Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-234-2015.pdf
PDF · 144.17 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/234/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: e.connect s.r.o., so sídlom Skladná 38, 040 01 Košice, IČO: 45 893 152, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Kováčska 49, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Kapušany pri Prešove, so sídlom Kapušany č. 568, 082 12 Kapušany, IČO: 00 200 531, zastúpenému JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Floriánova č. 12, 080 01 Prešov, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 19.172,14 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby, ktorú navrhol žalobca v písomnom podaní zo dňa 15.3.2016, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 21.3.2016.
II. Žalobu z a m i e t a .
III. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
IV. Priznáva intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu intervenientovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 15.5.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.5.2015, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.172,14 eura a 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 19.172,14 eura od 11.10.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom náhrady škody.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že dňa 10.10.2012 došlo k dopravnej nehode. Túto dopravnú nehodu spôsobil JH.vale bytom Osikov č. 186, okres Bardejov pri plnení svojich pracovných úloh vodiča ako zamestnanec žalovaného, ktoré vykonával na základe pracovnej zmluvy. K dopravnej nehode došlo tak, že zamestnanec žalovaného I. viedol po poľnej ceste nákladné motorové vozidlo značky Tatra 148, EVČ: G. a pritom nedal prednosť motorovému vozidlu značky Audi, model: Q7 4,2 TDI DPF quattro 340k TT8 778 - automatická (ďalej len motorové vozidlo značky Q7), ktoré viedla konateľka žalobcu, v dôsledku čoho došlo k zrážke. Následným vyšetrovaním bol Ján Kozák uznaný za vinníka tejto dopravnej nehody. Na základe vyššie uvedeného zamestnanec žalovaného svojim konaním spôsobil žalobcovi,
okrem iného škodu na motorovom vozidle značky Audi Q7 z titulu znehodnotenia hodnoty motorového vozidla značky Audi Q7. Žalobca nadobudol uvedené motorové vozidlo značky Audi Q7 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2011. Kúpna cena motorového vozidla predstavovala sumu 104.426,67 eura bez DPH, t.j. 125.312 eur s DPH. Následne žalobca uzavrel Leasingovú zmluvu č. 11110926 zo dňa 8.11.2011 s poskytovateľom leasingu spoločnosťou Tatra - Leasing, s.r.o., so sídlom Černyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO: 31 326 552. Vzhľadom k tomu, že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním zamestnanca žalovaného, žalobca požaduje náhradu škody od zamestnávateľa žalovaného, nakoľko k vzniku tejto škody došlo v čase plnenia jeho pracovných úloh. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy má žalobca za to, že žalobcovi vznikla konaním žalovaného škoda z titulu znehodnotenia hodnoty motorového vozidla značky Audi Q7 v celkovej výške 15.976,78 eura bez DPH, t.j. 19.172,14 eura s DPH. K výslednej sume nároku na náhradu škody dospel žalobca výpočtom, a to ako rozdielu medzi sumou, ktorú žalobca vyplatil poskytovateľovi leasingu, teda sumou, ktorú reálne do motorového vozidla investoval a sumou jednotlivých plnení, ktoré žalobca po vzniknutej škodovej udalosti inkasoval za motorové vozidlo značky Audi Q7, a to konkrétne kúpna cena motorového vozidla značky Audi Q7 bola v čase jeho kúpy 104.426,67 eura bez DPH. V čase, keď nastala dopravná nehoda, t.j. k 10.10.2012, žalobca za uvedené motorové vozidlo značky Audi Q7 zaplatil poskytovateľovi leasingu akontáciu, t.j. preddavok a ďalších 9 splátok spolu v sume 54.651,61 eura bez DPH (suma, ktorú žalobca do motorového vozidla reálne investoval). Ku dňu dopravnej nehody a vzniku škodovej udalosti, t.j. 10.10.2012, vzhľadom k tomu, že motorové vozidlo bolo už rok používané, to znamená v dôsledku bežného opotrebenia sa hodnota motorového vozidla značky Audi Q7 ponížila o 20% z kúpnej ceny - v tomto prípade z celkovej ceny splátok, ktoré žalobca zaplatil, t.j. 20% z 54.651,61 eura predstavuje sumu 10.930,32 eura, teda 54.651,61 eura - 10.930,32 eura = 43.721,29 eura bez DPH. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol na základe Leasingovej zmluvy č. 11110926 zo dňa 8.11.2011 leasingovým užívateľom vozidla a s poukazom na to, že v dôsledku nehody bola spôsobená totálna škoda na motorovom vozidle zn. Audi Q7, došlo zo strany poskytovateľa leasingu k účtovnému vysporiadaniu z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy č. 11110926 zo dňa 8.11.2011. Na základe tohto účtovného vysporiadania vznikol žalobcovi nárok na preplatok v sume 13.077,84 eura bez DPH, ktorý bol poukázaný na účet žalobcu, teda 43.721,29 eura - 13.077,84 eura = 30.643,45 eura bez DPH. Vrak motorového vozidla značky Audi Q7 žalobca následne predal spoločnosti Autoinvest.sk s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 503/60, 958 01 Partizánske, IČO: 43 935 621, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 7.5.2013. Žalobcovi bola za vrak vyplatená kúpna cena v sume 14.666,67 eura bez DPH, teda 30.643,45 - 14.666,67 eura = 15.976,78 eura bez DPH. Z uvedeného vyplýva, že celková výška škody, ktorú si žalobca týmto žalobným návrhom uplatňuje predstavuje sumu 15.976,78 eura bez DPH, t.j. 19.172,14 eura s DPH.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.10.2015, okrem iného uviedol, že zo žalobcom uvedených skutočností a z predložených listinných dôkazov pripojených k návrhu vyplýva, že žalobca (ako nájomca a prijímateľ leasingu) a spoločnosť TATRA leasing a.s.(ako poskytovateľ leasingu a prenajímateľ) uzavreli dňa 8.11.2011 Leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančného leasingu na predmet leasingu osobné motorové vozidlo Audi Q7 4.2 Tdi. Žalovaný je toho názoru, že nárok žalobcu je nedôvodný, pretože žalobca nie je aktívne legitimovaným podať žalobu vo veci náhrady škody z titulu znehodnotenia hodnoty motorového vozidla Audi Q7. Žalovaný uvádza, že škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, avšak v danom prípade nemohol utrpieť škodu žalobca, pretože tento nebol vlastníkom dopravnou nehodou poškodeného, resp. totálnou škodou zničeného osobného motorového vozidla. Škoda mohla utrpieť len leasingová spoločnosť TATRA - Leasing a.s., ktorá bola vlastníčkou zničeného vozidla v čase jeho poškodenia, a teda žalobca nemohol utrpieť škodu vo forme skutočnej škody z titulu znehodnotenia hodnoty motorového vozidla Audi Q7. Žalobca si myslí, že tomu, kto nie je vlastníkom veci škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Žalovaný uvádza, že majetkovú hodnotu má samozrejme aj osobný automobil a ak dôjde k jeho strate, odobratiu alebo zničeniu, vzniká vlastníkovi veci skutočná škoda spočívajúca v hodnote (tržnej cene) veci v dobe, kedy k strate alebo k zničeniu prišlo (§ 443 OZ). V prípade porovnania majetkovej situácie žalobcu pred dopravnou nehodou s jeho majetkovou situáciou po škodnej udalosti, je podľa názoru žalovaného zrejmé, že osobné motorové vozidlo totálne zničené škodnou udalosťou, v rozhodnom čase nepatrilo do vlastníctva žalobcu, nenachádzalo sa v jeho majetkovej sfére, preto mu škoda, ktorá by spôsobila skutočnú škodu na veci, alebo ktorá by zničením tejto veci (vo vlastníctve žalobcu) mu spôsobila znehodnotenie hodnoty motorového vozidla Audi Q7 (ako to nazval žalobca vo svojom návrhu), vzniknúť nemohla. Žalovaný ďalej uvádza, že tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva,
nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Žalovaný ďalej uviedol, že majetkovou hodnotou, ktorá môže byť poškodená, je skutočná hodnota veci, pokiaľ je oceniteľná peniazmi a samozrejme patriaca vlastníkovi, nie nájomcovi, ktorým žalobca bol, keďže predmetné motorové vozidlo bolo predmetom leasingovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a leasingovou spoločnosťou ako vlastníkom predmetného, škodnou udalosťou zničeného motorového vozidla. Žalovaný má za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody, pokiaľ nie je, resp. nebol vlastníkom veci, ktorá bola poškodená, resp. zničená pri dopravnej nehode dňa 10.10.2012, a preto je potrebné žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.3.2016, okrem iného uviedol, že je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca nežaluje škodu, ktorá mu vznikla na motorovom vozidle, a teda nejde o škodu, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Jedná sa o špecifickú škodu, ktorú je možné žalovať len v situácii, kedy dôjde k totálnej škode na motorovom vozidle a v dôsledku tejto udalosti aj k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy. Tak tomu bolo aj v prípade žalobcu, kedy leasingová zmluva uzatvorená dňa 8.11.2011 medzi spoločnosťou Tatra - Leasing s.r.o. ako poskytovateľom leasingu a spoločnosťou e.connect s.r.o. ako prijímateľom leasingu bola predčasne ukončená z dôvodu poistnej udalosti - totálna škoda, ktorá nastala dňa 10.10.2012. Z účtovného vysporiadania