Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/145/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: I. O.Č., K.. XX.XX.XXXX, O. X. XX, XXX XX V., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Goliášová Gabriela, s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. - 27 zo dňa 28.5.2018 takto

rozhodol:

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 14.03.2012 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou podpísaná úverová zmluva. Platobným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. zo dňa 27.02.2015 bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 1.640,48 Eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.04.2015. Ak je zmluvný vzťah ukončený, vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky pre konkrétneho spotrebiteľa nemá žiaden význam, ak súd nerozhoduje aj o plnení zo zmluvy, ktoré súvisia s danou neprijateľnou podmienkou. O trovách konania súd rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc vnútornú rozpornosť a nelogickosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho len dedukuje, že žaloba bola zamietnutá z dôvodov nedostatku právneho záujmu na určení neprijateľnosti napadnutých zmluvných podmienok. Považuje za vylúčené, aby sa spotrebiteľ v SR, v príkrom rozpore s únijným právom, nemohol domôcť v individuálnom spotrebiteľskom spore určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá sa nespája s peňažným plnením, v zmysle . Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

4. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne, že napriek tomu, že v rozsudku nie je explicitne uvedený nedostatok naliehavého právneho záujmu, je práve toto dôvod zamietnutia žaloby.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 28.3.2019, v zmysle ktorého: „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle (predtým v zmysle ). K tomuto právnemu záveru dospel aktuálne najvyšší súd už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn. , v ktorom uviedol, že ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (, a a , ). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem“. Vzhľadom na citované uznesenie má odvolací súd za to, že naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný.

5. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi. Z tohto pohľadu nie je rozhodné, či dochádza k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti na súd za účelom zabezpečenia stavu právnej istoty, t.j. aby nebol obťažovaný hrozbou použitia podmienky, ktorej neplatnosť nikto neurčil. Len takto sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému, napr. aj v exekučnom konaní. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37).

6. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalovaného o vydanom platobnom rozkaze. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že vo veci nebol pripojený spis č.k. . V spise sa nachádza len fotokópia platobného rozkazu, z ktorého sa však nedá zistiť, či pohľadávka v ňom uvedená skutočne vznikla zo zmluvy č. XXXXXXXXXX. Ide len o tvrdenie žalovaného, ktoré žalobkyňa napokon aj sčasti spochybnila na pojednávaní dňa 28.5.2018 (č.l.19 spisu) keď uviedla, že o exekúcii vedomosť nemá, práve sa to dozvedela na pojednávaní.

7. V nadväznosti na vydaný platobný rozkaz, v rámci vydania ktorého mali byť súdom preskúmavané aj neprijateľné zmluvné podmienky odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 448/2017 EOS KSI Slovensko s. r. o. c/a Ján Danko a spol., v ktorom Súdny dvor vyslovil názor, že: „Smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd“. Predmetný platobný rozkaz vydal súdny úradník, pričom je otázne, do akej miery sa zaoberal skúmaním neprijateľnosti zmluvných podmienok, nakoľko zmluvné podmienky uvedené v Hlave 18 § 1 a v Hlave 18 § 2 boli vyhlásené za neprijateľné napr. rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. zo dňa 3.9.2015, rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. zo dňa 4.12.2014, resp. už v čase vydania platobného rozkazu súdy nepriznávali z týchto zmluvných podmienok plnenie (napr. rozsudok okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. zo dňa 19.11.2014).

8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pochybil, keď odmietol poskytnúť žalobkyni ako spotrebiteľke ochranu len z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.

9. K otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného odvolací súd nad rámec odvolacích dôvodov dodáva, že vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Zmluva, ktorej preskúmanie je predmetom toho konania, bola uzavretá medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom. Preto je žalovaný, aj napriek postúpeniu pohľadávky, zmluvnou stranou predmetnej zmluvy. V prejednávanej veci bola postúpená len pohľadávka vyplývajúca z tohto hmotnoprávneho vzťahu. Aj keď došlo k postúpeniu pohľadávky, tým nezanikol hmotnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Napokon je to práve žalovaný, ktorý neprijateľné zmluvné podmienky skoncipoval a predložil žalobkyni na podpis, a ktorý by ich prípadne ešte mohol použiť aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom. Ak by súd opakovane vyhlásil predmetné zmluvné podmienky za neprijateľné, je dodávateľ v zmysle ust. povinný zdržať sa ich ďalšieho používania, a teda výrok rozsudku by sa žalovaného priamo týkal.

10. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie pripojením spisu č. a zistiť, či predmetom tohto konania bola skutočne pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy, ktorá je rovnako predmetom prieskumu aj v tomto konaní, a vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť o žalobe s tým, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).