Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoP-22-2019.pdf
PDF · 90.77 KB
Case nature
Subarea
27CoP/22/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F. a Y., bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., pracovisko F., deti rodičov: T., a F., v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.februára 2019, č.k. 3P/37/2018-94, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou rozhodol o trovách konania (výrok II.) p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím, súd prvej inštancie konanie v dôsledku späťvzatia návrhu výrokom I. zastavil a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. V odôvodnení uviedol, že návrh na zmenu úpravy styku podala matka, ktorý návrh však po znaleckom dokazovaní zobrala späť, s ktorým späťvzatím návrhu súhlasil tak otec, ako aj kolízny opatrovník. Návrh podala v podstate preto, lebo deti boli u otca naposledy v máji 2018, odkedy už k otcovi nechceli ísť. Zo znaleckého posudku P.. P. Q. č. X/XXXX zo dňa 14.1.2019 je zrejmé, že matka je liečená na psychiatrii, posledná kontrola bola v 12/2018 so záverom bipolárna porucha, u matky pretrváva presvedčenie, že mal. F. bol otcom zneužitý, správanie otca k deťom vníma ako neadekvátne, jej dôvera k bývalému manželovi je výrazne narušená, v dôsledku čoho má tendenciu obmedzovať kontakt otca s deťmi. Otec žiadal priznať náhradu trov konania dôvodiac, že tieto spôsobila práve matka. Znalecké dokazovanie potvrdilo výsledky predchádzajúceho znaleckého dokazovania a tvrdenia otca, ktoré na okolnosti zdravotného stavu poukazujú od počiatku. Pod vplyvom psychických problémov matky je otec neustále nedôvodne obviňovaný z toho, že deťom ubližuje, v nadväznosti čoho matka bráni otcovi v styku s deťmi. Matka namiesto toho, aby deti viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi, otca iba sústavne očierňuje a podáva nedôvodné návrhy, ktoré finančne zaťažujú nielen ju, ale i otca, a ktoré finančné prostriedky by mohli využiť efektívnejšie. Návrh považuje za šikanózny, matka ho neustále upodozrieva z rôznych vecí, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Ak by matka nebola zaviazaná k náhrade trov konania, mohlo by sa stať, že o pár mesiacov opätovne podá ďalší návrh. Matka uviedla, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o trovách konania podľa § 55 CMP. Zo strany matky sa nejednalo o šikanózny návrh s tým, že u matky bola snaha nájsť vhodné podmienky aby deti v rámci styku s otcom netrpeli. Matka bola oslobodená od súdnych poplatkov a je sociálny prípad. Podľa názoru súdu, matkino vnímanie otca, ktoré následne prenáša na svoje deti, pramení z jej duševnej choroby. Aj samotný otec pripustil, že práve z dôvodu psychických problémov matky je matkou neustále obviňovaný a z jej strany mu je bránené v styku s deťmi. Touto duševnou chorobou trpela matka už dávno pred narodením detí, pričom je však evidentné, že sa podrobuje ambulantnej liečbe, a teda sa snaží mať chorobu pod kontrolou. Je síce pravdou, že matka otcovi vyvolala vznik trov konania tým, že podala predmetný návrh na zmenu úpravy styku, avšak vzhľadom na preukázané psychické ochorenie matky je nepochybné, že výraznú úlohu v tom, že matka predmetný návrh podala, zohrala tá skutočnosť, že matke je diagnostikovaná bipolárna porucha, v dôsledku ktorej trpí predstavou, že mal. F. bol otcom zneužitý, správanie otca k deťom vníma ako neadekvátne, jej dôvera k bývalému manželovi je výrazne narušená, v dôsledku čoho má tendenciu obmedzovať kontakt otca s deťmi. Súd má za to, že za situácie, ak matka robí všetko preto, aby svoj stav stabilizovala, by nebolo spravodlivé, aby bola zaviazaná k povinnosti nahradiť otcovi trovy konania, hoci aj za situácie, že výsledky znaleckého dokazovania nepotvrdili potrebu matkou navrhovaného obmedzenia rozsahu styku otca s maloletými deťmi. Ak matka podstupuje liečbu tejto choroby, nemožno podľa názoru súdu jej dávať na ťarchu tú skutočnosť, že podá taký návrh, ktorý by snáď nepodala, ak by týmto ochorením netrpela. Vzhľadom na toto nezavinenie matky súd potom dospel k záveru, že spravodlivé bude práve to, ak každý účastník uhradil svoje trovy. Rovnako tak osobné, majetkové a zárobkové, resp. príjmové pomery (matka je invalidná dôchodkyňa s príjmom titulom invalidného dôchodku vo výške 396,80 eur mesačne, je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom býva v podiele 1/8-ina, pričom sa stará o dve maloleté deti) neodôvodňujú priznať otcovi náhradu trov konania, ktoré mu vznikli tým, že si zvolil právneho zástupcu - advokáta a zaplatením preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Súd preto rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď dospel k záveru, že tu nie súd dôvody na postup podľa § 55 CMP.
