Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Saz/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Irackej republiky, bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Medveďov 244, 930 07 Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, so sídlom: Regrútska 4, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-9499-030/2023-AV zo dňa 21.11.2023 a prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9499-030/2023-AV zo dňa 21.11.2023 zrušuje.

II. Správny súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby bol žalobca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Irackej republiky, bez dokladov totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia.

III. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania.

1. Napadnutým rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-9499-030/2023-AV zo dňa 21.11.2023 žalovaný zaistil žalobcu podľa o pobyte cudzincov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“) a podľa zákona stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najviac do 21.01.2024.

2. Rozhodnutie o zaistení žalovaný odôvodnil tým, že žalobca bol dňa 21. septembra 2023 zadržaný hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava, ktorá zastavila motorové vozidlo Opel Vivaro na hraničnom prechode Čunovo - Rajka. Hliadka vyzvala osoby vo vozidle v zmysle o Policajnom zbore, aby predložili svoje doklady totožnosti a preukázali svoju totožnosť, čomu nevyhoveli a nepredložili žiadne doklady. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru.

3. Dňa 21.09.2023 bol žalobca, rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9499-013/2023-AV zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.

4. Nakoľko žalobca uviedol dňa 21.09.2023 pred správnym orgánom na Mobilnej jednotke Policajného zboru v Bratislave nepravdivé údaje, a to o jeho štátnej príslušnosti, ktoré majú zásadný vplyv na konanie vo veci zaistenia, nariadil žalovaný obnovu konania z dôvodov podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona o správnom konaní, výsledkom ktorého je predmetné žalobou napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie č. PPZ-HCP-BAS-9499-028/2023-AV zo dňa 21.11.2023 o administratívnom vyhostení, pričom v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Žalobca naplnil dôvod pre rozhodnutie o administratívnom vyhostení a to podľa § 82 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov za neoprávnený pobyt. Správny orgán v predmetnom rozhodnutí o administratívnom vyhostení vylúčil odkladný účinok, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo vykonateľným a to dňa 21.11.2023. Žalobca bol administratívne vyhostený, zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 3 rokov.

5. Dňa 21.11.2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania v zmysle § 22 ods. 1 správneho poriadku vedená pod číslom PPZ-HCP-BAS-9499-029/2023-A v ktorej sa žalobca vyjadril k jeho príchodu na územie Slovenskej republiky ako aj dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru, dôvodu jeho odchodu z Iraku – zlej bezpečnostnej a ekonomickej situácii, cieľu jeho cesty – Nemecka, spôsobe jeho cesty na Slovensko, uviedol, že mu v krajine pôvodu nehrozí smrť, má so sebou nejakú finančnú hotovosť a že nežiada o udelenie azylu na Slovensku.

6. Žalovaný videl v žalobcovom prípade riziko úteku a to z dôvodu, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky a členských štátoch oprávnený pobyt, nakoľko sa tu žalobca zdržiava síce s platným cestovným dokladom avšak bez udeleného akékoľvek víza a zároveň nemá udelený pobyt na území Slovenskej republiky a ani na území iného členského štátu a v rozhodnutí o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP- BA5-9499-028/2023-AV na výkon, ktorého je zaistený mu bol uložený zákaz vstupu na tri roky. Žalobca je osobou, ktorá prišla na územie Slovenskej republiky nelegálne, pričom nelegálne prekročila hranice schengenského priestoru v Maďarsku a nezrealizovaním výkonu vyhostenia inštitútom zaistenia reálne hrozí, že by bol účel administratívneho vyhostenia zmarený prípadne podstatne sťažený a v konečnom dôsledku by neprišlo k jeho výkonu a teda k neopusteniu členských štátov schengenského priestoru ako to žalobcovi ukladá vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení

7. Správny orgán neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu, že na výkon administratívneho vyhostenia sa vyžaduje vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalobcovi nebola určená lehota na vycestovanie z dôvodu, že nedisponuje platným cestovným dokladom, ktoré by ho oprávňovalo zotrvať na území schengenského priestoru a teda nie je možné v súčasnosti zistiť jeho pravú totožnosť.

8. Žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 21.01.2024. Počas uvedenej doby žalovaný uviedol, že bude zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu. V zmysle vyjadrenia Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC") sa budú po zaistení vykonávať pracovníkmi ÚPZC úkony, ktoré spočívajú v preštudovaní spisového materiálu. Nosná časť úkonov zo strany ÚPZC bude venovaná potvrdeniu a zisteniu pravej totožnosti žalobcu spolu s vystavením náhradného cestovného dokladu. Uvedené úkony je nutné realizovať za súčinnosti príslušných autorít Tureckej republiky a tieto úkony budú trvať určitý čas a nie je možné ich urýchliť nakoľko sú vykonávané autoritami iného štátu. Následne budú zabezpečovať vybavenie leteniek a samostatnú realizáciu letu do krajiny do ktorej je žalobca vyhostený.

9. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, avšak dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byt' uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia vedenej pod č. PPZ-HCP-BAS-9499-029/2023-AV uviedol, že nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu, nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, ktorá by reálne pokryla zabezpečenie jeho pobytu na území Slovenskej republiky a taktiež nedisponuje cestovným dokladom, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Taktiež existuje značné riziko úteku v prípade účastníka konania a tiež,

že nezaistením účastníka konania by prišlo k nenaplneniu rozhodnutia o administratívnom vyhostení a de facto k jeho zmareniu. Z uvedeného dôvodu žalovaný rozhodol o zaistení účastníka konania.

10. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov žalovaný uviedol, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá je zaistenie žalobcu v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Zaistenie žalobcu pre účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody osoby proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. Samotný základ pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Správny orgán považuje túto podmienku za splnenú, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedeného pod číslom PPZ-HCP- BAS-9499-028/2023-AV zo dňa 21.11.2023 vydaného Mobilnou jednotkou Policajného zboru Bratislava, v ktorom bol žalobcovi určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov. K výkonu administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenie cudzinca.

II. Žaloba

11. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2023 sa žalobca domáha bezodkladného prepustenia zo zaistenia uloženého žalobcovi rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP- BA5-9499-030/2023-AV zo dňa 21.11.2023 (ďalej aj ako „Rozhodnutie o zaistení“) a ďalej zrušenia tohto rozhodnutia.

12. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so zaistením nesúhlasí z dôvodu, že jeho zaistenie je za momentálneho skutkového stavu neúčelné. S napadnutým rozhodnutím žalovaného žalobca nesúhlasí v celom jeho rozsahu z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie.

13. Ďalej namieta, že z Iraku odišiel aj kvôli bezpečnostnej situácií. Z všeobecne dostupných informácií vyplýva, že bezpečnostná situácia v Iraku je aj naďalej na väčšine územia nestabilná. Za relatívne bezpečnú oblasť pre cestovateľov je považovaný Región irackého Kurdistanu, spravovaný miestnou Kurdskou regionálnou vládou. Zvyšok krajiny trpí pretrvávajúcimi bezpečnostnými problémami, ako sú občasné útoky islamistov z Daeš (tzv. Islamský štát), únosy, či iná násilná kriminalita. Napriek tomu, že Daeš už v Iraku neovláda žiadne významné územie, jeho spiace bunky a sympatizanti naďalej pôsobia v provinciách Anbar, Bagdad, Ninive, Salahuddin, Diyala, Kirkuk a majú na svedomí množstvo teroristických útokov. Rozsiahle oblasti krajiny, predovšetkým v centrálnej a severnej časti, kde prebiehali boje s Daeš, sú zamínované, resp. sa v nich vyskytujú nástražné výbušné systémy. Rovnako aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR neodporúča slovenským občanom cestovať do Iraku, vzhľadom súčasnú bezpečnostnú situáciu. Cesta do Iraku a prípadný pohyb po krajine sú podľa jeho varovania spojené s vysokým rizikom pre bezpečnosť a život.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. K správne žalobe sa vyjadril žalovaný ktorý považuje správnu žalobu za zmätočnú. Ďalej uvádza, že v správnej žalobe žalobca uvádza skutočnosti súvisiace so zaistením žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom predmetné rozhodnutie č. PPZ-HCP-BAS-9499-030/2023- AV nemá žiadny súvis s konaním o zaistení žiadateľa o udelenie azylu. Predmetné rozhodnutie, voči ktorému je žalobcom podaná správna žaloba, je rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne dôvody, prečo by v uvedenom prípade mala byť dĺžka doby zaistenia stanovená len všeobecne. Naopak argumentácia právneho zástupcu žalobcu je založená iba na všeobecnom konštatovaní, pričom žalobca neuviedol jediný konkrétny dôvod, ktorý by odôvodňoval všeobecné stanovenie dĺžky doby zaistenia bez dostatočného odôvodnenia. Žalovaný má za to, že účelnosť a efektívnosť, a teda reálna možnosť naplnenia účelu zaistenia stále trvá. Žalovaný má za to, že odporúčanie MZVaEZ SR, necestovať do Irackej republiky, je tak, ako je v ňom uvedené, určené pre občanov Slovenskej republiky. Mieru rizika pri cestovaní do Irackej republiky nemožno chápať všeobecne a uplatňovať ju na občanov Slovenskej republiky a občanov Irackej republiky rovnako. Treba brať do úvahy, že žalobca, ako občan Irackej republiky disponuje osobnou a miestnou znalosťou

