Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3S-9-2018.pdf
PDF · 179.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu HALDY - PLUS, spol. s r.o., so sídlom Mierová 105, Humenné, IČO: 36 475 467, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou Hamarovou, so sídlom Mierová 105, Humenné, proti žalovanému Inšpektorátu práce Prešov, so sídlom Konštantínova 3308/6, Prešov, za účasti S. C., bytom Z. XX, C., právne zastúpenej advokátom JUDr. Antonom Hencovským, so sídlom Františkánska 3, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného - PROTOKOLU č. protokolu: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23. októbra 2017 v znení DODATKU č.: 1 k protokolu číslo: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23. októbra 2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi ani žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
III. P r i z n á v a ďalšej účastníčke konania voči žalobcovi právo na náhradu iba tých trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú jej uložil správny súd s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že inšpektori práce žalovaného vykonali v období od 22.08.2017 do 30.08.2017 vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu S. C. u žalobcu, podľa § 7 ods. 3 písm. b), v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2,3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej na účely rozsudku „ zákon č. 125/2006 Z. z. “). O výsledku bol spracovaný protokol č. IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017 ( ďalej na účely rozsudku „ protokol “).
2. Protokolom v znení DODATKU č.: 1 k protokolu číslo: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017( ďalej na účely rozsudku „ dodatok “) žalovaný v súvislosti so zistenými nedostatkami nariadil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., a to poverovať prácou na príklepovom výsekovom stroji model ML - 1500 len jedného zamestnanca s termínom určenia bezodkladne. Zároveň žalovaný uložil žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
3. Protokol bol dňa 07.11.2017 prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu, konateľom spoločnosti
- p. A. V. a toho istého dňa ním taktiež podpísaný a prevzatý, ktorý pri prerokovaní a podpísaní protokolu do protokolu písomne uviedol, že so zistenými skutočnosťami nesúhlasí a dôvody uvedie vo svojom vyjadrení, ktoré zašle žalobcovi do 15.11.2017.
4. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 20.11.2017.
5. Žalovaný po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu, vyhotovil dodatok č.1: k protokolu č.: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017, v ktorom uviedol vyjadrenie žalobcu ku skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko k vyjadreniu účastníka konania.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. V napadnutom protokole žalovaný konštatoval, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom v zmysle § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pracovným úrazom bola spôsobená ťažká ujma na zdraví.
7. Žalovaný v údajoch o úraze uviedol ako kód zdroja úrazu: III - 28 Príklopový výsekový stroj a zároveň určil ako kód príčiny úrazu: 6 - Nesprávnu organizáciu práce.
8. Žalovaný v časti E. protokolu - charakteristika deja úrazu uviedol, že poškodená S. C. pracovala s B. Z. na vysekávaní polotovaru (mriežok) z tabúľ z vlnitej lepenky na príklopovom výsekovom stroji typ ML-1500. B. Z. stála pred strojom, ktorý aj zapínala a nastavovala, bol nastavený na cyklický chod a vkladala lepenkové tabule do stroja, v ktorom sa potom automatický vysekol požadovaný výrez. S. C. stála na ľavej strane stroja a vyberala zo stroja po vyrezaní lepenkový výrez a ukladala ho na paletu vedľa stroja. Vzhľadom na to, že počas práce dochádzalo opakovane k zablokovaniu pohybu stroja musela ho B. Z. ovládačom „ŠTART“ uvádzať znovu do pohybu. Pri jednom takomto zablokovaní, keď bola pracovná doska stroja vzdialená asi 20 až 30 cm od hornej polohy, si S. C. všimla, že kartónová tabuľa je v stroji uložená opačne, preto chcela ľavou rukou vybrať lepenkovú tabuľu zo zablokovaného stroja a správne ju uložiť, pričom sa nepresvedčila, či S. Z. vypla stroj. V tom okamihu došlo k dokončeniu pohybu pracovnej dosky stroja do hornej polohy, ktorá tlakom spôsobila devastačné poškodenie ľavej ruky S. C. od zápästia dole.
