Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-188-2019.pdf
PDF · 104.06 KB
Case nature
Subarea
9Co/188/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: H.. H.. C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F.A., X.. F. X, s adresou pre doručovanie v F., V. XX, zastúpenej KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Fibichova 11 proti žalovanému: A.. K. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v F., X.. F. X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 16.5.2019 č.k. 29C/28/2019-86 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti, a to do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí v bytovom dome na ul. X.. F. X Y. F.A. so súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX, XXXX C. XXXX v kat. úz. E., obec F. - X. E., okres F. A., evidovanom na LV č. XXXX.
2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 5.5.2019 krátko po polnoci ju žalovaný fyzicky napadol, spôsobil jej odreniny a škrabance na tvári a pohmoždenie mäkkých častí tváre. V súvislosti s týmto napadnutím bola hospitalizovaná 4 dni v nemocnici. Dňa 5.5.2019 o 2,15 hod. žalobkyňa podala na príslušnom OOPZ Nad Jazerom ústne oznámenie o fyzickom napadnutí zo strany žalovaného. Vo večerných hodinách dňa 5.5.2019 sa jej zdravotný stav zhoršil až natoľko, že toho istého dňa bola vyšetrená a ošetrená na Klinike úrazovej chirurgie UNLP v Košiciach a následne bola ošetrená ešte dňa 6.5. a 7.5.2019. Dňom 7.5.2019 bola hospitalizovaná na IV. internej klinike UNLP z dôvodu predkolapsového stavu a krvácania z nosa po napadnutí. Hospitalizácia trvala do 10.5.2019. Dňa 14.5.2019 bola vyšetrovaná na druhej psychiatrickej klinike. S ohľadom na takto popísaný skutkový stav a predložené lekárske správy žalobkyňa má za to, že v dôsledku fyzického útoku zo strany žalovaného, následkom čoho bola hospitalizovaná 4 dni v nemocnici a ďalšej obavy z útokov zo strany žalovaného má obavy o svoj život, zdravie a strach pred ďalšími útokmi bývalého manžela. Preto sa z predmetného bytu na X.. F. Č.. X odsťahovala. Dňa 13.5.2019 podala aj žiadosť na OOPZ Nad Jazerom o vykázanie bývalého manžela z bytu a o uloženie zákazu vstupu do bytu. Žalobkyňa naďalej má obavy o svoj život aj zdravie, jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického aj psychického násilia, má strach zo žalovaného, v dôsledku jeho fyzického napadnutia. Žalovaný sa venoval bojovým umeniam, ovláda techniky hmatov a chvatov, meria 185 cm a váži 100 kg, pričom ona sama meria 160 cm a váži 54 kg. Žalobkyňa sa obáva o život a zdravie a má strach, že žalovaný zopakuje fyzický útok na ňu. Vzťahy medzi bývalými manželmi sú konfliktné, žalovaný podal viacero žalôb voči žalobkyni a vedú sa rôzne konania. Žalobkyňa má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko s ohľadom na opísaný sled udalostí je dôvodný a trvajúci nárok žalobkyne na zabezpečenie pokojného bývania v predmetnom byte bez strachu o svoje zdravie a život a bez obáv z ďalšieho správania žalovaného. Žalovaný použil násilie voči žalobkyni, čo malo za následok jej fyzické poranenie, ale aj psychickú ujmu, preto je dôvodné poskytnúť jej ochranu súdom v záujme ochrany telesnej a duševnej integrity pred možnými ďalšími útokmi zo strany žalovaného tak, aby bol minimalizovaný strach žalobkyne o život a zdravie a zabezpečené pokojné bývanie v predmetnom byte, ktorého je spoluvlastníčkou spolu so žalovaným. Potreba upraviť pomery je daná naliehavosťou situácie, v ktorej sa žalobkyňa ocitla, v ktorej vyčkávanie na ďalší prípadný fyzický útok zo strany žalovaného môže mať na žalobkyňu vážnejšie následky, ktoré by nebolo možné neskôr odvrátiť. Podľa žalobkyne reálne hrozí, že žalovaný opätovne zopakuje svoje fyzické útoky na ňu.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s písomnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, ako aj po oboznámení sa s obsahom spisu vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 25C/26/2019, z obsahu ktorého zistil, že žalovaný sa v tomto konaní v právnej pozícii žalobcu domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej dočasne vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti a po právnom posúdení veci v zmysle § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2 písm. e/, ods. 2 písm. f/, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, 2 C.s.p. uzavrel, že v danom prípade nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa uložila žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do predmetného bytu.
4. Súd prvej inštancie v danom prípade dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ a f/ C.s.p. Žalobkyňa v konaní neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosť, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu z dôvodu, že strany sporu sa vzájomne fyzicky a verbálne napádajú.
