Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Saz-9-2023.pdf
PDF · 102.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13Saz/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v A., sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: B. C., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť: D. E. F., bez cestovného dokladu, toho cˇasu na neznámom mieste, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9819-025/2023-AV zo dňa 23.11.2023, takto
rozhodol:
I. U r e u j e, že napadnuté rozhodnutie žalovaného e. PPZ-HCP-BA5-9819-025/2023-AV zo doa 23.11.2023 týkajúce sa žalobcu: B. C., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnos?: D. E. F., bez cestovného dokladu, bolo nezákonné.
II. P r i z n á v a žalobcovi voei žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 19.12.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9819-025/2023-AV zo dňa 23.11.2023, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“) v zmysle § 88 ods. 4 tohto zákona predĺžil zaistenie žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.12.2023 a ponechal ho umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov, Bitúnkova 14, Sečovce. Žalobca tiež uviedol, že v prípade, ak v čase rozhodovania súdu už dôjde k uplynutiu lehoty zaistenia navrhuje, aby správny súd v zmysle § 230 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku určil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné a priznal mu náhradu trov konania.
Administratívne konanie
2. Žalobca bol dňa 26.9.2023 predvedený na útvar žalovaného za účelom konania o zaistení.
3. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9819-010/2023-AV zo dňa 26.9.2023 došlo k zaisteniu žalobcu na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu, ak existuje značné riziko úteku.
4. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9819-025/2023-AV zo dňa 23.11.2023 došlo k predĺženiu zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.12.2023.
5. Žalobca bol prepustený zo zaistenia dňa 12.12.2023 o 6:00 a eskortovaný na letisko Košice za účelom transferu do Bulharska.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí o predĺžení zaistenia uviedol, že lustráciou odtlačkov prstov v informačnom systéme Policajného zboru EURODAC bolo zistené, že žalobca je žiadateľom o azyl v Bulharskej republike. Túto skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra SR, ktoré začalo konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu žiadosťou o prevzatie naspäť. Žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia uviedol, že v prípade prepustenia by opustil územie SR a pokračoval by do Nemecka. Úmysel nezotrvania na území SR predstavuje v tomto prípade reálne riziko úteku s tým, že žalovaný nedisponuje iným legitímnym oprávnením na zabezpečenie jeho prítomnosti ako zaistením. V informačnom systéme MIGRA bolo zistené, že dňa 26.9.2023 prijalo Dublinské stredisko žiadosť o začatie dublinského konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej ako „Nariadenie Dublin III“). Dňa 12.10.2023 Dublinské stredisko odoslalo žiadosť o prevzatie žalobcu do štátu Bulharsko, dňa 23.10.2023 Bulharsko akceptovalo prijatie späť cudzinca v zmysle článku 18 ods. 1 písm. c) Nariadenia Dublin III. Dňa 25.10.2023 bolo vydané rozhodnutie Dublinského strediska Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. MU-DS-754-13/2023-DŽ. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2023. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 16.11.2023.
7. V rámci skúmania, či účel zaistenia trvá, bolo žalovanému doručené stanovisko od pracovníkov ÚPZC Sečovce, v ktorom sa uvádza, že dňa 27.10.2023 bolo do ÚPZC Sečovce doručené rozhodnutie Dublinského strediska, podľa ktorého bude žalobca dňa 12.12.2023 odovzdaný na územie Bulharskej republiky, z uvedeného dôvodu bolo predĺžené zaistenie do 12.12.2023 ako predpoklad úspešnej realizácie transferu.
Argumentácia žalobcu
8. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že zaistenie žalobcu je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a v rozpore s čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III. Bulharsko akceptovalo prevzatie žalobcu dňa 23.10.2023 a v tento deň zároveň začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia III, ktorá uplynula dňa 4.12.2023. Túto lehotu nebolo možné predĺžiť. V zmysle zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (ďalej ako „zákon o azyle“) podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok. Žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu Dublinského strediska o odovzdaní do Bulharska, teda ani nepožiadal o priznanie odkladného účinku. Nakoľko nedošlo k odkladnému účinku rozhodnutia o odovzdaní, 6-týždňová lehota začala plynúť od akceptácie a uplynula najneskôr dňa 4.12.2023. Žalobca je zaistený nezákonne a arbitrárne.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.12.2023 uviedol, že zákonodarca v podmienkach SR neustanovil ako prostriedok ochrany právo na odvolanie, ale práve správnu žalobu, čím premietol ustanovenie čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia do legislatívy SR. Žalovaný v danej veci vychádza z práva žalobcu podať správnu žalobcu proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu, ktoré mu priznáva Správny súdny poriadok. Na podanie správnej žaloby má zo zákona žalobca lehotu 20 dní od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak by žalovaný pri počítaní lehôt vychádzal z názoru žalobcu, mohol by sa tak dopustiť porušenia práva na podanie správnej žaloby. Pri počítaní lehôt vychádzal žalovaný od momentu právoplatnosti rozhodnutia Dublinského strediska dňa 27.10.2023. Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia je nutné počítať s 20-dňovou lehotou na podanie správnej žaloby, ktorú mal žalobca do 16.11.2023. Od tohto dňa začala plynúť 6-týždňová lehota, ktorá mala uplynúť dňa 28.12.2023. Žalovaný teda nevyužil celkovú lehotu 6 týždňov, ale pristúpil k predĺženiu zaistenia len do dňa transferu 12.12.2023. Žalobcovi bolo ukončené zaistenie dňa 12.12.2023 o 6:00 hod.
