Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-2-2019.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obž. K. W. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom sp. zn. 2 Pv 206/2018 zo dňa 02.01.2019, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. mája 2019 takto
rozhodol:
Obžalovaná K. W. rod. I., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom A. XX, V. H.,
j e v i n n á , ž e
dňa 03.10.2015 v čase okolo 16.30 hod. vo dvore rodinného domu č. XX v obci A., okres Humenné, ako vodička pri premiestňovaní osobného motorového vozidla tov. zn. Š. V., EČ H. XXXBS z miesta státia smerom dopredu prešla mal. T. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa priblížila k vozidlu zozadu a spadla hornou časťou tela pod pravú stranu vozidla, pred pravé zadné koleso, ktoré ju pri rozjazde motorového vozidla dopredu prešlo, následkom čoho mal. T. W.W. utrpela trieštivé zlomeniny kosti lebky, pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie a dňa 05.10.2015 v Detskej fakultnej nemocnici Košice, III. Kliniky pediatrickej anesteziológie a intenzívnej medicíny zraneniam podľahla, čím svojím konaním si riadne a dôsledne neplnila rodičovské povinnosti v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a/ zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, nakoľko ponechala mal. T. W. bez dozoru na dvore, vystavila ju týmto nebezpečenstvu, ktoré obv. K. W. aj sama spôsobila svojou jazdou s motorovým vozidlom,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, spáchala čin závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona a na chránenej osobe, dieťaťu,
č í m s p á c h a l a
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenia § 138 písm. h/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. na samostatný peňažný trest vo výmere 200,- /dvesto/ eur.
Podľa 57 ods. ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu sa jej ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovanú K. W. dňa 02.01.2019 obžalobu pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedený aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 30.05.2015, na ktorom po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovanú o jej právach a povinnostiach, aj o jej práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. Následne obžalovaná prehlásila, že poučeniu porozumela a vyhlásila, že sa cíti byť vinná zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe Okresného prokurátora v Humennom.
Keďže obžalovaná K. W. po zákonnom poučení vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu v obžalobe okresného prokurátora, súd pristúpil u nej k otázkam v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. písm. c/, d/, f/, g/, a h/, na čo obžalovaná uviedla: písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo je podstatou skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, písm. d) - či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohla s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedla, že áno, bola poučená o všetkých svojich právach, písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu, písm. g) - či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jej kladený za vinu, udáva, že áno, bola uzrozumená s trestnou sadzbou, písm. h) - či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznala ku skutku, nikto ju k priznaniu nenútil.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovanej K. W.. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhol vyhlásenie obžalovanej prijať. Rovnaké stanovisko zaujali aj obhajca obžalovanej a opatrovníčka poškodenej, prítomní na hlavnom pojednávaní.
Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením rozhodol, že prijíma vyhlásenie obž. K. W., že je vinná zo skutku, z ktorého je obžalovaná. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovanej W. za skončené, a preto vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu a náhrady škody.
Z odpisu z registrov trestov súd zistil, že obžalovaná K. W. nemá nijaký záznam v registri trestov. Podľa evidenčnej karty vodiča doposiaľ nespáchala žiaden dopravný priestupok. Z miesta trvalého bydliska
- Obcou A. - je hodnotená kladne a doposiaľ nebola prejednávaná komisiou verejného poriadku ani na obecnom zastupiteľstve, nepožíva alkoholické nápoje, ani iné návykové látky a k spoluobčanom sa správa slušne. Spolu s manželom vychovávajú dve deti a žijú usporiadaným spôsobom života.
Vzhľadom k tomu, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli, súd udelil slovo na záverečné reči.
Prokurátor sa v záverečnej reči vyjadril tak, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaná sa dopustila závažného trestného činu, a to usmrtenia. Keďže na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine v rámci súdneho konania, výsledky dokazovania nehodnotil, no vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľky, po zhodnotení oboznámených charakteristík, evidencie priestupkov, EKV, odpisu registra trestov, navrhol tieto okolnosti u nej zohľadniť ako poľahčujúce a pri neexistencii priťažujúcej okolnosti navrhol po uznaní viny, aby jej bol uložený iba trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu - bez uloženia trestu zákazu činnosti a bez rozhodnutia o škode.
