Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/56/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: O.. Bc. L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, G., zastúpenej JUDr. Ing. Monikou Šindlerovou, advokátkou, Mickiewiczova 9, Bratislava, proti žalovanému: AUTO-IMPEX KOŠICE spol. s r.o., so sídlom Červený rak 3073/9, Košice - Juh, IČO: 47 028 866, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -376 zo dňa 8.1.2018 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť SIMIS s.r.o., so sídlom Mlynská 11, Košice, IČO: 44 570 791 sa žalobou doručenou súdu dňa 6.5.2014 domáhal, aby súd určil, že uznesenie č. 2 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktorým odvolalo konateľku spoločnosti O. L. Y. je neplatné a uznesenie č. 5 mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného, ktoré schválilo zmenu spôsobu konania za spoločnosť z „konatelia konajú a podpisujú v mene spoločnosti spoločne“ na „konateľ koná a podpisuje v mene spoločnosti samostatne“ je neplatné.

3. Konštatoval súd prvej inštancie, že uznesením zo dňa 23.3.2016 č.k. -284 pripustil zmenu na strane žalobcu a to tak, že spoločnosť SIMIS s.r.o., so sídlom Mlynská 11, Košice, 040 01, IČO: 44 570 791, z konania vystúpila a na jej miesto vstúpila O.. L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom: H. XX, XXX XX G..

4. Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie zo dňa 10.5.2016 č.k. -338, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2017 a ktorým súd zastavil konanie z dôvodu existencie prekážky začatej veci (prekážky litispendencie) a zároveň žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému vo výške 323,03 eur. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania potvrdil Krajský súd v Košiciach a to uznesením zo dňa 29.9.2017 č.k. -366, zrušil výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesením poukázal ďalej na právny názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého pokiaľ žalobca vyslovil súhlas so vstupom do konania o žalobe o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného napriek tomu, že už skôr v začatom konaní sám uplatnil žalobou rovnaký nárok, potom žalobca procesne zavinil zastavenie neskôr začatého konania, pretože udelenie súhlasu so vstupom do tohto konania bolo len na žalobcovi vzhľadom na to, že predmetné konanie (z dôvodu neodstrániteľnej prekážky už skôr začatého konania v inej veci totožných strán sporu a totožného predmetu konania) sa muselo zastaviť pre procesný postup žalobcu, má žalovaný právo na náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie citujúc ust. , s odkazom aj na právny názor odvolacieho súdu priznal náhradu trov konania protistrane s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva vrátane náhrady trov odvolacieho konania, eventuálne navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda z dôvodov uvedených v ust. a . V odvolaní poukazujúc na dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie uviedol žalobca, že od podania žaloby žalobcom spoločnosťou SIMIS s.r.o. až do vstupu žalobvu - Mgr. L. Y. do konania, súd prvej inštancie nerozhodol o podanej žalobe 22 mesiacov, pričom v čase podania predmetnej žaloby ako aj v priebehu týchto mesiacov prekážka litispendencie neexistovala. Uviedol ďalej, že v konaní vo vzťahu, ku ktorému bola vyslovená prekážka veci začatej, t.j. v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. bol dňa 19.9.2017 vydaný rozsudok č.k. -279, ktorý určil, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného (uznesenie č. 2 a č. 5), ktorým platnosť sa posudzovala aj v tomto konaní, sú neplatné, z čoho vyvodil žalobca, že je zrejmé, že žalobca resp. jeho predchodca - spoločnosť SIMIS s.r.o. by sa žalobou v konaní pred súdom v prípade, že by nedošlo k zastaveniu konania, domáhali ochrany svojho práva úspešne. Žalobca citujúc ust. uviedol, že pôvodný žalobca - SIMIS s.r.o. podával žalobu na vyslovenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného ako spoločník žalovanej a O.. Bc. L. Y. vstúpila namiesto žalobcu v postavení spoločníka spoločnosti žalovanej následne potom ako došlo k prevodu obchodného podielu zo spoločnosti SIMIS s.r.o. na O.. Bc. L. Y.. V konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. , vo vzťahu ku ktorému súd prvej inštancie vyslovil prekážku litispendencie bolo začaté konanie na základe žaloby podanej O.. Bc. L. Y. v postavení konateľky spoločnosti žalovanej. Následne žalobca v súvislosti s prekážkou litispendencie ako podmienky konania, poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 1.3.2010 sp.zn. , podľa ktorého „prekážka litispendencie patrí k podmienkam konania, ak zistí súd, že v tej istej veci prebieha iné konanie je povinný začaté konanie zastaviť; rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania; pre uvedenú prekážku súd musí neskoršie konanie zastaviť bez ohľadu na to, že navrhovať zobral návrh na začatie konania späť“; na Veľký komentár k , v zmysle ktorého „na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napr. ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu hoci existovala prekážka res iudicate alebo prekážka litispendencie, alebo z dôvodu, že vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod.“; a tiež na názor uvedenom vo Veľkom komentári k , v zmysle ktorého „medzi tzv. negatívne procesné podmienky zaraďujeme prekážku litispendencie. Prekážka začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania.“ a v nadväznosti na vyššie uvedené opakovane zhrnul ním vyššie uvádzanú argumentáciu. V ďalšej časti

odvolania žalobca citoval ust. a mal za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nezaoberal otázkou, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne nepriznal náhradu trov konania strane, ktorá procesné zastavenie konania (údajne) zavinila. Pokiaľ by tak učinil, žalobca mal za to, že došiel by k právnemu záveru, že nie je možné žalobcu zaviazať na náhradu trov konania žalovanej. Žalobca zastával názor, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a osobitné okolnosti, za ktorých došlo k zastaveniu konania, je možné dospieť k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd nezaviaže žalobcu, ktorý (údajne) spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením, aby tieto trovy nahradil protistrane. Žalobca zastával názor, že k dôvodom hodným osobitného zreteľa došlo vo vzťahu k výnimočnej procesnej situácii, keď v čase podania žaloby predchodcom žalobcu prekážka litispendencie neexistovala, pričom nastala až potom, čo pôvodný žalobca previedol svoj obchodný podiel na žalobcu, ktorý na základe tejto skutočnosti vstúpil do konania na miesto pôvodného žalobcu, a to až po uplynutí 22 mesiacov, v priebehu ktorých nič nebránilo súdu prvej inštancie o podanej žalobe rozhodnúť, a to zrejme v prospech žalobcu s poukazom už na vydaný rozsudok Okresného súdu Košice II z 19.9.2017 č.k. -279. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa presvedčenia žalobcu nespravodlivé, aby žalobcovi bola uložená povinnosť náhrady trov konania žalovanému, čo vníma ako neprimerane tvrdé.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“). Preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. S odôvodnením napadnutého uznesenia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd udáva:

12. Po preskúmaní obsahu spisu o odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.

13. Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jednu sporovú stranu nahradiť druhej strane sporu celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania tomuto druhému účastníkovi vznikli. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Aplikácia ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť však o celom výnimočný prípad, ktorý môže spočívať v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach u strán sporu. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, preto toto ustanovenie nie je možné vykladať dať, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

14. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v predmetnej veci v potrebnom rozsahu zistil okolnosti podstatné pre rozhodnutie o trovách konania a o náhrade trov konania rozhodol v súlade so zákonnou úpravou ( ) a právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom už v skoršom zrušujúcom uznesení. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie s odkazom už na skôr vydané uznesenie o zastavení konania pre prekážku litispendencie a tiež s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého žalobca zavinil zastavenie neskôr začatého konania, jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako dospel k záveru o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania v

priznanom rozsahu, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a nepovažuje za potrebné ich osobitne dopĺňať.

15. Pre rozhodnutie o náhrade trov konania boli bez právneho významu okolnosti veci, na ktoré v odvolaní žalobca poukazoval, pretože s týmito sa vyporiadal súd prvej inštancie už v právoplatnom uznesení o zastavení konania (uznesenie zo dňa 10.5.2016 č.k. -338) v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.9.2017 č.k. -366, v ktorom odvolací súd vyslovil jednoznačný názor, že vzhľadom na to, že predmetné konanie (z dôvodu neodstrániteľnej prekážky už skôr začatého konania v inej veci totožných strán sporu a totožného predmetu konania) sa muselo zastaviť pre procesný postup žalobcu, a preto žalovaný má právo na náhradu trov konania. Aj z uvedeného možno vyvodiť záver, že na strane žalobcu neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. , ktoré by odôvodňovali nepriznať náhradu trov konania žalobcovi.

16. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s a sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania nevznikli.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) / /.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).