Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-205-2017.pdf
PDF · 63.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9Er/205/2017
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 03 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej: U. Q., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom Q..Y..Š. XXXX/XX, XXX XX Č., zom. XX.XX.XXXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 204,19 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 27.3.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie v podobe zápisnice spísanej dňa 3.2.2017 u súdneho exekútora a exekučným titulom v podobe rozhodcovského rozsudku sp.zn. SRSAspA 08171/16.
2. Súd mal pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zistené, že povinná zomrela dňa XX.XX.XXXX, teda pred doručením návrhu na vykonanie exekúcie a začatím exekučného konania. V zmysle pripojeného uznesenia Okresného súdu Čadca č.k. XXD/X/XXXX-XXX zo dňa 22.6.2017 mal súd preukázané, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť povinnej. Povinnosti vyplývajúce z exekučných titulov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia od nich môžu žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V danom prípade však poručiteľka zomrela ešte pred začatím exekučného konania, nemala v čase začatia tohto konania spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda nemala ani procesnú subjektivitu byť účastníkom exekučného konania. Nedostatok procesnej spôsobilosti byť stranou, resp. účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, preto jeho zákonným predpokladom je zastavenie konania. Na základe uvedeného má súd za to, že v danom prípade sú splnené predpoklady na zastavenie exekučného konania podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 61 a § 62 Civilného sporového poriadku, a preto uvedené exekučné konanie zastavil.
3. Keďže súd exekučné konanie zastavil, bolo potrebné rozhodnúť o trovách. Exekučný poriadok neupravuje otázku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, že exekučné konanie je zastavené skôr ako bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie určitému súdnemu exekútorovi. Súd preto o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie analogicky aplikoval ustanovenie § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré upravuje otázku náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v prípade, že povinný uhradil pohľadávku po začatí exekučného konania a skôr ako mu uplynula lehota na podanie námietok. V tomto prípade má súdny exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. V danom prípade však súdny exekútor podaním zo dňa 4.1.2019 súdu oznámil, že si neuplatňuje náhradu trovy exekúcie, a preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 240, § 242 CSP). O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 CSP).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP). V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 CSP). Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.