Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/62/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: T.. R. K., nar. XX. XX. XXXX, N. Y. XXXX, XXX XX Komárno, zastúpený: Advokátska kancelária AK Hrabovská s. r. o., Jakubovo nám. 9, 811 09 Bratislava, IČO: 47 251 476, proti žalovanému: T. T., nar. XX. XX. XXXX, W. 6, XXX XX Bratislava, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalovaného proti III. výroku rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -164 zo dňa 26. 02. 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. -164 zo dňa 26. 02. 2019 v časti III. výroku potvrdzuje.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Drevona Bratislava a. s., IČO: 35 792 400 so sídlom Výhonská 1, 831 10 Bratislava a T.. R. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. Y. XXXX, XXX XX Komárno zo dňa 22. 07. 2005 zapísané pod V-XXXX/XX v časti C: ťarchy na liste vlastníctva č. XXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálnym odborom, pre okres Komárno, obec Komárno, katastrálne územie Komárno, pre nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu v podiele 1/1, a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX, umiestnený na parcele reg. „C“, postavený na parcele č. XXXX; pozemok s parcelným číslom XXXX/X, vedený ako parcela reg. „C“ o výmere 161 m2, druh pozemku: záhrada; pozemok s parcelným číslom XXXX, vedený ako parcela reg. „C“ o výmere 303 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok s parcelným číslom XXXX, vedený ako parcela reg. „C“ o výmere 264 m2, druh pozemku: záhrada, neexistuje (I. výrok), konanie voči žalovanému v 2. rade DREVONA BRATISLAVA, a. s., Výhonská 1, Bratislava, IČO: 35 792 400, zastavil (II. výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému v 1. rade T. T., nar. XX. XX. XXXX, W. 6, XXX XX Bratislava, nárok na náhradu trov konania v plnej výške (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , , , a v časti trov konania s poukazom na , a (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný, čo odôvodnil tým, že záložné právo predstavuje vecné právo k cudzej veci zabezpečujúce pohľadávku a jej príslušenstvo, ktoré v sebe spája inštitúty vecných a záväzkových práv. Legálna definícia záložného práva je obsiahnutá v , kde zákonodarca vymedzuje jeho účel a zároveň určuje oprávnenie veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo záloh, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Základnými pojmovými znakmi záložného práva sú: nevyhnutnosť existencie hlavného obligačného vzťahu (pohľadávky); existencia spôsobilého zálohu, ktorým disponuje záložca; absolútny vecnoprávny charakter záložného práva; akcesorická povaha záložného práva; prípadný regresný nárok záložcu voči obligačnému dlžníkovi, ak záložný veriteľ pristúpi k výkonu záložného práva. To platí len v prípade, ak obligačný dlžník a záložca, ktorý poskytuje záloh, nie sú totožné osoby. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal existenciu hlavného záväzku, ktorý mal zabezpečiť záložné právo žalobcu. Uviedol, že zo záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako záložcom a spoločnosťou DREVONA BRATISLAVA a. s. zo dňa 22. 07. 2005 vyplýva zabezpečenie pohľadávky spoločnosti DREVONA BRATISLAVA a. s. ako záložného veriteľa vo výške 82 984,80 eura na základe zmluvy na predaj tovaru (hlavný zabezpečovaný záväzok) medzi spoločnosťou GAZELA SLOVENSKO, spol. s r. o., so sídlom Jazerná 8/4,945 01 Komárno a spoločnosťou DREVONA BRATISLAVA a. s., ktorý tovar sa predával v obchode nábytku, ktorý prevádzkovala obchodná spoločnosť GAZELA SLOVENSKO, spol. s r. o. Teda hlavný záväzok vznikol medzi spoločnosťami DREVONA BRATISLAVA a. s. ako veriteľom a GAZELA SLOVENSKO, spol. s r. o., ako dlžníkom na zaplatenie 82 984,80 eura. Predmetný hlavný záväzok zo strany veriteľa nebol prevedený (postúpený) do doby zániku veriteľa na žiadnu inú osobu. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany predložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 03. 12. 2012, ale predmetné postúpenie pohľadávky sa týka postúpenia oprávnení zo záložnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou DREVONA BRATISLAVA a. s. O tomto závere svedčí obsah uzatvorenej zmluvy o postúpení, kde strany jasne špecifikovali žalobcu ako záložcu a aj výšku zabezpečenej pohľadávky 33 193,92 eura. O hlavnom záväzku, ktorý mal zabezpečiť záložné právo, a to medzi DREVONA BRATISLAVA a. s. a GAZELA SLOVENSKO, spol. s r. o., zmluvné strany ani nemienili. Súd prvej inštancie poznamenal, že ide o dva právne úkony, a to hlavný záväzok medzi GAZELA SLOVENSKO, spol. s r. o, ako povinnou osobou a DREVONA BRATISLAVA a. s., ako oprávnenou osobou vyplývajúce z uzatvorenej kúpnej zmluvy vo výške 82 984,80 eura a zabezpečovacím záväzkom, záložnou zmluvou medzi žalobcom a DREVONA BRATISLAVA a. s. na zabezpečenie dlhu GAZELA SLOVENSKO, spol. s r. o., do výšky pohľadávky 33 193,92 eura. Nakoľko žalovaný v 2. rade bol z obchodného registra vymazaný (ex offo výmaz) uznesením Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. bez právneho nástupcu, súd prvej inštancie per analogiam vychádzajúc z a mal za to, že hlavný záväzok dôsledkom zániku veriteľa zanikol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie, a to výsluch svedkov, ktorých navrhol žalobca na preukázanie zániku hlavného záväzku už nevykonal. V ďalšej časti súd prvej inštancie skúmal dôvody existencie zabezpečovacieho inštitútu záložnej zmluvy. Z údajov z katastra nehnuteľností zistil, že oprávneným zo záložnej zmluvy je žalovaný v 1. rade. Uviedol, že je pravdou, že došlo k odstúpeniu dohodou uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a DREVONA BRATISLAVA a. s. zast. štatutárnymi zástupcami dňa 18. 07. 2016, avšak Okresný súd Bratislava I vykonal výmaz časti predstavenstva uznesením zo dňa 10. 06. 2017, sp. zn. , t. j. v čase uzatvorenia dohody DREVONA BRATISLAVA a. s už nemal štatutárnych zástupcov, ktorí by mohli konať za spoločnosť. V neposlednom rade súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalovaný v 1. rade po uzatvorení dohody o odstúpení (18. 07. 2016) oznámil dňa 05. 09. 2016 Okresnému úradu Komárno, katastrálnemu odboru, začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na predmetné nehnuteľnosti a dňa 10. 07. 2017 splnomocnil dražobnú spoločnosť Dražobná spoločnosť a. s. na vykonanie dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam tvoriacich predmet sporu vo vlastníctve žalobcu na základe záložného práva zapísaného pod V - XXXX/XX. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že právny úkon dohody o odstúpení uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a DREVONA BRATISLAVA a. s. zast. štatutárnymi zástupcami dňa 18. 07. 2016, je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že právny úkon nebol vykonaný slobodne a vážne ( ), nakoľko v opačnom prípade by žalovaný v 1. rade nevykonal tie právne úkony, ktoré oprávňujú iba záložného veriteľa. K ďalšej námietke žalovaného v 1. rade spočívajúcej v tom, aby ho súd prvej inštancie vynechal ako účastníka a nahradil ho J.. Q. T., E.., nakoľko nie je majiteľom pohľadávky, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v 1. rade k vyššie uvedenému tvrdeniu žiadny dôkaz nepredložil. Ak by malo dôjsť k zmene oprávneného zo záložného práva, túto skutočnosť by musel oznámiť príslušnému katastru nehnuteľností. Naproti tomu z verejného registra katastra nehnuteľností vyplývajú práve opačné skutočnosti, t. j., že oprávneným zo záložnej zmluvy je práve žalovaný v 1. rade. Súd prvej inštancie pri skúmaní naliehavého právneho záujmu ( ) dospel k záveru, že v danom prípade žalobca preukázal naliehavý právny záujem. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má pre žalobcu zmysel. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. V predmetnom prípade žalobcovo neisté postavenie bez súdneho rozhodnutia by naďalej zotrvávalo, nakoľko žalovaný v 1. rade podal návrh na dobrovoľnú dražbu predmetu záložnej zmluvy. Nakoľko hlavný záväzok (zaplatenie kúpnej ceny) dôsledkom zániku oprávneného bez právneho nástupcu zanikol, zanikol aj zabezpečovací záväzok (záložná zmluva), preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu proti žalovanému v 1. rade vyhovel, konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil podľa z dôvodu jeho zániku bez právneho zástupcu. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade vzhľadom na jeho plný úspech v konaní a voči žalovanému v 2. rade ich žalobcovi nepriznal, nakoľko v priebehu konania žalovaný v 2. rade zanikol bez právneho nástupcu.

