Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-257-2018.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/257/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v sporovej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4, Pribišova 3083/4, Bratislava - Karlova Ves, IČO: 30 797 721, zastúpeného advokátkou JUDr. Angelikou Bůžek, Björnsonova 14, Bratislava, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Drvárom, Belinského 16, Bratislava, o zaplatenie 20.848 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/420/2015-192, zo dňa 2.7.2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č.k. 6C/420/2015-171, zo dňa 8.2.2018. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom sp. zn. 6C/420/2015, zo dňa 8.2.2018 na návrh právnej zástupkyne žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko mal za to, že sú splnené podmienky § 274 C.s.p. a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.848 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20.848 eur od 12.2.2015 do zaplatenia; žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podaním doručeným súdu 16.3.2018 navrhol právny zástupca žalovaného zrušiť predmetný rozsudok pre zmeškanie; dôvodil tým, že v čase od 29.11.2017 do 10.1.2018 bol práceneschopný, ambulantne dostával vnútro žilové infúzie a absolvoval medikamentóznu a rehabilitačnú liečbu, ktorá ešte do dňa podania návrhu neskončila; v dobe od 11.1.2017 do 3.2.2018 bol v zahraničí; bezprostredne pred termínom pojednávania 7.2.2018 absolvoval rehabilitáciu v okrese Piešťany; v deň pojednávania sa zúčastnil pojednávania v inej veci.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie vychádzal zo zákonnej dikcie, keď rozsudok pre zmeškanie súd uznesením zruší len vtedy, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol takýto rozsudok vyhlásený. Preskúmaním argumentácie právneho zástupcu žalovaného k dôvodom neprítomnosti na pojednávaní konanom 8.2.2018 dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhláseného v zmysle § 274 C.s.p. Uviedol, že zrušiť takýto rozsudok možno jedine vtedy, ak žalovaný preukáže existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania. Poukázal na to, že zo samotného návrhu takýto dôvod nevyplýva, pričom ani predchádzajúca práceneschopnosť a ani aktuálna medikamentózna liečba takúto "kvalitu" dôvodov nespĺňajú. Poukázal aj na to, že právny zástupca spolu so svojim klientom sa zúčastnil v ten istý deň iného pojednávania, pričom termín pojednávania v aktuálnej sporovej veci zobral na vedomie, a teda vedel o danom termíne pojednávania a nič mu nebránilo sa ho zúčastniť, alebo požiadať o odročenie v prípade kolízie a splnenia podmienok podľa § 183 ods. 2 C.s.p., čo však nebolo urobené. Súd prvej inštancie teda v daný deň pojednávania zistil neprítomnosť právneho zástupcu na pojednávaní, ktorý nežiadal o odročenie pojednávania ani o ospravedlnenie neúčasti a právna zástupkyňa žalobcu z toho dôvodu navrhla vydať rozsudok pre zmeškanie, ktorý bol súd povinný vyhlásiť. Pripustil, že za ospravedlniteľný dôvod by bolo rozumné uznať napríklad neočakávané prekážky zdravotného charakteru a bolo by nespravodlivé sankcionovať žalovaného, event. právneho zástupcu za porušenie povinnosti, keďže toto porušenie nezapríčinili. Právny zástupca žalobcu však v konečnom dôsledku neuviedol žiaden dôvod, ktorý mu bránil zúčastniť sa pojednávania (uvádzal liečebný proces, resp. zahraničnú cestu, ktoré predchádzali termínu pojednávania), ktoré však neboli primárnym dôvodom jeho neúčasti na pojednávaní, keďže pojednávania sa v daný deň zúčastnil v inej veci, vedenej pod sp. zn. 7C/227/2004. Bol názoru, že ani prípadná kolízia termínov pojednávania by sama osebe nebola dôvodom na prípadné odročenie pojednávania, ak by neboli splnené ďalšie zákonné podmienky. Dodatočné ospravedlnenie neúčasti nie je možné a rovnako to nie je možné vnímať ako ospravedlniteľný dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Práve dôsledkom neospravedlnenej neprítomnosti bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti nebol preukázaný. Argumentáciu žalovaného s poukazom na rozsudok v inej sporovej veci (2Cob/362/2016 - čl. 178), ktorý má preukazovať nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie nepovažoval v tomto štádiu konania za spôsobilú naplniť obsah významu spojenia „ospravedlniteľný dôvod“, keďže v zmysle jazykového a logického výkladu sa musí jednať o skutočnosť objektívne znemožňujúcu účasť strany na pojednávaní, čo však ani tento argument nespĺňa. Na uvedenom základe v zmysle § 277 ods. 2, ods. 3 C.s.p. návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, pretože neboli naplnené zákonné požiadavky na takéto zrušenie; navrhujúca strana neosvedčila existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania.
4. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a konanie zastaviť alternatívne žalobu zamietnuť. Namietal, že v konaní došlo k vadám podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), písm. f) a písm. h) C.s.p. s tým, že Spoločenstvo vlastníkov bytov v bytovom dome na Pribišovej 4, v Bratislave je založené právne vadnou zmluvou o spoločenstve, ktorej žalovaný nie je účastníkom; bol názoru, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný. Dôvodil, že preskúmanie vecnej legitimácie (prihliadnutie na splnenie procesných podmienok) je imanentnou súčasťou každého civilného sporového konania. Žalobu považoval za zjavne nedôvodnú; namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci a vec neprávne právnej posúdil, keď v rámci dokazovania a hodnotenia dôkazov neposúdil (nevykonal) dôkaz listinou riadne, dogmaticky zotrval na právnej perfektnosti zmluvy o spoločenstve a jej obsahu, nekonštatuje absenciu aktívnej (pasívnej) legitimácie strán sporu; napadnuté uznesenie nekorešponduje požiadavke vyplývajúcej z § 220 ods. 2 C.s.p. Bol názoru, že v prípade úhrady zo strany žalovaného by na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka ako plnenie bez právneho dôvodu. Poukázal na to, že konanie má vadu, ktorú bol súd podľa § 161 ods. 2 C.s.p. povinný skúmať a bol povinný konanie zastaviť.
5. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
6. Podľa § 277 ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
8. Civilný sporový poriadok pripúšťa dva procesné nástroje obrany proti rozsudku pre zmeškanie - návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie. Právna úprava návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z ospravedlniteľných dôvodov podľa § 277 C.s.p. vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku pre zmeškanie, tzn. súd v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je oprávnený skúmať, či boli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (k tomu slúži odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie); súd iba skúma, či v čase jeho rozhodnutia existoval ospravedlniteľný dôvod zmeškania.
9. Ospravedlniteľným dôvodom sú okolnosti, ktoré súdu v čase vydania rozsudku pre zmeškanie nemohli byť známe a súčasne zabránili žalovanému, aby sa na pojednávanie dostavil, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlnil. Ospravedlniteľným dôvodom nie je skutočnosť, ktorá bola žalovanému vopred známa, hoci mu objektívne bránila v účasti na pojednávaní, ak žiadne objektívne dôvody nebránili tomu, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Naopak, ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie je taká prekážka (udalosť), ktorá žalovanému objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabránila dostaviť sa včas na súd (napríklad zdravotná indispozícia, omeškanie verejného dopravného prostriedku použitého na prepravu na pojednávanie súdu, technická závada na osobnom motorovom vozidle počas cesty na súd a pod.). Príčina, prečo žalovaný zmeškal pojednávanie na súde, musí s ohľadom na povahu, závažnosť, rozsah alebo iné dôvody, mať aspekt nepredvídateľnosti. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je teda opodstatnený tam, kde bude tvrdené a súčasne doložené (preukázané), že žalovaný sa nemohol dostaviť na pojednávanie a zároveň sa nemohol z pojednávania v rámci určitej časovej hranice ani ospravedlniť.
10. Z hľadiska posúdenia včasnosti ospravedlnenia je pre odlíšenie uvedených procesných nástrojov rozhodujúca časová hranica, ktorá zodpovedá okamihu, kedy súd prvej inštancie mal vedomosť o ospravedlnení a mohol na túto skutočnosť prihliadať. Ospravedlniteľným dôvodom podľa § 277 ods. 1 C.s.p. je preto len taká okolnosť, ktorá žalovanému zabránila nielen v účasti na pojednávaní, ale aj včas ospravedlniť svoju neúčasť na ňom. Obrana podľa § 277 C.s.p. neprináleží tomu, kto neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil, avšak súd neuznal dôvody ospravedlnenia a kde nápravu možno dosiahnuť podaním odvolania proti rozsudku pre zmeškanie. Inak povedané, nemožno si zamieňať ospravedlniteľný dôvod zmeškania podľa § 277 ods. 1 C.s.p. na strane jednej, s posúdením predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na strane druhej, t.j. absenciou dôvodného a včasného ospravedlnenia strany, ktorá sa na pojednávanie súdu nedostavila, a ktoré môžu byť iba predmetom konania o odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie. Rozsudok pre zmeškanie tak nemôže byť zrušený podľa § 277 ods. 1 C.s.p., ak existuje taká skutočnosť, ktorá by síce ako ospravedlniteľný dôvod neúčasti na pojednávaní mohla byť uznaná, avšak táto nebránila účastníkovi sa včas ospravedlniť.
11. Vychádzajúc z uvedených právnych východísk je zrejmé, že súd v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie skúma iba to, či v čase jeho rozhodnutia existoval ospravedlniteľný dôvod zmeškania. Žalovaný v podanom odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vzťahujúce sa k dôvodom ktoré viedli k zamietnutiu návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, t.j. ničím nespochybnil závery súdu prvej inštancie o absencii ospravedlniteľného dôvodu. Odvolacia argumentácia žalovaného založená na spochybňovaní aktívnej legitimácie žalobcu a žalobného nároku je bez právnej relevancie, nakoľko v prípade rozsudku pre zmeškanie súd nárok uplatnený žalobcom z hľadiska hmotného práva neposudzuje.
12. Žalovaný tým, že v podanom odvolaní vôbec nereaguje na dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, svojou odvolacou argumentáciou nevymedzil obsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu a rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nie je možné preskúmať z hľadiska opodstatnenosti ním uplatnených odvolacích dôvodov. Odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné, ktoré nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia v prospech žalovaného.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).