Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-9-2019.pdf
PDF · 88.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R. F. nar. X.X.XXXX a U.U. F. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave deti rodičov Q. F. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Y. na J. T. Č.. XX zastúpenej Mgr. Silviou Kováčovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na Námestí baníkov 1 a Ing. F. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na Č. P. Č.. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 7P 47/2018-125 z 13.9.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k. 12C 62/2010-29 z 12.5.2010 v časti výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné na maloletú R. F. K.. X.X.XXXX zo 75 Eur mesačne na 180 Eur mesačne a na maloletého U. F. zo 75 Eur na 180 Eur mesačne počnúc dňom 1.2.2018, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné na maloleté deti za obdobie od 1.2.2018 do 31.8.2018 na maloletú R. vo výške 735 Eur a na maloletého U. vo výške 735 Eur, celkove 1.470 Eur povolil otcovi splácať v mesačných 100 Eur splátkach spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Konajúci súd takto rozhodol podľa ust. § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 a § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine a vykonaného dokazovania, kedy dospel k záveru, že zvýšenie výživného otca pre maloleté deti je dôvodné. Konštatoval, že starostlivosť matky o maloleté deti je na veľmi dobrej úrovni a matka zabezpečuje deťom všetky nevyhnutné náklady. Jej finančné a majetkové pomery sa od poslednej úpravy takmer nezmenili, naďalej sa venuje samostatnej zárobkovej činnosti a z daňového priznania vyplýva, že za rok 2007 dosiahla mesačný zárobok po odpočítaní nákladov, aký dosahovala v čase poslednej úpravy výživného. Jej priemerný mesačný zárobok je 600 Eur mesačne. Konajúci súd na druhej strane zdôraznil, že nastala zmena pomerov u otca maloletých detí, ktorý v čase poslednej úpravy bol v služobnom pomere príslušníka PZ a jeho čistý mesačný priemerný mesačný zárobok bol 913,62 Eur. V čase rozhodnutia súdu jeho priemerný mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov je vyšší a predstavuje čiastku 1.219,129 Eur. Konajúci súd ďalej zistil, že otec je vlastníkom viacerých hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré nadobudol po poslednej súdnej úprave výživného. Je vlastníkom a spoluvlastníkom hospodárskych budov, rodinného domu, ktorý kúpil od rodičov . Tvrdenie otca, že predmetné nehnuteľnosti nevyužíva, resp. ich prenajíma svojim známym za symbolickú cenu 1 Eur, konajúci súd vyhodnotil ako nedôveryhodné a účelové, a to aj z toho dôvodu, že otec spláca úvery a pritom jeho celkové výdavky by bez príjmu z prenájmu nebol schopný uhradiť. Je preto nepochybné tak, ako to zdôraznil súd prvej inštancie, že majetkové pomery otca sú také, ktoré umožňujú platiť zvýšené výživné. O nadštandardnej životnej úrovni otca svedčí aj skutočnosť, že
absolvoval v krátkej minulosti zahraničné dovolenky, ako napríklad dovolenka v Ázii v Singapure, kde bol aj s maloletými deťmi. Otec má preukázateľne ďalšie príjmy, z ktorých uhrádza svoje náklady a spočívajú najmä v prenajímaní hospodárskych budov a stavebných strojov, ktorých je vlastníkom. Napriek tomu, že otcovi pribudla od poslednej úpravy pomerov ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, dieťa je v útlom detskom veku, ktoré navštevuje predškolské zariadenie. Konajúci súd pri rozhodnutí o zvýšení výživného prihliadol aj na skutočnosť, že od poslednej úpravy uplynulo obdobie takmer ôsmych rokov a u maloletých došlo k zásadnej a podstatnej zmene pomerov spočívajúcich jednak v samotnom uplynutí času, fyzickom raste ako aj v primeraných odôvodnených potrebách detí súvisiacich so školou, s kultúrnym a športovým vyžitím.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a § 62 ods. 1 CMP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nedostatočne a neúplne zistil skutočný stav veci. Zdôraznil, že od poslednej úpravy nastala podstatná zmena v jeho rodinných pomerov, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére Z., na výživu ktorej v nevyhnutnom rozsahu mesačne tvoria náklady minimálne 100 Eur. V spoločnej domácnosti žije s matkou maloletého dieťaťa, ktorá je na rodičovskej dovolenke s príjmom 260 Eur mesačne. Vyslovil presvedčenie, že výdavky uvádzané matkou na oblečenie pre maloletú dcéru vo výške 70 Eur a 60 Eur na oblečenie pre syna sú nadhodnotené, nadštandardné a neodôvodnené. Vytkol konajúcemu súdu, že majetkové pomery otca vyhodnotil bezdôvodne ako nadštandardné, pričom pri vyhodnotení majetkových a finančných pomerov matky sa spoľahol len na príjmy a výdavky uvedené v daňovom priznaní, pričom skutočné príjmy matky sú podstatne vyššie. Uviedol, že matka vlastní prosperujúce pohostinstvo v strede okresného mesta a ako živnostníčka dlhodobo zamestnáva dve osoby, ktorým vypláca mzdu 650 Eur až 750 Eur mesačne a upratovačku na polovičný úväzok. Vyslovil presvedčenie, že ak pred súdom priznala obrat 5.000 Eur až 6.000 Eur, jej čistý mesačný príjem sa môže pohybovať na úrovni 2.500 Eur až 3.000 Eur. Poukázal aj na jej zmenené pomery od poslednej úpravy, kedy sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu a žije nadštandardným spôsobom života. Cestuje po svete a na dovolenky, ako napríklad v roku 2015 bola v New Yorku, na lyžovačke v Rakúsku, v Dubaji, v Thajsku, v Jeruzaleme a Kambodži. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, vrátil vec na ďalšie dokazovanie so zameraním sa predovšetkým na majetkové a finančné pomery matky.
