Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoP/27/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci navrhovateľky F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Y. XX, proti povinnému W.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Y. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu T. súdu Trenčín zo dňa 17.januára 2019, č.k. -24, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia m e n í tak, že návrh z a m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti navrhovateľke podať návrh na určenie výživného manželky z r u š u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zo dňa 17.januára 2019 č.k. -24 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 70,- eur mesačne vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Vo zvyšku návrh zamietol. Uložil navrhovateľke, aby do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podala na súde voči povinnému ako manželovi návrh na určenie výživného manželky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 02.11.2018 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou vo výške 250,- eur. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci určenia výživného manželky bol uznesením č.k. -15 zo dňa 06.11.2018 vylúčený na samostatné konanie. Súd prvej inštancie preskúmal návrh a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Konštatoval, že navrhovateľka osvedčila rodinný vzťah s povinným, ktorý je jej manželom a ktorý vzťah opodstatňuje platenie výživného pre ňu ako pre manželku, ako aj osvedčila skutočnosť, že manželia spolu nežijú. Súd nemal dôvod pochybovať o tom, že navrhovateľka viac nežije v spoločnej domácnosti s povinným a o tom, že sa sama stará o mal. syna, ktorý toho času navštevuje materskú školu. Tiež mal osvedčené, že navrhovateľka už nepoberá rodičovský príspevok, rovnako tak ukončila podnikanie na základe živnostenského oprávnenia. Ako vyplynulo z výsledku lustrácie v Sociálnej poisťovni, nepoberá toho času žiadne sociálne dávky a v období od augusta do novembra 2018 mala len minimálny príjem z Obce B. Y. s vymeriavacím základom po 33,75 eur mesačne, čo je objektívne príjmom, z ktorého nemôže byť schopná uhradiť ani svoje základné životné potreby. Navrhovateľka deklarovala len základné mesačné životné náklady na bývanie, energie, poistenie, úhradu hypotéky či škôlky v sume cca 255 eur, nehovoriac o ďalších nutných výdavkoch na stravu, ošatenie, hygienické potreby či lieky. V konaní však na druhej strane nebolo osvedčené tvrdenie navrhovateľky, že by čistý príjem povinného bol vo výške 1.000,- eur mesačne, keď z lustrácie v Sociálnej poisťovni bol osvedčený príjem povinného v nižšej výške, pričom navrhovateľka nepredložila iné podklady týkajúce sa príjmu povinného, z ktorých by súd mohol vychádzať. Oproti príjmu navrhovateľky je však i napriek tomu príjem povinného neporovnateľne vyšší. Už len samotný nepomer v príjmoch jedného a druhého manžela podčiarknutý tým, že navrhovateľka sa osobne stará o mal. syna, čím je nepochybne limitovaná v možnostiach nájsť si vhodnú prácu skĺbiteľnú so starostlivosťou o syna, spôsobuje v životnej úrovni manželov rozdielnosť v neprospech manželky. Súd mal tiež osvedčené, že mal. syn má zhoršený zdravotný stav, rovnako tak aj navrhovateľka trpí celiakiou, s čím sú tiež nepochybne spojené zvýšené výdavky vynakladané na špeciálne potraviny a diétne stravovanie. Navrhovateľka ani na výzvu súdu síce neosvedčila všetky svoje výdavky, sociálne pomery komplexne, ani bližšie nekonkretizovala pomery povinného, ktorá okolnosť nepochybne musí ísť na jej vrub (pokiaľ by bola navrhovateľka na výzvu reagovala a zdokladovala to, na čo bola vyzvaná, nie je vylúčené, že by bolo možné neodkladným opatrením určiť i vyššie výživné). S prihliadnutím však na rozsah navrhovateľkou osvedčených skutočností, na súdom zlustrovanú výšku príjmov oboch manželov s prihliadnutím na to, koho zaťažuje vo väčšej miere starostlivosť o spoločné maloleté dieťa, súd prvej inštancie považoval za adekvátne určiť neodkladným opatrením výživné v sume 70,- eur mesačne. Uvedené výživné na jednej strane predstavuje nevyhnutnú mieru výživného pre navrhovateľku a na druhej strane nepredstavuje neadekvátne obmedzenie na strane povinného. Vo zvyšku (nad rozsah určeného výživného) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže v tomto rozsahu výživné presahuje rámec nevyhnutnej miery výživného. Súčasne súd prvej inštancie navrhovateľke uložil povinnosť podať v stanovenej lehote voči povinnému návrh na začatie konania o určenie výživného na manželku, teda návrh vo veci samej. Zistil, že doposiaľ návrh na začatie konania vo veci samej na tunajšom súde podaný nebol. Vec právne posúdil podľa , , veta prvá, , , a Zákona o rodine.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol povinný Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol. Uviedol, že účastníci boli ako manželia Okresným súdom Trenčín rozvedení dňa 08.01.2019. Podľa jeho názoru maloletý nepotrebuje žiadne špeciálne potraviny. Navrhovateľka opomenula uviesť, že má ešte príjem, neoficiálny, z pečenia cukrárenských výrobkov. Jej príjem z tejto činnosti je na úrovni minimálne 400 eur za mesiac. Navrhovateľka získala nemalé finančné prostriedky z predaja tovaru a materiálu zo zrušenej predajne v obci B. Y.. Poukazoval, že navrhovateľka sa môže v dnešnej dobe zamestnať, ale ona sa dobrovoľne rozhodla pokračovať v neplatenej rodičovskej dovolenke. Taktiež nevyužila ani možnosť sa uchádzať o zamestnanie na úrade práce. Namietal, že navrhovateľka udáva nespoľahlivé a nepresné údaje o svojich výdavkoch na domácnosť. On sa ako nájomca bývania nutne potrebuje sám odznova zabývať a vynaložiť nemalé finančné prostriedky na základné materiálne veci, keďže ostal príčinou navrhovateľky nečakane na ulici bez materiálnych prostriedkov. Navrhovateľka je držiteľkou aj dvoch áut: G. L. X a O. J.. Poukazoval na nedávne rozhodnutie súdu vo veci výživného pre maloletého, kde na samotnom súdnom procese súhlasil so zvýšenou sumou výživného 150 eur mesačne.

