Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/23/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľky: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, Q., v konaní zast. advokátom Mgr. Jozef Danczi, so sídlom Župná 14/1147, Komárno, proti osobe povinnej platiť výživné: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, R., v konaní zast. advokátom Mgr. Miroslav Golian, so sídlom Budatínska 16, Bratislava, o návrhu na určenie príspevku na výživu matky maloletého dieťaťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -68 zo dňa 06. decembra 2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal osobu povinnú platiť výživné matke maloletého dieťaťa R. F. titulom príspevku na jej výživu za obdobie od 21.4.2016 do 21.4.2018 sumu 40,- Eur mesačne. Zaostalý príspevok na výživu za obdobie od 21.4.2016 do 21.4.2018 vo výške 960,- Eur povolil splácať vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca v mesačných splátkach po 30,- Eur, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 74 ods.1 Zákona o rodine.

1.3. Konštatoval, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia príspevku na výživu matky maloletého dieťaťa vo výške 100 eur mesačne za obdobie od 21.4.2016 do 21.4.2018 dôvodiac tým, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí jej počas tehotenstva finančne pomáhali a hradili vzniknuté náklady.

1.4. Osoba povinná platiť výživné s návrhom nesúhlasila. Poukázala na to, že keď navrhovateľka otehotnela, žili v spoločnej domácnosti a mala k dispozícií jeho platobnú kartu. Z nej robila pravidelné výbery, a to aj po ich rozchode až do 23.12.2015.

1.5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že maloletý T. F. sa narodil dňa 21.4.2016. Dňa 29.6.2016 matka podala návrh na určenie otcovstva a zároveň žiadala o určenie príspevku na výživu matky za obdobie od 21.4.2016 do 21.4.2018. Nárok matky na určenie príspevku na výživu súd uznesením zo dňa 8.12.2017 vylúčil na samostatné konanie. Rozsudkom Okresného súdu

Komárno zo dňa 19.6.2018 bolo určené otcovstvo k maloletému T. F., v zmysle ktorého prirodzeným otcom maloletého dieťaťa je R. Q.. Súd maloletého T. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa mesačne vo výške 120,- Eur, počnúc od 29.6.2016. Zaostalé splatné výživné za obdobie od 29.6.2016 do 30.6.2018 vo výške 1648,- Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania.

1.6. Ďalej súd zistil, že navrhovateľka žila a žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a dospelým bratom. Pred nástupom na materskú dovolenku bola nezamestnaná a poberala dávky v hmotnej núdzi 60,- Eur mesačne. Iný príjem nemala. Ukončila strednú zdravotnú školu, avšak v tomto odbore pracovala len jeden mesiac. Jej otec je starobný dôchodca s dôchodkom 303,- Eur. Jej matka je nezamestnaná, evidovaná, na dlhodobej PN. Nemocenské dávky nedostáva. Matka uviedla, že do režijných nákladov na bývanie prispievala sumou 120,- Eur, ktorú uhrádza od narodenia dieťaťa z rodičovského príspevku. Otec matky maloletého dieťaťa do predčasného starobného dôchodku nastúpil v júli 2015 kvôli zdravotným problémom. V domácnosti matky mesačné režijné náklady tvoria náklady na energiu cca 95,- Eur, vodu 80-90,- Eur štvrťročne. Za vykurovacie obdobie polročne hradia za drevo 380,- Eur. Plyn nemajú. Súčet nákladov rodiny mesačne predstavuje 379,- Eur. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 236,- Eur spolu s prídavkami na dieťa. Iný príjem a ani vyživovaciu povinnosť nemá. Mimoriadne výdavky s dieťaťom nemá, dieťa je zdravé.

