Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-286-2013.pdf
PDF · 144.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/286/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu X.. K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Psotkom, advokátom so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 193 389, proti žalovaným 1/ X.. K.. S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX A. I. a 2/ X.. O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/XX, XXX XX A. I., obe právne zastúpené splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Viktóriou Hellenbart, advokátkou so sídlom M. Rázusa 23, 984 01 Lučenec, o určenie neplatnosti závetu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná 1/, 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.
III. Súd znalkyni MUDr. Márie Vnenčákovej, rod. Martinove ml. p r i z n á v a nárok na znalečné v plnom rozsahu voči žalobcovi.
IV. Súd znalcovi MUDr. Marekovi Zelmanovi p r i z n á v a nárok na znalečné v plnom rozsahu voči žalobcovi.
V. Svedkovia K.. N. N., nar. XX. XX. XXXX, K.. J. J., nar. XX. XX. XXXX, E. K., nar. XX. XX. XXXX, K.. S. K. I., nar. XX. XX. XXXX n e m a j ú nárok na svedočné.
VI. Štát m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 12. 2013 domáhal voči žalovaným 1/, 2/, aby určil, že závet napísaný vlastnou rukou poručiteľky O. A., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, zo dňa 21. 03. 2011 je neplatný. Žalobu zdôvodnil tým, že závet vykazuje vysokú mieru vecnej zmätočnosti pri identifikácii nehnuteľností a nepodloženej osobnej zaujatosti voči žalobcovi. Ďalej uviedol, že poručiteľka bola dlhodobo psychiatricky liečená a rovnako aj žalovaná 2/ negatívne označila duševný stav nebohej poručiteľky. Žalobca sa o poručiteľku (svoju matku) zaujímal a podporoval ju finančne aj iným spôsobom materiálne. Zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k manipulácii poručiteľky, preto je závet (vlastnoručný) poručiteľky zo dňa 21. 03. 2011 neplatný.
2. Žalovaná 1/ a 2/ sa vyjadrili k žalobe písomne vo vyjadrení zo dňa 01.04.2014. Závet poručiteľky považovali za jasný a zrozumiteľný, pretože nehnuteľnosti sú špecifikované presne a prečíslovanie parciel nevyvoláva zmätočnosť závetu. Psychická nespôsobilosť poručiteľky je nepodložená. Žalobca v dedičskom konaní napadol len relatívnu neplatnosť závetu a žalobou označuje dôvody absolútnej neplatnosti v rovine všeobecnej konštatácie bez dôkazov.
3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, ktoré vykonal dňa 16.09.2014, 09.04.2015, 22.03.2016, 17.05.2016, 04.04.2018 a dňa 31.05.2019.
4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 09.04.2015 poukázal na skutočnosť, že formulácia závetu poručiteľky zo dňa 21.03.2011 je výsledkom dlhodobej psychiatrickej liečby poručiteľky. Pre uvedené konštatovanie nasvedčuje zmätočnosť závetu, jeho obsahová zaujatosť a nepodloženosť voči žalobcovi, ktorý sa v podstatnej miere podieľal na starostlivosti o poručiteľku a zabezpečoval ju ekonomicky aj technicky. Ďalej právny zástupca uviedol, že závet je výsledkom manipulácie poručiteľky zo strany žalovaných 1/ a 2/ za účelom získania majetkového prospechu, o čom svedčí aj Kúpna zmluva zo dňa 20.03.2012 medzi neb. O. A. ako predávajúcou a spoločnosťou HYDREE AGRO, a.s. ako kupujúcim.
5. Žalobca na pojednávaní dňa 09.04. 2015 uviedol, že s poručiteľkou mal dobrý vzťah a neexistoval žiadny dôvod, aby ho vydedila. Matka listinu o vydedení nespísala, ale urobila závet, o ktorom sa dozvedel až v dedičskom konaní. Predmetom závetu bola sústava nehnuteľností, v ktorých žil aj sa narodil. Na základe oznámenia notárky zistil čo predstavuje predmet dedičstva a skutočnosť, že poručiteľka splnomocnila žalovanú 2/, aby predala spoločný majetok. Spomenutá okolnosť má súvis s prejavom poručiteľky, ktorý uskutočnila prostredníctvom testamentu. Zaregistroval, že zdravotný stav poručiteľky sa postupne zhoršoval a od začiatku roka 2012 bola tri mesiace hospitalizovaná a zomrela dňa 15.12.2012. Matka sa mu sťažovala na zdravotný stav, že sa zle cíti, pričom mávala záchvaty, ktoré pripisoval jej vysokému veku. Zaregistroval zmeny zhoršenia zdravotného stavu, ktorými sa menila a poručiteľka si sama ordinovala lieky. Svoju matku navštevoval jedenkrát za mesiac a jej ochorenie vnímal výraznejšie približne dva až tri roky pred smrťou. Matku navštevoval počas víkendu od soboty rána a odchádzal v nedeľu poobede. Všimol si najmä, že bola veľmi vzťahovačná, urážlivá ale presne vedela dátumy a pamätala si udalosti. Žalovaná 1/ bola matkou splnomocnená na vyberanie z jej účtu, ale poručiteľka si samostatne preberala dôchodok a zapisovala udalosti do kalendára. Postrehol, že matka sledovala televízne spravodajstvo, obsluhovala telefón a čítala časopisy a noviny. Ďalej uviedol, že poručiteľka sa pohybovala samostatne, ale nepoznal diagnózu duševnej choroby, ktorou trpela. Poručiteľka bola hospitalizovaná na psychiatrii v Pezinku. Napokon potvrdil, že podpis aj písmo na závete patrí jeho matke.
6. Žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 09.04.2015 vypovedala, že žalobcovi bola známa posledná vôľa jeho matky a predmetná žaloba je v rozpore s touto vôľou. Žalobca nehospodárne nakladal so svojím majetkom. Poručiteľka bola dostatočne psychicky spôsobilá na všetky úkony, vrátane spísania závetu. Trpela zdravotnými ťažkosťami so srdcom, ale dokázala samostatne všetko vybaviť. Jej matka takmer do smrti navštevovala samostatne lekárov a cestovala autobusom. Nemala vedomosť, že poručiteľka spísala závet, avšak postrehla jej vyjadrenia v tom, že sa chcela za vynaloženú starostlivosť odvďačiť. Zhodne so žalobcom potvrdila, že písmo aj podpis na závete patria poručiteľke. Závet bol spísaný približne dva roky pred smrťou matky a vyhotovenie závetu jej poručiteľka oznámila po jej hospitalizácii zo dňa 17.09.2012.
7. Žalovaná 2/ na pojednávaní dňa 09.04.2015 uviedla, že svoju matku celý život opatrovala aj na úkor svojho vlastného súkromného života. Na matku nevytvárala žiadny psychický nátlak. Nemala vedomosť, že poručiteľka zanechala závet a o poslednej vôli poručiteľky sa dozvedela až po jej návrate z nemocnice. Dodala, že matka bola psychiatrický pacient a navštevovala psychiatra. Poručiteľka trpela depresiami, ale uvedomovala si svoje vlastné konanie. Najmenej jeden krát týždenne samostatne zašla do cukrárne, bola sčítaná, sledovala politiku a správy, pričom sa dostatočne orientovala v čase a priestore. Poručiteľka bola v pravidelnom kontakte s ľuďmi a udržiavala osobnú komunikáciu aj telefonický kontakt. Prejavy poručiteľky, ktoré si všimla súviseli sa jej povahou a neboli výsledkom psychiatrického ochorenia. Ďalej dodala, že žalobca navštevoval svoju matku sporadicky spravidla neočakávane, čím ju zbytočne stresoval.
8. Svedok K.. N. N. na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedol, že neb. poručiteľka bola evidovaná v jeho ambulancii od r. 2007 s diagnózou recidivujúca depresívna porucha. Neb. O. A. na kontroly dochádzala väčšinou sama bez sprievodu ďalšej osoby. Následne sa jej pridružili známky mierneho postihnutia pamäte a kognitívnych funkcií s prihliadnutím k veku, ale nediagnostikoval jej demenciu. Naposledy bola vyšetrená dňa 30.08.2012. Zo záznamu o vyšetrení nevyplývajú poruchy vnímania a
ani halucinácie. Zistil vzťahovačnosť na organickej báze. Ďalej dodal, že klinicky obraz neb. poručiteľky v apríli 2011 bol ovplyvnený depresívnou symptomatikou, afektívnou labilitou s nárastom tenzie. V čase od apríla 2011 do augusta 2012 bola celkom na šiestich vyšetreniach a jej zdravotný stav bol podstatne ovplyvnený vekom a nevyžadoval hospitalizáciu. Celkovo bol zdravotný stav kompenzovaný a prejavoval sa zmenami. Testovaním zistil mierny úbytok rozumových schopností a nezistil závislosť poručiteľky od benzodenzepínu. Postrehol rozvoj nepriaznivých osobnostných čŕt, najmä zvýraznenie egocentrizmu aj vzťahovačnosti.
9. Svedkyňa K.. J. J.Á. na pojednávaní dňa 22. 03. 2016 uviedla, že neb. poručiteľka bola v jej liečebnej starostlivosti na internej ambulancii vzhľadom na srdcové obtiaže, ktoré boli bez vplyvu na jej psychické zdravie. Diagnostikovala u poručiteľky organické poškodenie mozgu z dôvodu jeho nedokrvenia a funkčné poruchy bez psychických ťažkostí. Potvrdila, že nebohá samostatne dochádzala každé tri mesiace a následne jedenkrát za pol rok do jej ambulancie z Dolnej Strehovej do Veľkého Krtíši. Všimla si, že neb. O. A. úzkostlivo sledovala dávky liekov, recepty a počty tabletiek. Dochádzala upravená a nezaregistrovala prejavy depresívnej povahy.
10. Svedkyňa E. K. na pojednávaní dňa 22. 03. 2016 uviedla, že pracovala ako doručovateľka v obci A. I. a neb. poručiteľke doručovala pravidelne poštové zásielky. Najmenej jedenkrát mesačne jej doniesla dôchodok, ktorý si poručiteľka samostatne preberala. V kontakte s ňou si všimla, že bola vždy veľmi čulá, dokázala si spočítať a prevziať vyplácanú čiastku dôchodku a vždy ju oslovovala menom.
11. Svedkyňa K.. S. K. I. na pojednávaní dňa 22.03.2016 uviedla, že ako evanjelická farárka pôsobila v obci N. od r. 2000 a v období rokov 2009 až 2012 dochádzala do A. I.. S neb. poručiteľkou sa pravidelne stretávala a lúčila pri odchode z kostola, kde ju často videla každú druhú nedeľu. Registrovala, že dochádzala sama a správala sa veľmi slušne.
12. Vzhľadom na sporné tvrdenia strán o psychických predpokladoch poručiteľky na spísanie závetu Okresnej súd Veľký Krtíš uznesením, č. k. 2C/286/2013-106 zo dňa 30.09.2015 súd do konania ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: psychiatria K.. K. K. ml.. Znalkyni uložil, aby v určenej lehote posúdila psychický zdravotný stav nebohej poručiteľky O. A., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v čase spísania závetu zo dňa 21. 03. 2011. Znalkyňa dňa 08.12.2015 predložila súdu písomný znalecký posudok č. XX/XXXX. Ku dňu 21.03.2011 zistila u poručiteľky prítomnosť závažného psychiatrického ochorenia zo skupiny organických duševných porúch a psychóz - organickú halucinózu. Uviedla, že príznaky ochorenia u neb. poručiteľky museli byť prítomné niekoľko rokov a pretrvávať aj v čase spísania závetu. Z dôvodu tohto ochorenia predpokladala zvýšenú sugestibilitu a ľahkú manipulovateľnosť. Znalkyňa konštatovala závislosť od benzodiazepínov (liekov ovplyvňujúcich pocity, náladu, prežívanie a psychickú pohodu), ktoré zvyšujú sugestibilitu. Vyslovila ďalej názor, že u nebohej O. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX. XX. XXXX nešlo o slobodné rozhodovanie pri spísaní závetu, pretože jedinec trpiaci označeným ochorením nie je schopný dostatočne pochopiť účel právneho úkonu (spísanie závetu) ani úkon samostatne vykonať ale musí byť vedený a usmerňovaný ďalšou dospelou osobou. Neb. poručiteľka nebola schopná pri významnom úbytku rozumových schopností z dôvodu organického poškodenia CNS s atrofiou, pri organickej halucinóze, recidivujúcej depresívnej poruche a dlhoročnej závislosti od benzodiazepínov vykonávať právne úkony nezaujato, aby si bola vedomá právnych dôsledkov spísania závetu.