5. Zo zistenia súdu vyplynulo, že strany sporu aj po rozvode manželstva nemajú medzi sebou vzťahy dobré, čo vyplýva aj z toho, že vedú proti sebe rôzne konania. Nevedia sa dohodnúť na vyporiadaní a užívaní spoločného majetku. Dochádza medzi nimi k vzájomnému napádaniu, čo vyplynulo aj z toho, že žalovaný v pozícii žalobcu podal návrh na vylúčenie žalobkyne z užívania predmetného bytu. Návrh bol podaný na súd dňa 9.5.2019, ktorého súčasťou bolo aj trestné oznámenie žalobcu v dôsledku fyzického napadnutia zo strany žalovanej. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala dňa 15.5.2019. Žalobkyňou podané trestné oznámenie na žalovaného je v štádiu riešenia, konanie doposiaľ nebolo ukončené, žalovaný k veci nebol vypočutý. Vzájomné podávanie trestných oznámení stranami sporu neosvedčuje aj vzájomné fyzické a psychické násilie voči sebe takej intenzity, ktoré by malo za následok uloženie povinnosti žalovanému nevstupovať dočasne do bytu, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
6. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s čestným prehlásením syna strán sporu, ktoré je obsahom spisu vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 25C/26/2019 a ktorý týmto spôsobom sa vyjadril k vyhrážkam žalobkyne súvisiaci so zabitím, resp. s ublížením na zdraví žalovanému, ku ktorým dochádza v súvislosti s vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva, z čoho tiež vyplýva, že vzťahy medzi stranami sporu sú hlboko narušené, jednak z dôvodu rozpadu ich manželstva, ale tiež z dôvodu následného vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva.
7. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na zistenú skutočnosť o tom, že strany sporu okrem spomínaného bytu vlastnia ešte ďalšie dva byty na H. N. Č.. X a na D. N. Č.. XX, nie je daný žiadny dôvod na to, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi stranami sporu. Strany sporu totiž majú zabezpečenú možnosť aj iného bývania, ako v spoločnom byte, a to aj s prihliadnutím na to, že od rozvodu manželstva uplynuli už dva roky. Napriek trvajúcim rozporom a nezhodám takáto situácia stranám sporu zrejme vyhovuje, keďže sa ju nesnažia efektívne riešiť odsťahovaním do niektorého z ďalších bytov, ktoré sú v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Súd prvej inštancie mal za to, že zo vzájomného podávania návrhov na uloženie povinnosti dočasne nevstupovať do bytu je zrejmé, že ich jediným účelom je vylúčiť druhého z bývalých manželov z užívania predmetného bytu, pričom situáciu vedia rýchlo a efektívne vyriešiť odsťahovaním sa do niektorej z iných nehnuteľností, ktorej sú vlastníkmi a ktorá patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva.
8. Na základe týchto úvah súd vyhodnotil návrh žalobkyne ako nedôvodný návrh zamietol.
9. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v konaní nemala úspech a úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli. Preto rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie alebo uznesenie zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že jeho závery o nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia sú nesprávne. Súdom zistený skutkový stav neposkytuje záruky riadneho zisteného skutkového stavu, nakoľko nevzal do úvahy listinné dôkazy predložené žalobkyňou a tieto nevyhodnotil. Práve naopak vyhodnotil listinné dôkazy, ktoré predložil žalovaný v inom súdnom konaní bez toho, že by išlo o dôkazy relevantného charakteru, objektívne schopné preukázať v nich uvedené tvrdenia. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie dostatočne neodôvodnil, nakoľko v ňom absentuje hodnotenie dôkazov predložených žalobkyňou. Žalobkyňa rozporuje, že by napadla žalovaného a akékoľvek tvrdenia žalovaného o tom, že ho napadla sú nepravdivé. Za účelovú je potrebné považovať fotografiu vykazujúcu škrabanec ľavej ruky zo strany žalovaného a tiež lekársku správu ako dôsledok napadnutia zo strany bývalej manželky. Súd zrejme opomenul skutočnosť, že bola to práve žalobkyňa, ktorá bola hospitalizovaná v nemocnici v rozsahu 4 dní z dôvodu napadnutia žalovaným pre nekontrolovateľné krvácanie z nosa a predkolapsové stavy. Žalobkyňa je naviac liečená ambulantne v psychiatrickej ambulancii pre zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu. Žalobkyňa popiera, že by sa mala údajne vyhrážať žalovanému tak, ako uviedol ich syn v čestnom vyhlásení zo dňa 28.6.2017. Skutočnosť, že strany sporu vzájomne podali trestné oznámenie nemôže bez ďalšieho zakladať záver o nedôvodnosti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ako nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Z dôvodu fyzického útoku zo strany bývalého manželku na osobu žalobkyne bola táto pre obavy o svoje zdravie a život nútená dočasne nájsť útočisko u svojho brata, u ktorého 10.5.2019 doposiaľ prespáva. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevyporiadal. Je pravdou, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi ďalších nehnuteľností, avšak žalobkyni nie je zrejmé, ako a na základe akých dôkazov dospel súd k záveru, že strany sporu majú možnosť zabezpečiť si bývanie inak, že žalobkyni takáto situácia vyhovuje a nesnaží sa ju riešiť efektívne odsťahovaním sa z bytu. Uvedené závery sú nesprávne a ničím nepodložené. Žalobkyňa bola nútená nájsť útočisko u svojho brata po prepustení z nemocnice z dôvodu obavy a strachu pred žalovaným. Okolnosť, že strany sporu dva roky po rozvode bývajú v spoločnom byte neodôvodňuje a nemôže odôvodňovať záver pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa nemá možnosť bývania v inom spoločnom byte, nakoľko žalovaný si uzurpuje právo rozhodovať o užívaní týchto bytov, žalobkyňa ani od jedného z nich nemá kľúče, má znemožnený prístup do týchto bytov a navyše tieto sú v užívaní tretích osôb. V byte na H. ulici bývajú synovia žalobkyne a žalovaného a byt na D. ulici je prenajatý a užívaný nájomcami. Žalovaný sa žalobkyni vyhrážal počas fyzického napadnutia, že „buď skončíš v base alebo ťa vyjebem z balkóna“.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
16. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle cit. ust. § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je potrebné, aby bolo zo strany navrhovateľa osvedčené dôvodné podozrenie z násilia, prípadne ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity. O osvedčení dôvodného podozrenia z násilia alebo ohrozenia telesnej či duševnej integrity svedčia ponúknuté dôkazné prostriedky, ktorými súd zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce).
21. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňou predložené listinné dôkazy síce svedčia o tom, že utrpela ňou popísané poranenia mäkkých častí tváre, avšak dostatočne neosvedčujú naplnenie hypotézy uvedenej v ust. § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p., t.j. že žalovaný je vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia a súčasne, že ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu.
22. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že dňa 5.5.2019 krátko po polnoci ju žalovaný mal fyzicky napadnúť, o ktorej skutočnosti urobila aj trestné oznámenie a o ktorej skutočnosti svedčia lekárske správy ňou predložené, ako aj následná hospitalizácia. Práve popis skutkových okolností z tohto dňa, podľa žalobkyne odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
23. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 25C/26/2019 a zistil, že v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa žalovaný v pozícii žalobcu domáha voči žalobkyni v pozícii žalovanej nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by jej súd zakázal dočasne vstupovať do nehnuteľnosti - bytu, ktorý je predmetom aj prejednávanej veci. Žalovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobkyňa sa mu v čase rozvodu začala vyhrážať zabitím a iným ublížením, čoho svedkom bol aj spoločný syn K., ktorý sám požiadal otca, aby sa zamykal. Žalobkyňa sa mu vyhrážala tým, že ho dostane z bytu, že ho o všetko oberie. Začala podnikať aj rôzne kroky a opatrenia - predstieranie pôžičiek za účelom zaťaženia bytu exekúciou tak, aby žalobca stratil o byt záujem a získala výhodnejšie postavenie pri vyporiadaní BSM. Nakoľko žalobkyňa zistila, že sa bráni, podal návrh na zastavenie exekúcie a žalobu o neplatnosť zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa ho začala psychicky terorizovať. Varí v nočných hodinách, schválne robí hluk pri narábaní s riadmi, aby nemohol spať. Žalobkyňa zvykne nechávať zapnutý sporák pri varení bez dozoru, pričom neraz sa stalo, že vedome šla spať a nechala variť jedlo na sporáku. Od známych sa dozvedel, že rozpráva o tom, ako mu znepríjemní život, ako ho dostane z bytu a urobí ho bezdomovcom. V noci zo soboty 4.5.2019 na nedeľu 5.5.2019 sa zobudil na hlasné zvuky v byte, ktorých pôvodcom bola žalobkyňa, ktorá v nočných hodinách nosila z balkóna do bytu kvetináče s paradajkami, ktoré pohnojila nepríjemne zapáchajúcim hnojivom. Požiadal ju, aby s tým prestala, nakoľko je alergický na hnojivá. Žalobkyňa na jeho žiadosť reagovala tak, že mu odpovedala, že si bude robiť, čo chce. Uvedenú situáciu sa snažil riešiť cestou polície, avšak privolaná hliadka uviedla, že nie je v jej kompetencii riešiť danú situáciu. Žalovaný sa pokúsil vyniesť kvetináč s paradajkami na balkón, kedy pri tomto pokuse žalobkyňa sa rozzúrila, sotila do neho a on stratil rovnováhu. Po páde žalovaného ho žalobkyňa fyzicky napadla a udierala ho do hornej časti tela. On sa začal brániť a rukami žalobkyňu odtlačil. Počas útoku žalobkyňa na neho kričala, že zdochne ako pes, ani vlastné deti mu neprídu na pohreb a mnoho ďalších vulgárnych nadávok, pričom ho pri útoku poškriabala a poranila mu ľavú ruku. Kričala na neho, že ak tie paradajky odnesie na balkón, vysype mu ich aj s hnojivom do postele. S ohľadom na násilnícku povahu žalobkyne v obave o svoje zdravie a život odišiel do spálne, kde sa zamkol a šiel spať. Následne na príslušnom OOPZ vykonal oznámenie o vyhrážaní sa zabitím zo strany žalobkyne. Z dôvodu sústavných vyhrážok zo strany žalobkyne smrťou a eskaláciu agresívneho správania navrhol, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.