z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy č. 11110926 jasne vyplývajú účtovné nároky poskytovateľa leasingu, ktoré pozostávali zo zostatku istiny k 10.10.2012 - 41.447,28 eura (dlžná suma, ktorú bol povinný žalobca v čase kedy došlo k poistnej udalosti vyplatiť leasingovej spoločnosti), iné nároky poskytovateľa leasingu - 199,16 eura (suma zmluvnej pokuty vyplývajúca z leasingovej zmluvy, zarátané pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy), predaj vraku - 17.570 eur. Z uvedeného vyplýva, že v čase, kedy k nehode došlo, dlhoval žalobca leasingovej spoločnosti sumu 41.447,28 eura bez DPH. Žalobca odmieta tvrdenia žalovaného, že sa jedná o akúsi fiktívnu sumu, keďže táto suma je jednoznačne daná z výpočtovej leasingovej spoločnosti. V čase nehody malo auto určitú hodnotu, ktorá je jasne určiteľná a jedná sa o hodnotu motorového vozidla (kúpnu cenu) mínus amortizácia. Keďže vozidlo v čase zrážky malo 18 mesiacov, je potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že amortizácia bola v tom čase približne 20 % z kúpnej ceny vozidla. Aj v tomto prípade ide o jednoznačne danú skutočnosť nie o fiktívnu sumu, nakoľko na určenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla ku dňu nehody existujú viaceré softwarové programy, napr. CALCUS, z ktorých žalobca vychádzal pri určení hodnoty. Na ozrejmenie skutkového stavu, aby nedošlo k chybným záverom, žalobca sa nedomáha škody, ktorá by spočívala vo výške splátok, ktoré do auta investoval. Práve naopak, žalobca žaluje sumu, ktorá z jeho majetku ušla v dôsledku toho, že na aute bola spôsobená totálna škoda, čím došlo k znehodnoteniu vozidla a predmetné vozidlo tak nebolo možné nejakým spôsobom speňažiť. S poukazom na to, že v čase nehody keby bol žalobca vyplatil leasingovej spoločnosti dlžnú sumu, nadobudol by vlastnícke právo k vozidlu a mohol by ho predať za trhovú cenu (teda kúpna cena mínus amortizácia 20%). Výpočet škody, žalovaného nároku (to čo ušlo z majetku žalobcu v dôsledku vzniku totálnej škody - znehodnotenie hodnoty vozidla): skutočná výšky škody
- kúpna cena motorového vozidla mínus 20 % amortizácia = 100.249,61 eura s DPH mínus
- dlžná suma leasingovej spoločnosti v čase nehody = 49.736,73 eura s DPH mínus
- preplatok, rozdiel za účtovné vyrovnanie z predčasného ukončenia leasingu 15.693,41 eura s DPH
- celková škoda = 34.819,47 eura s DPH. Čo sa týka samotnej sumy za predaj vraku, túto nie je možné zarátať, nakoľko suma za predaj vraku bola započítaná zo strany leasingovej spoločnosti v celkovom účtovnom vyporiadaní, z čoho vyplýva, že žalobca nemal z predaja vraku žiaden zisk. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že podaný návrh je dôvodný a nakoľko skutočná škoda bola v pôvodnom návrhu pre uvedené chyby v počítaní zle vyčíslená, má žalobca za to, že skutočná výška škody je vypočítaná správne tak, ako je uvedené vyššie v tomto vyjadrení, a preto žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu a po vykonanom dokazovaní vydal nasledujúci rozsudok: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 34.819,47 eura spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 34.819,47 eura od 11.10.2012 do zaplatenia.“ Keďže výsledky dovtedajšieho konanie nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, nepripustil súd túto navrhnutú zmenu žaloby, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku. Súd tak rozhodol v súlade s ust. § 143 ods. 1 CSP. 5. Písomným podaním zo dňa 3.11.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.11.2015, navrhla spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného z dôvodu právneho záujmu na výsledku tohto konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi spoločnosťou Allianz
- Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 a
žalovaným bola uzatvorená Poistná zmluva č. 110000651/0091 v zmysle Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení pri prevádzke motorového vozidla s účinnosťou odo dňa 13.4.2012. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. ďalej uviedla, že predmetnou poistnou zmluvou bolo poistenie motorového vozidla značky Tatra 148, EČV PO 193AH, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu , pri ktorej došlo k znehodnoteniu motorového vozidla žalobcu, pričom škody takto vzniknuté sú v zmysle Zákona č. 381/2001 Z. z. kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
