Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_PN-22C-17-2019.pdf
PDF · 76.55 KB
Case nature
Subarea
PN-22C/17/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: I. Č., rod. T.V., nar. X.X.XXXX, bytom G. X. E. XXX/ XX, U., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát so sídlom Mudroňova 7356/51, Piešťany, proti žalovaným: 1. C. T., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, T. - V., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Igor Horanský, advokát so sídlom E.F. Scherera 4803/2, Piešťany, a 2. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, U., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: X. T., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, U., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 21.2.2019, doručenou vtedajšiemu Okresnému súdu Piešťany dňa 21.2.2019, sa domáhala žalobkyňa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva (ďalej ako len „LV“) č. XXX a č. XX pre katastrálne územie (ďalej ako len „kat. úz.“) V., obec T., okres Piešťany z dôvodu, že žalobkyňa už nemala záujem zotrvať v predmetnom spoluvlastníckom vzťahu, a medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o jeho zrušení a vyporiadaní. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.
2. Podaním zo dňa 29.12.2023, doručeným Okresnému súdu Trnava (právny nástupca zaniknutého Okresného súdu Piešťany - pozn. súdu) dňa 29.12.2023, oznámila žalobkyňa súdu, že medzi súrodencami - účastníkmi konania došlo dňa 27.12.2023 k uzavretiu mimosúdnej dohody o predmete súdneho sporu a účastníci sa dohodli aj na tom, že žalobkyňa zoberie žalobu zo súdu späť a požiada o vrátenie súdneho poplatku. Súčasne sa účastníci dohodli, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Na základe uvádzaných skutočností vzala žalobkyňa žalobu späť, a požiada súd, aby konanie zastavil, rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku a súčasne rozhodol aj o tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
3. O späťvzatí žaloby žalobkyňou bol síce súd informovaný už elektronickým podaním právneho zástupcu žalovaného v 1. rade zo dňa 27.12.2023, avšak späťvzatie žaloby tvorilo iba naskenovanú prílohu elektronického podania, bez zaručenej konverzie pôvodného dokumentu z jeho listinnej podoby, a preto by súd nemohol na neho prihliadať, pokiaľ by nebolo dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu do desiatich dní (§ 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Tento nedostatok podania zo dňa 27.12.2023 bol však odstránený späťvzatím žaloby zo dňa 29.12.2023, urobeným za žalobkyňu jej právnym zástupcom riadnym elektronickým podaním s autorizáciou podľa osobitného predpisu.
4. Súhlasy žalovaných v 1. a v 2. rade so späťvzatím žaloby boli súčasťou tej istej naskenovanej listiny zo dňa 27.12.2023. K podaniu zo dňa 27.12.2023 pripojil právny zástupca žalovaného v 1. rade aj dohodu o urovnaní zo dňa 9.11.2023, uzatvorenú medzi subjektami tohto sporu, v ktorej sa zaviazala žalobkyňa nepokračovať v uplatňovaní svojich nárokov k predmetným nehnuteľnostiam v súdnom konaní. Strany sa dohodli, že uzatvorením tejto dohody považujú celý predmet sporu za vysporiadaný, že ani jedna sporová strana si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov súdneho konania, že všetky trovy súdneho konania bude znášať každá strana sama. Z dohody vyplynulo, že ešte pred jej podpísaním uzatvorili strany sporu kúpnu zmluvu, na základe ktorej predali manželom V. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz. V. a časť nehnuteľností zapísaných na LV č. 385 pre kat. úz. V., a to v podiele 1. Vo vzťahu k zostávajúcim nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. V. uzatvorili subjekty sporu medzi sebou dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (táto nebola doručená súdu - pozn. súdu). Ďalšiu prílohu podania zo dňa 27.12.2023 tvorilo aj plnomocenstvo označené ako: Plnomocenstvo udelené na účely predaja nehnuteľností a dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, datované 9.11.2023, ktorým žalovaný v 2. rade splnomocnil X. T., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, na právne úkony vyporiadania jeho spoluvlastníctva, ako aj na prevod jeho spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a č. XX pre kat. úz. V..
5. Z informatívnych výpisov z listov vlastníctva zo dňa 28.12.2023 súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre kat. úz. V. už nevlastnia subjekty sporu, že tieto boli predané manželom E. a H. V. na základe kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v ich prospech dňa 8.12.2023. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V. sú zatiaľ evidované v spoluvlastníctve subjektov sporu, pričom pri pozemkoch parciel registra C KN č. XXX/X a č. XXX/X je už vyznačená plomba na základe kúpnej zmluvy V-XXXX/XXXX.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, k dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
9. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
10. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť, a na výslovný súhlas oboch žalovaných s týmto späťvzatím, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (I. výrok).
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 256 CSP, (1) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
13. Situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby procesne zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa zachoval žalovaný v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť pritom vecná spojitosť. Vtedy, podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému.
14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifické v tom, že ide tzv. iudicium duplex, tzn. že žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pričom súd nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania. Zastavenie konania
pre späťvzatie žaloby v takomto spore je podmienené výslovným súhlasom všetkých žalovaných so späťvzatím žaloby, pretože ak takýto súhlas chýba, súd konanie nezastaví (§ 146 ods. 2 CSP).
15. Žalobkyňa vzala síce žalobu späť, avšak obaja žalovaní s týmto späťvzatím výslovne súhlasili, preto dospel súd k záveru, že v danom prípade obe strany rovnako procesne zavinili zastavenie tohto konania, preto podľa § 256 ods. 1 CSP nemohol súd priznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu, a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (II. výrok), čo plne korešponduje aj s dohodou o urovnaní, v ktorej sa strany dohodli, že žiadna z nich si nebude uplatňovať nárok na náhradu trov súdneho konania.
16. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že o vrátení súdneho poplatku nemohol súd rozhodnúť týmto uznesením, nakoľko zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v ustanovení § 14 ods. 4 zveruje konanie a rozhodovanie o súdnych poplatkoch vyššiemu súdnemu úradníkovi, kedy sudca rozhoduje ,,iba“ o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka o poplatkovej povinnosti. O vrátení súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd preto až po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím, ktoré podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach v listinnej podobe alebo v jednom vyhotovení v elektronickej podobe.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).