Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-133-2018.pdf
PDF · 102.11 KB
Case nature
Subarea
18CoE/133/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Borisa Tótha a členov senátu: JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova č. 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti povinným: 1.) MANAG, s.r.o., so sídlom Domkárska č. 13, 821 05 Bratislava, IČO: 35 839 601, 2.) D.. F. C., Z.. XX.XX.XXXX, B. Č. Č.. XXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, zastúpenému: JUDr. Peter Dráč, advokát, so sídlom kancelárie Račianska č. 96, 831 02 Bratislava, IČO: 30 849 608, 3.) F.. M. C., Z.. XX.XX.XXXX, B. Č. Č.. XXXX/XX, XXX XX B., Š. H.T. Q., pre vymoženie peňažného plnenia vo výške 648.796,64 Eur istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z nesplatených úrokov z omeškania vo výške 17.382,- Eur, nesplatených úrokov vo výške 18.726,39 Eur, poplatkov 24,70 Eur, 18,836% ročným úrokom vrátane úroku z omeškania zo sumy istiny vo výške 648.796,64 Eur od 20.12.2011 do zaplatenia, trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala č. 5, 920 01 Hlohovec, IČO: 34 028 340, zastúpeného: JUDr. Lukáš Liščák - sudny exekútor, o odvolaní povinného 2.) proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. č.k. 37Er/2629/2011-390 zo dňa 19.06.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd, uznesenie Okresného súdu Bratislava II. č.k. 37Er/2629/2011-390 zo dňa 19.06.2018 p o t v r d z u j e .
II. Povinnému 2.) sa ukladá povinnosť nahradiť oprávnenému plnú náhradu trov odvolacieho konania a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto uznesenia, rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie A) zamietol návrh Povinného 2.) na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len: „EP“), keďže Povinným 2.) uvádzané okolnosti, o ktoré opieral svoj návrh na zastavenie exekúcie vyhodnotil ako nedôvodné. B) Návrh Povinného 2.) na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP zamietol ako neopodstatnený. C) Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP exekúciu v časti vymáhanej istiny vo výške 420.295,17 Eur zastavil, keďže mal za preukázané, že v priebehu exekúcie došlo k vymoženiu pohľadávky Oprávneného v tejto časti istiny.
1.1. V odôvodnení napadnutého uznesenia exekučný súd konštatoval, že Oprávnený a Povinný 1.) uzavreli dňa 25.11.2005 Zmluvu o účelovom úvere č. 1008/05/8709, zmenenú dodatkom č. 1 zo dňa 24.11.2006, dodatkom č. 2 zo dňa 14.11.2008, dodatkom č. 3 zo dňa 24.03.2009, dodatkom č. 4 zo dňa 24.04.2009, dodatkom č. 5 zo dňa 14.12.2009, dodatkom č. 6 zo dňa 21.12.2009, dodatkom č. 7 zo dňa 20.09.2010 a dodatkom č. 8 zo dňa 28.012011 (ďalej len: „Zmluva o účelovom úvere“). Predmetom tejto zmluvy bol záväzok oprávneného poskytnúť klientovi peňažné prostriedky formou účelového úveru do výšky úverového limitu 1.305.510,45 Eur. Úver mohol byť čerpaný v súlade s účelom dohodnutým v tejto zmluve (kúpa 100% obchodného podielu spoločnosti KUSTIK, s.r.o. a splatenie čerpaného
úverového limitu kontokorentného úveru poskytnutého Oprávneným Povinnému 1.) na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 1009/05/8709 zo dňa 25.11.2005) do 15.12.2009.
1.1.1. Dňa 31.01.2011 spísali na notárskom úrade JUDr. Dagmar Ravlukovej, Oprávnený s Povinnými notársku zápisnicu č. N 24/2011; Nz 3265/2011; NCRIs 3357/2011 (ďalej len: „Notárska zápisnica“), ktorá v tomto exekučnom konaní vystupuje, čo by exekučný titul. Exekučný súd mal z obsahu Notárskej zápisnice za preukázané, že táto obsahuje právny záväzok, vyznačenie oprávnenej osoby ako aj povinných osôb, právny dôvod vzniku záväzku, predmet a čas plnenia a vyhlásenie povinných osôb o ich súhlase s jej vykonateľnosťou.
1.1.2. Ďalej mal za preukázané, že Oprávnený doručil Povinnému 1.) dňa 12.10.2011 „Vyhlásenie splatnosti peňažného záväzku - výzva na splatenie, v ktorom v zmysle článku VIII. bod 2 v spojení s bodom 1 Zmluvy o účelovom úvere vyhlásil všetky svoje pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné a vyzval Povinného 1.) ako dlžníka do 20.10.2011 splatiť celú dlžnú sumu vo výške 662.943,32 Eur s príslušenstvom.
