Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-524-2013.pdf
PDF · 67.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-4Er/524/2013
Uznesenie
Okresný súd vo Veľkom Krtíši v exekučnej veci oprávneného Mesto Modrý Kameň, IČO: 00 319 457, so sídlom Mariánske námestie 1, 992 01 Modrý Kameň, zast. JUDr. Valéria Brťková, IUIRIDIS a.s., so sídlom Nemocničná 18, 990 01 Veľký Krtíš, proti povinnému L., o vymoženie 31,85 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a konanie z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie 31,85 Eur s príslušenstvom. Dňa 12.06.2013 predložil súdny exekútor súdu návrh na vykonanie exekúcie spoločne s exekučným titulom a požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2. Súdny exekútor dňa 03.03.2017 doručil okresnému súdu podnet na zastavenie exekučného konania nakoľko súdny exekútor zistil, že povinný zomrel a dedičské konanie vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš bolo uznesením č. k. 4D/336/2013-198 zo dňa 14.02.2017 predĺžené.
3. Z uznesenia Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 4D/336/2013-198 zo dňa 14.02.2017 súd zistil, že majetok povinného nadobudla Slovenská republika ako odúmrť, nakoľko dedičstvo nenadobudol žiadny dedič.
4. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
8. Podľa § 472 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič. Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva, môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva.
9. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. V zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu dlhov poručiteľa na jeho dedičov, avšak nebolo možné pokračovať v exekúcii voči dedičom, ktorí dedičstvo odmietli, nakoľko dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovu smrťou. Ani štát nemôže byť v tomto prípade účastníkom exekučného konania, nakoľko nie je právnym nástupcom povinného, ale len subjektom, ktorý nadobudol majetok ako odúmrť. Štát má v tomto prípade práva a povinnosti účastníka len v rámci dedičského konania, kde sa môže s veriteľmi dohodnúť o úhrade ich pohľadávok alebo nariadiť likvidáciu dedičstva v zmysle ust. § 472 Obč. zákonníka. Jediným prípadom, kedy by štát mohol byť dedičom a následne aj účastníkom exekučného konania je dedenie zo závetu, ktorá podmienka v tomto prípade nebola splnená. Podľa názoru súdu by ďalšie trvanie exekúcie bolo neprípustné, a preto ju súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 zastavil.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
12. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
14. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
15. V predmetnej exekúcii nemožno zaviazať povinného na trovy exekúcie z dôvodu úmrtia, pričom dedičia povinného nezodpovedajú za dlhy poručiteľa. Zo zákona (§ 470 Obč. z.) je totiž obmedzený rozsah dlhov, za ktoré dedič zodpovedá, pričom uvedené sa podľa súdu vzťahuje nielen na dlh a jeho príslušenstvo (predmet exekúcie) ale aj na akékoľvek budúce plnenia, ktoré bezprostredne súvisia s dlhom a sú nim vyvolané. Z takéto plnenie je potrebné v tomto prípade považovať aj trovy exekúcie v prospech súdneho exekútora. V prípade existujúceho účastníka na strane oprávneného vychádzajúc zo znenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nie je možné ani od oprávneného požadovať náhradu trov exekúcie. Oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (úmrtie povinného), keďže táto okolnosť je objektívnou právnou skutočnosťou. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Proti výroku II. o trovách, odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).