Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cob-61-2023.pdf
PDF · 114.86 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cob/61/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu žalobcu Delfia In, s.r.o., so sídlom Mierové Námestie 940/1, 924 01 Galanta, IČO: 46 516 751, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Kadura a spol., so sídlom ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, IČO: 47 251 671, proti žalovanému TUreality s.r.o., so sídlom Hálkova 2761/33, 010 01 Žilina, IČO: 44 314 205, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, 010 09 Žilina, IČO: 47 232 692, o zaplatenie 4.860,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/26/2022-234 zo dňa 30. mája 2023 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/26/2022-234 zo dňa 30. mája 2023 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Prvoinštančné rozhodnutie 1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.860,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 6.7.2021 do zaplatenia, spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.01.2022 vo forme návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.860,- Eur s príslušenstvom. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1.3.2020 uzatvorená Zmluva o spolupráci, predmetom ktorej bolo určenie podmienok spolupráce zmluvných strán za účelom obstarania obchodnej záležitosti pre žalovaného, ktoré budú obstarávané žalobcom pre žalovaného a budú smerovať k vyhľadávaniu vhodných príležitostí na sprostredkovanie predaja, kúpy, nájmu a podnájmu nehnuteľností (ďalej len ako „Zmluva o spolupráci“). Žalobca poukázal na znenie článkov III. a IV. Zmluvy o spolupráci. Ďalej žalobca uviedol, že pre žalovaného úspešne obstaral okrem iného aj nasledovné obchodné záležitosti, za ktoré vystavil žalovanému faktúru – 1. predaj rodinného domu v Galante, z čoho žalobcovi prináleží odmena z provízie žalovaného vo výške 1.800,- Eur bez DPH, uplatnená faktúrou č. 21OFA024, 2. predaj bytov ELEMENT SK, s.r.o., 4 byty, za čo žalobcovi prináleží odmena z provízie žalovaného vo výške 2.700,- Eur bez DPH, z čoho 1. časť vo výške 1.350,- Eur bola uhradená a druhá polovica odmeny vo výške 1.350,- Eur uplatnená faktúrou č. 21OFA026 uhradená nebola a 3. predaj bytu Lelkesová- Kolárová, z čoho žalobcovi prináleží odmena z provízie žalovaného vo výške 1.800,- Eur bez DPH, uplatnená faktúrou č. 21OFA024. Odmena podľa vyššie uvedených faktúr celkom vo výške 4.860,- Eur nebola žalovaným žalobcovi uhradená, a to ani napriek viacerým výzvam. Splatnosť záväzkov bola dňa
05.07.2021. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu predžalobnou výzvou zo dňa 16.11.2021. Žalovaný dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.
3. Žalovaný sa bránil tvrdením, že nárok žalobcu zanikol započítaním. Tvrdil, že A. B., ktorá vystupovala v mene žalobcu ako realitný maklér, omylom poslala email na adresu C. namiesto C. <XXXXXX:XXXXXX@XXXXX.XX>, čím porušila svoje povinnosti zo Zmluvy o spolupráci charakterizované ako podstatné. Žalovaný si podľa článku VI. Zmluvy o spolupráci uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvných pokút vo výške dvakrát 5.000,- Eur a následne svoj nárok započítal s nárokom žalobcu, čím došlo k zániku nároku žalobcu v ním uplatnenou rozsahu.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v priebehu konania uviedol, že ak poukazuje žalovaný na mail A. B. zo dňa 27.5.2021, tak táto bola u žalobcu zamestnaná na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 2.1.2020 na pracovnej pozícii asistentka riaditeľa, pričom jej pracovný pomer bol ukončený dohodou dňa 31.3.2020. A. B. tak nemohla odoslať mail na adresu C. D. dňa 27.5.2021, teda v čase keď už nebola so žalobcom v pracovnom alebo inom pomere. Odmietol tvrdenie o porušení povinnosti exkluzivity a povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa článku VI. Zmluvy o spolupráci. Uviedol, že počas doby platnosti Zmluvy o spolupráci vykonával spoluprácu výhradne pre žalovaného. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca povinnosť exkluzivity porušil. Jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok žalovaného považuje žalobca za účelovú reakciu na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 16.11.2021. Dovtedy žalovaný žiadne porušenie povinností zo strany žalobcu netvrdil, ani si neuplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný namietol pravdivosť a hodnovernosť žalobcom predloženej Dohody o pracovnej činnosti z 2.1.2020 a Dohody o ukončení pracovnej činnosti z 31.3.2020, z dôvodu, že v Dohode o ukončení pracovnej činnosti je poukaz na Dohodu o pracovnej činnosti z 2.1.2015. Mal za to, že žalobca vyhotovil uvedené dôkazy dodatočne v snahe zakryť resp. spochybniť svoje porušenie povinností podľa zmluvy prostredníctvom osoby A. B.. A. B. aj po 27.05.2021, teda po tom ako mala ukončiť pracovnú činnosť u žalobcu, komunikovala ohľadom rozrobených obchodných záležitostí a vykonávala aktivity v mene žalobcu čo žalovaný preukázal komunikáciou s pánom E. od 3.6.2021 do 21.10.2021.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca vysvetlil, že z dôvodu omylu je v predloženej Dohode o ukončení pracovnej činnosti odkaz na Dohodu o pracovnej činnosti z 2.1.2015. Predložil dôkazy z ktorých vyplýva, že A. B. od 1.4.2020 nebola zamestnancom žalobcu a žalobca od uvedeného dátumu nezodpovedá za akúkoľvek jej činnosť. Žalobcovi nie je zrejmé, čo má preukazovať komunikácia medzi A. B. a D. E., na ktorú žalovaný poukazuje. Žalobca má za to, že táto komunikácia nepreukazuje porušenie povinnosti exkluzivity ani mlčanlivosti zo strany žalobcu. Pokiaľ žalovaný poukazuje na mail A. B. zo dňa 27.5.2021 a tým údajné porušenie povinností podľa článku VI. Bod 3 Zmluvy o spolupráci, v tom čase nemohla A. B. konať v mene žalobcu, nakoľko s ňou žalobca ukončil Dohodu o pracovnej činnosti ku dňu 31.3.2020.
7. Žalobca na pojednávaní dňa 30.5.2023 zotrval na podanej žalobe a uplatnenom nároku. Žalovaný na pojednávaní nárok žalobcu neuznal, pretože tento zanikol započítaním s nárokmi žalovaného voči žalobcovi z titulu zmluvných pokút vyplývajúcich zo Zmluvy o spolupráci. Porušenie povinností žalobcom spočívalo v porušení povinnosti exkluzivity a povinnosti mlčanlivosti vyplývajúcich z článku VI. Bod 3 písm. a) a b) Zmluvy o spolupráci. Zo žalovaným predloženej emailovej komunikácie vyplýva, že žalobca počas platnosti Zmluvy o spolupráci vykonával obdobnú resp. rovnakú činnosť u konkurenčnej realitnej kancelárie. Z dôvodu nehospodárnosti namietala výsluch žalobcom navrhovaného svedka (konateľky žalobcu A. F. B.). Navrhol výsluch svedka D. E., ktorý spolupracoval so žalobcom a ktorý vie preukázať, v ktorom čase sa dozvedel o porušení povinnosti.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1.3.2020 uzavretá Zmluva o spolupráci v písomnej forme. Z postavenia žalobcu a žalovaného a z predmetu ich záväzkov mal súd za to, že záväzkovo právny vzťah medzi stranami založený Zmluvou o spolupráci je potrebné posúdiť ako vzťah obchodno-právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, konkrétne ako zmluvu o sprostredkovaní podľa ustanovenia § 642 a nasl. Obchodného zákonníka.
9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd považoval za nesporné, že k ukončeniu záväzkovo právneho vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci došlo výpoveďou žalobcu zo dňa 28.6.2021, ktorá bola doručená žalovanému dňa 2.7.2021. Možnosť ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou bola stranami dojednaná v článku VII. ods. 2 písm. b) Zmluvy o spolupráci. Na základe uvedeného tak k skončeniu zmluvného vzťahu došlo ku dňu 31.8.2021.
