Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/164/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: FAIR-CHEM Kft., IČO: 24 727 273 - 4621-133-15, A. B. XX/X, XXXX C., D. E., v zastúpení JUDr. Andrej Molnár, advokát, IČO: 31975631, so sídlom Majlátha 14, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti žalovanému: Venas Group, a.s., IČO: 46972919, so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, v zastúpení JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 17.542,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 10.02.2022, č.k. -236 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. – 236 zo dňa 10.02.2022.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.542,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.291,74 Eur od 14.12.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.250,96 Eur od 14.12.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 10.04.2019, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.542,70 Eur s prísl., ako kúpnej ceny dodaného tovaru. Dôvodil, že v mesiaci november, december 2018 v 16-tich prípadoch odpredal žalovanému semená repky, pričom za dodaný tovar mu z faktúry č. F./XXXX, splatnej dňa 13.12.2018, vystavenej na sumu 10.227,68 Eur uhradil len sumu 2.935,94 Eur a faktúru č. F./XXXX, splatnú 13.12.2018, vystavenú na sumu 10.250,96 Eur neuhradil v celom rozsahu.

2.1. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zanikol započítaním s pohľadávkou žalovaného na náhradu škody. Tvrdil, že žalobca nedodal repku olejnú v dohodnutom objeme 180 ton podľa termínu dodania v období mesiaca október a november 2018 v súlade s Rámcovou zmluvou na dodávku oleja uzatvorenou dňa 08.10.2018 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, v dôsledku čoho si jeho odberateľ voči nemu uplatnil náhradu škody v celkovej výške 19.700,71 Eur. Z uvedeného dôvodu dňa 28.01.2019 došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok strán sporu jednostranným právnym úkonom, v dôsledku čoho v súlade s pohľadávky zanikli v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, t.j. vo výške 17.542,70 Eur.

3. Ako nespornú súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že žalobca dodal žalovanému tovar – repku olejnú tak, ako je špecifikovaný čo do množstva a druhu vo faktúre č. F./XXXX zo dňa 11.12.2018 a vo faktúre č. F./XXXX zo dňa 13.12.2018, pričom žalovaný zo sumy 10.227,68 Eur, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. F./XXXX zo dňa 11.12.2018 uhradil sumu 2.935,94 Eur a faktúru č. F./XXXX zo dňa 13.12.2018 neuhradil vôbec. Tovar bol dodávaný na základe Zmluvy č. 10-2010-R zo dňa 8.10.2018.

4. Sporným v konaní bol tak nárok na náhradu škody uplatnený žalovaným, ktorá škoda mala vzniknúť v dôsledku neplnenia záväzkov zo Zmluvy č. 10-2010-R zo dňa 8.10.2018, pričom žalovaný tvrdil, že zo strany žalobcu nedošlo k dodaniu tovaru v dohodnutom objeme 180 t podľa termínu dodania v období mesiaca október a november 2018, v dôsledku čoho odberateľ žalovaného si voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody z nedodaného množstva repkového oleja v množstve 70,32 t. Započítanie malo byť realizované listom odoslaným žalobcovi dňa 28.01.2019.

4.1. Súd prvej inštancie uzavrel, že v zmysle Zmluvy č. 10-2018-R zo dňa 8.10.2018 bol žalobca povinný v mesiacoch október – november 2018 dodať žalovanému repku ISCC v množstve 150 t plus mínus 5% (nie v množstve 180 t ako to v „Uplatnení náhrady škody na základe zmluvy“ zo dňa 28.01.2019 žalovaný uviedol). Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané, že žalobca dodal v období október 2018 až november 2018 žalovanému repku olejnú ISCC v celkovom množstve 518,81 t, pričom každá jednotlivá faktúra, ktorou bola účtovaná kúpna cena, bola opatrená aj pečiatkou žalovaného a uvedené bolo podporené aj výpoveďou svedkyne F., keď uviedla, že žalobca si voči žalovanému splnil všetky záväzky vyplývajúce zo Zmluvy č. 10-2018-R. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že by si voči nemu akýkoľvek jeho odberateľ uplatnil náhradu škody za nedodané množstvo repkového oleja, resp. repkových výliskov tak, ako to tvrdil v „Uplatnení náhrady škody na základe zmluvy“ zo dňa 28.01.2019, nepreukázal ani skutočnosť, že by svojim odberateľom titulom náhrady škody sumu 19.700,71 Eur aj reálne uhradil, a ani skutočnosť, že by mu v tejto výške vznikli dodatočné náklady, ktoré vynaložil pri obstaraní tovaru od náhradných dodávateľov.

5. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nárok žalovaného na náhradu škody nie je oprávnený, pretože žalovaný nepreukázal zákonné predpoklady uvedené v , v dôsledku čoho pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní nemohla zaniknúť započítaním. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny dodanej repky olejnej.