9. V časti F. protokolu - ďalšie dôležité skutočnosti žalovaný uviedol, že poškodená S. C. pracovala v pracovnom zaradení ako robotníčka na obsluhu strojov na výrobu obalov z vlnitej lepenky od roku 2016. Oboznámená bola s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP dňa 17.10.2016 podľa učebnej osnovy a s návodom na obsluhu na príklopovom výsekovom stroji typu ML-1500 bola oboznámená dňa 02.01.2017. Lekársku prehliadku absolvovala dňa 06.10.2016 s výsledkom: „spôsobilá na výkon posudzovanej práce“. Podľa záznamu v zápisníku mala pridelené všetky potrebné OOPP. Príklopový výsekový stroj typu ML-1500 bol dodaný organizácii v roku 2010. Organizácia predložila vyhlásenie o zhode stroja z roku 2010. Odborná prehliadka a odborná skúška bola na elektrickom zariadení stroja vykonaná dňa 29.10.2010 a opakovaná odborná prehliadka a odborná skúška bola vykonaná dňa 01.02.2016. Ako ochranné prvky na stroji majú slúžiť ochranný oblúk, bezpečnostná lišta a kolenový vypínač. Na stroji sa nachádzajú dva ovládače „CENTRAL STOP“. Chod stroja je možné nastaviť na jednotlivý chod, stály chod, cyklický chod. V čase úrazu bol stroj nastavený na cyklický chod na 3 sekundy, to znamená že stroj sa automaticky v pravidelných intervaloch otváral a zatváral každé 3 sekundy. Prácou na príklopovom výsekovom stroji typu ml-1500 poverila S. C. a B. Z. ráno v deň úrazu majstrová G. W.. V návode na obsluhu príklopového výsekového stroja typu ml-1500 je v bode 5b. „ pokyny bezpečnosti práce “ uvedené: „ Stroj môže obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne poučená osoba výrobcom, predajcom alebo ojedinele prevádzkovateľom. Obsluha sa pohybuje len pred strojom v bezpečnej vzdialenosti od pohyblivej platne. V pracovnom priestore stroja počas práce sa smie nachádzať iba obsluha.“
10. Žalovaný v časti G. protokolu - zistené nedostatky konštatoval, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodenej S. C. nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov. Zo strany žalobcu došlo podľa názoru žalovaného k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z., v nadväznosti na bod 5B 3 návodu na obsluhu príklepového výsekového stroja model ML- 1500, v. č. 10099 v tom, že dňa 22.08.2017 nezabezpečil organizáciu práce na uvedenom výsekovom stroji tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov, keď v uvedený deň poveril prácou na príklepovom výsekovom stroji dve zamestnankyne konkrétne B. Z., ktorá obsluhovala stroj a vkladala materiál (kartónové tabule) do pracovného priestoru stroja a zamestnankyňu S. C., ktorá stála na ľavej strane stroja a vyberala vyseknutý materiál z pracovného priestoru stroja, čo je v rozpore s návodom na obsluhu uvedeného stroja, podľa ktorého môže stroj obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne poučená osoba a podľa ktorého v pracovnom priestore stroja počas práce sa smie nachádzať iba obsluha.
11. V súvislosti so zistenými nedostatkami žalovaný v časti V. protokolu nariadil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., a to poverovať prácou na príklepovom výsekovom stroji model ML - 1500 len jedného zamestnanca s termínom určenia bezodkladne.
12. Zároveň žalovaný uložil žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia protokolu č. IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017 v znení Dodatku č.1: k protokolu č.: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
14. Žalobca namietal, že protokol v znení dodatku č. 1 je v časti D. - Údaje o úraze, v časti E. - Charakteristika deja úrazu, v časti F. - Ďalšie dôležité skutočnosti, v časti G. - Zistené nedostatky a v časti V. - Opatrenia nesprávny a nezákonný, z dôvodov že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP/, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov / ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP/, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci /ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP/, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu / ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP/, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej /ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP/.
15. Žalobca namietal, že z obsahu žalovaným vyhotoveného dodatku č. 1 vyplýva, že zo strany žalovaného nebolo k písomnému vyjadreniu žalobcu podané stanovisko tak, ako to vyžaduje zákonné ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.. Žalovaný v dodatku č. 1 k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení neuviedol buď žiadne stanovisko, resp. uviedol nesprávne a nezrozumiteľné stanovisko, čo nie je postačujúce pre právne postavenie žalobcu a presvedčivosť správnosti záverov protokolu.
16. Žalovaný ďalej namietal, že žalovaný v protokole uvádza, že vzhľadom na to, že počas práce dochádzalo opakovane k zablokovaniu pohybu stroja musela ho B. Z. ovládačom „ŠTART" uvádzať do pohybu. V dodatku č. 1 uvádza, že podľa podania informácie zamestnankyne S. a B. sa stroj počas vysekávania niekoľkokrát zasekol. Ak žalovaný pri popise deja úrazu v súvislosti s funkčnosťou stroja vychádzal len z nepravdivej a nepochybne tendenčnej informácie poskytnutej poškodenou S. C. a neprihliadal na relevantné dôkazy - znalecký posudok, výsledky skúšky funkčnosti stroja vykonanej bezprostredne po vzniku pracovného úrazu za prítomnosti príslušníkov Policajného zboru a inšpektorov práce a na technické hľadisko funkčnosti stroja, nemohol náležíte a správne zistiť skutkový stav veci týkajúci sa deja úrazu. Pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu nebolo žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané, že v čase vzniku pracovného úrazu došlo k zaseknutiu stroja a aká bola príčina zaseknutia.
