Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/81/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: BYTERM s.r.o., Sídlisko I. 1008, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 668 879, zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 10, IČO: 35 511 028, proti žalovanému: Mesto Vranov nad Topľou, Dr. C. Daxnera 87, 093 16 Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, o zaplatenie 9.163,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX z 25.6.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 6.2.2001 k uzavretiu Zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov, predmetom ktorej bolo prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov (ďalej len TKR), bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu, na Sídlisku JUH a ul. Mlynskej mesta Vranov nad Topľou. Cena za prevádzkovanie a vysielanie v TKR bola stanovená dohodou zmluvných strán tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť pôvodnému žalobcovi za poskytnuté služby paušálnu cenu, a to za každú bytovú prípojku so základnou ponukou programov sumu 10 Sk za mesiac a za každú bytovú prípojku s rozšírenou ponukou programov sumu 70 Sk za mesiac. Podľa čl. VI zmluvy, ak objednávateľ, teda žalovaný zmarí základný účel tejto zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR prevádzkovateľom, t.j. pôvodným žalobcom, alebo akýmkoľvek spôsobom znemožní prevádzkovateľovi vykonať dohodnuté činnosti, resp. vo vykonávaní pokračovať, je objednávateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Výška zmluvnej pokuty je stanovená ako 24-násobok paušálnej mesačnej sumy vypočítanej podľa čl. III bodu 1. tejto zmluvy spolu za všetky bytové prípojky so stavom ku dňu podpísania tejto zmluvy. Z výpovede žalobcu okrem iného vyplynulo, že si uplatňuje náhradu škody z dôvodu, že mu žalovaný neumožnil vysielať v zmysle vydanej licencie. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je žalobca aktívne legitimovaný a konštatoval, že vzhľadom na to, že pohľadávka žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania bola postúpená na spoločnosť O..E..G. J.. J. S..Z.., aj keď zámena na strane žalobcu nebola pripustená, žalobca stratil aktívnu legitimáciu, nie je nositeľom, majiteľom práva uplatneného v tomto konaní. Čo sa týka dôvodnosti samotného návrhu, tak ako aj vo veci sp.zn. XCb/XXX/XXXX si žalobca svoj nárok uplatnil a odôvodnil od zmluvy uzavretej dňa 6.2.2001. Nárok v tomto konaní sa týka len iného obdobia. Teda aj v tomto konaní ide o ten právny nárok, totožnú právnu vec. Ako je uvedené vo vyššie uvedenom rozsudku, ak žalobca v konaní požaduje

zaplatenie škody a podľa si nedojednal možnosť popri zmluvnej pokute požadovať aj náhradu škody, resp. že je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, čo je aj prípad tohto konania, potom nárok žalobcu na náhradu škody za znemožnenie prevádzkovania televíznych káblových rozvodov uplatnený v tomto konaní je nedôvodný. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca si nemôže uplatniť nárok na náhradu škody, pretože tomu bráni ust. . Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len ak je to medzi účastníkmi dohodnuté. Najvyšší súd SR v uznesení č.k XMObdo/X/XXXX uviedol, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či veriteľovi vznikla porušením povinností škoda. Veriteľ nie je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti zo záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Keďže z dojednaní Zmluvy o prevádzkovaní televíznych káblových rozvodov nevyplýva, že veriteľ je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, a nie je takisto dojednané, že veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom žalobca nemôže v konaní požadovať náhradu škody, ak nie sú splnené podmienky podľa . Neexistuje dohoda zmluvných strán, že popri zmluvnej pokute je možné požadovať aj náhradu škody, resp. je možné žiadať náhradu škody presahujúcu výšku zmluvnej pokuty. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa .

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) navrhujúc tento zmeniť a žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Namietal, že okresný súd pochybil, ak síce citoval uznesenie NS SR z 31.5.2012 sp.zn. X E. X/ XXXX a v odôvodnení rozsudku ním argumentoval, avšak nezaoberal sa otázkou platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dodržania jej obsahových náležitostí. Touto právnou otázkou sa mal súd zaoberať. Nie je možné ponechať preukázané porušenie zmluvných povinností bez sankcie (zmluvnej pokuty alebo náhrady škody). Žalovaný porušil zmluvné povinnosti, a preto je povinný platiť zmluvnú pokutu. Doteraz ju nezaplatil, a ani v iných obdobných konaniam zmluvná pokuta žalobcovi priznaná nebola. To nemá nič spoločné s náhradou škody. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení poukázal hlavne na tú skutočnosť, že pri odôvodňovaní svojich rozsudkov súdy neskúmali náhradu škody vo vzťahu k zmluvnej pokute a záväznosť dohody strán o zmluvnej pokute. Najvyšší súd konštatoval, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či veriteľovi vznikla porušením povinnosti škoda. Ako vyplýva z , veriteľ nie je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti zo záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odvolací súd mal posúdiť opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky po preskúmaní námietok žalobcu, týkajúcich sa platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dodržania jej obsahových náležitostí. Okresný súd v odôvodnení rozsudku, ak už sa sám touto otázkou nezaoberal, ani len neuviedol odkaz na následné rozhodnutie súdu v obdobnej veci, vydané po oboznámení sa so zrušujúcim uznesením, v ktorom by opísal, ako súd v obdobnej veci otázku platnosti dohody o zmluvnej pokute posúdil.

6. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu konštatoval, že spôsob výpočtu ako ho uviedol žalobca v žalobe zodpovedá nároku na náhradu škody, čo potvrdil aj žalobca citovaním a . Ak žalobca v súčasnosti tvrdí, že jeho nárok môže byť aj nárokom z titulu zmluvnej pokuty, potom by išlo o zmenu žaloby, nakoľko by sa uplatnilo iné právo a v spojitosti s by bolo možné o takomto nároku rozhodnúť až po súhlase súdu so zmenou žaloby. Nakoľko žalobca v odvolaní tvrdí, že uplatňuje svoj nárok aj z titulu zmluvnej pokuty, potom tak žiada po uplynutí všetkým mysliteľných premlčacích dôb (všeobecná 4 ročná podľa , všeobecná trojročná podľa ) počítajúc od okamihu vzniku takéhoto nároku. Žalovaný preto z opatrnosti vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 9.163,51 eur a príslušenstva v zmysle podanej žaloby.

Dokazovaním bolo preukázané, že Zmluva o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov bola skoncipovaná plne v réžii žalobcu. Žalobca namieta neplatnosť Dohody o zmluvnej pokute v čl. VI zmluvy. Žalobcom tvrdená námietka neplatnosti by bola v rovine relatívnej neplatnosti a vzhľadom na tvorbu zmluvy výlučne len zo strany žalobcu, tento by námietku ani nemohol uplatniť. Žalobca ani nekonkretizuje dôvody, pre ktoré by mala byť Dohoda o zmluvnej pokute neplatná. Ak aj NS SR v uznesení sp.zn. X E. X/XXXX dal pokyn na skúmanie platnosti Dohody o zmluvnej pokute, odvolací súd sa pokynom riadil a dospel k záveru, že uvedená Dohoda je platná. K obdobnému právnemu záveru dospel odvolací súd aj vo veci sp.zn. XCob/XX/XXXX.

7. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

10. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

11. Podľa , veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

12. Ako vyplýva z ust. , veriteľ nie je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu škody spôsobenej porušením povinností zo záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.

13. Právna úprava vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody je obsiahnutá v a má dispozitívny charakter. túto úpravu pre oblasť obchodných vzťahov nemodifikuje. Náhradu škody, resp. jej reparačnú funkciu rešpektuje pri úprave moderačného práva tým, že zmluvná pokuta je dolnou hranicou moderácie zmluvnej pokuty ( ).

14. Čo sa týka obsahových náležitostí dohody o zmluvnej pokute, na to, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, treba dostatočne presne identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Inak nie je možné zistiť či, resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty.

15. Povinnosť platiť zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou nevznikne škoda ( ). Ak škoda vznikne v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, plní reparačnú funkciu, čo sa prejavuje v tom, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné ( ). Zmluvná pokuta sa akcentuje ako spôsob paušalizácie škody.

16. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobou z 13.12.2007 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 276.060,- Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody podľa , s poukazom na skutočnosť, že žalovaní porušili povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov, uzavretej 6.2.2001. Predmetom zmluvy podľa jej článku II. bolo prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov, bytovej prípojky televízneho káblového rozvodu na Sídlisku JUH a ul. Mlynskej mesta Vranov nad Topľou, umožňujúce príjem rozhlasových a televíznych signálov

prevádzkovateľa zo zákona, ktoré možno prijímať bežnými prijímacími zariadeniami v mieste káblového rozvodu, satelitných programov a iných programov. Porušenie uvedenej povinnosti bolo podľa článku VI. Zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov zabezpečené zmluvnou pokutou, pričom jej výška bola stanovená ako 24-násobok paušálnej mesačnej sumy, vypočítanej podľa článku III. bod 1 zmluvy, spolu za všetky bytové prípojky so stavom ku dňu podpísania predmetnej zmluvy. Zmluvné strany si v zmysle platnej právnej úpravy ( ) nedojednali, že zmluvná strana je oprávnená popri zmluvnej pokute požadovať aj náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje. V takomto prípade zmluvná pokuta plní reparačnú funkciu, čo sa prejavuje v tom, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

17. Dojednanie o platení zmluvnej pokuty je určité a zrozumiteľné. Výpočet zmluvnej pokuty vychádza z toho, že výška zmluvnej pokuty je stanovená ako 24-násobok paušálnej mesačnej sumy, vypočítanej podľa čl. III., bodu 1, t.j. podľa počtu prípojok so základnou, resp. rozšírenou ponukou programov s odmenou 10,- Sk, resp. 70,- Sk za prípojku. Výpočet zmluvnej pokuty je stanovený určito a zrozumiteľne. Porušenie povinnosti je vymedzené zmarením základného účelu zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR. Žalobca v konaní nepožadoval zaplatenie zmluvnej pokuty, ale požadoval náhradu škody, ktorá by predstavovala predpokladanú odplatu za prevádzkovanie TKR v 2. polroku roku 2003. Naviac dohoda o zmluvnej pokute je platná a jej prípadnú relatívnu neplatnosť by žalobca vzhľadom na tvorbu zmluvy nemohol uplatniť. Podľa neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Podľa , ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. V danom prípade by sa takejto relatívnej neplatnosti mohol dovolávať len žalovaný.

18. Žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody, pričom tento podľa si uplatniť nemôže, keďže nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, pričom z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Žalobca nebol oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, pretože tak isto toto v dohode o zmluvnej pokute dojednané nebolo. Keďže z dojednaní zmluvy o prevádzkovaní televíznych a káblových rozvodov nevyplýva, že žalobca je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, a nie je takisto dohodnuté, že je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom nemôže v konaní požadovať náhradu škody, ak nie sú splnené podmienky podľa , lebo neexistuje dohoda, že popri zmluvnej pokute je možné požadovať aj náhradu škody, resp. žiadať náhradu škody presahujúcu výšku zmluvnej pokuty.

19. Keďže žalobca nemôže uplatniť nárok na náhradu škody, čomu bráni ust. , pretože si nedojednal možnosť platenia zmluvnej pokuty popri náhrade škody, potom súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

20. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

21. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).