1.1.3. Exekučný súd mal za preukázané, že Oprávnený dňa 02.12.2011 doručil Povinným 2.) a 3.) ako ručiteľom výzvu na zaplatenie dlžnej sumy do 10.12.2011.
1.2. K argumentácii Povinného 2.) v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie, že: a/ existuje rozpor medzi návrhom na vykonanie exekúcie a exekučného titulu vo výške v nich uvedených súm, b/ v čase, keď bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu (dňa 28.12.2011), Notárska zápisnica nebola vykonateľná, nakoľko dátum konečnej splatnosti bol určený na deň 31.01.2012, c/ pri spísaní Notárskej zápisnice nebola splnená jej základná náležitosť, ktorou je preukázanie totožnosti povinného 2.), d/ Oprávnený nemohol meniť text Notárskej zápisnice bez dohody s notárom a Povinnými, e/ výška dohodnutého úročenia je neprimeraná a nejasná, f/ Oprávnený úročí úrokom z omeškania aj samotný úrok z omeškania, ktorý započítal do istiny, g/ Oprávnený nezákonne speňažil formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti mimo exekučného konania napriek tomu, že na tieto nehnuteľnosti bolo nariadené exekučné konanie, h/ zrážky z dôchodku povinných 2.) a 3.) vykonávané súdnym exekútorom presahujú návrh Oprávneného na predaj nehnuteľnosti, exekučný súd argumentoval nasledovne: a/ Povinným 2.) tvrdený rozpor exekučného titulu s návrhom neexistuje, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol podaný vo výške Oprávnenému nenavrátených peňažných prostriedkov poskytnutých povinnému, kým Notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje určenie celkovej výšky poskytnutého účelového úveru a teda celkovej výšky záväzku ako takého. b/ V Notárskej zápisnici je konečná splatnosť úveru dohodnutá k 31.01.2012. Povinný 1.) sa však zaviazal, že súhlasí s možnosťou, ak by došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, za podmienok, ktoré sú stanovené v Zmluve o účelovom úvere a vyhlásení ručiteľa. Z článku VIII. ods. 1 písm. b, v spojení s článkom VIII. ods. 2 písm. b Zmluvy o účelovom úvere vyplýva, že Banka (Oprávnený v tomto konaní) je oprávnená, ak je klient (Povinný 1.) v omeškaní so splatením akejkoľvek čiastky vyplývajúcej zo zmluvy po dobu dlhšiu ako 5 pracovných dní, alebo klient (Povinný 1.) neplní povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z akýchkoľvek iných zmlúv uzavretých s Bankou (Oprávneným v tomto konaní), písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky Banky (Oprávneného v tomto konaní) z poskytnutého úveru alebo ich časť sa stávajú splatnými. Povinný 1.) teda udelil výslovný súhlas s vykonaním exekúcie nielen za podmienky nesplatenia dlhu do 31.12.2012, ale aj pre prípad vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V súvislosti s týmto vyhlásením mal exekučný súd za to, že samotným vyhlásením Povinného 1.) nevznikla vykonateľnosť Notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, no keďže mal za preukázané, že po spísaní Notárskej zápisnice boli povinným doručené výzvy, na podklade ktorých mali možnosť svoj dlh dobrovoľne splniť, uplynutím času na dobrovoľne splnenie v nich určených, a to 20.10.2011 pokiaľ ide o Povinného 1.) a 10.12.2011 pokiaľ ide o Povinných 2.) a 3.), nadobudla Notárska zápisnica všetky atribúty materiálne aj formálne vykonateľného exekučného titulu, ktorý bol podkladom na spísanie návrhu na vykonanie exekúcie dňa 20.12.2011. Exekučný súd konštatoval, že práve materiálna vykonateľnosť nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá je obsiahnutá v Notárskej zápisnici.