v danej krajine, na základe čoho sa môže vyvarovať akýmkoľvek stretom s ozbrojenými zložkami, prípadne inému nebezpečenstvu, ktoré v jeho domovskej krajine môže hroziť. Je potrebné spomenúť, že pokiaľ žalobca má skutočnú obavu o svoj život v Irackej republike, mohol požiadať o jednu z foriem medzinárodnej ochrany už v prvej bezpečnej krajine. Žalobcovi bola daná možnosť v zápisnici o podaní vyjadrenia podľa o správnom konaní, č. PPZ-HCP-BAS-9499-029/2023- AV pred vydaním rozhodnutia o zaistení, aby sa vyjadril k prekážkam vyhostenia do Irackej republiky. V uvedených zápisniciach žalobca uviedol, že v domovskej krajine je ťažká situácia a nechce sa tam vrátiť. Ďalej uviedol, že mu tam nehrozí trest smrti, resp. neľudské zaobchádzanie. Bola mu daná možnosť, či chce požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, čo v zápisnici odmietol.

IV. Relevantné právne predpisy

15. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,

16. Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

17. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.

18. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

19. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

20. Podľa o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V. Skutkové a právne závery súdu

21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (, , ) na prejednanie a rozhodnutie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

22. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní nariadenom na deň 29.12.2023 ( ) v neprítomnosti žalovaného, žalobcu a jeho zástupcu podľa , ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju neúčasť riadne ospravedlnili.

23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného o zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,

24. Žalobca sa v konaní domáha bezodkladného prepustenia zo zaistenia uloženého mu rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA5-9499-030/2023-AV zo dňa 21.11.2023 a zrušenia tohto rozhodnutia. Jednou z námietok žalobcu v konaní je, že zaistenie je za momentálneho skutkového stavu neúčelné.

25. Po preštudovaní si priloženého administratívneho spisu žalovaného, súd konštatuje, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť a to v plnom rozsahu. Žalobca bol zadržaný hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava dňa 21.09.2023, pričom ešte v ten deň bol zároveň žalovaným zaistený rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA5-9499-013/2023-AV, rovnako ako v prejednávanom prípade na účely výkonu administratívneho vyhostenia. Po rozhodnutí o obnove konania z 21.11.2023 bol žalobca opätovne zaistený a to rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-9499-030/2023-AV zo dňa 21.11.2023. Teda žalobca je žalovaným postihnutý na osobnej slobode nepretržite od 21.09.2023, keď bolo prvý raz v jeho prípade rozhodnuté o zaistení.

26. V nadväznosti na uvedené a vzhľadom na predložený obsah administratívneho spisu súd konštatuje, že žalovaný od žalobou napadnutého rozhodnutia o zaistení žalobcu zo dňa 21.11.2023, do predloženia prejednávanej správnej žaloby súdu dňa 18.12.2023 nevykonal vo veci ani jeden jediný úkon za účelom výkonu administratívneho vyhostenia v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Pričom v rozhodnutí o zaistení žalobcu, to bol práve dôvod § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, ktorý žalovaný uviedol ako dôvod pre ktorý žalobcu zaisťuje - postihuje ho na osobnej slobode. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 30.3.2016, podľa ktorého: „Zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia dokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte cudzincov ale predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.“

