Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-113-2019.pdf
PDF · 90.35 KB
Case nature
Subarea
2CoE/113/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnej: B. N., nar. XX.X.XXXX, W., XXX XX X., občan D. republiky, o vymoženie 1125,19 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Sitášovou, Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, pod. sp. zn. EX 91/14, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 16Er/83/2014-13 zo dňa 10. septembra 2014, takto
rozhodol:
I. P o k r a č u j e v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, na strane oprávneného ako s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464.
II. P r i p ú š ť a návrh oprávneného na zastavenie exekučného konania.
III. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 16Er/83/2014-13 zo dňa 10. septembra 2014 z r u š u j e .
IV. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 16Er/83/2014-13 zo dňa 10. septembra 2014 rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17. februára 2014 bola exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej o vymoženie 1125,19 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., sp. zn. PV-A/1011/0253 zo dňa 11. januára 2013. Z pripojených listinných dôkazov exekučný súd zistil, že právny predchodca oprávneného a povinná uzavreli dňa 12. októbra 2005 Zmluvu o úvere. Právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu bola daná na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku 9 bode 9.2 prechodných a záverečných ustanovení Obchodných podmienok pre úver Zmluvy o úvere (ďalej len „OP“), kde bolo uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO 35 862 88 , zapísaná v OR Bratislava 1, Sa., vl. Č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava“. Exekučný súd zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou zo Zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Exekučný súd uviedol, že dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka v Zmluve nie je dojednaná individuálne, je súčasťou formulárovej zmluvy.
Práve formuláciou rozhodcovskej doložky došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), a f) a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvej inštancie vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred exekučným súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dopustil prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. Zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinnou v súlade so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s., ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZRK neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by exekučný súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou úniového práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej tiež odvolateľ uviedol, že teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Dňa 29. decembra 2014 bolo exekučnému súdu doručené podanie oprávneného nazvané ako „Návrh na zastavenie exekúcie, Žiadosť o vrátenie exekučného titulu“, v ktorom oprávnený navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku za podanie návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
5. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom Vajnorská 100/ A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464, odvolací súd zistil, že dňa 9. augusta 2017 bola z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 67934/B spoločnosť vymazaná v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, ako s nástupníckou spoločnosťou.
6. Podľa § 69 ods. 3 prvá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
7. Na základe uvedenej skutočnosti došlo k prechodu práv z exekučného titulu z pôvodného oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., naposledy so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464 na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, s ktorou je potrebné ako s univerzálnym právnym nástupcom pokračovať v exekučnom konaní.
8. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
9. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené podľa § 64 CSP rozhodol, že pokračuje v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové mesto, IČO: 47 967 692, na strane oprávneného ako s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 04, IČO: 45 869 464.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a za primeraného použitia § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil návrh oprávneného na zastavenie exekučného konania, zrušil odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu a exekučné konanie zastavil.
11. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
13. Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku ak oprávnený vezme návrh späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
14. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu najbližšie posudzovanej právnej veci.
16. Podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP (1) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
17. Odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že napadnutým Uznesením exekučného súdu č. k. 16Er/83/2014-13 zo dňa 10. septembra 2014 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. PV-A/1011/0253 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 11. januára 2013, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 31. mája 2013 a vykonateľnosti dňa 4. júna 2013. Z obsahu spisu exekučného súdu vyplynulo, že oprávnený podaním zo dňa 21. decembra 2014 navrhol podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavenie exekúcie.
18. Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 38 ods. 3 Exekučného poriadku je späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie dispozičným právom oprávneného. Toto právo ostáva oprávnenému zachované až do momentu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Keďže exekučný súd Uznesením č. k. 16Er/83/2014-13 zo dňa 10. septembra 2014 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, oprávnenému aj naďalej prináležalo právo podať späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený vykonal až potom, čo napadol predmetné uznesenie exekučného súdu odvolaním, s daným späťvzatím návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie sa musel vysporiadať odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Exekučný poriadok nemá vlastnú úpravu odvolacieho konania, a preto sa podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku primerane použijú ustanovenia CSP. V zmysle čl. 4 ods. 1 CSP sa na späťvzatie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie použijú ustanovenia o späťvzatí žaloby v odvolacom konaní. Keďže podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Odvolací súd v posudzovanej veci podstupoval primerane podľa § 38 ods. 3 a § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, a preto pripustil návrh oprávneného na zastavenie exekučného konania.
19. Podľa § 370 ods. 2 druhá veta CSP ak súd späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Odvolací súd preto zároveň primerane podľa citovaného ustanovenia CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a exekučné konanie zastavil. V zmysle uvedených skutočností odvolací súd neposudzoval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia exekučného súdu.
20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP.)
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP.)
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).