Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Csp-113-2019.pdf
PDF · 122.33 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/113/2019
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu : X.Á. V., K.. XX.XX.XXXX, O. F. XXX/XX, XXX XX Q. W. proti žalovaným : 1./ CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO:35 787 783 a 2./ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto
neodkladné opatrenie :
Žalovaný v 2./ rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.7.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2./ rade do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
II. Zamestnávateľ žalobcu je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.7.2015.
III. Konanie proti žalovanému v 1./ rade z a s t a v u j e.
IV. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 7.5.2019 podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXXXXX zo dňa 15.7.2015 je neplatná, ďalej aby súd určil, že zmluva č.XXXXXXXXXXXXX je pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok neplatná a aby súd určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie „podľa rozhodnutia súdu“.
2. V podanej žalobe sa žalobca súčasne domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by „žalovanému“ uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a aby zamestnávateľovi žalobcu bola uložená povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy.
3. Žalovaného žalobca v žalobe označil tak, že uviedol cit. „odporca : 1./ CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO:35 787 783 a 2./ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.“ Nakoľko z ďalšej časti žaloby ( hneď jej úvodného odseku) je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že pri označení žalovaného pod číslom v 2./ mal žalobca v skutočnosti na mysli nie pobočku, ale spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, čo na prvej strane žaloby aj priamo a výslovne uviedol, súd má za to, že ako žalovaný v 2./ rade je označený subjekt disponujúci procesnou subjektivitou.
4. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňoval žalobca tým, že dňa 15.7.2015 uzatvoril zmluvu číslo XXXXXXXXXXXXX so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., pričom nástupcom tejto spoločnosti sa dňa 30.6.2016 stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713. Tvrdil, že na základe tejto zmluvy bol mu poskytnutý spotrebiteľský úver a že súčasťou zmluvy sú ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov na základe ktorej žalobca v okamihu podpisu zmluvy vyjadril súhlas, aby mu v prípade omeškania so splácaním úveru boli za týmto ustanovením zmluvy určených podmienok vykonané zrážky zo mzdy. Žalobca uviedol, že úverová zmluva obsahuje viaceré vady, absentuje v nej správne určená RPMN a celková suma k zaplateniu, absentuje aj vymedzenie, koľko zo splátky sa započítava na istinu, úrok, poplatky, pričom zahrnutie dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporné s dobrými mravmi, lebo spôsobuje to nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, zhoršuje postavenie spotrebiteľa
- dlžníka a umožňuje veriteľovi využiť takúto dohodu na získanie plnenia, ktoré môže byť v rozpore s právnym poriadkom a ktoré by mu v súdnom konaní nebolo priznané. Žalobca tvrdil, že ustálená prax slovenských súdov určuje dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorené v okamihu uzatvorenia úverových zmlúv, ktorých splatenie tieto dohody zabezpečujú za neplatné, nakoľko takouto dohodou nemožno platne zabezpečiť záväzok, ktorý vznikne až v budúcnosti, keď v okamihu uplatnenia takej dohody je určenie výšky dlhu ponechané na vôli veriteľa a nepodlieha súdnej kontrole. V žalobe uviedol, že v zmluve sú viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, dohoda o zrážkach zo mzdy bola ako súčasť typovej formulárovej zmluvy vopred veriteľom pripravená, pričom napriek spornosti veci žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa- Tatravagónku, a.s. o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie ukladajúce mu povinnosť plniť a veriteľ tak napriek spornosti veci sám diktuje jednostranne výšku dlhu bez odsúhlasenia súdom a výkonom zrážok zo mzdy sa dostal žalobca do nepriaznivej finančnej situácie. Žalobca v žalobe ďalej uviedol svoj obsiahly právny rozbor vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy poukazujúc pritom na právo EÚ a rozhodnutia Súdneho dvora. Poukazoval na to, že žalovaný už vyzval jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a tieto zamestnávateľ už aj vykonáva, reálne sa tak naplnila obava, že žalovaný naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, preto žiada dočasne zakázať výkon zrážok zo mzdy. Tvrdiac, že Civilný sporový poriadok pripúšťa, aby neodkladné opatrenie uložilo povinnosť aj inej osobe ako strane konania žiadal opatrenie súdu aj voči svojmu zamestnávateľovi, nakoľko nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku. Žalobca tiež poukazoval na viaceré súdne rozhodnutia slovenských súdov o nariadení predbežných opatrení.
5. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a pripojil k nej úverovú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy, posúdenie úverovej zmluvy Ministerstvom spravodlivosti SR, a žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 15.5.2017.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou podanej žaloby žalobcu bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa § 328 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu.
7. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 a § 325 ods.1 CSP). V zmysle ust. § 325 ods.2 písm. d) CSP možno neodkladným opatrením strane uložiť aj to, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie že neplatná je dohoda o zrážkach zo mzdy a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia začatom na tunajšom súde na základe jeho žaloby dňa 7.5.2019. V danom prípade teda ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania.
9. Podľa § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods.1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia má byť potreba bezodkladnej úpravy pomerov. S podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je podaná žaloba o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Na základe súhrnu všetkých žalobcom uvedených skutočností a ním predložených listinných dôkazov súd má za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a preto nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je to uvedené vo výroku I a II tohto uznesenia. Podľa názoru súdu bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov a poskytnutia ochrany osvedčenému právu žalobcu, pričom súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne do práv žalovaného v 2./ rade neprípustným spôsobom, či spôsobom, ktorý by nebol adekvátny existujúcej potrebe ochrany žalobcu, teda nedôjde k obmedzeniu tohto žalovaného spôsobom neprimeraným povahe veci. Už z povahy inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že nariadeným neodkladným opatrením, ak sa ním ukladá povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dochádza vždy k určitému zásahu do práv veriteľa, avšak nariadenie neodkladného opatrenia tu súd nepovažuje za neprimerané vzhľadom na vážnosť zásahu do právneho postavenia žalobcu v prípade vykonávania zrážok zo mzdy a z toho plynúce faktické a právne následky. Žalobca tvrdí, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy na základe ktorej sa mu siaha na základné živobytie je absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Tiež tvrdí, že úverová zmluva, plnenie z ktorej táto dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje je neplatná a že jemu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Dôvodnosť týchto jeho tvrdení bude predmetom dokazovania vo veci samej. Nemožno mať však pochýb, že vykonávaním zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody, ktorej platnosť je spochybňovaná a to na pohľadávku, ktorej súčasťou sú aj úroky a poplatky spojené s úverom na ktoré podľa tvrdení žalobcu nárok vôbec nevznikol môže dôjsť k vážnej ujme na strane žalobcu a k zásahu do jeho práv. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca by sa po prípadnom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti úverovej zmluvy alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mohol následne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, keďže povinnosťou súdu je poskytnúť súdnu ochranu v čase, keď tvrdený zásah do práv prebieha, či bezprostredne hrozí a nie až spätne, s potrebou ďalších samostatných sporov. Navyše, keďže v danom prípade zrážkami zo mzdy má byť postihovaná mzda ako základný materiálny prostriedok k uspokojovaniu životných potrieb žalobcu, je zrejmé že spätná reparácia všetkých možných negatívnych následkov spojených s jej prípadným neprípustným postihovaním zrážkami môže byť nemožná a uvedený stav môže spôsobiť na živote žalobcu, či jeho rodiny nenapraviteľné následky. 