Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Csp/126/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v sporovej veci žalobcov: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: H. J., bytom E. XXX/XX, L., nar. XX.XX.XXXX, o zaplatenie 1.543,21 Eur a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 1.034,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.302,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.302,73 Eur od 05.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

III. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovanej z a s t a v u j e .

IV. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 96,58%, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, ktorým bola spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 sa žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.543,21 Eur.

2. Pôvodný žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 18.08.2017 uzatvoril právny predchodca pôvodného žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 6149072, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička v sume 4.000,- Eur. Žalovaná sa zaviazala túto pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach po 124,75 Eur a to až do celkovej výšky 7.485,- Eur. Do podania žaloby však žalovaná uhradila iba sumu 5.034. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky úveru riadne a včas bola vyzvaná predžalobnou upomienkou zo dňa 28.09.2015 na úhradu dlžných splátok úveru a upozornená na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosť úveru. Nakoľko žalovaná neuhradila dlžné splátky ani v dodatočne poskytnutej lehote pristúpil právny predchodca žalobcu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

3. Žalovaná sa žalobou žalobcu nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť, nakoľko poskytnutú pôžičku považovala za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedla, že v zmluve bola uvedená len výška celkovej splátky, nevyplýva z nej aká čiastka sa započítava na úhradu istiny a na úhradu úrokov, resp. iných poplatkov. Podľa žalovanej zmluva neobsahovala ani termíny, v ktorých majú byť jednotlivé splátky splatné, tento údaj mal byť obsiahnutý v samotnej zmluve, pričom

nestačí len odkaz na všeobecné obchodné podmienky. V zmluvy mal taktiež absentovať termín konečnej splatnosti úveru a mala obsahovať nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Nakoľko žalovanej bol poskytnutý úver v sume 4.000,- Eur a táto celkovo v splátkach uhradila sumu 5.034,- Eur uplatnila si vzájomnou žalobou voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 1.034,- Eur s príslušenstvom.

4. Pôvodný žalobca so vzájomnou žalobou žalovanej nesúhlasil, poukázal pritom na rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu, v zmysle ktorej nie je potrebné, aby zmluvy obsahovala rozpis splátok na istinu a úroky. Žalovaná ďalej mala vedomosť o dobe trvania úveru, ako aj o termíne konečnej splatnosti úveru.

5. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.01.2019 požiadal pôvodný žalobca o pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu tak, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. ako pôvodný žalobca z konania vystúpi a do konania vstúpi ako nový žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Súd tomuto návrhu na zmenu žalobcu vyhovel uznesením č.k. -86 zo dňa 01.02.2019.

6. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.04.2019 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti istiny 240,48 Eur s príslušenstvom a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

7. Žalovaná vzala svoju vzájomnú žalobu, ktorou sa od žalobcu domáhala zaplatenia sumy 1.034,- Eur s príslušenstvom písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.05.2019.

8. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

10. Nakoľko žalobca zobral žalobu vo vyššie vymedzenej časti späť, súd konanie v tejto časti zastavil. V súlade s úplným späťvzatím vzájomnej žaloby žalovanou súd konanie vo veci vzájomnej žaloby žalovanej zastavil.

11. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 30.04.2019 a 30.05.2019 nedostavil, pričom oboch prípadoch svoju neúčasť ospravedlnil s tým, že žiadal, aby súd vec z dôvodu hospodárnosti a nenavyšovania trov konania prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto v súlade s obe pojednávania vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

12. Súd vo veci vykonal dokazovania oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Zo zmluvy o pôžičke súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzatvorila 26.06.2013 so žalovanou ako dlžníkom zmluvu, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku v sume 4.000,- Eur, žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach po 124,75 Eur.

14. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že nesplatená časť istiny úveru predstavovala ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru sumu 1.302,73 Eur.

15. Z listu žalovaného zo dňa 28.09.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu týmto listom vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok v celkovej sume 399,21 Eur, pričom zároveň žalovanú upozornil na skutočnosť, že v prípade, ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v júli 2015 do 05.11.2015 môže dôjsť k zosplatneniu celého zostatku úveru.