c/ Prvoinštančný súd mal za preukázané, že Notárska zápisnica obsahuje všetky formálne náležitosti a teda je formálne vykonateľná. Pokiaľ ide o preukázanie totožnosti Povinného 2.), z Notárskej zápisnice vyplýva, že jeho totožnosť bola zistená a overená občianskym preukazom, ktorého číslo je zaznamenané v úvodnej časti identifikácie účastníkov prítomných pri spisovaní Notárskej zápisnice riadne uvedené. Skutočnosť, že číslo občianskeho preukazu Povinného 2.) je uvedené v časti označenia Povinného 1.), keďže Povinný 2.) bol zároveň konateľom Povinného 1.), exekučný súd nehodnotil ako chybné, či nedostatočné označenie účastníka spísania Notárskej zápisnice. d) Tvrdenie o zmene textu Notárskej zápisnice nepovažoval exekučný súd za opodstatnené a preukázateľné, keďže Povinný 2.) neuvádzal, v ktorej jej časti malo dôjsť k jednostrannej zmene textu a svoje tvrdenie ani nepodporil žiadnymi dôkazmi. e) K Povinným 2.) tvrdenej neprimeranosti a nejasnosti výšky dohodnutého úročenia, exekučný súd vychádzal z článku I. bodu 1. až 3. Notárskej zápisnice v spojení s článkom III. bod 1. až 3. Zmluvy o účelovom úvere, z ktorých vyvodil, že úrok z omeškania s platením istiny úveru bol dohodnutý v celkovej výške 18,836% ročne. v zmysle § 369 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len: „ObchZ“), je výška úrokov z omeškania medzi zmluvnými stranami ponechaná výhradne na dohodu zmluvných strán. Výšku úrokov z omeškania, ktorú si strany dohodli v zmluve a ktorá má prednosť pred zákonnou výškou úrokov z omeškania, zákon výslovne nelimituje. Strany si ju môžu dohodnúť podľa konkrétnych okolností daného prípadu. V prípade omeškania dlžníka sa vychádza z toho, že ide o porušenie povinnosti splniť záväzok riadne a včas a úroky z omeškania sú sankciou za toto porušenie. Navyše, v konkrétnom prípade výška úrokov z omeškania môže vyplynúť z vysokého rizika, ktoré vezme na seba veriteľ, prípadne môže vyplynúť z výhody, ktorú poskytol dlžníkovi. Preto ani ObchZ neobmedzuje výšku úrokov, ktoré si zmluvné strany môžu medzi sebou dohodnúť, ale necháva priestor pre zohľadnenie podmienok a potrieb konkrétneho prípadu. f) Skutočnosť, že v návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj v samotnom poverení udelenom súdnemu exekútorovi, bola výška úroku z omeškania v sume 17.382,- Eur, ktoré boli splatné ku dňu 19.12.2011, pripočítaná k istine a Oprávnený, ako aj exekučný súd v poverení uviedol túto sumu v celku (istina spoločne s úrokom z omeškania vyčísleným do 19.12.2011), ktorá predstavovala vymáhanú sumu 666.178,64 Eur, neznamená, že úrok z omeškania bol od dňa 20.12.2011 počítaný spôsobom, akým to tvrdil Povinný 2.). Po prepočítaní úrokov z omeškania, ktoré ku dňu 21.04.2017 predstavovali sumu 319.950,77 Eur mal exekučný súd za preukázané, že úroky z omeškania boli počítané len z istiny 648.796,64 Eur. g) Exekučný súd mal preukázané, že súdny exekútor zrušil účinky upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX pre k.ú. F.K. X. Ď. a zapísané na LV č. XXX, pre k.ú. V., dňa 06.09.2012, teda pred tým, ako sa konala dobrovoľná dražba, ktorá prebehla dňa 16.10.2013. Konštatoval, že nešlo o výkon záložného práva Oprávneným v rámci tohto exekučného konania a preto exekučný súd nebol legitimovaný posudzovať oprávnenosť takéhoto postupu Oprávneného. Ak povinný mienil spochybňovať zákonnosť takéhoto postupu Oprávneného, môže tak učiniť cestou podania samostatnej žaloby o určenie platnosti takejto dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. h) K realizovaniu zrážok z dôchodku povinných 2.) a 3.) exekučný súd uviedol, že voľba spôsobu exekúcie je výhradne vo výlučnej kompetencii súdneho exekútora povereného jej vykonaním. Jeho obmedzením je len zákonná požiadavka primeranosti k vymáhanej povinnosti. K ďalším tvrdeniam povinného 2.) v jeho podaniach, týkajúcich sa hodnotenia osoby súdneho exekútora a jeho činnosti, exekučný súd konštatoval možnosť predpokladanú v § 218a EP podať v tomto smere sťažnosť. Ostatne konštatoval, že povinný 2.) vo svojich podaniach neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by mali akúkoľvek relevanciu v súvislosti s rozhodovaním o zastavení exekúcie.
2. Proti tomuto rozhodnutiu, v prvej časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podal v zákonom predpokladanej lehote odvolanie povinný. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že exekúciu zastaví.