17. Žalobca ďalej namietal aj nesprávnosť popisu deja úrazu. Žalovaný v dodatku č. 1 popisuje dej úrazu inak ako v protokole, pričom neuvádza, že by popis deja úrazu v dodatku č. 1 nahrádzal popis deja úrazu uvedený v protokole. Z protokolu v znení dodatku č. 1 preto nie je možné zistiť, či žalovaný pri svojich záveroch o príčine úrazu vychádza z popisu deja úrazu uvedeného v protokole alebo z popisu deja úrazu uvedeného v dodatku č. 1. Žalovaný s poukazom na dej úrazu uvedený v dodatku č. 1 bez náležitého zdôvodnenia vyvodil záver, že príčina vzniku úrazu uvedená v protokole nepatrí do 8. skupiny príčin pracovných úrazov, napriek skutočnosti, že aj z popisu deja úrazu v dodatku č. 1 vyplýva jednoznačný záver, že poškodená S. C. vykonala zásah do stroja za chodu. S prihliadnutím na skutočnosť, že z technického hľadiska funkčnosti stroja nie je možné, aby sa stroj aj v prípade zaseknutia v akejkoľvek polohe, svojvoľne spustil a zo žalovaným uvádzaného popisu deja úrazu nevyplýva, že by stroj niekto spustil, je možný len jediný záver a to, že poškodená S. C. musela vykonať zásah do stroja za chodu a tento zásah bol príčinou vzniku pracovného úrazu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že podľa popisu deja úrazu v Protokole sa poškodená S. C. pred vložením ruky do pracovného priestoru stroja nepresvedčila, či B. Z. vypla stroj. V čase, keď poškodená S. C. vložila ruku do pracovného priestoru stroja bol teda stroj jednoznačne v chode.
18. Žalobca namietal nepravdivosť konštatovania žalovaného, že prácou na príklopovom výsekovom stroji typu ml-1500 poverila S. C. a B. Z. ráno v deň úrazu majstrová G. W.. Žalobca poukazoval na vyjadrenie majsterky zmeny G. W., že ráno v deň úrazu poverila prácou na príklepovom výsekovom stroji typu ML-1500 len zamestnankyňu B. Z., ktorá mala obsluhovať uvedený stroj a S. C. bola pridelená práca spočívajúca v čistení výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu. Žalobca ďalej namietal, že tieto zamestnankyne sa mohli v priebehu pracovnej zmeny pri práci vystriedať, avšak len na základe dohody a pokynu nadriadenej zamestnankyne - majsterky zmeny.
19. Žalobca namietal, že ak S. stála pri stroji a vyberala zo stroja lepenkový výrez v čase, keď stroj mala obsluhovať len B. Z., vykonávala neoprávnenú/nepovolenú činnosť a prácu v rozpore s pokynom priamej nadriadenej, majsterky zmeny G. W. a v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalobca namietal že, ak žalovaný pri vyšetrovaní pracovného úrazu nevypočul k okolnostiam vzniku pracovného úrazu majsterku zmeny G. W., nemohol náležite zistiť skutkový stav veci.
20. Žalobca namietal nesprávnosť tvrdenia žalovaného, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodenej S. C. nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov. Poškodená S. C. bola oboznámená s predpismi na zaistenie BOZP a s návodom na obsluhu príklepového výsekového stroja ML-1500, v čase úrazu mala na ľavej ruke náramkové hodinky, vložila ruku do stroja za chodu, čo bolo príčinou úrazu. Uvedené konanie napĺňa znaky 8. skupiny príčin pracovných úrazov.
21. Žalovaný pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu, bez náležitého posúdenia konania poškodenej S. C., dospel k nesprávnemu záveru, že príčina vzniku úrazu uvedená v protokole nepatrí do 8. skupiny príčin pracovných úrazov a na základe tohto nesprávneho záveru o príčine úrazu v protokole v príčinnej súvislosti so vznikom úrazu neuviedol porušenia právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany poškodenej S. C.. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný sa v dodatku č. 1 náležite nevysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávnosti konštatovania žalovaného, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodenej S. C. nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov.