13. Vychádzajúc zo skutočností uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z obsahu listín predložených žalobcom má súd za to, že žalobca preukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Jasne to vyplýva z ust. § 326 ods.1 CSP podľa ktorého sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej potreby pomerov a hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 14. Žalobca podľa názoru súdu tieto povinnosti splnil a základné atribúty dôvodnosti úpravy formou neodkladného opatrenia osvedčil. Žalobca totiž predložil súdu Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.7.2015 uzavretú v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.7.2015. Predložil súdu tiež žiadosť žalovaného v 2./ rade zo dňa 12.5.2017 adresovanú jeho zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom umorenia dlhu zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX vyčísleného žalovaným v 2./ rade na sumu 900,71 eur plus príslušenstvo v ktorej žalovaný v 2./ rade uviedol, že čerpaná suma je v súlade s úverovými podmienkami denne úročená, preto pred splatením uvedenej sumy bude zamestnávateľa žalobcu informovať o presnej výške príslušenstva. Bolo teda osvedčené, že žalovaný v 2./ rade reálne pristúpil k použitiu dohody o zrážkach zo mzdy na pohľadávku, ktorú žalobca touto žalobou spochybňuje rovnako ako platnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy. Ničím nespochybneným tvrdením žalobcu o výkone zrážok je nateraz osvedčené, že hrozba vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu je stále aktuálna. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.4.2016 sp.zn.14Co/9/2016). Žalovaný v 2./ rade tu v žiadosti zamestnávateľovi žalobcu o zrážky zo mzdy uviedol, že čerpaná suma v súlade s úverovými podmienkami je denne úročená, hoci žalobca v žalobe popiera vznik nároku žalovaného v 2./ rade na úroky z úveru. Navyše je zrejmé, že práve s postupom času by mohlo dôjsť k zrážkam zo mzdy žalobcu nad rámec sumy jemu skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov (úverovej istiny) a teda práve na tie nároky, o ktorých žalobca tvrdí, že žalovanému v 2./ rade právo na ne vôbec nevzniklo (úrok, poplatky, sankcie). 15. Súd nariadeným neodkladným opatrením nijako nespochybňuje to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je inštitútom, ktorý má priamu oporu v zákone, a to v § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o všeobecnú úpravu vo všeobecnom predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy, t.j. o úpravu ktorá všeobecne platí tak pre režim spotrebiteľských ako aj nespotrebiteľských vzťahov. To znamená, že pri aplikácii tejto úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať na osobitnú zákonnú úpravu pre tieto vzťahy, jej účel (ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa) a špecifiká, keďže nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.7.2015 bol založený občianskoprávny spotrebiteľský vzťah. Citované ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda výslovne umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných, slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Výslovne to zákonodarca vyjadril v zákone č.102/2014 Z.z. novelizujúcom zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho §5a keď s účinnosťou od 1.5.2014 priamou normatívnou úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v Občianskom zákonníku nevyžadujúca schválenie súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu žalobcovi ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť bezodkladnú ochranu neodkladným opatrením, keďže vychádzajúc z tvrdení žalobcu existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly aj plnenie ktorého dôvodnosť je spochybňovaná, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určil veriteľ svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo by sa touto dohodou mohlo obísť, a preto je namieste bezodkladná úprava pomerov neodkladným opatrením. V situácii tvrdených neprijateľných zmluvných podmienok a neplatných dojednaní takej povahy a s tak závažnými dôsledkami, aké môže mať použitie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly siahnuť na príjmy, teda živobytie žalobcu by bolo absurdné odkazovať žalobcu s jeho súdnou ochranou na stav, keď prípadne dôjde k reálnemu zrazeniu celej žalovaným v 2./ rade tvrdenej dlžnej sumy z jeho mzdy a k vzniku možnej reálnej ujmy žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že je platná, čo žalobca tvrdí, že v danom prípade splnené nebolo. Tým sa bude zaoberať súd pri rozhodovaní o žalobe vo veci samej, do tej doby je ale podľa názoru súdu potrebné upraviť pomery spôsobom, ktorý zabezpečí, že nedôjde k zrážkam zo mzdy žalobcu, a to aj na nároky, ktorých existencia sa spochybňuje.