3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, smerujúc svoje odvolanie voči rozhodnutiu v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania medzi účastníkmi (výrok II.), navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že matka bude povinná nahradiť otcovi trovy konania v rozsahu 100%, a to tak vzniknuté pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom. Dôvodil, že je frustrovaný z tej skutočnosti, že musí neustále čeliť nedôvodným útokom matky, či už v rovine súdnej alebo dokonca trestnoprávnej. Samotným znaleckým posudkom bolo skonštatované, že negatívny postoj matky je prenášaný na maloleté deti, čo otec viackrát dával do pozornosti súdu. Matka teda podáva nedôvodné návrhy týkajúce sa zmeny styku, v súvislosti s ktorými otec musí vynakladať značné finančné prostriedky či už na právne zastupovanie, alebo aj na náklady týkajúce sa znaleckého dokazovania, ktoré ho prechodne dostali aj do existenčných problémov a spôsobili omeškanie sa s platením výživného. Výsledky znaleckého dokazovania však prakticky preukázali identický stav, aký bol v roku 2015, takže matkou navrhovaný úkon bol zbytočný. Tieto peniaze sa mohli použiť v prospech maloletých detí. Matka nie je motivovaná k zdržaniu sa podávania nedôvodných návrhov, keďže si uvedomuje, že nemusí nič platiť. K späťvzatiu došlo práve z dôvodu výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré boli v prospech otca. Považuje preto za nespravodlivé, aby musel znášať trovy konania. Nebola rešpektovaná ochrana procesných práv otca. Poukázal na základný pilier právneho systému, ktorým je zákaz zneužívania práva, ktorý platí aj pre matku napriek tomu, že trpí psychickou poruchou. Nie je však zbavená spôsobilosti na právne úkony a teda si musí plne byť vedomá následkov nesplnenia si prípadne porušovania týchto povinností. Nie je jeho cieľom dosiahnuť, aby matke bola ukladaná poriadková pokuta či iné opatrenia, jej konanie by však malo byť premietnuté do jej povinnosti nahradiť mu trovy konania, ktoré mu spôsobila, ktorým jediným spôsobom je možné zabrániť potencionálnemu obdobne zbytočnému sporu, nakoľko nie je vylúčené, že matka opakovane podá takýto nezmyselný či šikanózny návrh. Matka bola právne zastúpená, má riadny príjem z invalidného dôchodku, z ktorého bola schopná uhradiť trovy svojho právneho zástupcu, preto neobstojí argumentácia o jej majetkových pomeroch. Naviac vlastní 1/8 rodinného domu, v ktorom žije. 4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie považuje za nedôvodné. Podľa jej názoru neboli splnené zákonné predpoklady na aplikáciu ust. § 55 CMP, ktorej sa dožaduje otec. Návrh na zmenu úpravy styku otca s deťmi nepodala svojvoľne ani bezdôvodne, sledovala záujem detí, pretože videla, že styk otca s deťmi, tak ako bol naposledy upravený, nepôsobí na deti dobre, deti ho odmietajú a považovala za potrebné to riešiť. Preto žiadala aj pomoc vo forme znaleckého dokazovania, ktoré síce ukázalo, že nie je potrebné rozsah styku meniť, ona tento záver prijala, a preto aj návrh vzala späť a došlo k zastaveniu konania, usilovala sa však o to, aby styk otca s deťmi prebiehal podľa rozhodnutia súdu. Nevidí žiadne dôvody na to, ani z hľadiska spravodlivosti, aby otcovi hradila trovy. Je dlhodobo invalidná, sama sa stará o dve dorastajúce deti. Jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 402,- eur, otec má zameškané výživné a toto spláca po 10,- eur mesačne. Nie je schopná hradiť trovy konania a už vôbec nie bez toho, aby nedošlo k ujme na potrebách maloletých detí. Súd prvej inštancie uznal jej slabé sociálne pomery, a preto jej aj priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Skutočnosť, že vlastní 1/8 rodinného domu nemá na jej majetkové pomery žiadny vplyv.
Nedôvodne tiež otec poukazuje na to, že je v konaní právne zastúpená, pretože právny zástupca ju môže zastupovať aj bezplatne, naviac právneho zástupcu má aj otec.
5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu doporučil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako správne potvrdiť s tým, že je v záujme maloletých detí.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný dôvodmi odvolania ( § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že toto je potrebné v napadnutej časti - o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň poukazuje, aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty, spolu so správnou citáciou právnych predpisov.
7. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.
8. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie konanie o zmenu úpravy styku mal. detí s otcom, ktoré bolo iniciované matkou zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu (§ 29 ods. 1,3 CMP) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (§ 52 CMP) dospejúc k záveru o neexistencii takých skutočností, ktoré by odôvodňovali výnimočný postup podľa ust. § 55 CMP, ktorého sa dožadoval otec.