16. Z listu zo dňa 29.11.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu týmto listom žalovanej oznámil, že jej dlh z úverovej zmluvy č. 6149072 sa stal splatným v celom rozsahu naraz.

17. Z oznámenia o postúpení pohľadávky súd zistil, že Všeobecná úverová banka, a.s. listom zo dňa 19.12.2018 oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu.

18. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a žiadosti o postúpenie a prevod súd zistil, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila na žalobcu svoju pohľadávku voči žalovanej.

19. Podľa , v znení novely č. , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

21. Podľa § 11 ods. 1 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) až k) r) a y) d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. V konaní nebolo sporné, že uzavretím zmluvy o pôžičke dňa 26.06.2013 došlo medzi zmluvnými stranami k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej práve žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, teda ako strana, ktorá v porovnaní s postavením žalobcu a to najmä jeho znalosťami v oblasti uzatvárania úverov, nepochybnou právnou a ekonomickou erudovanosťou, ako aj celkovým ekonomickým zázemím, je v zmluvnom vzťahu slabšou stranou. Práve pre účely ochrany spotrebiteľov sa vytvoril systém právnych noriem, ktorých účelom je zabezpečenie teoretickej aj praktickej rovnováhy v spotrebiteľských vzťahoch. Tu je ale nutné si uvedomiť, že účelom ochrany spotrebiteľa za žiadnych okolností nie je poskytovanie neprimeranej ochrany, ktorá by negovala samotné princípy existencie záväzkovo- právneho vzťahu, ako vzťahu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti obom zmluvným stranám. Zároveň nemožno právnu úpravu ochrany spotrebiteľa vykladať tak, že by spotrebiteľ stratil akúkoľvek zodpovednosť za svoje konanie. Aj spotrebiteľ, ako osoba plne disponujúca právnou spôsobilosťou, musí v prípade uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, rešpektovať zásadu „ pacta sunt servadna“. Podľa názoru súdu by poskytovanie absolútnej a bezbrehej ochrany spotrebiteľovi znamenalo popretie zásady zmluvnej voľnosti vyjadrenej v a preto v každom konkrétnom spotrebiteľskom spore treba aplikovať princíp proporcionality a hľadať vyváženosť a spravodlivosť.

23. Žalovaná strana nespochybňovala tvrdenia žalujúcej strany o poskytnutí úveru, ako aj o tom, že žalovaná si svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať jednotlivé splátky úveru neplnila. svoju obranu voči nárokom uplatneným žalobcom opierala tvrdenie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu. Bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru mala byť spôsobená absenciou zákonných náležitostí samotnej zmluvy.

24. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere mala spôsobovať absencia konkrétneho rozdelenia splátok na jednotlivé sumy zodpovedajúce práve výške pripisujúcej sa úhrade samostatnej istiny, samostatných úrokov, prípadne iných poplatkov. Podľa žalovanej tým nebola splnená podmienka zákona, určená ustanovením . K uvedenému súd uvádza, že celé posúdenie aplikácie a najmä výkladu tohto právneho ustanovenia, musí reflektovať viaceré hľadiská, spôsoby samotného výkladu, pričom nemožno stratiť zo zreteľa už spomenutú zásadu proporcionality a taktiež racionality, ktoré je nutné uplatňovať aj v spotrebiteľskom spore.

25. Súd dospel k záveru, že nie je možné pristúpiť k výkladu tohto ustanovenia tak, ako to prezentuje žalovaná. Hoci sa jedná o nepochybne kogentné ustanovenie, podľa názoru súdu úmysel zákonodarcu pri jeho gramatickom vyjadrení jednoznačne smeroval k ustáleniu požiadavky určenia konkrétnej výšky, počtu a termínom splátok, ktoré v sebe zahŕňajú istinu, úroky a iné poplatky. Nemožno súhlasiť s takou interpretáciou, v zmysle ktorej by každá splátka má byť rozdelená na jednotlivé časti zodpovedajúce výške istiny, úrokov a poplatkov. Gramatickým výkladom možno totižto rovnako dospieť k záveru, že zákon vyžaduje určenie výšky, počtu a termínov splátok, pričom ďalšie pokračovanie legislatívneho vyjadrenia v podobe „ splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ predstavuje konkretizáciu obsahu každej splátky, ktorá pozostáva z uvedených jednotlivých zložiek. Na výklad tohto ustanovenia však práve pre možné rozdielne interpretácie nemožno použiť len gramatický výklad. Súd zdôrazňuje práve potrebu aplikácie logického ale najmä systematického výkladu, kedy k interpretácii právnej normy musí pristúpiť porovnaním jej znenia a umiestnenia v celom právnom systéme. Práve pri spotrebiteľskom práve je nutné právnu normu vyložiť aj v kontexte súladu so sekundárnym komunitárnym právom, ktoré koniec koncov predstavuje v tejto oblasti základný zdroj úpravy, ktorý sú jednotlivé štáty povinné transponovať do národných právnych úprav.