24. Obsahom spisu je aj kópia zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 5.5.2019, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaný na príslušnom OOPZ Košice nad Jazerom urobil oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Obsahom zápisnice je popísanie skutku, ku ktorému malo dôjsť okolo polnoci dňa 4.5.2019, kedy došlo k incidentu medzi stranami sporu.
25. O návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.5.2019 tak, že návrh zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplynulo, že návrh bol zamietnutý, nakoľko súd prvej inštancie nemal za osvedčenú dôvodnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu, keď žalobca neosvedčil potrebu vylúčiť žalovanú z užívania bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. O odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté.
26. Správne súd prvej inštancie pri zistení skutkového stavu vychádzal z dôkazov predložených žalobkyňou, ale aj z dôkazov, ktoré sú obsahom spisu vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 25C/26/2019. Niet pochýb o tom, že ide o veci, ktoré skutkovo spolu súvisia. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobkyne, že dôkazy, ktoré sú súčasťou súvisiaceho spisu, by neboli relevantné pre posúdenie skutkového stavu, keďže sa týkajú rovnakých skutkových okolností, na ktoré poukazuje žalobkyňa a ktorými odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v prejednávanej veci.
27. Žalobkyňa dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia opiera o incident, ku ktorému malo dôjsť okolo polnoci dňa 4.5.2019, kedy ju mal žalovaný fyzicky napadnúť, spôsobiť jej odreniny a škrabance na tvári a pohmoždenie mäkkých častí tváre. Práve popísaný skutkový dej, ku ktorému došlo pri tomto incidente podľa názoru žalobkyne odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko v dôsledku fyzického útoku zo strany žalovaného má žalobkyňa obavu z ďalších útokov, z čoho odvodzuje obavu o svoj život a zdravie. Tvrdí, že týmto konaním zo strany žalovaného bola narušená jej osobná integrita a toto narušenie vykazuje znaky fyzického a psychického násilia.
28. Ako vyplynulo z obsahu spisu vedeného pred Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 25C/26/2019 žalovaný nepopiera, že by spomínaného dňa 4.5.2019 po polnoci došlo k incidentu medzi stranami sporu, avšak tvrdí, že incident vyvolala žalobkyňa, ktorá sa pri pokuse vyniesť kvetináč s paradajkami na balkón rozzúrila, sotila do neho a on spadol. Po páde ho žalobkyňa fyzicky napadla a udierala do hornej časti tela, pričom pri tomto útoku mu poranila ľavú ruku.
29. Nakoľko sa popis skutkového deja v súvislosti s incidentom, ku ktorému malo dôjsť dňa 4.5.2019 popísanom stranami sporu výrazne odlišuje a ani z dôkazov predložených stranami sporu nemožno jednoznačne ustáliť, kto bol pôvodcom incidentu a akým spôsobom došlo k poraneniu žalobkyne, ale aj žalovaného, nemožno mať podľa názoru odvolacieho súdu za osvedčené tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný by mal vo vzťahu k nej byť dôvodne podozrivý z násilia, prípadne by mal ohrozovať jej telesnú alebo duševnú integritu. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňuje iným fyzickým alebo psychickým násilím, ku ktorému by malo dôjsť zo strany žalovaného a neuvádza ani žiadne také skutočnosti, ktoré by okrem spomínaného útoku mali svedčiť o tom, že by sa žalovaný mal opakovane vo vzťahu k nej dopúšťať násilného konania. Za takejto situácie sa možno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobkyňa neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
30. Za významnú v danej veci považuje odvolací súd aj tú skutočnosť, že strany sporu sú spoluvlastníkmi ďalších dvoch bytov, ktoré môžu slúžiť na účely bývania. Samotná tá skutočnosť, že žalovaný vyjadruje svoj nesúhlas s tým, že by žalobkyňa v jednom z predmetných bytov bývala, je bez právneho významu, nakoľko žalobkyňa má právnu možnosť usporiadať užívanie spomínaných bytov súdnou cestou, nakoľko tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.
32. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.
33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).