Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/104/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobkyne: R. A., N.. XX.X.XXXX, B. XXX/X, T., zastúpenej Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: J. A., N.. XX.X.XXXX, B. XXX/X, T., zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Daňovým, Nám. Martina Benku 15, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. -36, zo dňa 18.1.2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne nekontaktovať žalobkyňu a to až do odpadnutia dôvodov, potvrdzuje.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne nekontaktovať žalobkyňu a to až do odpadnutia dôvodov (výrok I.); zakázal približovať sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k žalobkyni až do odpadnutia dôvodov (výrok II.); uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení (výrok III.) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur (výrok IV.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu 20.12.2018 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne ju nekontaktovať, ako aj zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a to až do odpadnutia dôvodov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že približne od roku 2015 sa žalovaný začal voči nej správať hrubo, vulgárne a bezcitne; začalo to slovnými urážkami, výčitkami prameniacimi z finančných problémov, ktoré mala ich spoločná firma W. C., B..T..Y.., B. B. P.T. X, T., kde je konateľkou a žalovaný predstavuje to, čo firma potrebuje na svoj chod - podnikanie v autodoprave, stavebníctve a výrube lesov. Práve kvôli finančným problémom firmy museli predať svoj dom na B. XXX/X M. T., ktorý odkúpil ich známy a dovolil im bývať v ňom, kým sa ich situácia nezlepší. Žalovaný, ktorý je v súčasnosti vo väzbe pre podozrenie z týrania jej osoby, nemá prihlásený žiadny pobyt v dome najmä kvôli dlhom. Ich situácia sa len zhoršovala, pričom stres a tlak si žalovaný na nej vybíjal pravidelne, neustále a čoraz častejšie a intenzívnejšie, po čase ju začal aj fyzicky napádať, dal jej facku, ťahal za vlasy, stískal ruky, chytil pod krk a pod., ale nikdy mu nemohla oponovať, pretože by sa to len zhoršilo. Facku jej dal aj pred očami matky, ale pred inými ľuďmi sa kontroloval, k psychickým a fyzickým útokom dochádzalo iba keď boli sami a bála sa to komukoľvek povedať. Manželmi boli od 15.10.2005 a dňom 16.9.2015 sú právoplatne rozvedení, pričom majú spolu tri maloleté deti. Kvôli firme a deťom po rozvode neodišla od

