Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Co-47-2019.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Subarea
41Co/47/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému A. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX F., toho času bytom K. XXX/ XXC., XXX XX S., u B. E., zastúpenému JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie sumy 551,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 12Csp/96/2018-136 zo dňa 28. februára 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec v napadnutej časti III. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec rozsudkom č.k. 12Csp/96/2018-136 zo dňa 28. februára 2019 I. výrokovou vetou žalobu o zaplatenie sumy 254,21 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 464,21 Eur od 05.12.2015 do 13.08.2018, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 429,21 Eur od 14.08.2018 do 12.09.2018, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 394,21 Eur od 13.09.2018 do 11.10.2018, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 359,21 Eur od 12.10.2018 do 20.11.2018, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 324,21 Eur od 21.11.2018 do 17.12.2018, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 289,21 Eur od 18.12.2018 do 10.01.2019, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 254,21 Eur od 11.01.2019 do zaplatenia zamietol. II. výrokovou vetou konanie v časti zaplatenia sumy 297,41 Eur s príslušenstvom zastavil a III. výrokovou vetou žalovanému priznal od žalobcu náhradu trov konania v pomere 49,2 %.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 26.02.2019 zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 297,41 Eur s príslušenstvom z dôvodu platieb zo strany žalovaného po podaní žaloby vo výške 210,-- Eur a v časti zaplatenia zmluvných pokút a poplatkov vo výške 87,41 Eur. Z uvedeného dôvodu podľa ust. § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie v časti zaplatenia sumy 297,41 Eur zastavil. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného bola dôvodne vznesená námietka premlčania, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň súd prvej inštancie mal za to, že žalobca ani nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.
3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že podľa ust. § 255 ods. 1 CSP žalovanému priznal náhradu trov konania pomerne, keďže mal vo veci pomerný úspech v prevažne väčšej miere. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 551,62 Eur, pričom konanie bolo zastavené v časti sumy 297,41 Eur. Konanie v časti zaplatenia sumy 87,41 Eur bolo zastavené pre
procesné zavinenie žalobcu, ako aj v časti zaplatenia sumy 70,-- Eur, nakoľko podľa vyjadrenia žalobcu splátky vo výške 35,-- Eur boli uhradené dňa 13.08.2018 a dňa 12.09.2018 pred podaním žaloby, ktorá bola podaná dňa 01.10.2018. V časti zaplatenia sumy 140,-- Eur bolo konanie zastavené pre procesné zavinenie žalovaného, ktorý zaplatil uvedenú sumu po podaní žaloby. Vo zvyšku, čo do zaplatenia sumy 254,21 Eur bola žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie preto žalovanému priznal náhradu trov konania v pomere 49,2 %.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti III. výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že nárok žalobcu bol od počiatku uplatnený nedôvodne. Poukázal na to, že zmluva o úvere medzi pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. nebola uzavretá v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), nakoľko neobsahovala náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a), f), j) a k) tohto zákona. Výška úrokovej sadzby v zmluve o úvere je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jej neprimeranú výšku. Pokiaľ je v spotrebiteľskej úverovej zmluve dojednanie o odplate za poskytnutý úver vyhodnotené ako neplatné z dôvodu neprimeranej výšky tejto odplaty, je potrebné konštatovať neplatnosť úverovej zmluvy ako celku, nakoľko dohodu o odplate nie je v tomto prípade možné oddeliť tak, ako to má na mysli ust. § 41 Občianskeho zákonníka. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, resp. neplatnosť zmluvy o úvere ako celku mal za to, že žalobca nemal platný právny titul na prijatie úhrad nad rámec istiny poskytnutého úveru 1.500,-- Eur, ktoré v čase podania žaloby na súd už žalobcovi uhradil. Žaloba bola preto od počiatku v celom rozsahu nedôvodná. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v III. výrokovej vete zmenil tak, že žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne, aby rozsudok v napadnutej III. výrokovej vete zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K odvolaniu žalovaného vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa ust. § 34 CSP prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa ust. § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej III. výrokovej vete ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 01.10.2018 sa právny predchodca žalobcu proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 551,62 Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.02.2019 žalobca vzal žalobcu v časti o zaplatenie sumy 297,41 Eur s tým, že sumu 210,-- Eur žalovaný uhradil splátkami po 35,-- Eur v dňoch 13.08.2018, 12.09.2018, 11.10.2018, 20.11.2018, 17.12.2018, 10.01.2019. V časti o zaplatenia zmluvných pokút a poplatkov v sume 87,41 Eur žalobca vzal žalobcu späť bez uvedenia dôvodu. Rozsudkom č.k. 12Csp/96/2018-136 zo dňa 28.02.2019 súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 254,21 Eur s príslušenstvom zamietol z dôvodu premlčania nároku a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, konanie v časti zaplatenia sumy 297,41 Eur s príslušenstvom zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 CSP a žalovanému priznal od žalobcu náhradu trov konania v pomere 49,2 % podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.
8. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
9. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že strana, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP.
13. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že predmetom tohto sporu bolo zaplatenie sumy 551,62 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom č.k. 12Csp/96/2018-136 zo dňa 28.02.2019 súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 254,21 Eur s príslušenstvom zamietol a konanie v časti zaplatenia sumy 297,41 Eur s príslušenstvom zastavil podľa ust. § 145 ods. 2 CSP. Zastavenie konania v časti o zaplatenie zmluvných pokút a poplatkov v sume 87,41 Eur z procesného hľadiska zavinil žalobca, pretože žalobcu v tejto časti vzal späť bez uvedenia dôvodu. Zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 70,-- Eur z procesného hľadiska tiež zavinil žalobca, pretože žalovaný túto sumu uhradil v dvoch splátkach (dňa 13.08.2018 a dňa 12.09.2018) po 35,-- Eur pred podaním žaloby na súd, t.j. pred 01.10.2018. V časti o zaplatenie sumy 140,-- Eur z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalovaný, pretože uvedenú sumu uhradil v splátkach (v dňoch 11.10.2018, 20.11.2018, 17.12.2018, 10.01.2019) po 35,-- Eur po podaní žaloby na súd, t.j. po 01.10.2018. Žalovaný mal v predmetnom spore úspech v časti o zaplatenie sumy 254,21 Eur, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol a v časti o zaplatenie sumy 157,41 Eur (87,41 Eur + 70,-- Eur), v ktorej zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca. V percentuálnom vyjadrení úspech žalovaného potom je 74,60 %. Žalobca mal v predmetnej veci úspech v časti o zaplatenie sumy 140,-- Eur, v ktorej z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalovaný. Úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení potom je 25,40 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovaného predstavuje 49,20 %. Žalovaný zároveň v odvolaní neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné vzhľadom na výsledok tohto sporu priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP posúdil pomer úspechu a neúspechu žalovaného v predmetnom spore a na základe tohto správneho posúdenia žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho percentuálneho úspechu v tomto konaní.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej III. časti výrokovej vety o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
16. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).