Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/233/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej F. P., nar. X.X.XXXX, bytom R. V. P., N. XXX/ X, o zaplatenie 725,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 22.1.2018 č.k. -31 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie pripustil, aby z konania vystúpil ako žalobca Consumer Finance Holding a.s. a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 427,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,5% ročne od 30.10.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18%.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 725,91 eur spolu s úrokom z omeškania. Tohto nároku sa žalobca domáha na základe tvrdenia, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovanou dňa 13.12.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 724,47 eur. Išlo o pôžičku na úhradu časti kúpnej ceny tovaru, ktorá predstavovala celkovú sumu 852,98 eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 128,51 eur. V zmluve sa zaviazala splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach po 51,49 eur až do zaplatenia celkovej sumy pôžičky vo výške 1.235,76 eur. Poukázal na to, že do doby podania žaloby žalovaná uhradila z uvedenej sumy iba 297,45 eur. Z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 27.8.2014 vyzval žalovanú na okamžitú úhradu všetkých dlžných splátok jednorazovo. Ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 20.11.2017 postúpil pôvodný žalobca vymáhanú pohľadávku na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

3. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 13.12.2013 zmluvu o pôžičke evid. č. 20582001, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 724,47 eur. Kúpna cenu tovaru bola 852,98 eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 128,51 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 51,49 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1235,76 eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej zmluvy sumu 297,45 eur (bez akontácie). Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.08.2014 listom- predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých dlžných splátok jednorázovo. Nakoľko k úhrade nedošlo, žalobca dňa 19.10.2014 úver zosplatnil. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh tak predstavuje sumu 725,91 eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania a trovy konania.

4. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 13.12.2013 vyvodil, že kúpna cena bola 852,98 eur, akontácia vo výške 128,51 eur, splátka bola určená na 48,17 eur, splátka s poistením bola 51,49 eur, celková suma pôžičky bola 1156,08 eur s tým, že počet splátok bol určený na 36 mesiacov, ročná úroková sadzba bola 62,60 %, RPMN je vo výške 62,60 %, priemerná hodnota RPMN 45,94%, celkové náklady spotrebiteľa 431,61 eur, termín konečnej splatnosti 12/2015. Žalobca predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného dňa 27.08.2014 na okamžitú úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej sume 164,77 eur.

5. Na základe toho s poukazom na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, ako aj na ust. a , a , až 3 uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 724, eur (852,98 - 128,51). Vzhľadom k tomu, že žalovaná zaplatila sumu 297,45 eur, zaviazal ju na zaplatenie sumy 427,02 eur (724,47-297,45). V prevyšujúcej časti nepovažoval žalobu za dôvodnú a to v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných úrokov. Konštatoval, že pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky, problematika dobrých mravov úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. nepriznanom znevýhodnení založeným právnym úkonom. Tento princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. Konštatoval, že pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku je potrebné prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, na jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Považoval za potrebné porovnať takto dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. Konštatoval, že priemerná úroková sadzba úrokov v období mesiaca december 2013 bola 11,02% ročne v predmetnej zmluve o pôžičke je však uvedená sadzba 62,60% ročne, čo vyhodnotil ako niekoľkonásobne vyššiu než bola obvyklá úroková miera. Mal za to, že uvedené ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy takto zaväzujú spotrebiteľa na plnenie povinností nad rámec vyplývajúcich z ustanovení a evidentne zhoršujú jeho postavenie a priečia sa dobrým mravom. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. a žalobcovi priznal ich náhradu v pomere jeho úspešnosti v konaní.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť v jeho zamietavom výroku a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalobcovi priznať náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku dojednania odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvného úroku, pokiaľ konštatoval, že táto je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že navýšenie úveru predstavuje iba zmluvne dojednaný úrok v ročnej úrokovej sadzbe 62,60%. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaná zaviazala predstavuje 1.156,08 eur a celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 431,61 eur. Má za to, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 62,60%, zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery do 1.500,00 eur so splatnosťou v rozmedzí 1 až 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom financií SR predstavovala 45,94% tak, ako je táto uvedená v úverovej zmluve. Poukázal na to, že súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho výkonu práva účastníkov zmluvného vzťahu. Korelatív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych noriem. Nie výška samotnej úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Má za to, že výška dojednanej odplaty v rozsahu 62,60% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. nariadenia vlády SR č. platného a účinného od 1.9.2014.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie založil svoje závery o neplatnosti časti zmluvy uzavretej medzi stranami sporu ohľadne odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky na nesprávnom právnom posúdení a v dôsledku toho nevykonal vo veci dôkazy potrebné pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu v tejto časti.

9. Žalobca svoj nárok odvodzuje od obsahu zmluvy o pôžičke uzavretej medzi jeho právnym predchodcom spoločnosťou Quatro a žalovanou dňa 13.12.2013. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky označené ako pôžičku na úhradu časti kúpnej ceny zakúpenej čiernej techniky v sume 724,47 eur. Žalovaná sa zaviazala tento úver splatiť v 24 mesačných splátkach po 48,14 eur a teda spolu vo výške 1.156,08 eur. V zmluve bol dohodnutý zmluvný úrok vo výške 62,60% ročne.

10. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky a udelenie poverenia na poskytovanie spotrebiteľských úveroch, podmienky a výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa ods. 3 spotrebiteľským úverom nie sú úvery vymedzené pod písm. a/ až r/ citovaného ods.

13. Z obsahu zmluvy, ktorá tvorí základ pre uplatnený nárok žalobcu má odvolací súd za to, že táto má všetky prvky zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzené v ods. 2 § 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa aj práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy spravujú ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho vyplýva, že aj posúdenie spornej otázky medzi stranami sporu a to výšku odplaty za poskytnutý úver sa bude posudzovať podľa tohto osobitného právneho predpisu. Pre vzťah a platí úprava citovaného zákona, podľa ktorého na vzťah založený na základe treba aplikovať aj ustanovenia , ako aj ustanovenia osobitných predpisov. V tomto vzťahu teda platí zásada, že pokiaľ tento osobitný právny predpis obsahuje konkrétnu špeciálnu úpravu, je potrebné ju aplikovať a v prípade, že takúto úpravu neobsahuje, je potrebné aplikovať na ňu ustanovenia . O takúto situáciu sa jedná aj v prípade výpočtu výšky odplaty za poskytnutý úver. Odvolací súd poukazuje na to, že zrušil , ktorým sa ustanovovala výška, ktorú nesmela prekročiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru a na ktoré odkazovalo predchádzajúce znenie nemá už konkrétnu úpravu na výpočet výšky tejto odmeny a preto je túto potrebné vypočítať v zmysle úpravy v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

14. Podľa tohto ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, odmien poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti.

15. Odvolací súd konštatuje, že uvedené ustanovenie je osobitným právnym predpisom upravujúcim otázku primeranosti odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver a preto konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o tejto otázke na základe nesprávneho právneho posúdenia, ak pominul uvedenú právnu kvalifikáciu a samotnú výšku odplaty hodnotil iba na základe všeobecného ust. . V dôsledku tohto nesprávneho právneho názoru súd nevykonal dôkazy, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie uvedenej otázky v zmysle cit. ust. v znení účinnom ku dňu 13.12.2013.

16. Z týchto dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

17. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu opätovne vyhodnotiť časť zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúci sa dohody ohľadne výšky odplaty za poskytnutý úver a to v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení. Až po vykonaní dokazovania ohľadne právne významných otázok vyplývajúcich z tohto ustanovenia bude možné uvedený nárok žalobcu zákonne posúdiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.