16. Nemožno totiž ako už bolo uvedené opomenúť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy veriteľovi spotrebiteľa umožňuje, aby predložil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa bez toho, aby pred tým prebehlo súdne konanie a začalo exekučné konanie. Tento inštitút bol v spotrebiteľských veciach štandardne využívaný, nakoľko veriteľovi spotrebiteľa postačovalo predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa a zamestnávateľ bol povinný zrážky zo mzdy vykonávať bez ohľadu na to, že neboli priznané rozhodnutím súdu. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy bola u zamestnávateľa daná bez ohľadu na to, či spotrebiteľ (zamestnanec) mal voči nárokom veriteľa námietky alebo nie. Novelizáciou zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa prostredníctvom ustanovenia § 5a účinného od 01. 05. 2014 v tomto verejnoprávnom predpise na ochranu spotrebiteľa stanovilo, že je neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
17. V danom prípade je treba uviesť, že predložená dohoda o zrážkach zo mzdy má povahu osobitnej listiny. Žalobca však svojimi tvrdeniami v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňuje jej platnosť, keď táto podľa jeho tvrdenia nebola s ním individuálne dojednaná, ale mala mu byť predostretá ako súčasť vopred veriteľom pripravenej typovej formulárovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené tvrdenia žalobcu a na skutočnosť, že podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle §5a zákona o ochrane spotrebiteľa je aj to, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a mal možnosť ju odmietnuť do doby, než podrobným dokazovaním vo veci samej bude ustálené, či tieto zákonné podmienky skutočne boli splnené alebo či splnené ako tvrdí žalobca neboli je podľa názoru súdu potrebné neodkladným opatrením zamedziť prípadným nezákonným či nedôvodným zrážkam zo mzdy žalobcu. 18. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom. 19. Ako už bolo povedané, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže to sa v zásade vykonáva až na pojednávaní (§ 188 ods.1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V danom prípade žalobca tvrdí, že vykonávané zrážky zo mzdy dostali ho do nepriaznivej finančnej situácie. Žalobca pritom žalobou urobil spornou nielen samotnú platnosť dohody o zrážkach zo mzdy ale aj výšku svojho záväzku, ktorú spochybnil zásadným spôsobom, keď tvrdí a konkrétnymi argumentmi podporuje názor, že jemu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, resp. že zmluva je celá neplatná, čo by malo zásadný vplyv na výšku jeho záväzku a tiež na výšku zrážok zo mzdy, ktoré i v prípade, že by dohoda o zrážkach bola platná mohli byť potom vykonávané z jeho mzdy iba v podstatne menšom rozsahu. Keďže posúdenie všetkých zákonných predpokladov pre platnosť tohto právneho úkonu nielen z pohľadu všeobecných náležitostí právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, ale aj z pohľadu §5a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré bude súd ako bolo vyššie uvedené povinný uskutočniť vo veci samej vyžaduje taký časový priestor a dokazovanie, ktoré nemožno vykonať v konaní o neodkladnom opatrení, jeho nariadenie je nevyhnutým predpokladom na to, aby bolo možné tento prieskum uskutočniť skôr, kým sa stane v podstate bezpredmetným.
20. V súdenej veci potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že zamestnávateľ žalobcu bol zo strany žalovaného v 2./ rade listom zo dňa 12.5.2017 vyzvaný k zrážkam zo mzdy. Táto výzva sa pritom týkala takej výšky dlhu, ktorú stanovil jednostranne žalovaný v 2./ rade, ktorá nebola nikým preskúmaná a ktorá má byť tvorená aj nárokmi, ktoré žalobca tvrdeniami o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru spochybňuje. Veriteľovi tak nič nebráni, aby sa domohol plnení, ktoré žiada, avšak potom môže vzniknúť stav, ktorý by sa ťažko naprával a vyvolával by potrebu ďalších súdnych konaní. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a efektívna úprava pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli závažnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy vo vzťahu k podanej žalobe vo veci samej. V súdenej veci podľa názoru súdu toto všetko splnené je.
21. Z vyššie uvedených dôvodov v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému v 2./ rade povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené bolo nevyhnutné pre naplnenie zmyslu a reálnych účinkov neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaným v 2./ rade už boli vo vzťahu k zamestnávateľovi urobené kroky k realizácii zrážok zo mzdy a ten sám od nich upustiť nemôže. Uloženie tejto povinnosti zamestnávateľovi žalobcu bolo potrebné, keďže inak by žalovaný v 2./ rade mohol, ale aj nemusel dobrovoľne uskutočniť potrebné právne úkony vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobcu. Nakoľko boli žalobcom osvedčené skutočnosti spochybňujúce ďalšie použitie dohody o zrážkach zo mzdy, súd dospel k záveru o potrebe upraviť pomery strán sporu, pričom možnosti nariadenia neodkladného opatrenia sú v ust. § 325 CSP uvedené len demonštratívne, a s poukazom na to, že predmet konania pri výkone zrážok zo mzdy sa týka aj práv a povinností tretej osoby - zamestnávateľa žalobcu, a bez zastavenia realizácie už uplatnených zrážok z jeho strany by neodkladné opatrenie nemalo význam, za účelom dovŕšenia zmyslu potrebnej bezodkladnej úpravy pomerov žalobcu súd vyhovel jeho návrhu aj v časti týkajúcej sa jeho zamestnávateľa a (ako súčasť úpravy pomerov žalobcu) postupom podľa čl. 4 CSP s poukazom na ust. § 76 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa poukazovania zrážok zo mzdy žalobcu na podklade napadnutej dohody. Súdna prax prijatá ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974). Na podporu svojich záverov o nutnosti nariadiť neodkladné opatrenie v danom prípade súd do pozornosti žalovaného v 2./ rade dáva obdobné súdne spory kde stranou bol žalovaný v 2./ rade a kde súdmi za obdobných okolností bolo rovnako pristúpené k bezodkladnej úprave pomerov nariadeným neodkladným opatrením, viď napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.2Co/64/2019, či uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.17Co/281/2018.