žalovaného, pretože jej dookola sľuboval zlepšenie, napokon i kvôli strachu vzdorovať mu. V októbri 2017 pre množstvo povinností zabudla podať daňové priznanie, v dôsledku čoho daňový úrad zrušil firme registráciu pre DPH a prišli o veľa peňazí; v deň, keď sa to žalovaný dozvedel, tak ju udrel do tváre, že spadla na zem až jej z toho tiekla v ústach krv. Psychické útoky, výčitky a vyhrážky sa od toho dňa vyostrili a žalovaný ju začal týrať aj ekonomicky, keď jej odobral bankomatové karty, dával iba peniaze na presne to, čo sám kázal kúpiť a zakázal jej jesť čokoľvek iné ako suché rožky. Začalo sa tiež sexuálne týranie; žalovaný začal požadovať praktiky, ktoré sa jej protivia a ponižujú ju, a to i dva až trikrát denne, v ktorúkoľvek hodinu dňa, podľa toho, kedy bol doma. Pod hrozbou musela plniť jeho ponižujúce želania, pričom nedbal ani na prítomnosť detí; týkalo sa to všetkých foriem týrania ekonomického, fyzického, psychického. Uviedla, že roky mlčala a nezdôverila sa nikomu kvôli deťom a firme a tiež preto, že si vyčítala spoluzavinenie finančných problémov firmy a z toho prameniaci stres žalovaného, avšak nádej na zlepšenie situácie sa strácala, pretože porušoval sľuby a sexuálne týranie nemalo konca. V septembri 2018 ju udrel päsťou do oka počas noci, keď ich syn chytil záchvat kašľa a až po desiatich dňoch od incidentu nabrala odvahu a kvôli pretrvávajúcim bolestiam hlavy išla k obvodnej lekárke, ktorej sa priznala, že ju udrel bývalý manžel. Po rozhovore s kamarátkou, ktorá bola v podobnej situácii, sa dňa 12.11.2018 žalovanému reálne vzoprela, odmietla sex a chcela odísť z domu preč, na čo ju zdrapil, chytil pod krk a nepustil, avšak vytrhla sa mu a ušla z domu; aj keď ju telefonicky neustále prenasledoval, podarilo sa jej ujsť na políciu a konečne nabrala odvahu ohlásiť polícii, čo sa u nich doma toľké roky dialo a doposiaľ vystupňovalo do neúnosnej a bezpečnosť, zdravie ako aj život ohrozujúcej miery. Sám žalovaný vo svojej výpovedi priznal hádky pretrvávajúce od roku 2008, kedy ju prvýkrát udrel popri hádke a tiež skutočnosť, že má slabé nervy. Dňa 14.11.2018 bola vypočúvaná ako svedkyňa jej matka, ktorá potvrdila neľudské, agresívne, ponižujúce až tyranizujúce správanie žalovaného, dokonca aj voči ich maloletým deťom, pričom potvrdila, že strach zo žalovaného má nielen žalobkyňa, ale aj deti, ktoré mu „robia doma slúžky“ a priznali sa jej, že sa otca boja. Svedkyňa odovzdala pri výsluchu polícii zošit žalobkyne - denník hrôzy, ktorý dňa 12.11.2018 nechala u rodičov v dome a tiež jej rukou písaný papier - list na rozlúčku. Dňa 14.11.2018 bola vypočúvaná ako svedkyňa kamarátka žalobkyne K. S., ktorá potvrdila, že žalobkyňa má strach zo situácie doma a do trestného spisu priložila jej fotografiu s obrovskou modrinou na oku, ktorú jej v SMS správe poslala. Žalovaný má dva záznamy v registri trestov, pričom aktuálne mu bol uložený trest odňatia slobody 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov do 7.6.2019; z odpisu registra priestupkov taktiež vyplýva, že bol v minulosti opakovane postihovaný za priestupky (23 krát), vrátane priestupku spočívajúcom vo fyzickom útoku na inú osobu a aktuálne je vo väzbe a obvinený zo spáchania zločinu tyrania blízkej a zverenej osoby, pričom možnosť nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení je vylúčená. V odôvodnení uznesenia Okresného súdu Malacky sp. zn. , zo dňa 28.11.2018, o vzatí obvineného do väzby a o tom, že väzba sa nenahrádza dohľadom sa konštatuje, že „konanie obvineného je nekontrolovateľné, nepredvídateľné, pričom pri ponechaní obvineného na slobode nie je možné vylúčiť, že v prípade ponechania na slobode by mohlo mať voči poškodenej nenapraviteľné následky.“ Žalovaný konal agresívne aj počas trvania podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody; spolužitie, či len kontakt so žalovaným je pre ňu nebezpečné a ohrozuje nielen jej bezpečnosť a zdravie po fyzickej i psychickej stránke, ale aj samotný život. Navyše za aktuálnych okolností je situácia o to vážnejšia, že žalovaný sa „neovládne“ pri vzájomnom kontakte v dôsledku vzoprenia sa voči nemu, konkrétne podaním trestného oznámenia, preto mala odôvodnený strach, že pod vplyvom okolností po jeho prepustení z väzby jej pôjde o život. Z uvedených skutočností možno situáciu žalobkyne posúdiť ako kritickú, život, zdravie a bezpečnosť vážne ohrozujúcu; správanie žalovaného ohrozuje jej duševnú a telesnú integritu, pričom už v minulosti bola kvôli jeho správaniu v situácii, že si chcela siahnuť na život.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia ( ) súd prvej inštancie ozrejmil, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska účelu súdneho konania vo všeobecnosti a ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých subjektov konania.

3.1. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená.

3.2. Z návrhu žalobkyne mal za zrejmé, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života, telesnej, duševnej alebo sexuálnej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti, pričom táto ochrana bude dosiahnutá tým, že súd zakáže žalovanému, ktorý je voči nej podozrivý z násilia, približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov ( ) a súčasne mu uloží povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne ju nekontaktovať ( ). Uviedol, že primárnym účelom nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.

3.3. Ďalej súd prvej inštancie vysvetlil, že v zmysle , a ide o aktuálny a účinný prostriedok preventívneho riešenia problematiky násilia, ktoré možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, psychickej škody a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického ataku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993, označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo svojvoľného obmedzovania slobody vo verejnom či súkromnom živote (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). S účinnosťou od 1.1.2015 môže súd aj v civilnom konaní uložiť povinnej osobe zákaz priblížiť sa k chránenej osobe na určenú vzdialenosť, alebo aby sa iba obmedzene k nej približoval; toto má význam najmä v konaniach, ktoré vykazujú vysokú mieru vzájomnej agresivity účastníkov konania a takom prípade súd vymedzí rozsah povoleného kontaktu alebo určí celkový zákaz kontaktu s chránenou osobou, pričom stačí osvedčiť, že telesná integrita alebo duševná integrita strany (v prejednávanej veci žalobkyne) môže byť takýmto konaním ohrozená, hoci by dosiaľ ešte k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity nedošlo s tým, že osobitná úprava platí pre trestné konanie.

