Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-145-2018.pdf
PDF · 108.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/145/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: F.. P. E., Z.. X.XX.XXXX, K. B. XX. Z. XXX, XXX XX X., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.hrdinov 163/66, 089 01 Svidník p r o t i žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., advokátkou so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 11.01.2017 č.k. 29C 54/2016 - 58 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2005, uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je neplatná. O trovách konania rozhodol tak, že priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s. a žalobkyňa dňa XX.X.XXXX uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia úveru vo výške 50.000,- Sk s uvedením počtu splátok 30, výšky mesačnej splátky 2.287,- Sk, dátumu splatnosti prvej splátky 17.9.2005, dátumu splatnosti každej ďalšej splátky vždy k 17.dňu v mesiaci, RPMN 12,07 %, celkovej výšky nákladov 18.512,51 Sk a čísla zmluvy o úvere XXXXXXXXXX.
3. Poskytnutím prostriedkov podľa predchádzajúcej vety vzniká klientovi záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky, ako aj plniť ostatné povinnosti v zmysle obchodných podmienok.
4. Podľa časti II. bodu 3. zmluvy, podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 OZ v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere. Klient udeľuje výslovný súhlas na predloženie dohody platiteľovi mzdy klienta.
5. S poukazom na vyššie uvedené znenie zmluvy o úvere konečná splatnosť úveru nastala dňa XX.X.XXXX.
6. Listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy na základe predloženej dohody zo zmluvy o úvere s tým, že jeho nesplatená pohľadávky predstavuje sumu 1.484,15 Eur.
7. Obsahom listu bola informácia, že Poštová banka, a.s. ako jeho právny predchodca vyhlásila úver za predčasne splatný a postúpila pohľadávku na spoločnosť D. - A., a.s. Dňa XX.X.XXXX zmluvou o postúpení pohľadávky túto nadobudol žalovaný.
8. Uznesením zo dňa X.X.XXXX súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému použiť dohodu o zrážkach zo mzdy do právoplatnosti skončenia vo veci samej a tento zákaz bol vyslovený aj vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne.
9. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX X. Q.. I.. X C. XXX/XXXX bolo potvrdené uvedené uznesenie vo výroku o povinnosti žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zmenené uznesenie vo výroku o povinnosti zamestnávateľa žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol voči zamestnávateľovi žalobkyne zamietnutý.
10. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaného dňa XX.X.XXXX pod č. XXXXXXXXXX.
11. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že z dôvodovej správy v Civilnému sporovému poriadku zák. č. 160/2015 vyplýva, že zavedením úplne novej koncepcie druhu žalôb v znení podľa § 137 písm. c) a d) je rozlíšenie klasickej určovacej žaloby a žaloby o určenie inej právnej skutočnosti. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby, čo znamená, že zákonodarca novou koncepciou druhu žalôb v ust. § 137 CSP vylučuje možnosť v súdnom konaní sa domáhať určovacou žalobou neplatnosti právnych úkonov.
12. Napriek tomu, že v zmysle ust. § 470 CSP sa tento zákon vzťahuje aj na konanie začaté pred dňom účinnosti jeho nadobudnutia, zamietnutie žaloby iba z vyššie uvedeného dôvodu by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti zakotvenom v článku 2 bodu 1. zák. č. 160/2015 Z.z. a zároveň by išlo o odmietnutie spravodlivosti, keďže procesno-právna úprava v čase podania žaloby pripúšťala uvedený druh žaloby.
13. Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým.
14. Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správu katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o existencii, resp. neexistencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie či podaný určovací návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte konanie iné (uznesenie NS SR zo dňa 20.10.2010 pod sp. zn. 4 Cdo 136/2009).
15. Vychádzajúc z obsahu žaloby mal súd za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na uvedenej určovacej žalobe, v príslušnej úverovej zmluve totiž chýbajú jej podstatné náležitosti, pre ktoré sa úver považuje za bezúročný a bezodplatný, pričom žalovaný napriek spornosti výšky pohľadávky požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa preto má naliehavý právny záujem na určenie ich neplatnosti, keďže žalovaný bude môcť bez posúdenia jeho pohľadávky súdom naďalej vymáhať plnenie od žalobkyne, na ktoré nemá nárok.