4. Proti III. výroku vydaného rozsudku podal žalovaný (súdom prvej inštancie označený ako žalovaný v 1. rade) v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že s rozhodnutím v uvedenej časti nesúhlasí, nakoľko niekoľkokrát v rámci konania súdu deklaroval, že nie je nositeľom pohľadávky a žiadal, aby ho súd z konania vynechal a nahradil J.. Q. T., E.. Žiadal preto odvolací súd, aby nanovo vyniesol rozsudok, v ktorom nebude zaviazaný uhradiť trovy konania v plnej výške.

5. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý výrok vydaného rozsudku považuje za vecne správny, a keďže súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadou úspechu, ktorá znamená, že strane, ktorá mala vo veci plný úspech, prizná náhradu trov konania voči neúspešnej strane v rozsahu 100 %, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdil alebo odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania podaného žalovaným ( , ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobcovi ako procesne úspešnej sporovej strane priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania v súlade s a . Na zdôraznenie správnosti vydaného rozsudku v napadnutej časti III. výroku odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o náhrade trov sa v sporových konaniach uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci skúma súd vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Strana, ktorá v súdnom spore uspela, má nárok na náhradu trov konania. Ide o zásadu zodpovednosti za výsledok alebo o zásadu úspechu ako základný princíp určujúci, ktorá strana sporu v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené, a ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Z obsahu súdneho spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný bol v konaní o určenie neexistencie záložného práva neúspešný, nakoľko súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď určil, že označené záložné právo neexistuje, čo na strane žalobcu predstavuje plný úspech v konaní.

12. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti III. výroku podľa , ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).