9. Otec odvolaním napáda správnosť týchto záverov, domáha sa priznania mu voči matke nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 55 CMP), dôvodiac okolnosťami konania spočívajúcimi v bezdôvodnom iniciovaní tohto konania matkou, v ktorých vzhliada podľa jeho názoru spravodlivo v tomto smere vznesený nárok z jeho strany.
10. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
12. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle § 55, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
13. Predovšetkým súd prvej inštancie nepochybne správne ustálil, že v mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom, teda aj čo do konania o zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil, čo znamená, že každý z účastníkov si trovy, ktoré v konaní platil, znáša sám. Je pravdou, ako sa identicky v rozhodnutí súdu prvej inštancie uvádza, že zákon síce pripúšťa výnimky uvedené v ust. § 53 a v § 55 CMP, no zhodne s jeho názorom v posudzovanej veci ani odvolací súd nevzhliadol v skutočnostiach tvrdených otcom dôvody na výnimku zo zásady uvedenej v ust. §52 CMP. Priznanie trov otcovi s ohľadom na sociálny aspekt na strane matky, jej nepriaznivý zdravotný stav a tiež skutočnosť, že vykonáva osobnú starostlivosť o dve dospievajúce deti, pričom sa javí, že je to práve ona, ktorá napriek svojmu nízkemu príjmu a nepriaznivému zdravotnému stavu znáša prevažnú časť nákladov na zabezpečenie potrieb detí, keďže otec si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, by skutočne nemohlo byť považované za spravodlivé. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou otca, že matka bezdôvodne iniciovala toto konanie, pretože pre zmenu styku s maloletými deťmi na jeho strane nebol žiaden zákonný dôvod, čím bezdôvodne vznikli mu aj tiež trovy, spočívajúce v jeho právnom zastúpení, pretože skutočnosť, či existovali z hľadiska záujmu maloletých detí dôvody na zmenu doposiaľ určeného stretávania s otcom mohol posúdiť len súd. Bez dopadu na vecnú správnosť rozhodnutia je tiež námietka otca, že matkou podaný návrh bol voči nemu šikanózny, pretože pri jeho vyhodnocovaní v tomto smere nemožno vychádzať len zo subjektívneho presvedčenia samotného otca, ale túto skutočnosť je potrebné objektivizovať z hľadiska okolností prípadu, dôvodnosť takéhoto záveru ( o šikanóznom návrhu) však v konkrétnostiach danej veci nemá opodstatnenie. Niet pochýb o tom, že vzťahy medzi rodičmi detí nie sú ideálne a že matka v dôsledku psychickej poruchy, ktorou trpí, má zvýšený prach citlivosti na správanie otca voči deťom a ich následné prežívanie ich vzťahu k otcovi a potrebu vzájomného stretávania. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by cieľom matky pri podávaní tohto návrhu bolo bezdôvodne upierať otcovi jeho rodičovské práva, a teda v tomto poňatí ho šikanovať, ako to on tvrdí, ale jej konanie bolo zjavne motivované snahou konať v čo najlepšom záujme maloletých detí a v konečnom dôsledku aj vykonané dokazovanie v tomto duchu je potrebné chápať, závery ktorého znaleckého dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu budú predstavovať do budúcna určité racionálne limity pre matkino prípadné ďalšie konanie v tomto smere, čím samozrejme nemožno vylúčiť, že v budúcnosti môže nastať taká zmena pomerov (samozrejme len vo vzťahu k dieťaťu, ktoré v tom čase bude ešte maloleté), ktorá by odôvodňovala či už v pozitívnom, alebo negatívnom slova zmysle zmenu doteraz upravených práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Samozrejme pre budúcnosť treba dať aj do pozornosti matky, aby vždy a za každých okolností pri iniciovaní konania mala na zreteli záujem maloletých detí, racionálne posúdenie existujúcich skutočností a obaja spolu s otcom až na ďalšie miesto kládli vzájomné neusporiadané vzťahy, ktorými nie je potrebné, aby zaťažovali svoje deti, a to bez ohľadu na to, či už sú vo veku plnoletosti, alebo maloletosti.
14. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská v ich aplikácii na konkrétne skutkové okolnosti, súd prvej inštancie rozhodol správne o náhrade trov konania vychádzajúc z ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, z ktorého dôvodu odvolací súd uznesenie podľa ust.§ 387 ods.1, 2 CSP v jeho napadnutej časti o trovách konania s osvojením si dôvodov uvedených v uznesení súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil. Súd prvej inštancie sa v svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, keďže odvolanie otca tieto v podstate replikuje v zhode s námietkami, ktoré produkoval už pred súdom prvej inštancie.
15. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani v odvolacom konaní.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.