3.4. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov za osvedčené ohrozenie telesnej, duševnej a sexuálnej integrity žalobkyne konaním žalovaného; medzi žalobkyňou a žalovaným existuje právny vzťah (pomer), pretože sú bývalými manželmi a žijú, resp. žili až do jeho vzatia do väzby, v spoločnej domácnosti v dome na Senickej 572/4 v Rohožníku, ktorý nie je vo vlastníctve ani jedného z bývalých manželov. V špecifikovanom rodinnom dome žijú aj ich maloleté deti, ktoré sú z výpovedí žalobkyne ako aj jej matky tiež minimálne v ohrození zdravia a života a v ohrození ich mravnej výchovy.

4. Konštatujúc, že vzájomný pomer strán ako bývalých manželov vyžaduje bezodkladnú úpravu, súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , , , , a vyhovel a s poukazom na závažnosť pretrvávajúcej situácie obmedzil trvanie neodkladného opatrenia až odpadnutia dôvodov. Zároveň poučil

strany, že ak sa povinná osoba dopustí závažného alebo opakovaného konania, aby zmarila zákaz alebo obmedzenie kontaktu alebo priblíženia sa, ktoré boli vydané neodkladným opatrením v civilnom procese, môže tým naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia v zmysle a nežiaducim sledovaním, vyhľadávaním alebo kontaktovaním chránenej osoby môže dôjsť aj k spáchaniu trestného činu nebezpečného prenasledovania podľa .

5. Proti uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne nekontaktovať žalobkyňu (výrok I.) a proti absencii výroku o povinnosti podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, podal odvolanie žalovaný a žiadal zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že z dôvodu jeho vzatia do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie sp. zn. pre obavu z pokračovania v trestnej činnosti v zmysle , sa zdá byť nadbytočným nariaďovať neodkladné opatrenie v zmysle , keď účel, ktorý má neodkladné opatrenie splniť, je toho času zaručený vyšetrovacou väzbou, ktorá je v priebehu trestného stíhania zárukou, že nebude pokračovať v trestnej činnosti, ktorá tvorí materiálny základ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že pokiaľ orgány činné v trestnom konaní alebo súd dospejú k záveru, že je potrebné ho prepustiť na slobodu a hrozila by obava z následného kontaktovania žalobkyne, má súd, resp. prokurátor v zmysle na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení a povinností taxatívne vymenovaných pod písm. a) až k) citovaného ustanovenia. Mal za nesporné, že ku konfliktom so žalobkyňou došlo v dôsledku jeho podnikania, keď sa pre druhotnú platobnú neschopnosť dostal do finančných problémov voči veriteľom, z ktorého dôvodu prepísal spoločnosť na žalobkyňu, ktorá svoju pozíciu vo firme nezvládala a spôsobila svojim konaním spoločnosti ešte väčšie finančné straty, ktoré v súčasnej dobe v dôsledku jeho väzby narastajú, pričom sama tieto nedokáže riešiť; len z tohto dôvodu dochádzalo medzi nimi k hádkam, pričom prioritou pre neho boli tri deti pochádzajúce z manželstva a chod firmy, ktorá dlhodobo zabezpečovala pre rodinu jediný zdroj príjmu.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Nestotožnila sa účelovými a nedôvodnými tvrdeniami žalovaného v odvolaní, nakoľko súd prvej inštancie vykonal pred vydaním napadnutého uznesenia dokazovanie v rozsahu dostatočnom na preukázanie všetkých rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie správne určil trvanie neodkladného opatrenia až do odpadnutia dôvodov, nakoľko podľa nie je povinnosťou súdu určiť dobu, po ktorú bude neodkladné opatrenie trvať. Ohradila sa voči tvrdeniu žalovaného, že nariadenie neodkladného opatrenia je duplicitné, pretože platí nezávisle od toho či sa žalovaný nachádza alebo nenachádza vo väzbe a tým plní svoj účel; väzba môže byť kedykoľvek v trestnom konaní zrušená, viaže sa na maximálne lehoty podľa a zrušením neodkladného opatrenia by sa žalovanému bez upozornenia umožnilo približovať sa k nej a tým negatívne vplývať na jej psychický stav či pokračovať v týraní. Inštitút väzby a neodkladného opatrenia sú na sebe nezávislé a slúžia odlišným právnym účelom. Uviedla, že bolo a stále je potrebné nezávisle od trestného konania bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením, pričom dôvodnosť a trvanie nároku osvedčila v návrhu na jeho nariadenie. Poukázala na dočasnosť trvania väzby popri samotnom uznesení o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré v zmysle môže byť prijaté aj na časovo neohraničenú dobu až do odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo nariadené; je nepochybné, že takýmto inštitútom je jej v omnoho výraznejšom rozsahu umožnená psychická regenerácia a nemusí sa obávať o svoje psychické a duševné zdravie.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správne ( ).