3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je nepochybné, že odôvodnené potreby maloletých detí sa zvýšili a na ich zvýšených potrebách sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich schopností, možností a s prihliadnutím na ich majetkové pomery a vyživovacie povinnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, zákonný a v prospech maloletých detí.
4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že podľa jej presvedčenia súd prvej inštancie správne prijal záver, že sa majetkové pomery otca od poslednej úpravy výživného zlepšili bez ohľadu na porovnanie s matkou, a preto je aj jeho povinnosťou podieľať sa na zvýšených potrebách maloletých detí a a konajúci súd svoj záver dostatočne odôvodnil, vrátane správneho použitia právnej normy, na základe ktorej rozhodol. Poukázala na skutočnosť, že otec vynakladá mesačne neprimerane vysoké výdavky, ktoré nie je potrebné vynaložiť, napríklad hypotekárny úver, mesačné splátky 329 Eur za kúpu rodinného domu, v ktorom otec nebýva, pritom má údajne platiť mesačné nájomné približne vo výške 330 Eur za lukratívne bývanie v centre mesta, na námestí. V prípade, ak jeho tvrdenia o týchto splátkach sú pravdivé, otec berie na seba neprimerane vysoké riziká a rovnako aj jeho tvrdenia boli nesprávne vyhodnotené ako účelové, že na zakúpenie ním niektorých nehnuteľností mu mala požičať finančne jeho priateľka, ktorá je na rodičovskej dovolenke s príjmom 260 Eur a že prenajíma nehnuteľnosť za 1 Eur mesačne. Navrhla preto, aby odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny a zákonný. Matka sa súčasne vo svojom vyjadrení stotožnila s vyjadrením kolízneho opatrovníka.
5. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre obdive maloleté deti. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy a skutkový stav správne právne posúdil. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi od podania návrhu a dospel k záveru, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné vo výške 180 Eur na každé dieťa je primerané reálnym príjmovým pomerom otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu otca ako aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré je v útlom predškolskom veku. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že narodenie ďalšieho maloletého dieťaťa a vznik ďalšej vyživovacej povinnosti nemôže byť v súvislosti s určením výživného v neprospech maloletých detí z predchádzajúceho vzťahu. Odvolací súd zdôrazňuje, že zvýšenie výživného pre maloleté deti zo sumy 75 Eur na 180 Eur mesačne na každé dieťa zohľadňuje odôvodnené potreby detí v štandardnom rozsahu a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj výživy maloletých na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 68 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnila aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 68 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna skutočnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v danom prípade bola nepochybne preukázaná podstatná zmena pomerov u maloletých detí, preto zvýšenie výživného zo 75 Eur na 180 Eur na každé dieťa je správne a zákonné. K odvolacím námietkam otca dodáva, že posledná úprava výživného bola uskutočnená pred ôsmymi rokmi v roku 2010, preto aj z hľadiska časového bolo zvýšenie výživného dôvodné a dodáva, že k podstatnej zmene pomerov dochádza spravidla u detí v rozpätí troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné rozhodujúce skutočnosti podstatné pre zvýšenie výživného, ktoré odôvodňujú zvýšiť výživné v kratšom časovom intervale. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké. Teda ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Odvolací súd dospel k záveru, že potreby maloletých detí mimoriadne nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a rovnako ich nemožno hodnotiť ako nadštandardné výdavky. Preto odvolacie námietky otca naznačené v tomto smere vyhodnotil odvolací súd ako irelevantné. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Miera potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil príjmy aj výdavky otca, pričom starostlivo prihliadol na tie, ktoré je nevyhnutné vynaložiť a neprihliadol na tie výdavky, ktoré nemajú prednosť pred jeho zákonnou vyživovacou povinnosťou. V súvislosti s odvolacou námietkou otca, ktorý poukazuje na súdom nedostatočne zistené skutočné majetkové a finančné pomery matky, odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade je povinným rodičom, ktorému sa určuje výživné, otec maloletých detí, preto pri dokazovaní sa kladie dôraz predovšetkým na dôsledné zisťovanie práve jeho finančných a majetkových pomerov. Matka je v danom prípade rodič, ktorý zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o obidve maloleté deti, to znamená, že prispieva predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou ale takisto finančne, keďže dopĺňa v primeranej a nevyhnutnej miere finančné zabezpečenie maloletých detí. Odvolací súd k ostatným odvolacím námietkam otca zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Do práva na spravodlivý proces preto nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov aj vyhodnotený skutkový stav a po použití relevantným právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku, nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o výživnom dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia podľa § 387 ods. 1 CSP.
9. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že OrnA. bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie maloletá a medzičasom 6.2.2019 dovŕšila vek plnoletosti, preto je oprávnená od dovŕšenia plnoletosti prijímať sama za seba finančné plnenia, a preto otec je povinný počnúc týmto dňom platiť výživné k rukám plnoletej dcéry R. F..
10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).