2.1. Odvolateľ svoje odvolanie opieral o odvolacie dôvody obsiahnuté v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len: „CSP“).
2.2. V dôvodoch odvolania Povinný 2.) uviedol, že Dohoda o ručení je uzavretá medzi Oprávneným a Povinným 2.) a 3.) ako spotrebiteľmi, z čoho vyvodzoval, že takáto dohoda je s ohľadom na § 53 ods. 4 písm. a), f), l) a m) zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len: „OZ“) neplatná.
2.2.1. Napriek zmluvne dohodnutej výške záväzku sa v Notárskej zápisnici na uvádza, že Povinný 1.) uznáva svoj záväzok vo výške 1.305.510,45 Eur s príslušenstvom a za tento záväzok ručia Povinný 2.) a 3.). Konštatoval, že ku dňu spísania Notárskej zápisnice (31.01.2011) bola výška záväzku Povinného 1.) voči Oprávnenému 1.305.510,45 Eur istiny. Teda rozdiel medzi uznaným záväzkom a zmluvne dohodnutým záväzkom predstavoval sumu 276.713,81 Eur istiny v prospech Oprávneného.
2.2.2. Namietal nedoručenie stanoviska Oprávneného k podaniu Povinného 1.) o započítaní pohľadávok, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.04.2018, čo hodnotil ako procesné pochybenie.
2.2.3. Namietal neplatnosť akýchkoľvek zmluvne dohodnutých ustanovení medzi Oprávneným a Povinným 2.), týkajúcich sa možnosti súčasného uplatňovania úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení úveru za predčasne splatný, keďže Oprávnený navodil taký stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
2.3. Konštatovanie obsiahnuté v napadnutom uznesení, že medzi Oprávneným a Povinnými bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 18,836%, Povinný 2.) označil za nesprávne skutkové zistenie, keďže zmluvné strany sa dohodli na jednej splátke istiny úveru. Do 31.01.2012 mala byť táto splátka úročená úrokovou sadzbou 3,836%. Keďže Povinný 1.) túto možnosť nevyužil, je povinný platiť iba úrok z omeškania v dohodnutej výške 15% p.a., ako to plynie z Notárskej zápisnice.
2.4. Ostatne Povinný 2.) uvádzal, že je obvyklou praxou osloviť ručiteľov pri omeškaní dlžníka so splácaním ešte pred vyhlásením úverovej zmluvy za predčasne splatnú, čo Oprávnený neučinil a preto postup Oprávneného považoval Povinný 2.) za neprimeraný, podmienky za ktorých mal Povinný 2.) ručiť za splácanie predčasne splatného úveru za neprijateľné a teda v zmysle § 53 ods. 4 v spojení s § 53 ods. 5 OZ za neplatný.
3. K doručenému odvolaniu Povinného 2.) sa Oprávnený vyjadril tak, že rozhodnutie exekučného súdu je vecne správne a toto žiadal potvrdiť.
3.1. Konštatoval, že z obsahu Notárskej zápisnice plynie, že suma 1.305.510,45 Eur predstavuje jeho pohľadávku spolu s príslušenstvom, pričom v sume 1.028.796,64 Eur ide iba o istinu (splatnú o rok neskôr po uznaní záväzku). Návrh na začatie exekúcie k uspokojeniu pohľadávky vo výške 666.178,64 Eur je návrhom na vymoženie zostatku pôvodne Povinným 1.) ako dlžníkom uznaného záväzku vo výške 1.305.510, 45 Eur.
3.2. Vzťah založený Zmluvou o účelovom úvere, ako aj záväzok Povinného 2.) a Povinného 3.) ako ručiteľov, konštatoval, je potrebné posudzovať podľa noriem práva obchodného, keďže ide o „absolútny“ obchod a preto nemôžu obstáť tvrdenia odvolateľa o neplatnosti pre neprijateľné obchodné podmienky odvolávajúceho sa na spotrebiteľský charakter zmluvy.
3.3. K úroku z omeškania Oprávnený uviedol, že článok III. bod 2 a 3 Zmluvy o účelovom úvere upravuje prípad omeškania sa dlžníka; rozdielne úročí po splatnosti istinu a úroky, poplatky a iné čiastky. Istina, ktorá sa vymáha v exekučnom konaní sa úročí úrokom z omeškania vo výške 18,836% ročne. Nárok Oprávneného na takúto výšku úroku z omeškania vyplýva z toho, že v prípade omeškania so splatením trvajúcim po dni konečnej splatnosti posledné obdobie fixácie pokračuje a trvá až do úplného splatenia všetkých záväzkov (článok III. bod 2 Zmluvy o účelovom úvere). Nakoľko EURIBOR 3 -mesačný, bol ku dňu 20.11.2011 vo výške 1,536% ročne a dohodnutá marža predstavovala 2,3% ročne, úročí sa istina až do úplného splatenia úrokom z omeškania vo výške 18,836% ročne.