6. Na pojednávaní dňa 11.2.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že má za to, že je tu daný právny záujem spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 aby vystupoval v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, keďže v spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. bolo poistené motorové vozidlo žalovaného, ktoré spôsobilo škodu. Žalovaný zároveň uviedol, že v súvislosti s poškodením motorového vozidla nebolo spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. doposiaľ nič plnené. Na tom istom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že navrhuje, aby sa súd vysporiadal s okruhom účastníkov konania, a to v tom zmysle, či je alebo nie je Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. vedľajším účastníkom konania alebo či môže byť vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Zároveň právna zástupkyňa žalobu vzniesla námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. Mala za to, že poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. už v súvislosti s danou vecou plnila a nie je nejaký preukázaný právny záujem na výsledku tohto konania. Súd preskúmal návrh žalovaného na vstup intervenienta do konania o zámene jeho vstupu ako aj námietku žalobcu o neprípustnosti jeho vstupu do konania a rozhodol tak, že tento vstup je prípustný, keďže intervenient je poisťovňou, v ktorej má žalovaný uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení svojho motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto spore domáha voči žalovanému. Je zrejmé, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. má právny záujem na výsledku konania, pretože v prípade, ak by bol v tomto spore žalovaný neúspešný, musela by plniť za neho z titulu uzatvorenia poistnej zmluvy, nakoľko k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla, ktoré patrí žalovanému a tieto škody sú v zmysle Zákona č. 381/2001 Z. z. kryté povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. O prípustnosti intervenienta na strane žalovaného rozhodol súd uznesením zo dňa 16.7.2018, č. k. 21Cb/234/2015-61.
7. Intervenient na strane žalovaného vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.7.2018, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 3.8.2018, okrem iného uviedol, že za nespornú považuje skutočnosť, že došlo ku škodovej udalosti ako aj to, že v čase škodovej udalosti bol poisťovateľom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, ako aj to, že prijal hlásenie poistnej udalosti. Za sporné považuje a rozporuje aktívnu legitimáciu žalobcu pre konanie, tiež zachovanie lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, ako aj uplatňovaný nárok vrátane príslušenstva pohľadávky a trov konania. Dňa 9.7.2013 dostal intervenient telefonicky hlásenie žalovaného, konajúceho prostredníctva Jozefa Kerestéša, obsahom ktorého bolo oznámenie škodovej udalosti - poškodenie motorového vozidla továrenskej značky Audi Q7, EVČ J. ku ktorej malo dôjsť dňa 10.10.2012 pri strete s motorovým vozidlom EČV G.. Vzhľadom na existenciu Poistnej zmluvy č. 1100000651/00091, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla G. v zmysle Zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ, t.j. intervenient predmetnú udalosť zaevidoval pod číslom 11390114258. Na tomto mieste je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že za poškodené motorové vozidlo továrenskej značky Audi Q7, EČV J. si jeho majiteľ/poškodený u poisťovateľa, t.j. Allianz - Slovenskej poisťovne a.s. priamo neuplatnil nároky na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 4 Zákona č. 381/2001 Z. z. Vzhľadom k tomu, že poškodené motorové vozidlo Audi Q7, R. bolo havarijne poistené pre prípad jeho poškodenia v Komunálnej poisťovni a.s. Vienna Insurance Group, z tohto titulu bol uplatnený nárok na poistné plnenie a Komunálna poisťovňa a.s. majiteľovi predmetného motorového vozidla, t.j. spoločnosti Tatra leasing s.r.o. uhradila poistné plnenie vo výške 51.701,82 eura. V zmysle ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka ak má poistený proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktorému poskytol poistiteľ, a preto si Komunálna poisťovňa a.s. tento nárok uplatnila u intervenienta. Keďže nebolo sporným, že za škodu zodpovedá poistenec intervenienta, ktorý má v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody, túto náhradu škody uhradil (refundoval Komunálnej poisťovni a.s.) a uhradil aj spoluúčasť v rozsahu 2.721,15 eura. Zo spisového materiálu Komunálnej