13. Znalkyňa K.. K. K. ml. odkázala na závery posudku č.XX/XXXX aj vo výsluchu dňa 17.05.2016. Dodala, že poručiteľka viac ako 35 rokov bola závislá od benzodiazepínov a od r. 2009 psychiater diagnostikoval u nej organickú afektívnu poruchu a halucinózu. Zároveň u neb. poručiteľky potvrdil organické poškodenie mozgu, ktorým dochádzalo k úbytku nervových buniek a proces bol nezvratný. Poručiteľka trpela značným počtom telesných poškodení a dlhodobo sa liečila na ochorenie srdca (ischemická choroba). Depresívna porucha u nej viedla k výraznému úbytku kognitívnych pamäťových funkcií a od r. 2012 mala diagnostikovanú difúznu atrofiu mozgu, čím dochádzalo k odumieraniu mozgových buniek a k oslabeniu poznávacích funkcií. Vyjadrenia vypočutých svedkov sú v zhode s jej závermi. Správanie poručiteľky bolo rokmi naučené, pretože zachovaná najdlhšie zostala staropamäť, čo vysvetľuje, že poručiteľka sa vedela obliecť, upraviť, cestovať a zájsť k lekárovi. Od r. 2010 sa zhoršoval telesný stav poručiteľky, čo bolo potvrdené opakovanými hospitalizáciami a preložením do DSS.
14. Ďalej Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 2C/286/2013 - 207 zo dňa 26.05.1016 vzhľadom na námietky strán voči znaleckému posudku ustanovil do konania znalca MUDr. K. U. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria na preskúmanie znaleckého posudku znalkyne č. XX/ XXXX MUDr. K. K. ml.. Súdny znalec MUDr. Zelman dňa 15.11.2016 predložil súdu znalecký posudok č.XX/XXXX. Znalec na podklade súdneho spisu sp. zn. 2C 286/2013 a zdravotnej dokumentácie neb. poručiteľky vykonal rekonštrukciu zdravotného stavu neb. poručiteľky. Dospel k záveru, že posudzovaná neb. O. A., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX v čase spísania závetu dňa 21.03.2011 netrpela závažnou duševnou poruchou, ktorá by jej bránila v slobodnom vyjadrení vôle. Naopak bola si plne vedomá následkov právneho úkonu spísania závetu. Nezistil žiadny prejav duševnej poruchy z dôvodu ktorej by jej konanie mohlo byť chorobne motivované, ani prejav, ktorý by významným spôsobom mohol ovplyvniť jej úsudkové schopnosti v čase spísania závetu. K záverom preskúmavaného posudku znalec uviedol, že znalkyňa MUDr. K. K. K.. v čase jeho vyhovenia nedisponovala podstatnými časťami spisového materiálu (zápisnica o pojednávaní z 22. 03. 2016 a vyjadreniami psychiatra MUDr. N. a internistky MUDr. J. a ďalších svedkov, ktoré boli podstatné pre záver o sociálnom fungovaní posudzovanej nebohej poručiteľky. Znalkyňa K.. K. K.. nemala k dispozícii ani dokumentáciu z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici N. N. v N. z r. 2007, preto jej záver považoval za nesprávny.
15. Dňa 14.12.2016 žalované 1/a 2/ predložili súdu súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX spolu so znaleckou doložkou na str. 15 súdneho znalca MUDr. X. O., N., K.. Znalecký posudok znalec spracoval z podkladu zdravotného záznamu nebohej poručiteľky, fotokópie zápisníc zo súdnych pojednávaní zo dňa 09. 04. 2015, 22. 03. 2016 a 17. 05. 2016 a dokumentácie Psychiatrickej nemocnice N. z 20. 10. 2014, psychiatrického oddelenia Nemocnice W. I. zo dňa 26. 04. 2016 a správy lekárky MUDr. E. J. zo dňa 19. 04. 2016. Znalec nezistil chorobné zmeny v psychickom stave poručiteľky, ktoré by zásadne spochybňovali jej spôsobilosť vykonať sporný právny úkon - spísať závet zo dňa 21.03.2011. Uviedol, že neb. O. A. bola z psychiatrického hľadiska plne spôsobilá na vyhotovenie právneho úkonu. Za rozhodujúce znalec považoval vyjadrenia psychiatra MUDr. N. N.. Diagnóza (organická halucinóza) bola u neb. poručiteľky používaná z formálnych dôvodov na predpis niektorých liekov viazaných na takúto diagnostiku. Zdravotný stav neb. poručiteľky nebol hodnotený ako demencia, a preto nemožno spochybňovať jej spôsobilosť k právnemu úkonu. Napokon dodal, že atrofické zmeny na mozgu nemusia súvisieť s demenciou a jej hĺbkou. Poručiteľka takmer do konca života fungovala pod dohľadom príbuzných vo svojom domácom prostredí, čím z medicínskeho hľadiska mala dobre zachovanú kognitívnu funkčnosť napriek psychiatrickej anamnéze.