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

11. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu; odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete psychického i fyzického násilia bolo potrebné jej návrhu vyhovieť.

15. Celkom nedôvodný je právny názor žalovaného obsiahnutý v jeho odvolaní, že bolo nadbytočné nariaďovať neodkladné opatrenie, nakoľko účel ktorý má splniť, je v súčasnosti zaručený vyšetrovacou väzbou v zmysle a po jeho prepustení z väzby, v prípade, ak bude existovať obava z kontaktovania žalobkyne, môže mu prokurátor, resp. súd uložiť primerané obmedzenia podľa až písm. k) . Právny inštitút väzby obvineného podľa má totiž preventívny význam spočívajúci v zaistení osoby obvineného, u ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude opakovať trestný čin, pre ktorý je stíhaný, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil; primerané povinnosti a obmedzenia podľa slúžia výlučne k posilneniu účelu, ktorý by sa dosiahol väzbou obvineného, t.j. je bezprostredne viazaný na vedené trestné konanie voči obvinenému v situácii, keď konkrétne okolnosti týkajúce sa trestného stíhania obvineného a osoby obvineného umožňujú nahradiť jeho väzbu zárukou, sľubom alebo dohľadom podľa alebo peňažnou zárukou podľa , ktoré je možné zrušiť alebo zmeniť na návrh prokurátora, obvineného alebo probačného a mediačného úradníka v prípravnom konaní sudcom pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez takého návrhu súd. Hodno podotknúť, že právne inštitúty väzby podľa a primeraných povinností a obmedzení podľa na jednej strane a neodkladného opatrenia podľa na strane druhej, sa navzájom nevylučujú, nakoľko slúžia (síce prostredníctvom obsahovo relatívne príbuznými prostriedkami ochrany), ale odlišným právnym účelom, nakoľko neodkladné opatrenie je prostriedkom občianskoprávnej ochrany ohrozených práv a záujmov fyzických a právnických osôb, ktorých stupeň ohrozenia nemusí dosiahnuť trestnoprávnu rovinu, avšak je takej intenzity, že si vyžaduje neodkladný autoritatívny zásah orgánu súdnej ochrany.

16. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré dôvodne nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného dochádzalo k psychickému a fyzickému ubližovaniu žalobkyni, pričom žalovaný ani tieto skutočnosti v odvolaní nesporoval. Opodstatnenosť uloženého zákazu žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne nekontaktovať žalobkyňu, nie je spochybnená tvrdením žalovaného, že žalobkyňa svoju pozíciu vo firme nezvládla a spôsobila svojim konaním ešte väčšie finančné straty, ktoré sama nedokáže riešiť, nakoľko preventívna ochrana psychickej a fyzickej integrity žalobkyne má absolútnu prednosť pred ekonomickými záujmami žalovaného. Nariadené neodkladné opatrenie plní aj preventívnu funkciu pred opakovanou viktimizáciou žalobkyne, t.j. pred ujmou, ktorá by jej ako obeti vznikla v dôsledku pokračujúceho konania žalovaného (páchateľa), ktoré spočíva v

pôsobení na obeť vyhrážaním, zastrašovaním, nátlakom, zneužívaním moci nad obeťou, pomstením sa alebo inou formou s cieľom pôsobiť na fyzickú integritu obete alebo psychickú integritu obete ( o obetiach trestných činov).

17. Odvolací súd neakceptoval ani odvolaciu námietku žalovaného, že v napadnutom rozhodnutí absentuje výrok o povinnosti žalobkyne podať v určenej lehote návrh vo veci samej, nakoľko na rozdiel od upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného (teraz neodkladného) opatrenia na konanie vo veci samej; neodkladné opatrenie podľa môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva predpoklady na uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená; ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená.

18. Pokiaľ žalovaný bude mať za to, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, môže na súde podať návrh na jeho zrušenie a v takom prípade má žalobkyňa v zmysle právo vyjadriť sa k jeho návrhu.

19. Žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní tak neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností uznesenie v napadnutom výroku, ktorým súdu prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou ani inými prostriedkami ani len čiastočne nekontaktovať žalobkyňu a to až do odpadnutia dôvodov, ako vecne správne podľa potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni proti žalovanému priznal plný nárok náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).