10. Okresný súd ďalej v odôvodnení uviedol, že predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie odmeny dojednanej v Článku IV. Zmluvy o spolupráci vo výške 4.860,- eur za zabezpečenie obchodných záležitostí v zmysle skutkového vymedzenia uvedeného v žalobe, vyúčtovanej žalobcom faktúrou č. 21OFA025 v sume 1.080,- eur s dátumom splatnosti 5.7.2021, faktúrou č. 21OFA024 v sume 2.160,- eur s dátumom splatnosti 5.7.2021 a faktúrou č. 21OFA026 v sume 1.620,- eur s DPH splatnou 5.7.2021. Žalovaný v konaní nerozporoval výšku žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie odmeny dojednanej v článku IV. Zmluvy o spolupráci vyúčtovaného označenými faktúrami a ani ich splatnosť. Súd považoval žalobcom uplatnený nárok za nesporný, za spornú považoval vo väzbe na procesnú obranu žalovaného existenciu tvrdených pohľadávok žalovaného a tvrdený zánik vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného na základe jednostranného právneho úkonu započítania ku dňu 11.12.2021.
11. Žalobca v priebehu konania popieral žalovaným tvrdené porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, a to porušenie povinnosti exkluzivity v zmysle článku VI. ods. 3 Zmluvy o spolupráci uvedenej v článku III. bod 5 Zmluvy o spolupráci a povinnosti zachovávať mlčanlivosť v zmysle článku VI. bod 3 Zmluvy o spolupráci uvedenej v článku VIII. Zmluvy o spolupráci. Zo žalovaným tvrdeného porušenia povinností zo strany žalobcu, ktoré v zmysle dojednaní zmluvných strán malo charakter podstatného porušenia zmluvných povinností, však žalovaný tieto v skutkovej rovine náležite nevymedzil, v akom konkrétnom konaní žalobcu malo spočívať tvrdené porušenie povinností, zabezpečených zmluvnou pokutou v zmysle článku VI. ods. 4 a článku VI. ods. 3 Zmluvy o spolupráci. Ak žalovaný tvrdil, že porušenie povinností je preukázané emailovou komunikáciou A. B. z 27.5.2021, ktorá vystupovala v mene žalobcu ako realitný maklér a omylom poslala mail na adresu C. <XXXXXX:XXXXX@XXXXXXXXX.XX> namiesto C. <XXXXXX:XXXXXX@XXXXX.XX>, k uvedenému súd konštatoval, že táto predložená emailová komunikácia porušenie povinnosti exkluzivity v zmysle článku III. bod 5 Zmluvy o spolupráci ako ani porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa článku VIII. Zmluvy o spolupráci sama o sebe nepreukazuje. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov naviac vyplýva, že A. B. už nebola dňa 27.5.2021 zamestnancom žalobcu, nebolo teda preukázané, že by toho dňa konala v mene žalobcu. Súd tak dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal tvrdené porušenie povinností žalobcu zo Zmluvy o spolupráci, z čoho by mal žalovanému vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- Eur za každé porušenie povinnosti.
12. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalovaný v konaní predložil jednostranné započítanie pohľadávok z 13.12.2021, neuviedol však skutkové tvrdenia ohľadne momentu, kedy bolo doručené, t.j. nadobudlo účinnosť, čo je predpokladom toho, aby nastali zákonom predpokladané dôsledky jednostranného započítania pohľadávok v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uvádza, že eviduje voči žalobcovi nárok v celkovej výške 10.000,- Eur z titulu faktúry č. 20210143 splatnej dňa 11.12.2021, predmetom ktorej sú zmluvné pokuty podľa článku VI. bod 3 Zmluvy o spolupráci, túto však v konaní nepredložil. Zo strany žalovaného neboli v konaní prednesené žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali posúdiť naplnenie zmluvných dojednaní o splatnosti zmluvnej pokuty, kedy v zmysle ods. 6 a 7 článku VI. Zmluvy o spolupráci zmluvné strany dojednali písomnú výzvu na uhradenie zmluvnej pokuty, pričom v konaní nebolo zo strany žalovaného tvrdené, či a kedy takéto úkony v súvislosti s uplatneným nárokom na zmluvnú pokutu vo vzťahu k žalobcovi uskutočnil. Ako však uviedol žalobca v písomnom vyjadrení z 9.5.2022, do jednostranného započítania vzájomných pohľadávok z 13.12.2021 žalovaný žiadne porušenie povinností zo strany žalobcu netvrdil a ani si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatnil.