16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej 1/ a žalovanej 2/, výsluchom svedkov MUDr. N. N., MUDr. J. J., E. K., Mgr. S. K. I., znaleckým posudkom č. XX/XXXX na č.l. 119 až 132, výsluchom znalkyne MUDr. K. K. ml., znaleckým posudkom č. XXX/XXXX na č.l. 242 až 279, znaleckým posudkom č. XX/XXXX na č.l. 285 až 299, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to SMS č.l. 3, Kúpna zmluva z 20. 03. 2012 č.l. 24-27, rozhodnutie správy katastra Veľký Krtíš č. C. XXX/XXXX z 17. 07. 2012 č.l. 29-32, povolený vklad Kúpnej zmluvy, čestné vyhlásenie žalobcu z 12. 09. 2014 č.l. 44-46, Oznámenie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela z 20. 10. 2014 č.l. 53, výpis zo zdravotnej dokumentácie O. A. č.l. 54, lekárske správy MUDr. N. N. č.l. 55-63, znalecký posudok č. XX/XXXX MUDr. K. K. č.l. 119-132, písomné vyjadrenie MUDr. C. (predtým MUDr. K. K..) zo dňa 06.06.2018 na č. l. 403, správa MUDr. J., s.r.o. V. Krtíš z 07. 04. 2016 č.l. 182, chorobopis z Všeobecnej nemocnice W. I. z 26. 04. 2016 č.l. 186-187, znalecký posudok MUDr. K. U. č. XXX/XXXX č.l. 242-279, znalecký posudok č. XX/XXXX MUDr. X. O., PhD., MHA č.l. 285-299, podstatný obsah pripojeného dedičského spisu OS V. Krtíš sp. zn. 4D 16/2013 a č.l.11.
17. Na základe vykonaných dôkazov súd vo veci súd zistil nasledovný skutkový stav:
18. Z dedičského spisu sp. zn. 4D/16/2013 vyplýva, že neb. O. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Na podnet oznámenia Matričného úradu Mesta Veľký Krtíš bolo vo veci poručiteľky začaté dedičské konanie pod spisovou značkou 4 D/16/2013. Úkonmi súdneho komisára bola poverená notárka JUDr. Alžbeta Kondrlíková, ktorá vec eviduje pod Dnot 11/2013. Ako dedičia podľa Zápisnice o predbežnom vyšetrení spísanej dňa 22.01.2013 boli označení potomkovia poručiteľky, t. j. žalobca ako syn a žalovaná 1/ a 2/ ako dcéry. Žalovaná 2/ do zápisnice oznámila, že poručiteľka zanechala závet spísaný vlastnou rukou zo dňa 21.03.2011. Zároveň bola spísaná notárkou zápisnica za účelom zistenia stavu a obsahu závetu poručiteľky, ktorý bol notárke predložený. Zo zápisnice vyplýva predbežný záver, že závet bol napísaný na papieri formátu A 4 pravdepodobne vlastnou rukou poručiteľky a že bol
napísaný zhodným písmom s podpisom poručiteľky. Podľa obsahu predloženej listiny „Závet napísaný vlastnou rukou §476 a nasl. OZ … Závet…“ vyplýva, že je vyhotovená vlastnou rukou a obsahuje text: „Podpísaná O. A., nar. XX.XX.XXXX …, po dôkladnej úvahe vyhlasujem, že pre prípad svojej smrti ustanovuje za dedičov svojho majetku v rovnakom pomere po polovici: dcéru K.. O. A...., dcéru X.. O. A. ....“. Predmet závetu sa vzťahuje na v obsahu označené domové nehnuteľnosti s príslušenstvom nachádzajúce sa v katastri obce A. I., pre toto k. ú. zapísané na LV č. XXX ako dom, súp. č.XX na parc. č. XXX/X pod B 1,2 v celosti a dom súp. č. XX stojaci na parcele XX/X, tiež intraviláne pozemky funkčne súvisiace sa označenými stavbami na LV č. XXX ako parc. č. XXX/X, zastavaná plocha 1651 m2, parc. č. XXX/X diel 1, zastavaná plocha a diel 2 zastavaná plocha 551 m2, parc. č. XXX/XX trvalý trávny porast XXXX m2 pod B1, B2, B3 a B4 spolu v 21/24-inách k celku. Zároveň obsah listiny deklaruje vôľu poručiteľky, aby dcéra Ing. O. A. mala prednostné právo výbere majetku a vyplýva z nej nasledovný text: „Tento závet som sa rozhodla napísať z dôvodu, že môj syn Ing. K. A. … by nakladal s mojím majetkom v rozpore s mojou vôľou a nechcem, aby došlo k rozpredaju uvedeného majetku.“ . Na závete je uvedené miesto a čas spísania listiny „V A. I. 21. marca 2011“ a podpis poručiteľky „O. A.“. Ďalej z dedičského spisu bolo zistené, že dňa 14.03.2013, 24.05.2013 a dňa 16.09.2013 sa uskutočnilo prejednanie veci za účasti všetkých dedičov, o ktorom bola vyhotovená zápisnica poverenou notárkou. Dedičia svoje dedičstvo neodmietli a žalobca nepoprel, že sa jedná o listinu napísanú a podpísanú poručiteľkou jej písmom. Dňa 14.03.2013 namietal relatívnu neplatnosť závetu a požiadal o potvrdenie svojho dedičského podielu. Na ďalšom dedičskom pojednávaní dňa 16.09.2013 namietol obsahovú platnosť závetu poručiteľky z dôvodu psychiatrickej zdravotnej nespôsobilosti poručiteľky. Následne Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 4D/16/2013 -86 zo dňa 25.10.2013, právoplatným dňa 21.11.2013 prerušil dedičské konanie vo veci poručiteľky O. A. až do vyriešenia platnosti závetu.