27. Pokiaľ teda bol žalobca zaistený predmetným rozhodnutím dňa 21.11.2023 a do dnešného dňa 29.12.2023 (podľa pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia) nie je možné u žalovaného vzhliadnuť vykonanie žiadneho úkonu, ktorý by smeroval k výkonu administratívneho vyhostenia (dôvod zaistenia žalobcu), je možné uzavrieť, že zaistenie žalobcu je neúčelné. Podľa , je žalovaný povinný skúmať po celý čas trvania zaistenia či trvá aj jeho účel, v danom prípade v zmysle rozhodnutia o vyhostení žalobcu, má byť účelom výkon vyhostenia žalobcu do Irackej republiky. Avšak z priloženého administratívneho spisu nevyplývajú žiadne úkony, ktoré by preukazovali, že žalovaný za doterajšiu dobu zaistenia je aktívny a zabezpečuje výkon administratívneho vyhostenia, pričom v zaistení na základe žalobou napadnutého rozhodnutia je žalobca už vyše mesiaca a celkovo v zaistení spolu s rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-9499-013/2023-AV zo dňa 21.09.2023 vyše 3 mesiacov. Čo je podľa súdu už viac než dostatočne dlhá doba na to, aby žalovaný vykonal aspoň niektoré úkony smerujúce k výkonu vyhostenia (napr. skúmal, či už podmienky vyhostiteľnosti žalobcu do krajiny pôvodu, alebo žeby vykonával kroky smerujúce k materiálno technickému zabezpečeniu jeho vyhostiteľnosti). V administratívnom spise sa však nenachádzajú žiadne listiny preukazujúce, či už dopyty žalovaného do krajiny pôvodu, ohľadne prijatia žalobcu alebo preukazujúce zabezpečovanie cestovných dokladov pre žalobcu. Inými slovami, žalovaný obmedzil osobnú slobodu žalobcu síce na podklade formálne existujúceho rozhodnutia o jeho vyhostení, avšak po celú doterajšiu dobu tohto obmedzenia jeho osobnej slobody, sa žalovaný vôbec nezaoberal či je toto zaistenie účelným a teda vykonateľným a teda potrebným. A to napriek tomu, že žalovaný v predmetnom rozhodnutí o zaistení na strane 4 v predposlednom odseku uvádza, (síce veľmi všeobecne) ktoré úkony bude vykonávať za účelom vykonania administratívneho vyhostenia ale následne nie je žiaden úkon realizovaný. Zároveň žalovaný v rozhodnutí uvádza, že „Uvedené úkony je nutné realizovať za súčinnosti príslušných autorít Tureckej republiky...“ pričom žalobca má byť vyhostený do Irackej republiky a nie do Tureckej republiky.

28. Teda administratívny spis žalovaného neobsahuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu, keďže dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení a ani vyjadrenie žalovaného k žalobe neobsahuje žiadne nové informácie o aktivite žalovaného a ďalších zainteresovaných orgánov (napr. vyjadrenie orgánov domovskej krajiny žalobcu) po vydaní rozhodnutia o zaistení. V rozhodnutí žalovaného je síce obsiahnutá identifikácia

úkonov, ktoré je v prípade zaisteného potrebné vykonať avšak z obsahu administratívneho spisu nebola preukázaná realizácia ani len jedného z nich. V konaní súd posudzuje správnu žalobu v čase, keď je žalobca v zaistení už viac ako jeden mesiac (z pôvodne stanovených dvoch mesiacov zaistenia), teda vyše polovice času stanovenej dĺžky zaistenia. V takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení, je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu. V aktuálnom konaní zistená pasivita žalovaného preto viedla správny súd k záveru o tom, že ďalšie zotrvanie žalobcu v zaistení by nebolo legitímne zdôvodnené a vykazovalo by znaky samoúčelnosti, pričom samotné rozhodnutie žalovaného o zaistení nemá oporu v administratívnom spise.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko je napadnuté rozhodnutie žalovaného o zaistení žalobcu nezákonné, správny súd ho podľa v spojení s postupom podľa zrušuje a zároveň nariaďuje žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s s poukazom na výsledok konania a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave ( ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [ ]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.