3.4. Tvrdenie Povinného 2.) o vzniku škody spôsobenej mu Oprávneným prevodmi medzi účtami Povinného 1.), tento označil za irelevantné a pokiaľ mal Povinný 1.) za to, že mu bola spôsobená škoda, mal sa nároku na náhradu škody domáhať podaním žaloby na príslušnom súde.
4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie Povinného 2.) nie je dôvodné.
5. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. V predmetnej veci vystupuje, čo by exekučný titul Notárska zápisnica. Plnenie na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny základ právneho vzťahu účastníkov exekučného konania.
6.1. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa súčasne aj podmienky materiálnej vykonateľnosti, ktoré však, ako bolo naznačené vyššie, formuluje Exekučný poriadok ako procesná norma.
6.1.1. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Pravda, notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon, ale dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasledovné zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, ale je rozhodná len pre vedenie exekúcie. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.
6.1.2. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a preto nemá a ani nemôže mať účinky, ktoré zákon s takýmto rozhodnutím spája.
6.2. Z uvedeného potom plynie, že výhrady odvolateľa týkajúce sa hmotnoprávnych námietok k záväzkovému vzťahu medzi Oprávneným a Povinnými plynúceho zo Zmluvy o účelovom úvere nie sú a ani nemôžu byť predmetom posudzovania zo strany exekučného súdu, ktorého úloha spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva plynúceho z exekučného titulu, ktoré nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne). Vecou samou je tu nútené uskutočnenie výkonu príslušného zákonom predpokladaného exekučného titulu (v tejto fáze konania niet priestoru pre činnosť spadajúcu pod fázu základného konania, teda vlastného sporu). Titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť a tieto požiadavky predložená Notárska zápisnica spĺňa.
7. Argumentáciu odvolateľa o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu nemožno aplikovať na predmetné exekučné konanie z dôvodu, že v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) ObchZ ide o záväzkový vzťah spravujúci sa bez ohľadu na povahu účastníkov Obchodným zákonníkom. Povinný 1.) je právnickou osobou, v ktorej vystupovali Povinní 2.) a 3.), jediní spoločníci, ako konatelia. Povinní 2.) a 3.) ako konatelia, v čase vzniku zabezpečenia vedeli o tom, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 3 ObchZ). Túto argumentáciu preto odvolací súd hodnotí ako účelovú, keďže predmetný vzťah Oprávneného a Povinného 1.), ako dlžníka a Povinných 2.) a 3.), ako ručiteľov, nemožno hodnotiť inak ako vzťah obchodnoprávny.
8. Námietku nedoručenia stanoviska Oprávneného k podaniu Povinného 1.) o započítaní pohľadávok, ako i odvolateľove tvrdenie o vzniku škody spôsobenej mu Oprávneným prevodmi medzi účtami Povinného 1.), odvolací súd hodnotil ako irelevantnú vo vzťahu k odvolaním napadnutému rozhodnutiu exekučného súdu, ktoré Povinný 2.) dôkazne ničím nepodložil.
9. Výška 18,836% úrokov z omeškania ročne plynie z článku III. bod 2 Zmluvy o účelovom úvere, keďže EURIBOR 3 -mesačný, bol ku dňu 20.11.2011 vo výške 1,536% ročne, dohodnutá marža predstavovala 2,3% ročne a úroky z omeškania 15% p.a. Istina sa úročí až do jej úplného splatenia.
10. K výhrade odvolateľa, že ručitelia neboli oslovení veriteľom pri omeškaní dlžníka so splácaním jeho dlhu ešte pred vyhlásením úverovej zmluvy za predčasne splatnú, odvolací súd uvádza, že takáto povinnosť veriteľovi zo žiadneho z ustanovení §§ 303 až 312 ObchZ neplynie. Splnenie podmienky obsiahnutej v § 306 ods. 1 ObchZ odvolateľ nespochybňoval.
11. Keďže odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona na jeho obsah, je v ňom jasne a výstižne vysvetlené, ako prvoinštančný súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov exekučného konania, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil, ako vec právne posúdil, odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov tohto rozhodnutia a toto, podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne potvrdzuje.
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému Oprávnenému odvolací súd priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti Povinnému 2.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).