poisťovne a.s. je zrejmé, že poistené motorové vozidlo bolo poškodené v takom rozsahu, že uvedenie do predošlého stavu by predstavovalo náklady prevyšujúce jeho hodnotu, a teda sa jednalo o totálnu škodu na predmetnom motorovom vozidle, ktorá znamená hranicu, kedy je oprava vozidla neekonomická, teda kedy sú náklady na opravu vyššie ako hodnota veci v danom prípade motorového vozidla. Všeobecná hodnota vozidla bola stanovená v súlade s Vyhláškou 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku - príloha 6 - postup pri stanovení hodnoty cestných vozidiel, zohľadniac celkový stav motorového vozidla, jeho výbavu, ako aj počet najazdených kilometrov vo výške 71.496,17 eura s tým, že hodnota použiteľných zvyškov bola stanovená ponukou trhu v sume 17.570 eur. Zohľadnená bola faktúra Moris Slovakia s.r.o. v sume 655,31 eura za demontáž motora s tým, že nepriznaný, a teda odpočítaný z celkového poistného plnenia bol náklad za odťah motorového vozidla v sume 158,51 eura a spoluúčasť na poistení v sume 2.721,15 eura, čím bola stanovená výška poistného plnenia v rozsahu 51.701,58 eura. Predmetom konania je nárok na náhradu škody, a preto v prvom rade je tento potrebné posúdiť z hľadiska, či právo sa vykonalo v dobe stanovenej v § 100 a násl. Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalobca si ako poškodený uplatňuje právo na náhradu škody, ktoré sa v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo ku dopravnej nehode, t.j. že táto bola spôsobená konaním vodiča motorového vozidla žalovaného, ktorý nedal prednosť vozidlu idúcemu po hlavnej ceste je takto zrejmé, že dňom dopravnej nehody, t.j. 10.10.2012 sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá a vzhľadom k totálnej škode na vozidle sa týmto dňom, najneskôr dňom 6.2.2013 (deň oznámenia výšky poistného plnenia) dozvedel o výške škody, a preto ak bola žaloba doručená Okresnému súd Prešov dňa 18.5.2015, bolo tomu v čase márneho uplynutia lehoty na uplatnenie práva v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uplynutie lehoty na uplatnenie práva, je na mieste nárok zamietnuť. Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide o nastalé zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného, predstavované majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu. Pri stanovení výšky škody je preto potrebné zásadne vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu. V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie jednej zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody na jeho strane. Žalobca uvádza, že uzavrel so spoločnosťou Tatra leasing s.r.o. Bratislava leasingovú zmluvu, na základe ktorej začal používať predmetné motorové vozidlo značky Audi Q7, pričom uhradená akontácia a leasingové splátky majú predstavovať ním vynaložené hodnoty. Je potrebné zdôrazniť, že majiteľom motorového vozidla bola počas trvania leasingovej zmluvy stále spoločnosť Tatra leasing s.r.o. Bratislava, leasing je všeobecne charakterizovaný ako nájom výrobných prostriedkov alebo výrobkov dlhodobej spotreby za dohodnuté nájomné v jednotlivých splátkach v zmysle uzatvorenej leasingovej zmluvy, čo rovnako ako aj akontácia zaiste nepredstavuje zmenšenie majetkového stavu žalobcu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej poškodenia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe, kedy došlo k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom. Poškodením vozidla došlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomca vozidla, pretože rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením a potom (nulová hodnota) sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky. Na tom nič nemení ani okolnosť, akým spôsobom si vysporiadali vzájomný právny vzťah založený leasingovou zmluvou leasingová spoločnosť so žalobcom. Majetkovou hodnotou, ktorá môže byť poškodená, je skutočná hodnota veci, pokiaľ je oceniteľná peniazmi a samozrejme patriaca vlastníkovi, nie nájomcovi. Pokiaľ si žalobca uplatnil náhradu škody vo forme ním nazývaného zhodnotenia, ktorá mu ako nevlastníkovi veci vzniknúť nemohla, preto žalobca nie je aktívne legitimovaný podať žalobu o náhradu škody v danej veci a aj z toho dôvodu je na mieste žalobu zamietnuť. Na záver intervenient uviedol, že znehodnotenie tak, ako toto špecifikuje žalobca je absolútne nesprávne, neakceptovateľné a v rozpore s Vyhláškou 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Ku znehodnoteniu síce dochádza samotným poškodením veci, avšak len podľa spôsobu opravy, t.j. v závislosti od intenzity poškodenia a následne potrebnej technológie opravy použiteľnej na reparáciu poškodenia, je možné stanoviť a vyčísliť vzniknuté znehodnotenie. Predmetné motorové vozidlo z dôvodu neekonomickej opravy, ktorej cena by prevyšovala jeho hodnotu, opravované nebolo a aj preto nie je možné prisvedčiť nároku žalobcu.
8. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.8.2018, okrem iného uviedla, že až z písomného vyjadrenia intervenienta zo dňa 30.7.2018 sa žalovaný dozvedel, že dňa 6.2.2013 bola žalovanému oznámená výška poistného plnenia. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa žalovaný stotožňuje s právnym názorom vysloveným v tomto podaní intervenienta, že žalobca podal žalobu po uplynutí 2-ročnej premlčacej lehoty, ktorá mu začala plynúť dňa, kedy sa dozvedel o tom, kto je za škodu zodpovedný a aká je výška škody, t.j. od 6.2.2013. Intervenient má pravdu ak uvádza, že odo dňa 6.2.2013 mal poškodený vedomosť o tom, aké bude poistné plnenie, a teda aká škoda mu vznikla. Keďže žalobca podal žalobu až dňa 18.5.2015, je jeho nárok premlčaný v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože 2-ročná lehota na podanie žaloby na súd uplynula najneskôr dňa 6.2.2015. Žalovaný z dôvodov uvedených v jeho vyjadrení zo dňa 22.10.2015 pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ako aj z dôvodu premlčania jeho nároku, ak by pripustili, že žalobca je aktívne legitimovaným v tomto konaní, navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.
9. Dňa 30.5.2019 pojednával súd v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez ich účasti.
10. Na pojednávaní konanom dňa 30.5.2019 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne žaloby, uznesenia Okresnej prokuratúry zo dňa 2.8.2013 sp. zn. 3Pv141/13-11, zmluvy o predaji motorového vozidla, Leasingovej zmluvy č. 1110926, účtovného vysporiadania z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy č. 11110926, kúpnej zmluvy o kúpe motorového vozidla, faktúry č. 13010000, vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcu zo dňa 22.10.2015, vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.11.2015, oznámenia Slovenskej sporiteľne a Slovenskej poisťovne, oznámenia Allianz - Slovenska poisťovňa a.s. zo dňa 26.11.2016, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.1.2016, Leasingovej zmluvy, Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu hnuteľných predmetov, písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 15.3.2016, uznesenia o pripustení Allianz - Slovenska poisťovňa a.s. do konania ako intervenienta na strane žalovaného, vyjadrenia intervenienta na strane žalovaného zo dňa 30.7.2018, zápisnice o škodovej udalosti, uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia výkonu služby zo dňa 20.2.2013 ČVS:ORP-39/DI-PO-2013, uznesenia Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 2.8.2013 sp. zn. 3 Pv141/13-11, písomného podania spoločnosti Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 10.9.2013, oznámenia o poistnom plnení, faktúry č. 232996, oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu 10.10.2012, ponukovej karty, stanovenie nákladov na opravu, predžalobnej výzvy zo dňa 21.4.2015, vyjadrenia žalovaného zo dňa 6.8.2018, vyjadrenia žalovaného zo dňa 4.3.2018, vyjadrenia intervenienta, vyjadrenia žalovaného zo dňa 4.3.2019 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
11. Dňa 10.10.2012 došlo k dopravnej nehode. Túto dopravnú nehodu spôsobil Ján Kozák, nar. 23.8.1991, trvale bytom Osikov č. 186, okres Bardejov pri plnení svojich pracovných úloh vodiča ako zamestnanec žalovaného, ktoré vykonával na základe pracovnej zmluvy. K dopravnej nehode došlo tak, že zamestnanec žalovaného I.k viedol po poľnej ceste nákladné motorové vozidlo značky Tatra 148, EVČ: G. pritom nedal prednosť motorovému vozidlu značky Audi, model: Q7 4,2 TDI DPF quattro 340k TT8 778 - automatická (ďalej len motorové vozidlo značky Q7), ktoré viedla konateľka žalobcu, v dôsledku