samostatným predmetom súdneho prieskumu. V predmetnej veci išlo o preskúmavanie zákonnosti opatrenia, protokolu o výsledku kontrolnej činnosti, ktorý a v kontexte s úpravou právnej teórie, robí záver o zisteniach a ukladá povinnosti za porušenie povinnosti uložených zákonom. Prihliadnuc k vyššie uvedeným záverom správny súd preskúmal napadnuté opatrenie, ako aj konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že správny orgán príslušný na rozhodnutie podľa zákona o inšpekcii práce postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci pred vydaním rozhodnutí v súčinnosti s účastníkom administratívneho konania (žalobcom), a preto protokol ako výsledok kontrolnej činnosti treba považovať za zákonný.

32. Správny súd zhodne ako žalovaný konštatuje, že uvedené dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdzujú skutkový stav, že zamestnanci nemali uzavretú žiadnu dohodu o pracovnej činnosti, ani pracovnú zmluvu. Na druhej strane uvedené osoby uviedli, že pracujú za odmenu a pretože ide o informácie, ktoré uvedené osoby poskytli inšpektorátu práce priamo na mieste, spontánne, bez možnosti konzultovať odpovede, možno dôvodne predpokladať, že sú pravdivé. Pracovná zmluva, Dohoda o pracovnej činnosti oboch zamestnancov by zakladala povinnosť žalobcu ako zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení, pred vznikom poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

33. Výsledky dokazovania vykonané Inšpektorátom práce súd akceptuje bez pochybnosti o správnosti ich záverov o tom, že vyššie činnosť pre žalobcu evidentne vykazovala znaky závislej práce spadajúcej pod právny režim („Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.). je normou lex specialis a pri úprave pracovnoprávnych vzťahov vychádzajúc predovšetkým z ustanovenia , v širšom právnom kontexte sa ukladajú odvodové povinností zamestnávateľovi vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu.

34. Vo všeobecnosti k obsahu žaloby a jej doplnenia súd záverom uvádza, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je povinnosťou správneho súdu vysporiadať sa so zásadnými žalobnými námietkami, pričom nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď (Napr. vec Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 21.1.1999 č. 30544/96 a iné, tiež judikatúra ÚS SR - I.ÚS 226/03, , a ďalšie).

35. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

36. O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania, postupujúc podľa , keďže žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný odôvodnené trovy konania neuplatnil.

37. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. ( v spojení s ust. ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.