22. Každý účastník (strana) konania si musí byť vedomý, že jeho pomery môže dočasne upraviť inštitút neodkladného opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončeného konania. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľne procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR č. 57/2000 zo dňa 7.6.2000, č. judikátu 57). Uvedené podľa názoru súdu rovnako platí pre nový inštitút neodkladného opatrenia.
23. Súd tu pripomína, že nariadením neodkladného opatrenia neosvedčuje dôvodnosť podanej žaloby ani neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, realizuje len nevyhnutnú bezodkladnú úpravu pomerov v situácii hroziaceho nebezpečenstva bezprostrednej ujmy žalobcu majúc za to, že je osvedčená dostatočná miera dôvodnosti uplatneného nároku potrebná pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
24. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby ten kto ho navrhuje jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Žalobca podľa názoru súdu túto podmienku splnil, keď spochybnil nevyhnutnosť a rozsah začatých zrážok zo mzdy, ako aj skutočnosť, či na ich začatie je spôsobilý podklad. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
25. Ako žalovaného v 1./ rade žalobca v žalobe označil obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO:35 787 783, napriek tomu, že súčasne v žalobe sám uviedol, že táto zanikla výmazom z obchodného registra.
26. Vzhľadom na uvedené súd, plniac povinnosť vyplývajúcu mu z ust.§ 161 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku pristúpil k skúmaniu, či sú vo vzťahu k tomuto žalovanému splnené procesné podmienky za ktorých môže konať a rozhodnúť, pričom zistil, že tieto splnené nie sú a konanie proti žalovanému v 1./ rade je potrebné zastaviť.
27. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka číslo 2435/B súd zistil, že s účinnosťou ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO:35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, pričom spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
28. Podľa § 161 ods.1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
29. Podľa § 161 ods.2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
30. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
31. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
32. Podľa § 68 ods.1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Subjekt, ktorého žalobca v žalobe označil ako žalovaného v 1./ rade ešte dňa 30.6.2016, teda pred začatím konania doručením žaloby súdu (§ 156 CSP) výmazom z obchodného registra zanikol, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj procesnú subjektivitu. Jedná sa o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Situáciu, ak k strate procesnej subjektivity právnickej osoby došlo ešte pred začatím konania, upravuje § 62 CSP, pričom v takýchto prípadoch súd konanie zastaví. Na základe uvedeného nie sú splnené procesné podmienky za ktorých súd môže konať a rozhodnúť vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade a preto súdu neostávalo nič iné, než konanie proti nemu bez ďalšieho zastaviť.
34. Čo sa týka výroku o trovách konania, Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie podobné § 145 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 v zmysle ktorého sa v uznesení o nariadení predbežného opatrenia o náhrade trov konania nerozhodovalo. Preto v zmysle Civilného sporového poriadku je potrebné aj pri nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, avšak len v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods.1 CSP).
35. Tu rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2./ rade nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, bude sa konať ďalej vo veci samej, preto v súlade s ust.§ 262 ods.1 CSP súd v ňom o nároku na náhradu trov konania medzi nimi nerozhodoval. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
36. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade je to rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Preto súd o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Zastavenie konania proti žalovanému v 1./ rade procesne zavinil žalobca, nárok na náhradu trov konania mu preto priznať nemožno. Nemožno ho však priznať ani žalovanému v 1./ rade keďže ten nemá procesnú subjektivitu. Preto súd v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať, ale o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania im nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.