1.7. Osoba povinná platiť výživné uviedla, že s navrhovateľkou sa rozišiel v decembri 2015, disponovala jeho platobnou kartou, pričom posledný výber jej umožnil pred Vianocami dňa 23.12.2015. Aktuálne pracuje v Transportverbeken, s.r.o., Bratislava, s mesačným netto príjmom cca 500,- Eur; ako vodič kamiónovej dopravy v Európe má mesačné diéty cca 1000-1100,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a mesačne im prispieva 30,- Eur, hradí 150,- Eur titulom výživného, spláca flexi pôžičku po 170,- Eur mesačne (peniaze požičal rodine matky) a pôžičku na auto po 238,- Eur. Za telefón hradí mesačne 50,- Eur a za pohonné hmoty 20-30,- Eur mesačne. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Iný príjem a ani vyživovaciu povinnosť nemá. Zo spisu Okresného súdu Komárno súd zistil, že nehnuteľnosť, v ktorej matka maloletého dieťaťa bývala, bola založená exekučným záložným právom a hrozil predaj nehnuteľnosti na dražbe. Vtedy otec maloletého dieťaťa rodine poskytol pôžičku 10 000,- Eur dňa 9.11.2015 a peniaze odovzdal rodine matky. Doposiaľ ani matka a ani jej rodina dlh nesplácajú. Podľa matky išlo o dar a nie pôžičku, pretože v tom čase osoba povinná výživným s nimi žila v spoločnej domácnosti.

1.8. V čase konania o určenie otcovstva osoba povinná výživným uviedla, že jej posledným zamestnávateľom bola firma Pegas Transpol, s.r.o., kde bola zamestnaná od 2.7.2014 a od 1.1.2018 sa stala nezamestnanou. Výpoveď podala z dôvodu, že jej zamestnávateľ nepravidelne vyplácal mzdu a v tomto zamestnaní nevidel perspektívu. Našla si iného zamestnávateľa, od 29.1.2018 pracuje vo firme Miloš Nováčik, s.r.o., Bojná, kde má príjem cca 480,- Eur netto a náhradu za stravu od 900,- Eur do 1035,- Eur mesačne.

1.9. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie príspevku na výživu je čiastočne dôvodný. Podľa súdu u navrhovateľky vzhľadom na to, že nebola pred tehotenstvom prakticky (až na jeden mesiac) nikdy zamestnaná, nedošlo k tak výraznej zmene sociálnej situácie. Je nepochybné, že tehotenstvo a následný pôrod si vyžaduje odlišný režim od bežného, predovšetkým v stravovaní a oddychu. Tieto oblasti súd aj pri posudzovaní výšky príspevku na výživu zobral do úvahy a určil, že na zabezpečenie zdravej výživy je primeraná výška príspevku 40,- Eur mesačne. Navrhovateľka ani v období pred tehotenstvom nemala žiaden príjem, nikde nepracovala a ako aj sama uviedla, neprispievala ani na režijné náklady domácnosti. Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj to, že osoba povinná platiť výživné ešte pred narodením dieťaťa poskytla rodine 10 000,- Eur, čím zabezpečila prakticky bývanie celej rodine a oslobodila ju od exekúcie, bez ohľadu na to či to bolo darom alebo pôžičkou, pričom v súčasnej dobe pôžičku spláca ona, nie rodina matky. Napriek uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že v období odo dňa pôrodu primeraný príspevok na výživu matky predstavuje suma 40,- Eur, pričom prihliadol aj na výživné na maloleté dieťa určené sumou 120,- Eur. Príspevok matky určil za dva roky, a preto vznikol zaostalý splatný príspevok na výživu za obdobie od 21. 04. 2016 do 21. 04. 2018 vo výške 960,- Eur. S prihliadnutím na príjem osoby povinnej výživným a na jeho výdavky súd jej umožnil určený príspevok splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok. Mal za to, že určená výška

príspevku neohrozí životnú úroveň povinnej osoby a zabezpečí zlepšenie sociálnej situácie matky. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Dôvodila nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci. Namietala závery súdu vychádzajúce z názoru, že pred pôrodom nepracovala, preto nedošlo u nej k veľmi výraznej zmene sociálnej situácie. V tejto súvislosti poukázala na svoje písomné vyjadrenie a argumenty o vývoji minimálnej mzdy v rokoch 2016 - 2018, ktorými sa snažila preukázať, akú mzdu by mohla dosiahnuť, ak by pracovala. Tým chcela vyjadriť, že aj starostlivosť o dieťa má hodnotu vyčísliteľnú v peniazoch. Z rozsudku podľa nej nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s tvrdením otca dieťaťa, že pred narodením dieťaťa prispieval na jej výživu sumou 1830 eur, teda 305 eur mesačne a to v období od 07.2015 do 23.12.2015, pričom za obdobie od 21.04.2016 do 21.04.2018 považuje otec za primeranú sumu výživného 20 eur mesačne. Zdôraznila, že výška výživného nevydatej matky je daná primeranosťou vo vzťahu ku schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami matky a možnosťami otca.

3. Osoba povinná výživným (otec dieťaťa) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla rozsudok v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka pred počatím bola nezamestnaná, bez akéhokoľvek príjmu cca 10 rokov. Nabádal ju, aby sa zamestnala, nakoľko mala vedomosť, že práce je dosť a akýkoľvek príjem je viac ako byť bez príjmu najmä po zistení, že jej tvrdenia, že by mala ísť pracovať k polícii sa nepotvrdili. V roku 2015 v rodinnom dome, v ktorom žila žalobkyňa a kde zrejme žije aj teraz, bývala jej matka, otec a brat a nik z nich nepracoval; zrejme žili zo sociálnych dávok. Od navrhovateľky dostala viac sms správ, že nemajú čo jesť, preto nechala vystaviť bankomatovú kartu a dala jej ju k dispozícii na zabezpečenie nákupov potravín pre svoju rodinu; v tom čase boli priatelia. Táto skutočnosť nemôže byť teraz jej na ťarchu. Je pravda, že za krátky čas vybrala z účtu cca 1830 eur, čo ju prekvapilo, ale chcela žalobkyni a jej rodine pomôcť. Pri tejto nezištnej pomoci sa sama zadlžila, dostala sa do debetu na účte, pričom podotkla, že uvedené peniaze nikdy nežiadala späť. Peniaze, ktoré vyberala, nemožno vnímať ako jej príjem, ktorý sa jej v dôsledku jej počatia, pôrodu a starostlivosti o dieťa znížil. Súd sa v rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a argumenty. Ďalej uviedla, že sa rozišli v prvej dekáde decembra 2015, vtedy navrhovateľke oznámila, že jej kartu zablokuje, ale na jej žiadosť tak urobila až po Vianociach, aby mohla nakúpiť sebe a svojej rodine. Argumenty v odvolaní o možnom dosiahnutom príjme považuje za právne irelevantné, keďže nebolo vôbec preukázané, že si pred narodením dieťaťa hľadala prácu; naopak, bolo preukázané, že nikde nepracovala cca 10 rokov a bola bez príjmu. Dodala, že možno práve vydajom sledovala zlepšenie svojej nepriaznivej sociálnej situácie. Na záver poukázala na celkovú situáciu v rodine žalobkyne, ktorá sa predtým, ako sa spoznali, zadĺžila vysokým úverom, ktorý zabezpečili záložným právom na dom. Dom mal ísť do dražby, ale na prosby žalobkyne si napokon zobrala úver 10.000 eur na čiastočnú úhradu dlhu. K úhrade zvyšku dlhu

- do 23.000 eur z jej strany nedošlo, pretože sa rozišli. Dodnes peniaze nevrátili, a jej výdavky sa zvýšili o sumu splátky úveru 170,38 eur mesačne.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s verejným vyhlásením rozhodnutia a viazaný rozsahom ( ) a neviazaný dôvodmi odvolania ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti nie je dôvodné. Odvolanie do vyhovujúcej časti nebolo podané, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

5. Predmetom konania je návrh navrhovateľky, nevydatej matky, ktorým sa domáha voči osobe povinnej platiť výživné - otcovi ich spoločného dieťaťa, nar. 24.04.2016, určenia výživného v sume 100,- euro mesačne od 21. 04. 2016 do 21. 04. 2018 dôvodiac tým, že do decembra 2016 boli partnermi, nežili v spoločnej domácnosti; po potvrdení tehotenstva (10.2015) plánovali svadbu, ale otec dieťaťa ich vzťah ukončil, nekontaktoval ju a o dieťa neprejavil záujem. Súd prvej inštancie návrhu vyhovel do sumy 40,- euro, keď zaviazal osobu povinnú platiť výživné navrhovateľke od 21. 04. 2016 do 21. 04. 2018, rozhodol aj o zročnom výživnom a vo zvyšku návrh zamietol.

6. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa až 4 . Súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil.

7. Reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľky odvolací súd súhlasí so závermi súdu, že nakoľko navrhovateľka pred pôrodom nepracovala, nedošlo u nej k veľmi výraznej zmene sociálnej situácie. Argumentácia navrhovateľky o zárobku, ktorý mohla dosiahnuť nie je dôvodná pretože ak preukázateľne 10 rokov pred tým ako otehotnela nebola zamestnaná; je nepravdepodobné, že pokiaľ by nebola porodila, bola by si našla zamestnanie a mala príjem najmenej vo výške minimálnej mzdy. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že navrhovateľka, ako zdravotná sestra, ak by mala skutočný záujem, s určitosťou by si prácu našla, ale sa tak nestalo a jej jediným príjmom boli dávky v nezamestnanosti vo výške 60 eur mesačne. Neobstojí ani argument, že výbery z bankomatovej karty osoby povinnej v období od 07.2015 do 23.12.2015 v celkovej sume 1.830 eur by mali byť považované za výživné. Osoba povinná výživným v uvedenom období nemala voči navrhovateľke žiadnu vyživovaciu povinnosť a z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto peniaze boli použité pre celú rodinu navrhovateľky, pretože ich finančná situácia bola nepriaznivá, čo potvrdzuje aj súdom prvej inštancie konštatovaná exekúcia na majetok rodiny navrhovateľky. Napokon, navrhovateľka mala príjem vo forme štátnych sociálnych dávok, rodičovského príspevku vo výške 213,20 Eur, teda mala vyšší príjem ako pred pôrodom, kedy poberala štátne sociálne dávky - príspevok v nezamestnanosti 60 eur.

8. K tvrdeniu navrhovateľky v odvolaní, že výška výživného nevydatej matky je daná primeranosťou vo vzťahu ku schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami matky a možnosťami otca je potrebné poukázať na to, že zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok je užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu jej príjmov. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pre tehotenstvom Na rozdiel od výživného na dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky. Odvolací súd súhlasí s osobou povinnou platiť výživné, že jej veľkorysosť spočívajúca v tom, že umožnila navrhovateľke výbery z jej účtu (osoby povinnej) by pri výklade navrhovateľky, že išlo o výživné, prípadne o prostriedky zvyšujúce jej životnú úroveň pred pôrodom by išla na jej ťarchu a odporovala by aj princípu spravodlivosti. Z jej strany išlo iba o pomoc navrhovateľke a jej rodine a ktorá bola ukončená posledným výberom pred Vianocami dňa 23. 12. 2015, pričom v tom čase ich vzťah bol už ukončený. Základom príspevku v zmysle § 74 ods. 1 Zák. o rodine je tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjem z pracovného, resp. iného pomeru. V posudzovanej veci zmena v sociálnej situácii navrhovateľky nastala v tom, že namiesto dávok v nezamestnanosti jej bol vyplácaný rodičovský príspevok vo výške určenej štátom ako nevyhnutná suma na zabezpečenie potrieb rodiča na zabezpečenie starostlivosti o dieťa, pričom ide o sumu vyššiu ako je životné minimum plnoletej fyzickej osoby.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti v zmysle ako vecne správne potvrdil.

10. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak), keďže tu nešlo o žiaden prípad výnimky (podľa , alebo ) v zmysle citovaného pravidla .

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).