10. Preskúmaním žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci bolo žalovaným zistené, že táto žiadosť neobsahuje meno tlmočníka, pričom je zrejmé, že žalobca nerozumie slovenskému jazyku a teda bolo nutné v prípade žalobcu pribrať tlmočníka na pretlmočenie každého dokumentu. Žalobca nemohol podpísať dokumenty, ktorým nerozumie, preto je možné domnievať sa, že žalobca mohol byť zo strany Centra právnej pomoci uvedený do omylu, nakoľko nemusel v plnej miere porozumieť jednotlivým úkonom.
Aplikovaná právna úprava 11. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.
12. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
13. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
14. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
15. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
16. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako „Dohovor“), každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
17. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Dublin III, „riziko úteku“ je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.
18. Podľa článku 25 ods. 1 Nariadenia Dublin III, dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a rozhodne o dožiadaní o prijatie dotknutej osoby späť čo najskôr a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia dožiadania. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, uvedená lehota sa skráti na dva týždne.
19. Podľa článku 25 ods. 2 Nariadenia Dublin III, nekonanie v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v odseku 1 sa považuje za akceptovanie dožiadania a ukladá povinnosť prijať späť dotknutú osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod.
20. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Dublin III, členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia.
21. Podľa článku 28 ods. 2 Nariadenia Dublin III platí, že ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.
22. Podľa článku 28 ods. 3 Nariadenia Dublin III, zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania podľa tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie podľa tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k
poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená podľa tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. Ak žiadajúci členský štát nedodrží lehoty na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť, alebo ak sa odovzdanie nevykoná v šesťtýždňovej lehote uvedenej v treťom pododseku, osoba nesmie byť dlhšie zaistená. Články 21, 23, 24 a 29 sa naďalej zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú.
23. Podľa § 46a ods. 1 zákona o azyle, na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.
24. Podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle, ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný. 25. Podľa § 46c zákona o azyle, podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného členského štátu nemá odkladný účinok.
26. Podľa § 211 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.
27. Podľa § 213 ods. 2 zákona o azyle, ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.
28. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
29. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
30. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
31. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
33. Podľa § 230 odsek 1 písmeno d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci určí,
že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu
34. Predmetom konania bola správna žaloba o zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia, v ktorom bol tento na základe napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov č. PPZ-HCP-BA5-9819-010/2023-AV zo dňa 26.9.2023, rozhodol o predĺžení zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 12.12.2023.
35. Súd konštatuje, že dňa 23.10.2023 Bulharsko písomne akceptovalo prevzatie žalobcu späť na svoje územie, čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
36. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Nariadenie Dublin III.
37. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek, správny súd poukazuje na skutočnosť, na ktorú upriamil pozornosť aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16. Aj keď rozhodnutie súdneho dvora reagovalo na vnútroštátnu právnu úpravu vo Švédskom kráľovstve, v odôvodnení daného rozhodnutia súd okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní.
38. V zmysle zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska, vydaného žalobcovi, podľa § 46a ods. 4 o jeho odovzdaní do iného členského štátu, t. j. Bulharskej republiky, nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 SSP v spojení s § 46c zákona o azyle). O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby. O odkladnom účinku rozhoduje správny súd iba na návrh žalobcu. Správnu žalobu treba podať v lehote 20 dní odo dňa doručenia rozhodnutia dublinského strediska (§ 211 ods. 2 SSP). Z právnej úpravy platnej na území SR je zrejmé, že voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu v zmysle Nariadenia Dublin III nemožno podať odvolanie, ale len správnu žalobu. Teda v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania.“ Žalobca navyše nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska ani správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú vec alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3.“
39. Z daného vyplýva, že v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny dvor EÚ, t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa článku 27 ods. 3. V preskúmavanej veci teda prichádza do úvahy len prvá udalosť, t. j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom.
40. V preskúmavanom prípade má správny súd za to, že možno aplikovať na preskúmavanú vec rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/16/2014 z 18.06.2014, v zmysle ktorého na konanie o zaistení pre účely prípravy prevozu do iného členského štátu EÚ, kde si zaistená osoba podala žiadosť o azyl stanovuje maximálnu a neprekročiteľnú lehotu šesť týždňov. Ak nie je možné prípravu a prevoz osoby v tejto lehote uskutočniť, je nevyhnutné zaistenú osobu po uplynutí tejto lehoty okamžite bezodkladne prepustiť.
41. Dňa 23.10.2023 došlo k akceptácii Bulharskou republikou o prevzatie späť žalobcu a zároveň týmto dňom začala plynúť 6 týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Nariadenia Dublin III, ktorá uplynula dňa 4.12.2023. Preto predĺženie zaistenia žalobcu na základe napadnutého rozhodnutia a trvanie zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutia aj po 4.12.2023 nie je v súlade s
Nariadením Dublin III, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
42. V reakcii na námietky žalovaného o nezabezpečení tlmočníka pri spisovaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a s tým súvisiacim možným uvedeným žalobcu do omylu Centrom právnej pomoci, správny súd len stručne uvádza, že žaloba žalobcu bola dôvodná a preto ani k teoretickému uvedeniu žalobcu do omylu nemohlo pri poskytovaní právnej pomoci dôjsť, pričom nie je bez významu skutočnosť, že žalobca bol dňa 26.9.2023 za účasti tlmočníka poučený o možnosti požiadať o poskytnutie právnej pomoci, čo zjavne nakoniec využil. Vzhľadom na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia súd túto námietku považoval za nedôvodnú.
43. Keďže správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, v spojení so skutočnosťou, že dňa 12.12.2023 došlo k prepusteniu žalobcu zo zaistenia, postupom podľa § 230 ods. 1, písm. d) SSP vyslovil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného o predĺžení zaistenia žalobcu bolo nezákonné, keďže obmedzenie jeho osobnej slobody nebolo v súlade s právnymi predpismi.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.