3. Navrhovateľka sa k odvolaniu vyjadrila a uviedla, že maloletý syn B. B. má intoleranciu na laktózu, čo zvyšuje mesačné náklady na jeho stravu v rozsahu viac ako 120 eur mesačne. Odporcovo tvrdenie ohľadom pečenia zákuskov je mylné a fotky účelovo doložené. Pečením si občas privyrobí, aby pokryla základné životné potreby. Hlavným dôvodom prečo sa v tomto období nemôže zamestnať je časté respiračné ochorenie maloletého B., ako dôkaz priložila evidenciu dochádzky maloletého syna. Prevádzku na podnikanie si udržiavala v nádeji, že sa po nástupe syna do škôlky bude v nej naďalej pokračovať, aj keď v skrátenej prac. dobe. Živnosť ukončila 07.07.2018. Predaj zariadenia obchodu bol nutný z dôvodu potrebných finančných prostriedkov a jednalo sa o sumu rádovo v stovkách eur (predali sa iba staršie mraziace boxy) a je jasné, že sa z týchto súm nemôže jednať o obohatenie. K dvom autám, ktoré spomenul povinný, uviedla, že sa jedná o zavádzajúce informácie, nakoľko je majiteľkou iba auta zn. O. J.. G. v hodnote 3.500 eur vyplatila povinnému, a dala ho do užívania dcére. Povinného požiadala, aby opustil spoločnú domácnosť, pretože mal dlhodobú známosť, s ktorou trávil všetok voľný čas bez ohľadu na rodinu.