13. K tvrdeniu žalovaného, že nárok žalobcu je nedôvodný, nakoľko zanikol zápočtom z 13.1.2021 ku dňu 11.12.2021 súd poukázal na ustanovenie § 359 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. V konaní nebolo žalovaným náležite tvrdené ani preukázané, či ku dňu uskutočnenia právneho úkonu jednostranného započítania z 13.12.2021 pohľadávka žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty bola splatná. Dôsledkom započítania v rozpore
s ustanovením § 359 Obchodného zákonníka je neplatnosť právneho úkonu započítania, pričom súd opakovane konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by pohľadávky žalovaného titulom zmluvnej pokuty v čase jednostranného zápočtu zo strany žalovaného boli splatné.
14. Súd žalobcom uplatnený nárok posúdil ako skutkovo a právne dôvodný. Procesnú obranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú, nakoľko nebolo v konaní preukázané porušenie tvrdených povinností zo strany žalobcu, ani uskutočnenie platného a účinného právneho úkonu jednostranného započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného.
15. Okresný súd rozhodnutie o trovách odôvodnil aplikáciou § 255 ods. 1 CSP s tým, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100 % na základe zásady úspechu.
Odvolanie žalovaného
16. Žalovaný sa včas podaným odvolaním proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvoinštančného súdu domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a zaviazania žalobcu k povinnosti nahradiť trovy konania žalovaného v plnom rozsahu, alternatívne zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odvolaní uviedol, že boli naplnené dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP.
17. Žalovaný namietal, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, v rozpore s vykonaným dokazovaním, z čoho pramení jeho arbitrárnosť. Podľa žalovaného nie je zrejmé, z čoho mal súd preukázaný nárok žalobcu ak tento bol viazaný na činnosť A. B., ktorá mala ukončiť pracovný pomer u žalobcu k 31.3.2020 a odmenu si žalobcu fakturuje za obchody zrealizované pani A. B. splatné 5.7.2021. Nie je tak zrejmé a je sporné, kto vykonal zrealizované realitné obchody za žalobcu, z ktorých si žalobca uplatňuje nárok na odmenu voči žalovanému. Aj napriek zjavnej spornosti a zmätočnosti posúdil súd prvej inštancie nárok žalobcu za preukázaný. Žalovaný v odvolaní uviedol, že záver súdu o nepreukázaní splatnosti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi je v rozpore s dôkazmi, ktoré súdu predložil, a to s faktúrou č. 20210143 splatnou dňa 11.12.2021, podacím lístkom zo dňa 9.12.2021, predloženým ako príloha k odporu proti platobnému rozkazu. Uvedená faktúra bola žalobcovi doručená aj emailom dňa 6.12.2021, následne opakovane v rámci predžalobnej výzvy zo dňa 28.12.2021. Ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné, v rozpore s listinnými dôkazmi, čím predstavuje arbitrárne rozhodnutie. Okrem namietania rozhodnutia vo veci, žalovaný namietal aj nesprávnosť výroku napadnutého rozhodnutia ohľadom trov konania. Vzhľadom na uvedené považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, predstavujúce arbitrárne rozhodnutie bez akejkoľvek skutkovej a právnej opory, v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces, hrubo zasahujúce do zmluvnej voľnosti.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§379, § 380 ods. 1, § 383 CSP) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie nebolo dôvodné.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP; odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 387 ods. 2 CSP; ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
23. Podľa § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
24. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
25. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
26. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27. Podľa § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
28. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
29. Podľa § 369c) ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo zistil, že odvolacie námietky neboli dôvodné. Súd prvej inštancie dospel na základe nesporných skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, preto odvolací súd dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom nezopakoval. Odvolací súd bol preto viazaný skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom.
31. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu a dôvodov napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný súd zistil skutkový stav z nesporných tvrdení strán a skutočností zistených z vykonaného dokazovania a zároveň tieto skutkové zistenia správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol argumentáciu k hodnoteniu vykonaných dôkazov a tiež svoje úvahy, ktorými vec právne posúdil. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logickej argumentácie a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočnými východiskami pre vyslovenie výrokov napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré odkazuje.
32. Z predložených dôkazov a nesporných skutkových tvrdení strán sporu bolo zistené, že sporové strany uzatvorili 1.3.2020 písomnú zmluvu o spolupráci, ktorá bola žalobcom vypovedaná výpoveďou z 28.6.2021, pričom v zmysle čl. VII ods. 2 písm. b) zmluvy k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo ku dňu 31.8.2021. Nebolo sporné ani to, že žalobca poskytol žalovanému služby na základe tejto zmluvy, ktoré vyfakturoval faktúrami špecifikovanými v žalobe, a to faktúrou č. 210FAO25 vo výške 1.080,- Eur, splatnou 5.7.2021, faktúrou č. 21OFA024 vo výške 2.160,- Eur, splatnou 5.7.2021 a faktúrou č. 21OFA026 vo výške 1.620,- Eur, splatnou 5.7.2021. Medzi stranami nebola sporná ani výška odmeny a ani jej splatnosť. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žalovaná pohľadávka zanikla na základe jednostranného započítania vzájomných pohľadávok, ktoré žalovaný vykonal úkonom zo dňa 13.12.2021, ktorým započítal voči pohľadávke žalobcu svoje pohľadávky na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 10.000,- Eur, a to ku dňu 11.12.2021, kedy sa mali stať splatné pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Žalobca poprel, že by z jeho strany došlo k porušeniu zmluvných povinností z predmetnej zmluvy. Žalovaný žiadne bližšie skutkové tvrdenia, ktorými by vymedzil konkrétne konanie žalobcu, ktorým mal porušiť zmluvnou pokutou zabezpečené povinnosti a z ktorých by bolo možné vyvodiť, že išlo o podstatné porušenie zmluvnej povinnosti v priebehu prvoinštančného konania neuviedol. Prvoinštančný súd zo žalovaným predloženého dôkazu k týmto jeho tvrdeniam nezistil, že žalobca tieto svoje povinnosti porušil, pretože tieto dôkazy tak, ako ich vyhodnotil prvoinštančný súd , na takéto zistenie nepostačovali.
33. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom z obsahu súdneho spisu zistil, že absentujú skutkové tvrdenia žalovaného vo vzťahu k ním tvrdeným pohľadávkam na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi, z ktorých by bolo možné vyvodiť, či a kedy takéto pohľadávky vznikli a či a kedy nadobudli splatnosť a tiež skutkové tvrdenia z ktorých by bolo možné vyvodiť, že jednostranné započítanie pohľadávok žalovaného listom z 13.12.2021 nadobudlo účinnosť, teda že sa dostalo do dispozície žalobcu a kedy sa tak malo stať. Nemožno nič vytknúť skutkovým záverom, ku ktorým dospel prvoinštančný súd, a to vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pohľadávkam na zaplatenie zmluvných pokút, že v konaní nebolo preukázané, že žalovanému vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že nebolo konkretizované a ani preukázané porušenie zmluvných povinností zabezpečených dojednanou zmluvnou pokutou žalobcom a nebolo preukázané ani uskutočnenie účinného jednostranného započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, keď nebolo preukázané kedy pohľadávka žalobcu mala nadobudnúť splatnosť a tiež kedy sa započítací prejav mal dostať do dispozície žalobcu. Na rozdiel od toho, nárok žalobcu bol preukázaný a prvoinštančným súdom správne právne posúdený tak, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu za poskytnutú službu vo výške 4.860,- Eur ako povinnosť zaplatiť záväzok podľa § 642 Obchodného zákonníka na základe písomne uzatvorenej zmluvy medzi sporovými stranami.
34. Nebola dôvodná odvolacia námietka žalovaného, že žalobca si fakturuje odmenu za obchody zrealizované pani A. B. splatné 5.7.2021 čo je viac ako rok, čo údajne pani A. B. pre žalobcu už nemala pracovať, a preto žalovanému nie je absolútne zrejmé, z čoho mal súd preukázaný nárok žalobcu, pričom ak nárok žalobcu je viazaný na činnosť A. B. nie je zrejmé a je sporné kto vykonal zrealizované realitné obchody za žalobcu, čo žalovaný vyhodnotil ako zmätočné a zo strany súdu za závažné pochybenie a nesprávnosť s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu. Prvoinštančný súd správne, v súlade s prejednacou zásadou, na ktorej je postavené civilné sporové konanie, vychádzal z nesporných skutkových tvrdení strán, keď žalobca v žalobe a vyjadrení k odporu tvrdil, že na základe zmluvy o spolupráci uzatvorenej so žalovaným obstaral pre žalovaného obchodné záležitosti, za ktoré vyfakturoval dohodnutú odmenu faktúrami č. 21OFA024, 21OFA025, 21OFA026. Žalovaný faktúry neuhradil ani na predžalobnú výzvu, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania. Žalovaný počas prvoinštančného konania tieto skutkové tvrdenia účinne nepoprel. Prvoinštančný súd preto v súlade s § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne uvedených skutočností za nesporné.