19. Žalobca dňa 17.12.2013 podal na tunajšom súde žalobu, ktorou navrhol, aby súd určil, že závet napísaný vlastnou rukou poručiteľky O. A. je neplatný, pretože poručiteľka určila za dedičov iba žalovanú 1/ a 2/, pričom závet považoval za zmätočný z dôvodu psychickej nespôsobilosti poručiteľky k spísaniu závetu.
20. Z výsluchov strán a svedkov vyplýva, že poručiteľka O. A. bola dôchodkyňa a vdova. Posledné roky svojho života prežila v čiastočnej starostlivosti svojich dcér a neskôr vzhľadom na zhoršený zdravotný stav bola v roku 2012 umiestnená v zariadení sociálnej starostlivosti. Svedkovia, ktorí s poručiteľkou v rozhodnom čase t. j. v čase spísania závetu ku dňu 21.03.2011 prichádzali do kontaktu potvrdili, že neb. O. A. napriek vysokému veku a svojmu zdravotnému stavu dokázala bez problémov komunikovať s ľuďmi, samostatne dochádzala na lekárske vyšetrenia z miesta svojho bydliska z A. I. do Veľkého Krtíša, sama si preberala dôchodok a nakladala s peniazmi, varila, čítala noviny a časopisy, pozerala televíziu a dokázala diskutovať o aktuálnych témach a odkontrolovať predpísané množstvo liekov.
21. Praktická lekárka pre dospelých MUDr. E. J. správou o zdravotnom stave pacientky neb. O. A. potvrdila, že poručiteľka bola v jej ambulantnej starostlivosti obvodného lekára od 01.04.2010 do 15.12.2012 a liečila sa na vysoký krvný tlak a ischemickú chorobu srdca a ambulanciu navštevovala 1 - 2× mesačne kam dochádzala väčšinou sama alebo v sprievode svojich dcér a bola dostatočne orientovaná.
22. Obsahom zdravotnej dokumentácie poručiteľky boli potvrdené výpovede vypočutých svedkov. Týmto dôkazom bolo zistené, že neb. O. A. trpela združenými telesnými ochoreniami, z ktorých najzávažnejšia bola ischemická choroba srdca. Jej zdravotný stav si vyžiadal opakované hospitalizácie na internom oddelení. Naposledy bola neb. O. A. hospitalizovaná počnúc od 28.02.2010 do 04.03.2010 hospitalizovaná na internom oddelení VnP Veľký Krtíš z dôvodu chronickej ischemickej choroby srdca. Následne bola v starostlivosti internistu MUDr. J. do 17.09.2012, pričom v tomto čase nedošlo k závažnejšiemu zhoršením jej telesných ochorení a ovplyvneniu psychického stavu s narušením vedomia. Ku zhoršeniu zdravotného stavu a opakovaným hospitalizáciám na internom oddelení došlo v období po 17.09.2012, pričom dňa 15.12.2012 poručiteľka zomrela z dôvodu kardiorespiračného zlyhania. V rozhodnom čase (ku dňu spísania posudzovaného úkonu 21.03.2011) boli telesné ochorenia poručiteľky kompenzované liečbou a nevyžadovali ani podľa záznamov internistky MUDr. J. zmenu liečby.
23. Ďalej podľa zdravotnej dokumentácie poručiteľky vyplýva, že neb. O. A. bola evidovaná v liečbe psychiatra a v spojitosti s takouto liečbou dlhoročne užívala benzodiazepíny. Podľa CT vyšetrenia mozgu
u poručiteľky bola v decembri 2012 zistená mozgová atrofia ako prejav duševných porúch. Rovnako bola zistená ľahká miera organicity (komplex zmien psychiky) na základe zvýraznených prejavov vzťahovačnosti a egocentrizmu avšak bez vplyvu na úsudkové schopnosti.
24. Zo správy primára psychiatrického oddelenia Všeobecnej nemocnice W. I. MUDr. N. J. zo dňa 26.04.2016 vyplýva, že neb. O. A. bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v období od 10.06.1999 do 02.07.1999 pre nezávažnú psychickú poruchu (F32.0 epizóda ľahkej depresie) bez významnejšieho vplyvu na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Ďalej bola hospitalizovaná na Gerontopsychiatrickej klinike SZÚ v čase od 26.03.2007 do 10.04.2007 so závermi recidivujúca depresívna porucha stredne ťažká, histrónska porucha osobnosti a abúzus anxiolytík, čo vyplýva zo správy Psychiatrickej nemocnice N. N. zo dňa 20.10.2014.
25. Z chorobopisu na č. l. 55 až 62 poručiteľky je preukázané, že poručiteľka bola v ambulantnej starostlivosti psychiatra MUDr. N. N. a absolvovala vyšetrenia a kontroly v čase od 22.06.2007 do 30.08.2012. V označenom čase bola sledovaná pre recidivujúcu depresívnu poruchu a od 22.05.2009 pre organickú halucinóza a organickú afektívna porucha. Psychiater MUDr. N. nediagnostikoval u poručiteľky demenciu. Absolvovala doporučenú liečbu Neurol 0,5 mg 3× denne a Lexaurin 1,5 mg 1× denne, ktorú poručiteľka dodržiavala bez prekročenia maximálnej odporučenej dávky. Poslednú kontrolu pred vykonaním sporného právneho úkonu zo dňa 21.03.2011 absolvovala dňa 16.11.2010 a následne aj po žalobou namietanom úkone dňa 07.04.2011. V čase od apríla 2011 do augusta 2012 poručiteľka bola spolu na šiestich vyšetreniach a jej zdravotný stav bol podstatným spôsobom ovplyvnený vekom a nevyžadoval hospitalizáciu. Zo záznamov o absolvovaných vyšetreniach súd so všimol subdepresívne naladenie a nárast tenzie (napätia) poručiteľky. Nevyplývajú z nich poruchy vnímania ani halucinácie ako prejavy duševného ochorenia. Zdravotný stav neb. O. A. bol konštatovaný ako kompenzovaný a zároveň premenlivý.
26. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
27. Podľa § 38 ods. 1, 2 OZ; Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
28. Podľa § 40a OZ; Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
29. Podľa § 476a OZ; Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
30. Podľa § 479 OZ; maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
31. Súd citované ustanovenia aplikoval na zistený skutkový stav veci a vyvodil právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto žalobu zamietol.
32. Predmetom súdneho konania v prejednávanej veci bola určovacia žaloba žalobcu podaná podľa 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku platného v čase podania žaloby. Zmenou uvedeného právneho predpisu, ktorý nahradil zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) účinný od 01.07.2016 podľa ustanovenie § 137 CSP písm. c), d) CSP rozlišuje klasickú určovaciu žalobu a žalobu o určenie právnej skutočnosti. Žalobca sa podľa petitu žaloby domáhal určenia právnej skutočnosti, ktorá musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä hmotného práva). Žaloby vyvolané sporom o dedičské
právo sú žalobami o určenie právnej skutočnosti. Procesná prípustnosť žaloby vyplýva z ustanovenia § 194 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
33. Žalobca predmetnou žalobou požadoval vyslovenie neplatnosti závetu poručiteľky Anny Duchovej zo dňa 21.03.2011 z dôvodu jej psychickej nespôsobilosti na právny úkon podľa § 38 ods. 2 OZ (absolútna neplatnosť). Ďalej z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca závet namietal pre nesprávnu identifikáciu nehnuteľnosti a pretože poručiteľka za dedičov určila žalované 1/ a 2/ podľa § 479 OZ (relatívna neplatnosť).
34. K relatívnej neplatnosti závetu súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože si nesplnil povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť. Medzi stranami nebolo sporné, že závet predložený v dedičskom konaní, datovaný dňa 21.03.2011 je vlastnoručným závetom poručiteľky neb. O. A., ktorý samostatne podpísala. Podľa zápisnice o v dedičskom pojednávaní zo dňa 14.03.2013 žalobca vzniesol námietku relatívnej neplatnosti závetu, pretože poručiteľka opomenula žalobcu ako zákonného dediča (potomka) a požiadal notárku o potvrdenie svojho zákonného dedičského podielu v súlade s § 479 OZ. Žalobca namietané dôvody relatívnej neplatnosti žalobou skutkovo vôbec nevymedzil a v konaní sa k tomuto dôvodu nevyjadril ani nepredložil žiadny dôkaz. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží vždy na účastníkovi, ktorý z existencie skutočností významných z hľadiska hmotného práva vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť skutkové tvrdenia a špecifikovať dedičský podiel z celého dedičstva bez zreteľa na to, či závetca nakladal s celým dedičstvom alebo len s jeho podstatnou časťou. V uvedenom rozsahu žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia. Obsah dedičského spisu vo veci poručiteľky sp. zn. 4D/16/2013 svedčí o tom, že predmetom dedenia neboli výlučne nehnuteľné veci označené v závete, ale aj ďalšie nehnuteľnosti, hnuteľné veci a peňažné prostriedky. Žalobca podstatné tvrdenia týkajúce sa sporu v konaní nepredložil a žalované 1/ a 2/ dôvody namietanej relatívnej neplatnosti účinne popreli, čím žalobca neuniesol svoju procesnú zodpovednosť (dôkazné bremeno) za výsledok sporu. Zhodný záver súd konštatuje aj k výhradám vecnej zmätočnosti a identifikácii nehnuteľnosti v závete. Prejav poručiteľky deklaruje predmet závetu z jej známeho označenia podľa nadobúdacieho titulu (Osvedčenie o dedičstve zo dňa 21.08.1997, sp. zn. 3D/26/96 - 27, Dnot. 122/96). Uvedený fakt nespochybňuje tým totožnosť nehnuteľnosti ku dňu zisťovania stavu a obsahu závetu v dedičskom konaní, hoci v ďalšom období došlo k prečíslovaniu parciel pozemkov aj stavieb.
35. Žalobca prostriedky procesného útoku sústredil najmä na preukázanie absolútnej neplatnosti právneho úkonu neb. poručiteľky. Neplatnosť závetu poručiteľky odvodzoval právne z ust. § 38 ods. 2 OZ, pretože v čase spísania závetu, t. j. ku dňu 21.03.2011 bola poručiteľka nespôsobilým subjektom na vykonanie úkonu, pretože konala v duševnej poruche, ktorá k danému právnemu úkonu ju urobila neschopnou.
36. Súd po zhodnotení vykonaných dôkazov v súlade s princípmi CSP konštatuje záver, že žalobca nepreukázal namietaný dôvod absolútnej neplatnosti závetu poručiteľky O. A. zo dňa 21.03.2011.
37. Vyjadrenia strán a vypočutých svedkov v súdnom konaní neboli sporné v tom, že neb. O. A. aj napriek vysokému veku ku dňu spísania závetu bola primerane orientovaná v čase a priestore. Konkrétne z vykonaných dôkazov vyplýva, že poručiteľka bez problémov komunikovala, samostatne telefonovala, dochádzala z miesta bydliska z A. I. do Veľkého Krtíša na lekárske vyšetrenia, samostatne preberala dôchodok a nakladala s peniazmi, varila, čítala, pozerala televíziu a diskutovala o aktuálnych témach. Pre záver o dostatočnej psychickej spôsobilosti poručiteľky okrem výpovedí svedkov a strán nasvedčuje obsah zdravotnej dokumentácie. Z tohto dôkazu súd mal zistený psychiatrický zdravotný stav neb. O. A. do septembra 2012, ktorý bol ovplyvnený najmä vekom poručiteľky, liečbou kompenzovaný a bez porúch vnímania a prejavov duševného ochorenia.