4. K vyjadreniu navrhovateľky povinný uviedol, že navrhovateľka sa sústavne a nie občas venovala pečeniu cukrárenských výrobkov a často on bol ten, kto ich aj rozvážal napríklad na Z., I., alebo aj po dedine. Príjem z tohto pečenia bol vyšší ako jeho zárobok. Jej návrh na výživné nezodpovedá skutočnosti, že to potrebuje, ale chce sa skôr na výživnom obohatiť a viesť bezstarostný „pohodlný život“ bez práce tak ako doteraz. Trvá na svojom predošlom vyjadrení v tejto veci, že navrhovateľka ukončila podnikanie v spoločnej predajni „obchod s potravinami“ Petrova Y. a začala svojvoľne systematicky rušiť celý obchod a postupne predávať tovar, ako aj zariadenie predajne, kde mal výrazný väčšinový podiel, a to ešte pred vstupom do manželstva. Navrhovateľka nežije úplne sama odkázaná na seba, ale v spoločnom dome býva s dcérou a jej priateľom.

X. Navrhovateľka v reakcii na povinného uviedla, že jeho tvrdenia ohľadom pečenia zákuskov s mylné. V jednom bode uvádza extrémne zisky a pečenie od rána do večera a na druhej strane opisuje, že chce žiť pohodlný a bezstarostný život ako doteraz, čím sám sebe protirečí. G. času je nezamestnaná, bola evidovaná na úrade práce, kde chcela absolvovať kurz, no takáto možnosť sa poskytuje iba žiadateľom o prácu nad 50 r., nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Povinný uvádza, že sa rád postará o syna počas choroby dieťaťa, čo po zlých skúsenostiach nie je možné, napr. obaril maloletého vriacou vodou a priniesol syna k nej, musela vyhľadať lekársku pomoc. Príjem, ktorý povinný uvádza, sa nezakladá na pravde, pretože do domácnosti dával zo zisku obchodu 200-300 eur mesačne. V rodinnom dome žije d ňou dcéra z prvého manželstva aj s priateľom, no majú samostatnú bytovú jednotku, svoje kúrenie, elektriku, vodovod a obaja sú zamestnaní. Povinný sa ocitol bez strechy nad hlavou sám svojím pričinením, pretože mal dlhodobú známosť, s ktorou trávil všetok voľný čas bez ohľadu na rodinu či maloleté dieťa a spoločnú domácnosť využíval iba ako hotel.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa a (ďalej len C.m.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zmeniť z týchto dôvodov:

7. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Odvolateľ vo svojom odvolaní namietal, že dňa 08.01.2019 bolo manželstvo účastníkov rozvedené.

11. Na žiadosť odvolacieho súdu Okresný súd Trenčín predložil rozsudok zo dňa 08. januára 2019 č.k. -59. Z citovaného rozsudku odvolací súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, všetci účastníci sa vzdali odvolania proti rozsudku a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2019.

12. Zo spisu je zrejmé, že v danej veci súd prvej inštancie nariadil dňa 17. januára 2019 neodkladné opatrenie podľa § 366 C.m.p., ktorým uložil povinnému platiť navrhovateľke výživné v nevyhnutnej miere z titulu vyživovacej povinnosti manželov podľa § 71 Zákona o rodine.

13. Podľa zistení odvolacieho súdu v čase vydania napadnutého uznesenia bolo už rozhodnuté o zrušení manželstva účastníkov rozvodom, pričom účastníci sa vzdali proti rozsudku o rozvode manželstva odvolania.

14. Zo zistených skutočností vyplýva, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia o vyživovacej povinnosti manželov, pretože v tom čase prakticky zanikol rodinnoprávny vzťah medzi účastníkmi z titulu manželstva. Zistenie súdu prvej inštancie konštatované v odôvodnení uznesenia, z ktorého vychádzal pri rozhodovaní vo veci, a síce, že má osvedčený rodinný vzťah navrhovateľky s povinným, ktorý je jej manželom, nebol preto správny a úplný.

15. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietol.

17. Vzhľadom na zamietavý výrok o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené dôvody podľa pre uloženie povinnosti navrhovateľke podať na súd návrh vo veci samej. Preto odvolací súd podľa uznesenie v tejto časti zrušil.

18. Súd prvej inštancie rozhodol správne o trovách konania, preto odvolací súd v tomto výroku uznesenie podľa potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia .

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).