5.1. O úroku z omeškania rozhodol podľa , , jeho výšku určil v súlade s , Nariadenia vlády SR č.

5.2. O trovách konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.

6. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , ,

6.1. Argumentuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam a to najmä tým, že samotné dokazovanie vykonal v rozpore so základnými zásadami týkajúcimi sa vykonávania a hodnotenia dôkazov a zásadou materiálnej pravdy. Tvrdí, že v rámci súdneho konania a v rámci procesnej obrany žalovaného, došlo k zániku uplatňovanej pohľadávky vykonaním jednostranného zápočtu, vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu došlo v súlade s k ustáleniu tejto skutočnosti ako skutočnosti nespornej. Nespornou teda bola výška spôsobenej škody a s tým spojený jednostranný zápočet, ktorý znamenal zánik vzájomných pohľadávok v súlade s . Súd prvej inštancie tak nesprávnym procesným postupom zbytočne dokazoval nesporný skutkový stav.

6.2. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

7. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť argumentujúc, že v konaní opakovane poukazoval na nedôvodnosť nároku žalovaného, preto nemohla pohľadávka uplatnená žalobcom zaniknúť jednostranným započítaním.

8. Reagujúc na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu, žalovaný zotrváva na svojej doterajšej argumentácii.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

9.1. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

10. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

11. Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.12.2023 o 10,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného

dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v , na zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

16. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu – povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce ich pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

17. Odvolací súd sa (keďže pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní bola pohľadávkou nespornou, pretože žalovaným nebola popretá, t. j. žalovaný nerozporoval nárok žalobcu na doplatok kúpnej ceny) zaoberal tým, či boli súdom prvej inštancie zistené skutočnosti dôležité pre prijatie záveru o zániku trvaní pohľadávky žalobcu v dôsledku započítania a či z týchto skutočností bol vyvodený správny právny záver.

18. Žalovaný teda tvrdí, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním ( ), t. j. spôsobom zániku záväzku, ktorý nahradzuje plnenie. Jednostranné započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí úkon smerujúci k započítaniu (a to aj proti vôli druhého účastníka). Započítanie je teda prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti pre platný právny úkon, musí z neho teda vyplývať, akej pohľadávky sa týka a v akej výške, proti akej pohľadávke a v akej výške smeruje.

19. Žalovaný, ktorého v konaní zaťažuje ohľadne ním tvrdenej skutočnosti dôkazné bremeno, teda musí preukázať, že pohľadávka, ktorú započítava proti pohľadávke žalobcu je existentná a zároveň musí preukázať, že táto zanikla započítaním, t. j. že boli splnené zákonné podmienky uvedené v .

20. V zmysle vyššie uvedeného je tak pre rozhodnutie vo veci samej podstatné len to, či sú naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu vymedzené v , podľa ktorého kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť; teda to, či žalovaný porušil niektorú zo svojich povinností z uzavretej kúpnej zmluvy, a či týmto porušením vznikla žalobcovi škoda.

21. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a to, že žalovaný nepreukázal porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu dodať tovar v dohodnutom množstve, ktorá skutočnosť je nepochybná z faktúr, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena (podpísané aj žalovaným) a svedeckých výpovedí a ani porušenie akejkoľvek inej povinnosti vyplývajúcej preň z v súvislosti s uzavretou zmluvou.

22. K tvrdeniu odvolateľa vo vzťahu k a „nespornosti“ nároku žalovaného na náhradu škody pre pasivitu žalobcu, keď „nijakým procesne významným spôsobom účelne nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného“ odvolací súd udáva: Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Tvrdenie o zániku pohľadávky uplatnenej žalobou jednostranným započítaním s pohľadávkou na náhradu škody žalovaný vzniesol v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Reagujúc na odpor žalobca uviedol, že 1. neporušil svoj záväzok z uzavretej zmluvy dodať tovar v dohodnutom množstve; 2. nebolo mu doručené žiadne uplatnenie náhrady škody; 3. napriek tomu, že žalovaný neplatil za jednotlivé dodávky riadne a včas, bol mu v mesiacoch november – december doručený tovar v množstve 518, 81 t; a na týchto tvrdeniach zotrval počas celého konania.

Odvolaciemu súdu tak nie je dosť dobre zrejmé, ako ešte inak mal žalobca za situácie, keď uplatnený nárok aj preukázal listinnými dôkazmi, poprieť skutkové tvrdenia žalovaného o jeho pohľadávke na náhradu škody voči žalobcovi resp. ako by bolo možné na základe vyššie uvedeného dôjsť k záveru, že pohľadávka žalovaného je nespornou.

23. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený ( ).

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).