22. Žalobca ďalej namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na bod 5B 3 návodu na obsluhu príklepového výsekového stroja model ML-1500, v. č. 10099, že dňa 22.08.2017 nezabezpečil organizáciu práce na uvedenom výsekovom stroji tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov, keď v uvedený deň poveril prácou na príklepovom výsekovom stroji dve zamestnankyne, konkrétne B. Z., ktorá obsluhovala stroj a vkladala materiál (kartónové tabule) do pracovného priestoru stroja a zamestnankyňu S. C., ktorá stála na ľavej stráne stroja a vyberala vyseknutý materiál z pracovného priestoru stroja, čo je v rozpore s návodom na obsluhu uvedeného stroja, podľa ktorého môže stroj obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne poučená osoba a podľa ktorého v pracovnom priestore stroja počas práce sa smie nachádzať iba obsluha z dôvodov, že v návode na obsluhu príklopového výsekového stroja model
ML-1500, ktorý bol dodávateľom stroja vydaný do vzniku pracovného úrazu, a ktorý mal žalobca k dispozícii do vzniku pracovného úrazu sa nenachádza bod 5B 3, na ktorý sa odvoláva inšpektorát práce v tejto časti protokolu.
23. V návode na obsluhu príklopového výsekového stroja model ML-1500, ktorý mal žalobca k dispozícii do vzniku pracovného úrazu sa nenachádza text, na ktorý sa inšpektorát práce odvoláva v tejto časti protokolu, a to: „môže stroj obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne poučená osoba" a „v pracovnom priestore stroja počas práce sa smie nachádzať iba obsluha". V návode na obsluhu príklopového výsekového stroja model ML-1500, ktorý mal žalobca k dispozícii do vzniku pracovného úrazu bol pod bodom 3. ZÁKLADNÉ POKYNY K POUŽÍVANIU STROJA uvedený text: „na stroji môže pracovať len zaškolený pracovník, zoznámený s obsluhou stroja". Do vzniku pracovného úrazu, t.j. do dňa 22.08.2017 iný návod na obsluhu predmetného stroja dodávateľom stroja nebol vydaný. Zo stanoviska žalovaného nie je možné zistiť, z akého dôvodu žalobcom predložený návod na obsluhu príklopového výsekového stroja MODEL ML- 1500, nezodpovedal skutočnému vyhotoveniu stroja.
24. K stanovisku žalovaného, že nepovažoval za potrebné na zistenie okolnosti vzniku pracovného úrazu požadovať informáciu od majstrovej G. W. žalobca s poukazom na skutočnosti uvedené na str. 10 pod písm. a) žaloby dodáva, že žalovaný v dôsledku nevypočutia majsterky zmeny G. W. vyvodil záver o nesprávnej organizácii práce žalobcom bez náležitého zistenia skutkového stavu veci týkajúceho sa zabezpečenia organizácie práce žalobcom v deň vzniku pracovného úrazu.
25. Žalobca namietal, že žalovaným uvedený Kód príčiny úrazu: 6 - Nesprávna organizácia práce, je nesprávny. Je preukázateľné, že príčinou úrazu nebolo to, že poškodená S. stála pri stroji, ale to, že poškodená S. C. v rozpore s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s návodom na obsluhu príklopového výsekového stroja typu ML-1500, s ktorými bola preukázateľne oboznámená, bezdôvodne vložila ruku do pracovného priestoru stroja za chodu. Príčinou úrazu poškodenej S. C. teda nebola nesprávna organizácia práce žalobcom, ale zásah poškodenou S. C. do stroja za chodu, ktorý napĺňa znaky Kódu príčiny úrazu: 8 - Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce.
26. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaným vyhotovený dodatok č. 1 neobsahuje dátum jeho vyhotovenia. V závere dodatku č. 1 je uvedený len dátum zaslania dodatku k protokolu dňa 20.12.2017. V dodatku č. 1 je uvedený nesprávny dátum prerokovania protokolu so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2016. Protokol bol prerokovaný so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2017.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného k podanej žalobe
27. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom zo dňa 03.04.2019, a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
28. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu a zastáva názor, že žalovaný postupoval v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., nakoľko sa s vyjadrením žalobcu k protokolu vysporiadal v rámci dodatku, v ktorom uviedol svoje súhrnné a komplexné stanovisko k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu vychádzal z popisu deja predmetného pracovného úrazu, ktorý je uvedený v protokole. V dodatku k protokolu bolo podané len doplňujúce a rozširujúce vysvetlenie, opis priebehu vzniku pracovného úrazu zamestnankyne na podporu záverov a tvrdení žalovaného v protokole. Z toho dôvodu vznikol rozdiel medzi popisom deja úrazu uvedenom v protokole a popisom deja úrazu uvedenom v dodatku, avšak tento pre určenie príčiny vzniku úrazu nie je podstatný. Opis úrazového deja bol napísaný a vypracovaný na základe informácií, ktoré boli podané vo výpovediach obidvoch zúčastnených zamestnankýň, ktoré podali žalovanému a tiež Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Humennom, a ktoré v deň vzniku pracovného úrazu p. S. C. na predmetnom stroji pracovali, a ako jediné boli priamo zúčastnené na vzniku pracovného úrazu.