38. Žalobca napriek spomenutým dôkazom zdôrazňoval naďalej duševnú poruchu poručiteľky. Na duševné ochorenie poručiteľky usudzoval z jej prejavov egocentrizmu a vzťahovačnosti. Súd preto považoval za určujúce stanovisko súdneho znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatra. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín a musí sa viazať na okamih uskutočnenia právneho úkonu, preto súd nariadil znalecké dokazovanie na otázku zistenia a posúdenia psychického zdravotného stavu poručiteľky v čase spísania závetu, t. j. k dňu 21.03.2011.
39. Súd od 08.12.2015 disponoval znaleckým posudkom č.17/2015 znalkyne MUDr. K. C., rod. K. zo dňa 04.12.2015, ktorá vyslovila názor, že neb. poručiteľka z dôvodu závažného psychiatrického ochorenia (organická halucinóza a recidivujúca depresívna porucha) nebola schopná dostatočne pochopiť a samostatne vykonať právny úkon. Následne bola znalkyňa konfrontovaná so závermi revízneho posudku č. XXX/XXXX znalca MUDr. K. U. a zmenila svoje odborné stanovisko, pričom sa stotožnila s obsahom kontrolného posudku č.XXX/XXXX zo dňa 15.11.2016. Kontrolný znalecký posudok podľa názoru súdu dôslednejšie analyzuje otázku psychického zdravotného stavu neb. poručiteľky v čase spísania závetu dňa 21.03.2011. Znalec MUDr. U. jednoznačne vylúčil, že telesné ochorenia poručiteľky by mali významný vplyv na jej úsudkové schopnosti a nezistil prejavy abstinenčných príznakov z dôvodu dlhoročného užívania benzodiazepínov. Konštatoval psychické ochorenia poručiteľky bez akútnych stavov v čase spísania závetu, ktoré by narušovali jej úsudkové schopnosti, pretože poručiteľka trpela len ľahkou mierou organicity bez významného vplyvu na úsudkové schopnosti. Záverom posudku č. XXX/XXXX zhodne svedčí obsah súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval MUDr. X. O., PhD., MHA. Súd nemal žiadny zákonný dôvod vylučovať posudok č. 67/2016 zo dňa 11.11.2016 s poukazom na jeho súkromnoprávny charakter. Civilný sporový poriadok zrovnoprávnil spôsob vykonávania oboch kategórií znaleckých posudkov. Nebolo vôbec podstatné, či bol súkromný posudok predložený spolu so žalobou alebo až počas súdneho konania. Súd súkromný posudok hodnotil na základe zhodných kritérií ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Námietky žalobcu voči vierohodnosti znaleckého posudku č. XX/XXXX súd nepovažoval za opodstatnené. Súdny znalec MUDr. X. O., PhD., MHA. rovnako nezistil žiadne zmeny v psychickom stave poručiteľky, ktoré by ovplyvňovali zásadnejším spôsobom jej schopnosť vykonať právny úkon - závet zo dňa 21.03.2011.
40. Ďalej je potrebné uviesť, že znalecky posudzovaná odborná otázka nedosiahla intenzitu mimoriadnej závažnosti podľa § 207ods. 3 CSP, pretože predmetom odborného zisťovania bola „len“ bežná odborná otázka, ktorá v potrebnom rozsahu a kvalite bola znalcami zodpovedaná. Znalecké posudky č. XX/ XXXX, č. XXX/XXXX a č. XX/XXXX súd nepovažoval za vzájomne sporné, čím neboli splnené podmienky pre nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. Znalkyňa MUDr. C. písomnou odpoveďou zo dňa 06.06.2018 (č. l.403) dostatočne súdu vysvetlila zmenu vlastného odborného stanoviska. Znalkyňa vyhotovila znalecký posudok č.XX/XXXX k dňu 04.12.2015 z podkladov spisového materiálu, zdravotnej dokumentácie neb. O. A. a konspektov k posudku. Svedkovia MUDr. N. N. (psychiater) na a MUDr. J. J. (internistka) boli súdom vypočutí na pojednávaní dňa 22.03.2016 a znalecký posudok č. XX/XXXX bol súdu znalkyňou predložený dňa 08.12.2015. Časové súvislosti tým preukazujú, že znalkyňa nedisponovala neskoršími časťami spisového materiálu pri vypracovaní písomného znaleckého posudku. Obsah výpovedí svedkov nemohla premietnuť vo svojich záveroch, ktoré sformulovala až následne. Výpoveďou na pojednávaní dňa 17.05.2016 znalkyňa zotrvala na záveroch svojho posudku iba čiastočne a formálne. Z jej výpovede na č. l. 195 až 202 je zistiteľné, že obsahovo nereagovala na vyjadrenia spomenutých svedkov MUDr. N. N. (psychiater) a MUDr. J. J. (internistky), ktorí zdravotný stav poručiteľky považovali za kompenzovaný, zistili mierny úbytok rozumových schopností a naopak nezistili závislosť poručiteľky od benzodenzepínu, nediagnostikovali demenciu, nezistili poruchy vnímania ani halucinácie, srdcové obtiaže ustálili bez vplyvu na psychické zdravie a organické poškodenie mozgu. Pritom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že znalkyňa MUDr. K. C. skutočne nedisponovala dokumentáciou z hospitalizácie poručiteľky v Psychiatrickej nemocnici N. N. v N. z roku 2007. Odkazom v jej posudku citovala časť obsahu správy prednostky PNPP v N. MUDr. E. Ž. zo dňa 20.10.2014, čo ale nemá vplyv na záver, že vychádzala z neúplného podkladu. Uvedenú okolnosť aj znalkyňa uznala ako dôvod, pre ktorý zmenila vlastný odborný záver vyjadrený v posudku č. XX/XXXX a pripustila ako správnejšie stanovisko znalca MUDr. K. U. č. XXX/XXXX. Súd preto nemal žiadny relevantný dôvod prihliadať na znalecký posudok č. XX/XXXX, keď sama znalkyňa, ktorá posudok vypracovala vyslovila pochybnosť o presvedčivosti, správnosti a úplnosti svojich vlastných záverov, čo zvýraznila tým, že názor upravila v súlade s obsahom kontrolného znaleckého posudku, svedeckých výpovedí a súkromného znaleckého posudku č. XX/XXXX.