35. Podľa § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Súd vychádza z nesporných skutkových tvrdení a v prípade, že v konaní zostanú podstatné skutkové tvrdenia strany sporné, podrobí tieto stranami navrhnutému dokazovaniu
na základe stranami navrhnutých dôkazov na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Treba zdôrazniť, že súd skutkové tvrdenia z obsahu predložených listinných dôkazov za stranu nie je oprávnený dopĺňať. Skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany patria výlučne stranám sporu.
36. Nemohla obstáť odvolacia námietka, že súd prvej inštancie nárok žalovaného voči žalobcovi považoval za nepreukázaný z dôvodu, že údajne nepreukázal splatnosť pohľadávky, čo je v rozpore s dôkazmi, ktoré žalovaný predložil súdu, a to faktúra č. 20210143 na sumu 10.000,- Eur splatná 11.12.2021 a podací lístok zo dňa 9.12.2021 predložený ako príloha k odporu proti platobnému rozkazu. Žalovaný podací lístok pripojil k odvolaniu. Ďalej tvrdil, že faktúra bola doručená žalobcovi aj e-mailom zo dňa 6.12.2021 v rámci jednostranného započítania vzájomných pohľadávok a následne opakovane v rámci predžalobnej výzvy zo dňa 28.12.2021 ako príloha e-mailom aj poštou. Takáto námietka nemala oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Prvoinštančný súd nárok žalovaného voči žalobcovi vyhodnotil ako nepreukázaný z dôvodu nedostatku skutkových tvrdení, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to preto, že žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, nepopísal, akým konaním mal žalobca porušiť svoje povinnosti, ktoré boli v písomne uzavretej dohode medzi stranami zabezpečené zmluvnou pokutou. Proti tomuto žalovaný v odvolaní nenamietal a preto to nebolo pre odvolacie konanie sporné. Už táto skutočnosť stačí na to, aby súd považoval žalovaným tvrdený nárok voči žalobcovi za nepreukázaný. Ani ďalšie tvrdenie žalovaného, že predložil súdu faktúru č. 20210143 na sumu 10.000,- Eur, splatnú 11.12.2021 s podacím lístkom zo dňa 9.12.2021 ako prílohu k odporu proti platobnému rozkazu, nemá oporu v obsahu súdneho spisu. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný nepredložil ani uvedenú faktúru a ani podací lístok. K odporu proti platobnému rozkazu pripojil 5 príloh, a to osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty pre zástupkyňu žalovaného, plnomocenstvo pre zástupkyňu žalovaného, list z 13.12.2021 vo veci: jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok/výzva na zaplatenie, list vo veci : Odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu na zaplatenie 4.860,- Eur a predžalobná výzva na zaplatenie 5.140,- Eur a odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 10.2.2022.
37. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, pričom podľa § 150 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Pokiaľ strana neuvedie skutkové tvrdenia v prvoinštančnom konaní, v odvolacom konaní tak môže urobiť len v obmedzenom rozsahu, a to v prípadoch uvedených vo vyššie citovanom § 366 CSP. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že faktúru č. 20210143 doručil žalobcovi e-mailom zo dňa 6.12.2021 v rámci jednostranného započítania vzájomných pohľadávok a následne opakovane v rámci predžalobnej výzvy zo dňa 28.12.2021 v prílohe e-mailovej pošty, ide o skutkové tvrdenia, ktoré neboli uplatnené v prvoinštančnom konaní, preto sa odvolací súd s nimi nemohol zaoberať.
38. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd odvolacie námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne podrobne a logickým spôsobom opísal, ako dospel k záveru, že nárok žalobcu bol dôvodný a naopak nárok žalovaného nebol dôvodný, resp. nebol preukázaný, pričom so závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 CSP potvrdil.
40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 262 ods.1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP.
41. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).