Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Er-276-2014.pdf
PDF · 65.15 KB
Case nature
Area
Subarea
22Er/276/2014
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Michalovce, Námestie Osloboditeľov 81, IČO: 30807484, proti povinnému: PP ENGINEERING s.r.o., IČO: 46994343, P.O.Hviezdoslava 52/87, Veľké Kapušany, o vymoženie 770,62 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad so sídlom v Michalovciach, Štúrova 12 z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. 1.Tunajší súd poveril dňa 2.5.2014 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia , na vymoženie vyššie uvedenej sumy.
2. Dňa 22.5.2019 súdny exekútor podal na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiadny majetok, ani účty v bankách a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol o náhrade trov exekúcie v celkovej sume 41,38 EUR.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súd z predloženého spisového materiálu a dostupných registrov mal za preukázané, že podnet na zastavenie exekúcie je dôvodný nakoľko povinný nevlastní žiadny majetok, ani účty v bankách, posledná účtovná uzávierka povinného bola podaná v roku 2013. Majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom by dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov, preto exekúciu zastavil.
7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa § 243j novelizovaného Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
9. V zmysle citovaného § 243j novelizovaného Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú.
10. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony.
11. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný je nemajetný, ktorú skutočnosť však súdny exekútor zistil ešte v roku 2014, pričom súdny exekútor robil ďalšie šetrenia a návrh na zastavenie exekúcie podal až dňa 22.5.2019.
12. Keďže k dôvodu odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie došlo vo vyššie uvedenom čase, pričom od vzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j novelizovaného Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
1/ Proti výroku I uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má pri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilný sporový poriadok).
2/ Proti výroku II uznesenia odvolanie nie je prípustné.