16. Naliehavý právny záujem je daný nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody, môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Navyše určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, v ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť a preto je na mieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať nebude mať potrebu nijako revidovať.
17. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúce z § 3 ods.3 zák. č. 250/2007 Z.z. z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva (rozsudok KS v Prešove zo dňa 28.4.2016 pod sp.zn. 14 Co 9/2016).
18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich OZ.
19. Z obsahu zmluvy nesporne vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou v časti 2 bode 3. je aj dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551 a nasledujúcich OZ, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.
20. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
21. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.
22. Za nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného o nemožnosti aplikácie ust. § 52 ods.2 OZ v účinnom znení na predmetný úverový vzťah, ktorá je vyvrátená rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority zo dňa 21.4.2015 pod sp.zn. 3 MCdo 14/2014, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ust. § 52 ods.2 OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
23. Je nesporné, že úver je odplatným právnym úkonom, pričom ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu formou úrokov na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo aj dohodnutý účel.
24. Z rovnopisu zmluvy o úvere nesporne vyplýva neuvedenie jednej z podstatných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 4 ods.2 zák. č. 258/2001 Z.z. v účinnom znení a to špecifikácia v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa splátku istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov. Súčasne v uvedenej zmluve absentuje akýkoľvek údaj o uplatnenom úroku z poskytnutého úveru, čo v zmysle ust. § 4 ods.5 citovaného zákona má za následok, že veriteľovi nevzniká nárok na úroky a poplatky, ktoré v zmluve o úvere uvedené nie sú, a preto žalovaný má nárok iba na úhradu istiny poskytnutého úveru.
25. Pre daný právny vzťah je vylúčená aplikácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj závery rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 z dôvodu jeho vzniku pred účinnosťou uvedenej smernice, ktorej transpozícia do právneho poriadku SR bola realizovaná prijatím novej právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch zák. č. 129/2010 Z.z.
26. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010 - 110.98,113,179, ktorým v bode 9. komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
27. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v zmluve o úvere č. 9XXXXXXXXX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného ako veriteľovi podpísať ako súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že sú tieto uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho titulu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.
29. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 5 OZ a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
30. Súd prvej inštancie okrem iných ustanovení vec právne posúdil ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 551 občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.
31. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovo-právneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody, t.j. s platiteľom mzdy a preto musí byť náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že tento musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene (Komentár k § 551 OZ, Autor: JUDr. Imrich Fekete).
32. V danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej dohode chýba. Zároveň podľa názoru súdu nie je dostatočne určito vymedzená ani pohľadávka žalovaného v uvedenej dohode. Dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná, alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti, avšak v prípade predmetnej dohode v čase jej uzatvorenia ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ktorá navyše v tejto dohode nie je vymedzená dostatočne určito. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje iba uvedenie výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, avšak predmetom dohody je aj nešpecifikované príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce z poplatkov odkazom na obchodné podmienky bez ich konkretizácie.
33. Takto vymedzený predmet dohody zrážky zo mzdy rozhodne nespĺňa základný predpoklad platnosti právneho úkonu a to jeho určitosť, čo podľa názoru súdu má za následok neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy aj s poukazom na ust. § 37 ods.1 OZ.
34. Podľa § 1 ods.4 zák. č. 244/2002 Z.z., v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.1a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20170101?ucinnost=01.01.2015>
35. Podľa § 54b zák. č. 244/2002 Z.z., ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
36. Stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31. decembri 2014.
37. Ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí, ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak alebo ak niektorá zo strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd podľa predchádzajúcej vety podá návrh na začatie konania na všeobecnom súde.
38. V danom prípade súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku právomoci všeobecného súdu konať v predmetnej veci za nedôvodnú, keďže v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015 nemožno v rozhodcovskom konaní podľa uvedeného zákona rozhodovať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať iba v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného zákona.
39. Podľa § 3 ods.6 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ, ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie.