Obhajca obžalovanej poukázal na to, že obžalovaná si je plne vedomá toho, čo sa stalo, čo spôsobila, je si vedomá toho, že svojím konaním zapríčinila smrť svojho dieťaťa, čo už samo o sebe je pre ňu najprísnejší trest - trest doživotný, ktorý už vykonáva tri a pol roka. Svoje konanie oľutovala, pre ňu je najväčším trestom to, že do konca svojho života nezabudne na to, čo sa stalo. Poukázal na poľahčujúce
okolnosti, navrhol súdu pri ukladaní trestu prihliadnuť na to, že obžalovaná doposiaľ nebola riešená, ani prejednávaná, za všeobecné priestupky, v odpise registra trestov nemá žiaden záznam, to znamená, že doposiaľ nebola súdne trestaná. Navrhol, aby súd prihliadol na uznanie viny obžalovanou, na uvedené poľahčujúce okolnosti a aby jej uložil peňažný trest, resp. podmienečný trest odňatia slobody no pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., lebo aj takto uložený trest u nej môže splniť výchovný účel.
Opatrovníčka poškodenej uviedla, že ako zástupkyňa orgánu sociálnoprávnej kurately a starostlivosti o rodinu a deti nikdy neevidovali na ich úrade rodinu maloletej poškodenej pre neplnenie rodičovských povinnosti, a to ani pred, ani po spáchaní skutku. Dodala, že obžalovaná sa spolu s manželom starajú a vychovávajú ďalšie dve maloleté deti a obžalovaná sa okrem nich stará a opatruje aj svojho svokra, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý a je odkázaný na jej celodennú starostlivosť. Nárok na náhradu škody neuplatnila.
Obžalovaná, ktorá v podstate celé hlavné pojednávanie preplakala, sa v záverečnej reči vyjadrila, že keď rodičia milujú svoje dieťa a prídu o svoje dieťa, je to pre nich veľmi ťažké utrpenie, lebo pre matku je najhoršie, keď chodí každý deň na hrob páliť sviečky svojmu dieťaťu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovanú súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, poľahčujúce okolnosti, na jej osobu, jej pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovanej K. W. akceptuje prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolností, a to, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a že sa k spáchaniu trestného činu priznala a toto úprimne oľutovala (§ 36 písm. l/ Tr. zák.). Nebola u nej zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd pristúpil k úprave trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona a dospel k záveru a presvedčeniu, že skutočne najväčším trestom pre ňu je to, že po celý svoj ďalší život bude žiť s vedomím toho, čoho sa dopustila a čo sa stalo 03.10.2015 vo dvore pri ich rodinnom dome, po ktorom chodí a bude chodiť.
Účelom trestu v trestnom konaní nie je odplata za spáchanie trestného skutku, ale ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Trest nesmie byť prostriedkom k riešeniu spoločenských problémov, ani nástrojom spoločenských zmien. Cieľom dosiahnutia účelu trestu je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj na ostatných členov spoločnosti. V prejednávanej veci, už aj vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k presvedčeniu a záveru, že prevychovávať obžalovanú K. W.W. nie je potrebné, lebo doteraz viedla riadny život a je možné predpokladať, že ho bude viesť aj naďalej. Za danej situácie je teda uloženie hoci aj podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý navrhol prokurátor, skôr kontraproduktívne ako účelné.
Súd v danom prípade poukazuje na tú skutočnosť, že s prihliadnutím na všetky skutočnosti a okolnosti prípadu sa účel trestu dosiahne aj uložením samostatného peňažného trestu, a to vo výmere 200,- eur, ktorý obžalovanej aj uložil s tým, že v prípade, ak by výkon tohto trestu úmyselne zmarila, tak by musela vykonať náhradný trest odňatia slobody v trvaní dvoch mesiacov, ktorý jej pre tento prípad ustanovil.
S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.