26. Je nesporné, že prijatie právnej úpravy nadväzovalo na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ( ďalej len „smernica“), ktorá stanovovala rozsah, obsah a jednotlivé aspekty zákonných úprav členských štátov, týkajúcich sa práve zmlúv o spotrebiteľských úveroch. V zmysle čl. 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Obom sporovým stranám bol v konaní známy rozsudok SD EU č. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová z 9.11.2016. Tento jednoznačne konštatoval, že v zmluve o úvere nemusí byť jednoznačne určené, aký časť každej splátky bude započítavaná na istinu, prípadne iné časti splátky. Súd má za to, že takýto výklad je nutné aplikovať aj na ustanovenie citovaného zákona a to z viacerých dôvodov. V prvom rade zákonodarcovi pri transponovaní smernice do právneho systému Slovenskej republiky bol jednoznačne zrejmý a jasný obsah celej smernice aj povinnosti, ktoré mu z nej vyplývali. Táto v čl. 22 ods. 1 jednoznačne určovala, že obsahuje harmonizované ustanovenia, pričom členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od jej ustanovení. Je teda zrejmé, že aj keď vnútroštátny predpis sa v jazykovom vyjadrení líši od čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice, za žiadnych okolností ho nemožno vykladať rozširujúco, nakoľko samotná smernica kladie dôraz na harmonizáciu a teda stanovenie jednoznačných pravidiel, okrem iného, aj pri stanovovaní obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch. V žiadnom prípade súd nemôže prisvedčiť názoru žalobcov, že zákonodarca sa vedome odchýlil od ustanovení smernice a v podstate rozšíril povinnosti dodávateľa. Absentuje teda osvedčenie úmyslu zákonodarcu takýmto spôsobom postupovať a preto ani vnútroštátnu právnu normu nemožno vykladať ( práve v kontexte systematického výkladu) tak, že každá splátka má byť rozdelená na jednotlivé komponenty v podobe istiny, úrokov a iných poplatkov. V tomto prípade nemožno aplikovať ani ustanovenie , nakoľko podľa názoru súdu nemožno mať pochybnosti o výklade ustanovenia Zákonodarca vo vnútroštátnej právnej úprave len jednoducho konkretizoval z čoho každá splátka pozostáva, pričom vzhľadom na nemožnosť odklonenia sa od ustanovení smernice, výklad tak, ako ho podáva žalovaná je neprípustný. Súd na zdôraznenie správnosti svojej argumentácie cituje aj ustanovenie čl. 23 smernice, v zmysle ktorého členské štáty ustanovia pravidlá o sankciách za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a príjmu potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Z uvedeného možno prijať záver, že hoci smernica neumožňuje ( v zmysle čl. 22 ods. 1) zavádzanie ustanovení, ktoré sa od jej obsahu odchyľujú, v otázke sankcií za porušovanie vnútroštátnych ustanovení ponecháva členskému štátu možnosť rozhodnúť sa o ich charaktere, rozsahu a obsahu za podmienky zabezpečenia ich účinnosti, primeranosti a odrádzajúceho účinku. Aj z tohto súd vyvodzuje záver, že ak je obsahom smernice konkrétne ustanovenie, určujúce, v tomto prípade konkrétne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemožno sa od tohto odchýliť a teda ho ani vykladať v rámci transponovania a aplikácie vo vnútroštátnom predpise inak, ako to urobil Súdny dvor EU v následnom rozhodnutí. Nakoľko teda súd vylúčil možnosť rozšírenia, resp. sprísnenia právnej normy upravujúcej náležitosti zmluvy o úvere vo vnútroštátnych predpisoch ( oproti úprave prijatej v smernici), nemožno dospieť k inému výkladu ako k tomu, že v prípade, ak dodávateľ v zmluve o úvere uviedol konkrétnu výšku, termíny a počet splátok úveru ( ktoré v sebe zahŕňajú istinu, úroky a poplatky), splnil zákonnú podmienku určenú ustanovením a nemožno zmluvu sankcionovať vyhlásením jej bezúročnosti