40. Podľa ust. § 524 ods.1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
41. V zmysle citovaného ustanovenia namiesto pôvodného veriteľa sa dlžníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Veriteľom a osobou oprávnenou z ďalších práv spojených s touto pohľadávkou sa stáva postupník. Postupník sa stáva subjektom, voči ktorému možno uplatniť všetky námietky s pohľadávkou súvisiace, teda v tomto prípade aj neplatnosť právnych úkonov, ktoré pohľadávku zabezpečujú. Právami spojenými s pohľadávkou sú najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov (§ 544 a nasledujúce OZ).
42. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako právo akcesorické teda sleduje pohľadávku ktorú zabezpečuje. Sleduje ju aj v prípade zmeny veriteľa postúpením pohľadávky. Postupník, ktorý nastupuje namiesto postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, preto postupcovi zákon v ust. § 528 OZ ukladá povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a informácie týkajúce sa postúpenej pohľadávky. Ďalej mu ukladá povinnosť vyrozumieť osobu, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla o postúpení pohľadávky, pričom súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky potrebný nie je.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené preto neobstojí názor žalovaného, že pasívnu legitimáciu má aj pôvodný veriteľ, ktorý nezanikol a ktorý dohodu o zrážkach zo mzdy uzatváral.
44. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotno-právnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (rozsudok KS Trenčín z 12.12.2014 pod sp.zn. 5 Co 4/2014).
45. Na základe uvedených skutočností, preto jedinou pasívne vecne legitimovanou stranou v spore o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je žalovaný, ktorý je jediným subjektom oprávneným domáhať sa nároku z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.
46. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a žalobu zamietol.
47. Ďalej uviedol, že už od počiatku namietal nedostatok procesnej podmienky - naliehavého právneho záujmu, podľa ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
48. Podľa názoru odvolateľa je napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné.
49. Súd posúdil zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v dôsledku skutočnosti, že táto neobsahovala rozpis splátok, resp. amortizačnú tabuľku, a to bez ohľadu na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/2015. Takéto rozhodnutie súdu vyvoláva značnú nerovnováhu medzi žalobcom a žalovaným a ničím neodôvodneným znevýhodňovaním žalovaného ako strany sporu. Súd sa v predmetnej veci rozhodol vôbec neprihliadať na argumenty žalovaného a jednostranne znevýhodňovať žalobcu ako osoby, ktorý mal zmluvu o úvere uzavrieť v postavení spotrebiteľa a to v priamom rozpore s článkom 6 ods. 1 CSP.
50. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu.
51. Je nutné uviesť aj to, že ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pre uzatvorením zmluvnej povinnosti, dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinnosti, ktorému ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.
52. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
53. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu okrem iných skutočností uviedol, že súdu dáva do pozornosti skutočnosť, že žalovaný nemá záujem na trvaní sporu, ani na ďalšom uplatňovaní dohody o zrážkach zo mzdy, platnosť ktorej je predmetom tohto konania. Rovnako tak z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania, ako aj z dôvodu nenavyšovania trov právneho zastúpenia žalovaný navrhuje, aby súd rozsudkom schválil zmier v nasledovnom znení: „Strany sporu sa dohodli, že trvanie bodu 3, článku 2 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 17.08.2005 medzi pôvodným veriteľom, spoločnosťou Poštová banka, a.s., a dlžníkom P. E., nar. XX.XX.XXXX, XX. Z. XXX, XXX XX X., sa ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku ukončuje. Každá zo strán znáša trovy konania samostatne“.
54. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
55. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
56. Vzhľadom na postoj žalovaného v tomto konaní, že nemá záujem na trvaní sporu, ani na ďalšom uplatňovaní dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd zvýrazňuje, že so všetkými podstatnými námietkami žalovaného uvedenými v podanom odvolaní sa náležitým spôsobom vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, v nadväznosti na právne závery vo vzťahu k týmto námietkam, ktoré uviedol odvolací súd už vo svojom skoršom rozhodnutí v tejto veci (6Co 125/2016- 39 zo dňa 23.06.2016).
57. Čo sa týka procesného návrhu žalovaného uvedeného vo vyjadrení k replike žalobcu, k tomu treba uviesť, že pri absencii uzavretého zmieru sporovými stranami, nemožno pristúpiť k zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia.
58. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
59. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu podľa ustanovení § 396 ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
60. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).