Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Csp-102-2019.pdf
PDF · 80.1 KB
Case nature
Subarea
37Csp/102/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, Košice, IČO: 36 191 400, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom Rázusova 1, Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanému Q. S., S. XX.X.XXXX, M. W. XX, Č., Č. R., o zaplatenie 89,60 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Okresný súd Košice I nemá na konanie právomoc.
II. Konanie zastavuje.
III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v žalobe doručenej súdu dňa 25.5.2019, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 89,60 eura spolu s príslušenstvom a trovy konania.
2. Zo spisu a to z daňových dokladov na č.l. 3 až 5 bolo zistené, že žalovaný (občan Českej republiky) uviedol žalobcovi ako adresu, na ktorej sa zdržiava Y.. W. XX, Č., Č. R. (táto adresa bola korešpondenčnou adresou žalovaného). Žalovaný nemá hlásený trvalý ani prechodný pobyt na území SR (ako to vyplýva z lustrácie v registri obyvateľov).
3. Podľa ust. § 161 ods. 1 až 3 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
4. Medzi neodstrániteľné nedostatky podmienok konania, ktoré spôsobujú, že súd musí konanie zastaviť, patrí aj nedostatok právomoci súdu.
5. Podľa článku 4 ods. 1 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
6. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
7. Podľa Článku 17 ods. 1 nariadenia: Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bod 5, ak ide zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
8. Podľa Článku 18 ods. 2. druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
9. Za daných okolností nastala situácia, že súd musel skúmať, či môže aplikovať nariadenie. Po zistení, že: 1/ medzinárodný prvok v danom spore je daný bydliskom žalovaného v Českej republike a žalobca svoj nárok uplatnil žalobou pred súdom v SR. Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej právomoci, 2/ z rovnakého dôvodu je splnená tiež podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, kedy má byť nariadenie aplikované v uvedených členských štátoch EÚ, v ktorých ich možno aplikovať (je ho možné aplikovať aj v Dánsku), 3/ splnená bola aj podmienka vecnej pôsobnosti, pretože ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je typickým civilným, popr. obchodným kontraktom.
10. Z čl. 18 ods. 2 nariadenia plynie, že žalobca svoje nároky voči spotrebiteľovi z danej zmluvy plynúce môže žalovať len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby preukázal, že je daná podmienka splnená. Obligatórny prieskum medzinárodnej právomoci je obmedzený len na prípady výlučnej právomoci uvedené v čl. 24 nariadenia. V ostatných prípadoch je na žalovanom, či právomoc štátu fóra prijme (viď čl.26) alebo sa bude brániť, o čom ho musí súd poučiť. Rovnako tak z čl. 26 plynie, že súd skúma podmienky svojej medzinárodnej právomoci až po tom, keď sa žalovaný veci nezúčastní (tým že sa nevyjadrí alebo namieta nedostatok medzinárodnej právomoci súdu).
11. Otázku bydliska potom procesný súd posudzuje podľa svojho vnútroštátneho práva (čl. 62 nariadenia). Je však treba podotknúť, že obsah pojmu „bydlisko“, ako ho používa civilný sporový poriadok alebo zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nie je pojmom totožným s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom daná osoba býva s úmyslom trvale sa tu zdržiavať. Je to miesto, kde má osoba svoj byt, rodinu, popr. kde pracuje, ak tam aj býva. Je to teda miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.
12. Podľa článku 28 ods. 1. nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
13. Súd teda posúdil svoju právomoc podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vzhľadom na vecnú a časovú pôsobnosť uvedeného nariadenia. Predmetom sporu je zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o poskytnutí služby, teda ide o občianskoprávny vzťah - spotrebiteľský (čl. 1 ods. 1 nariadenia Brusel I). Žalobca podal svoju žalobu dňa 27.05.2019 a preto sa na predmetnú vec použije nariadenie Brusel I v zmysle prechodného ustanovenia čl. 66 ods. 1 uvedeného nariadenia, keďže konanie sa začalo po 10.01.2015. Všeobecným kritériom podľa čl. 4 nariadenia Brusel I je, že osobu možno žalovať na území členského štátu, v ktorom má bydlisko, teda v Českej republike. Zároveň je v čl.7 ods. 1 psím. a) nariadenia Brusel I daná alternatíva žalovať osobu v štáte podľa miesta plnenia, čiže v Slovenskej republike, v ktorej mali byť poskytnuté služby. Uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca ako veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v pozícii dodávateľa, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie telekomunikačných služieb, a zároveň žalovaný v pozícii spotrebiteľa, keďže podľa zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti.
14. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, uplatnia sa na určenie medzinárodnej právomoci aj ustanovenia oddielu 4 nariadenia Brusel I. V zmysle čl. 18 môže druhý účastník zmluvy (dodávateľ) žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, teda v danej veci len
na súdoch v Českej republike, a teda nie je možné použiť alternatívne určenie právomoci podľa miesta plnenia uvedené vyššie. Ide o ochranné ustanovenie pre slabšiu stranu (spotrebiteľa), ktorého možno vždy žalovať len v jeho domovskom štáte, a preto je táto norma lex specialis k norme o alternatívnej právomoci obsiahnutej v čl. 7 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel I. Jediným miestom, kde možno žalovaného žalovať sú preto súdy Českej republiky. Jedinú výnimku predstavuje dohoda medzi účastníkmi dojednaná po vzniku sporu, k čomu však v predmetnej veci nedošlo.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a s poukazom na § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a to nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (ods. 1).
20. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (ods. 2).
21. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
22. Súd konštatuje, že v konaní vznikla situácia, kedy žalobca zapríčinil zastavenie konania, nakoľko podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať. Súd konštatuje, že o náhrade trov konania by teda prináležalo rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, avšak žalovanému žiadne trovy nevznikli, teda mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363 Civilného sporového poriadku). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.