41. Súd zamietol ako neopodstatnený návrh žalobcu na opätovný výsluch znalkyne MUDr. K. C., aby ju podrobnejšie vypočul k zmenám odborného posudzovania. Navrhovaný postup súd nepovažoval za účelný ani hospodárny, pretože by neprispel k zisťovaniu skutkového stavu a neviedol by k odlišnému záveru súdu o odbornej otázke ako je stanovisko, ktoré vyplynulo z doterajších výsledkov znaleckého dokazovania.
42. Na vyššie uvedenom základe súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Poručiteľka neb, O. A. v čase spísania závetu dňa 21. 03.2011 nekonala v duševnej poruche. Žalobca nepreukázal žiaden dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a ani dôvody neplatnosti závetu podľa § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
43. O svedočnom súd rozhodol podľa § 258 ods. 1 a 3 CSP. Súd na pojednávaní dňa 22.03.2016 vypočul svedkov MUDr. N. N., MUDr. J. J.W., E. K.V., Mgr. S. K.W. I.. Svedkovia po podaní svedeckej výpovede vyhlásili, že si neuplatňujú nárok na svedočné, preto im potom súd nárok na náhradu svedočného nepriznal.
44. O všetkých trovách konania (znalečnom a svedočnom) rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Z tejto zásady predstavuje výnimku len vyplatenie preddavku znalcovi na predpokladané trovy znaleckého dokazovania podľa § 253 ods. 2 CSP. O samej náhrade trov znaleckého dôkazu (nárok a výška) súd nerozhoduje osobitne, ale o nej rozhodne osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Takýto osobitný výrok je potrebný z dôvodu prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podať opravný prostriedok proti nároku (odvolanie) alebo proti výške (sťažnosť). Súd poukazuje na to, že o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti O.s.p., rozhoduje po 01.07.2016 na základe výsledku konania podľa § 255 CSP alebo § 256 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o nároku rozhoduje sudca a o výške trov rozhoduje vyšší súdny úradník. V predmetnom konaní vznikli trovy z dôvodu nariadeného znaleckého dokazovania. Súd uznesením č. k. 2C/286/ 2013 - 106 zo dňa 30.09.2015 ustanovil do konania znalkyňu MUDr. K. C. a uložili jej vyhotoviť znalecký posudok za účelom posúdenia psychického zdravotného stavu poručiteľky. Zároveň predchádzajúcim uznesením zo dňa 27.05.2015 žalobcovi uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150 EUR. Žalobca zložil preddavok v určenej výške na účet tunajšieho súdu dňa 02.07.2015. Súdna znalkyňa MUDr. K. C. dňa 08.12.2015 doručila súdu znalecký posudok č. XX/XXXX a vyčíslila trovy znaleckého dokazovania v celkovej výške 434,28 EUR. Súd uznesením č. k. 2 C/2862013 - 145 zo dňa 27.01.2016 znalkyni priznal znalečné vo výške 434,28 EUR a upravil učtáreň súdu, aby po právoplatnosti uznesenia priznané znalečné vyplatila znalkyni. Znalečné bolo vyplatené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu znalkyni. Zároveň znalkyňa si uplatnila nárok na radu nákladov (odmenu a náhrady) za účasť na pojednávaní vo veci dňa 17.05.2016 vo výške 102,08 EUR. Súd znalkyni priznal znalečné za účasť na pojednávaní uznesením č. k. 2C/286/2013 - 209 zo dňa 26.05.2016 a upravil učtáreň, aby z rozpočtových prostriedkov uhradila znalkyni priznanú sumu. Ďalej súd uznesením č. k. 2 C/286/2013 - 207 zo dňa 26.05.2016 do konania ustanovil súdneho znalca MUDr. K. U. za účelom preskúmania znaleckého posudku č. 17/2015. Súd uložil žalovanej 1/ a 2/ aby zložili preddavok na trovy dokazovania vo výške každá po 150 EUR. Preddavky boli pripísané v prospech účtu tunajšieho súdu dňa 16.06.2016 a 21.06.2016 v predpísanej výške. Následne dňa 15.11.2016 bol súdu predložený znalecký posudok č 136/2016 znalcom MUDr. K. U. spolu s vyúčtovaním znalečného vo výške 891,55 EUR. Súd o náhrade trov znaleckého dôkazu rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vychádzajúc z tejto zásady potom súd rozhodol o nároku ustanovenej znalkyne MUDr. K. C., rod. K. a znalca MUDr. K. U., ktorým priznal nárok na svedočné, pretože znalec má právo na náhradu reálnych nákladov a odmenu za vypracovanie znaleckého posudku (znalečné). O výške znalečného rozhodne po právoplatnosti rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. V rozhodnutí o výške znalečného súd zohľadní potom to, v akom pomere bol nárok znalca uspokojený zo zloženého preddavku a aký je zostatok znalečného, ktorý je potrebné ešte uhradiť.
45. Súd o trovách štátu rozhodol tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov voči žalobcovi. Civilný sporový poriadok neobsahuje právnu úpravu trov štátu a nezohľadňuje trovy, ktoré vznikli v konaniach začatých pred jeho účinnosťou. Bolo ale potrebné aplikovať princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP základných zásad, pretože štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli a ktoré vynaložil v súlade s predchádzajúcou vtedy platnou procesnou normou (§ 148 O.s.p.), ktorá štátu garantovala nárok na náhradu trov. Štát má v súvislosti s nárokom na náhradu trov v súdnom konaní postavenie strany. O nároku štátu na náhradu trov v civilnom sporovom procese súd rozhodol s poukazom na čl. 4 ods. 1 CSP a v spojení s § 255 ods. 1 CSP a trovy štátu priznal voči neúspešnej procesnej strane sporu (žalobcovi).
46. O trovách konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, pretože súd žalobu v celom rozsahu zamietol majú žalované 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).