a bezpoplatkovosti. Záverom k tejto otázke súd dodáva, že pri ustálení výkladu sporného ustanovenia vychádzal aj zo zásady proporcionality. Podľa názoru súdu totiž aj prípadné rozdelenie splátky úveru resp. jej pripísania na konkrétne istinu, úroky, prípadne poplatky, by nemalo žiadny vplyv na ekonomické správanie spotrebiteľa, nemalo by to pre neho inú ako informačnú hodnotu. Preto aj v tomto prípade, kedy na výklad sporného ustanovenia existujú rôzne názory, nemožno za žiadnych okolností pričítať na ťarchu žalovaného, že sa jeho výklad nezhodoval s následným výkladom žalovanej a sankcionovať to konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti celého úveru.

27. Žalovaná ďalej tvrdila, že v zmluve bola nesprávne určená výška ročnej percentuálnej miery nákladov, z čoho mala taktiež vyplývať bezúročnosť a bezpoplatkovosť samotného úveru. Žalovaná toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nerozviedla, to znamená neuviedla v čom má nesprávnosť výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov spočívať. Z jej vyjadrení nebolo zrejmé, čo bolo pri výpočtoch ročnej percentuálnej miery nákladov nesprávne, aké údaje boli chybné, alebo aká správna výška mala byť v zmluve uvedená a ako sa k tomuto výpočtu aritmeticky dopracovala Spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov určuje vo svojej prílohe č. 2. Z údajov uvedených v samotnej zmluva uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou nesprávnosť tohto výpočtu nevyplýva.

28. Súd sa nemohol stotožniť ani s ďalším tvrdením žalovanej strany, podľa ktorej v zmluve nebola uvedená celková doba splatnosti, keďže v zmluve jej jednoznačne uvedený termín konečnej splatnosti úveru jún 2018. Rovnako tak zo nevyplýva povinnosť uviesť ku každej jednotlivej splátke konkrétny dátum jej splatnosti. V zmysle ustanovenia citovaného zákona musí zmluva obsahovať iba výšku, počet a frekvenciu jednotlivých splátok, čo zmluva o pôžičke zo dňa 26.06.2013 spĺňa. Táto zmluva jednoznačne uvádza výšku jednotlivých splátok (124,75 Eur), počet (60), ako aj frekvenciu platenia (vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca).

29. S poukazom na prezentovanú právnu argumentáciu súd nemôže konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zmluva o pôžičke bola totiž vo svojom obsahu jasná, zrozumiteľná, priemernému spotrebiteľovi neskresľujúco a pravdivo uvádzala všetky podmienky úveru, definovala jeho povinnosti a v neposlednom rade obsahovala všetky náležitosti predpokladané . Žalovanej na základe tejto zmluvy jednoznačne vznikla povinnosť zaplatiť nielen istinu ale aj úroky a poplatky, spojené s jeho poskytnutím, čo nepochybne predstavuje vyjadrenie základného princípu úverovej zmluvy, kedy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a dlžník sa zaväzuje tieto vrátiť a zaplatiť úroky. Súd z tohto dôvodu žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1.302,73 Eur, ktorá zodpovedá neuhradenému zostatku istiny úveru v čase jeho zosplatnenia.

30. S poukazom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania zaviazal ju súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške a to odo dňa, kedy sa s úhradou svojho záväzku dostala do omeškania, t.j. odo dňa uplynutia dodatočne poskytnutej lehoty na úhradu zostatku úveru po jeho zosplatnení.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené podľa

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ).