Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/123/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu S. Q., narodeného XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XX, I. T., za účasti intervenienta na strane žalobcu R. Y., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. XX, I. T., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária Bauer, s. r. o., so sídlom Dénešova 19, 040 23 Košice, IČO: 47 254 874, proti žalovanému T. T., a. s., so sídlom B. XX, P., S.: XX XXX XXX, právne zastúpenému AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, o určenie neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo zmluvy o hypotekárnom úvere, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -115 z 11. apríla 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 04. 2017 zamietol žalobu o určenie, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX je neplatné (I. výrok). Ďalej zrušil uznesenie o predbežnom opatrení zo dňa 16. 12. 2015 č. k. -64 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -86 zo dňa 26. 02. 2016 (II. výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške (III. výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa domáhal po zmene žaloby zo dňa 03. 12. 2015 určenia neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo Zmluvy o hypotekárnom úvere (ďalej aj „Zmluva“, resp. „Zmluva o úvere“).

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. (ďalej aj „“), pričom konštatoval neprípustnosť určovacej žaloby, pretože to nepripúšťa žiadny hmotnoprávny predpis ani ust. . Navyše určenie takej právnej skutočnosti nevyplýva ani z osobitného predpisu. Zároveň podľa ust. zrušil uznesenie o predbežnom opatrení zo dňa 16. 12. 2015 vzhľadom k tomu, že žalobu zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa aplikujúc zásadu úspechu, podľa ktorej priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, event. napadnutý rozsudok zmení tak, že žalobe vyhovie.

6. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , , . Namietal nesprávne posúdenie žaloby prvoinštančným súdom podľa ust. , pretože žalobou sa domáhal určenia, či právny úkon žalovaného bol alebo nebol vykonaný v súlade so zákonom a všeobecnými podmienkami žalovaného, teda určenia či tu právo je alebo nie je. Poukázal na v konaní nariadené predbežné opatrenie (t. č. neodkladné opatrenie), ktorým osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie vec právne posúdiť podľa ust. . Za predpokladu správnosti názoru súdu prvej inštancie by poskytovatelia úverov neboli nikým a ničím zastaviteľní pri uplatňovaní svojich práv, pretože dlžník by sa nemal možnosť domáhať neplatnosti právnych úkonov uskutočnených veriteľom.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na nedôvodnosť odvolacích dôvodov žalobcu, pretože žiadne navrhnuté a nevykonané dôkazy neoznačil, pričom pri zamietnutí žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu súd meritórne žaloby nepreskúmava. Rovnako poukázal na absenciu tvrdenia žalobcu vo vzťahu k identifikácii, ktoré vykonané dôkazy, na základe ktorých prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, sú nesprávne a z akého dôvodu. Stotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu o nesplnení nevyhnutného procesného predpokladu rozhodovania o určovacej žalobe, pretože žiadny predpis takú možnosť nedáva. Žaloba o určenie neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo zmluvy je určovacou žalobou, ktorej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale určenie právnej skutočnosti a to inej ako je určenie práva, pričom prípustnosť uvedenej určovacej žaloby musí tvrdiť a preukázať žalobca uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá však v Slovenskom právnom poriadku neexistuje. Z uvedeného dôvodu nie je splnený nevyhnutný procesný predpoklad rozhodovania o určovacej žalobe tak ako to predpokladá ust. .

8. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanoveniami , a 381 , bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario s použitím a rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, okresný súd zistil, že všetky rozhodujúce skutočnosti na základe ktorých založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho závermi, preto sa obmedzí len na zdôraznenie správnosti daného rozhodnutia.

12. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitého predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Citované ustanovenie vymedzuje 4 relatívne samostatné typy žalôb, pričom nie je vylúčené, aby sa pred súd dostala aj iná žaloba, teda žaloba, ktorou sa žalobca bude domáhať určenia niečoho iného. Toto vyplýva z prvej vety tohto ustanovenia „aby sa rozhodlo najmä o.“

14. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd sa náležite a správne vysporiadal s argumentáciou neprípustnosti určovacej žaloby podľa ust. , preto odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Žalobca žiadnym spôsobom, argumentmi uvádzanými v odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. V odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. , pretože mal zato, že ide o neplatnosť právneho úkonu, teda či tu právo je alebo nie je podľa .

16. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami a určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Preto nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný.

17. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že v danom prípade ide o žalobný návrh podľa ust. znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorá je neprípustná vzhľadom na absenciu osobitného predpisu.

18. Vo svetle uvedeného je potom argumentácia žalobcu o nesprávnom právnom závere prvoinštančného súdu v odvolaní neakceptovateľná a právne neprijateľná.

19. Vzhľadom na uvedené, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť (, ). Súd prvej inštancie zároveň správne z úradnej povinnosti zrušil podľa ust. predbežné opatrenie (t. č. neodkladné opatrenie).

20. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd vecne správne odôvodnil výrok o náhrade trov konania (III. výrok), pretože náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia .

21. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia . V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).