čoho došlo k zrážke. Následným vyšetrovaním bol I. uznaný za vinníka tejto dopravnej nehody. Na základe vyššie uvedeného zamestnanec žalovaného podľa názoru žalobcu svojim konaním spôsobil žalobcovi, okrem iného škodu na motorovom vozidle značky Audi Q7 z titulu znehodnotenia hodnoty motorového vozidla značky Audi Q7. V súvislosti so špecifikáciou tejto škody žalobca uviedol, že uvedené motorové vozidlo značky Audi Q7 nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.2.2011. Kúpna cena motorového vozidla predstavovala sumu 104.426,67 eura bez DPH, t.j. 125.312 eur s DPH. Následne žalobca uzavrel Leasingovú zmluvu č. 11110926 zo dňa 8.11.2011 s poskytovateľom leasingu spoločnosťou Tatra - Leasing, s.r.o., so sídlom Černyševského 50, 851 01 Bratislava, IČO: 31 326 552. Vzhľadom k tomu, že predmetná škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním zamestnanca žalovaného, žalobca požaduje náhradu škody od zamestnávateľa žalovaného, nakoľko k vzniku tejto škody došlo v čase plnenia jeho pracovných úloh. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy má žalobca za to, že žalobcovi vznikla konaním žalovaného škoda z titulu znehodnotenia hodnoty motorového vozidla značky Audi Q7 v celkovej výške 15.976,78 eura bez DPH, t.j. 19.172,14 eura s DPH. K výslednej sume nároku na náhradu škody dospel žalobca výpočtom, a to ako rozdielu
medzi sumou, ktorú žalobca vyplatil poskytovateľovi leasingu, teda sumou, ktorú reálne do motorového vozidla investoval a sumou jednotlivých plnení, ktoré žalobca po vzniknutej škodovej udalosti inkasoval za motorové vozidlo značky Audi Q7, a to konkrétne kúpna cena motorového vozidla značky Audi Q7 bola v čase jeho kúpy 104.426,67 eura bez DPH. V čase, keď nastala dopravná nehoda, t.j. k 10.10.2012, žalobca za uvedené motorové vozidlo značky Audi Q7 zaplatil poskytovateľovi leasingu akontáciu, t.j. preddavok a ďalších 9 splátok spolu v sume 54.651,61 eura bez DPH (suma, ktorú žalobca do motorového vozidla reálne investoval). Ku dňu dopravnej nehody a vzniku škodovej udalosti, t.j. 10.10.2012, vzhľadom k tomu, že motorové vozidlo bolo už rok používané, to znamená v dôsledku bežného opotrebenia sa hodnota motorového vozidla značky Audi Q7 ponížila o 20 % z kúpnej ceny - v tomto prípade z celkovej ceny splátok, ktoré žalobca zaplatil, t.j. 20% z 54.651,61 eura predstavuje sumu 10.930,32 eura, teda 54.651,61 eura - 10.930,32 eura = 43.721,29 eura bez DPH. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol na základe Leasingovej zmluvy č. 11110926 zo dňa 8.11.2011 leasingovým užívateľom vozidla a s poukazom na to, že v dôsledku nehody bola spôsobená totálna škoda na motorovom vozidle zn. Audi Q7, došlo zo strany poskytovateľa leasingu k účtovnému vysporiadaniu z predčasne ukončenej Leasingovej zmluvy č. 11110926 zo dňa 8.11.2011. Na základe tohto účtovného vysporiadania vznikol žalobcovi nárok na preplatok v sume 13.077,84 eura bez DPH, ktorý bol poukázaný na účet žalobcu, teda 43.721,29 eura - 13.077,84 eura = 30.643,45 eura bez DPH. Vrak motorového vozidla značky Audi Q7 žalobca následne predal spoločnosti Autoinvest.sk s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 503/60, 958 01 Partizánske, IČO: 43 935 621, a to Kúpnou zmluvou zo dňa 7.5.2013. Žalobcovi bola za vrak vyplatená kúpna cena v sume 14.666,67 eura bez DPH, teda 30.643,45 - 14.666,67 eura = 15.976,78 eura bez DPH. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že celková výška škody, ktorú si žalobca žalobným návrhom uplatňuje predstavuje sumu 15.976,78 eura bez DPH, t.j. 19.172,14 eura s DPH. Žalovaný žalobcovi takto vyšpecifikovanú škodu doposiaľ neuhradil.
12. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
13. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
14. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
15. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
16. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
17. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
18. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
19. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
20. Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
21. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
22. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
23. Podľa § 381 ods. 1 Obchodného zákonníka, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
24. V obchodnoprávnych vzťahoch je náhrada škody viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Obchodný zákonník ustanovuje pre jednotlivé zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti majú všeobecný charakter a uplatnia sa len za predpokladu, že pri jednotlivých zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady. Ide tu o vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy.
a) Protiprávny úkon. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie (správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru - omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ( § 373), ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).
b) Vznik škody. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Rozoznávame dva druhy škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk spolu predstavujú všetku škodu.
c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť je kategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v skutkovom zistení.
25. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade
porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ), ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady zodpovednosti za osobu použitú na splnenie (§ 331 Obchodného zákonníka).
26. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 19.172,14 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 27. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že by žalovaný bol tým subjektom, od ktorého môže žalobca náhradu škody, špecifikovanej v žalobnom návrhu, požadovať, keďže nebolo preukázané, že žalovaný je tým subjektom, ktorý podľa zákona za škodu, uplatnenú žalobou žalobcu, zodpovedá, vzhľadom na to, že nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaký svoj záväzok, ktorý by sa riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nebolo preukázané, že by žalovaný bol so žalobcom v nejakom obchodnozáväzkovom vzťahu z ktorého by mu vyplývali nejaké povinnosti a porušením ktorých by žalobcovi v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti vznikla škoda, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému žalobou a ktorá je predmetom tohto konania. Keďže žalovaný neporušil žiadny svoj záväzok, resp. žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, absentuje tu teda už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, a to protiprávny úkon. Logicky tak potom musí absentovať aj tretí vyššie uvádzaný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (existencia takéhoto protiprávneho úkonu preukázaná nebola) a škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorú špecifikuje v žalobnom návrhu. Z toho nepochybne vyplýva, že ak žalobcovi skutočne vznikla škoda, ktorú uvádza v žalobnom návrhu, za túto žalovaný nenesie zodpovednosť, t.j. nezodpovedá za ňu, lebo nebola spôsobená v príčinnej súvislosti s porušením nejakej povinnosť zo strany žalovaného, ktorá by mu vyplývala z ustanovení Obchodného zákonníka, prípadne iných právnych predpisov spadajúcich pod obchodné právo.
28. V občianskoprávnych vzťahoch je náhrada škody tiež viazaná na porušenie právnej povinnosti, ktorá vyplýva z nejakého právneho úkonu, najčastejšie zo zmluvy alebo právneho predpisu. Aj tu predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka sú: a) porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Aj tu existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. V danom konkrétnom prípade keď zamestnanec žalovaného Ján Kozák viedol po poľnej ceste nákladné motorové vozidlo značky Tatra 148, EVČ: G. a pritom nedal prednosť motorovému vozidlu značky Audi, model: Q7 4,2 TDI DPF quattro 340k TT8 778 - automatická, ktoré viedla konateľka žalobcu, v dôsledku čoho došlo k zrážke a poškodeniu predmetného vozidla AUDI Q7, t.j. škode na predmetnom vozidle AUDI Q7, tak táto škoda vznikla porušením právnych predpisov upravujúcich pravidlá riadenia motorových vozidiel po cestných komunikácia zo strany vodiča žalovaného. Je nepochybné, že v priamej príčinnej súvislosti s týmto porušením právnych predpisov vznikla škoda na vozidle AUDI Q7, ale tato priama bezprostredná škoda nevznikla priamo žalobcovi, ale vznikla majiteľovi predmetného vozidla, ktorým v čase nehody bola leasingová spoločnosť. Ak žalobcovi v tejto súvislosti vznikla nejaká nepriama škoda a touto škodou je škoda, ktorú uplatnil voči žalovanému žalobou a táto škoda je predmetom tohto konania, tak súd nemohol žalovaného zaviazať na jej náhradu žalobcovi, keďže tu vo vzťahu k takto uplatnenej škode chýbajú ďalšie dva pre vznik zodpovednosti za škodu nevyhnutné predpoklady, a to porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného a logicky potom aj bezprostredná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázane, že by bezprostredne vo vzťahu k žalobcovi žalovaný dňa 10.10.2012 pri predmetnej dopravnej nehode porušil nejakú právnu povinnosť, ktorá by mu vyplývala zo zákona alebo nejakého právneho úkonu, ktorého by bol účastníkom spolu so žalobcom.
29. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. O nároku na náhradu trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a intervenientom na strane žalovaného rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu intervenienta na strane žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania vo vzťahu medzi žalobcom a intervenientom na strane žalovaného tak, že priznal intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu intervenientovi na strane žalovaného s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.