29. K záveru v znaleckom posudku, že stroj bol bezporuchový a pri dodržaní návodu na obsluhu spĺňal podmienky bezpečnosti práce žalovaný uviedol, že v uvedenom prípade ale návod na obsluhu dodržaný nebol, lebo na ňom pracovali dve poverené fyzické osoby - zamestnankyne a to či stroj bol alebo nebol poruchový je v danom prípade irelevantné, pretože ani protokol o výsledku inšpekcie práce a ani dodatok k predmetnému protokolu nepojednávajú tom, že by táto skutočnosť mala byť príčinou vzniku úrazu.
30. Žalovaný pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu postupuje tak, aby zistil, čo bolo tzv. koreňovou príčinou vzniku úrazu. V danom prípade aj naďalej trvá na tom, že nie je možné uviesť ako štatistickú značku príčiny vzniku úrazu č.8 - používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, ale je potrebné ísť až do koreňovej príčiny vzniku úrazu a tou je štatistická značka č.6 - nesprávna organizácia práce, nakoľko prácou na stroji, na ktorom došlo ku vzniku predmetného pracovného úrazu boli poverené dve zamestnankyne žalobcu . Týmto postupom zo strany žalobcu bolo porušené ustanovenie z návodu na obsluhu. Ak by na stroji pracovala iba jedna zamestnankyňa, tak ako je to požadované v návode na obsluhu, nebolo by možné aby v čase keď bol stroj spustený druhá pracovníčka vložila ruku do stroja, pretože pracovníčka ktorá stroj ovládala by vedela že v tej chvíli ešte nebol cyklus dokončený.
31. Žalovaný zdôraznil, že skutočnosť že zamestnankyne žalobcu pani B. Z. a pani S. C. boli v deň úrazu poverené prácou na predmetnom lise vyplýva zo zápisnice o výsluchu svedka p. B. Z. zo dňa 22.08.2017, ktorú vyhotovili príslušníci Policajného zboru SR, zo zápisnice o podaní informácie p. B. Z. zo dňa 11.09.2017 a zápisnice o podaní informácie p. S. C. zo dňa 21.09.2017. A. B. Z. bola pred tým ako podala informáciu poučená o trestných následkoch krivej výpovede podľa § 345 a § 346 Trestného zákona a obidve boli pred podaním informácie pre Inšpektorát práce Prešov poučené o následkoch pri úmyselnom podaní nepravdivých informácii. Vo všetkých výpovediach je zhodne uvedené, že prácou na stroji boli obe zamestnankyne žalobcu poverené majstrovou p. W. a že takáto práca na tomto stroji bola bežná prax.
32. Žalovaný zároveň poznamenal, že postupoval tak, aby dostatočne a náležite zistil skutočný stav veci. Žalovaný vychádzal pri vyšetrovaní príčin pracovného úrazu z návodu na obsluhu, ktorý bol dodaný dodávateľom stroja MINOR Plus s.r.o., v ktorom je jednoznačne uvedené, že tento stroj môže obsluhovať vždy len jedna riadne a preukázateľne poučená osoba. Z odovzdávajúceho preberajúceho protokolu zo dňa 05.01.2011 vyplýva, že dodávateľ týmto dňom odovzdal žalobcovi ako príslušenstvo aj dokumentáciu predmetného stroja ML 1500. Súčasťou dokumentácie stroja by mal byť aj návod na obsluhu. Tvrdenie, že tento návod, z ktorého vychádzal žalovaný, bol vydaný až po vzniku úrazu považuje žalovaný za účelové, pretože pokiaľ na stroji neboli vykonané žiadne konštrukčné či iné zmeny, nie je možné meniť návod na obsluhu. Žalobca bol povinný poučiť zamestnancov, ktorých poverí prácou na tomto stroji s návodom na obsluhu, ktorý dodal dodávateľ zariadenia. Z návodu na obsluhu, ktorý žalovanému predložil žalobca nie je zrejmé, kto tento návod vypracoval, na prvej strane návodu je len rukou dopísané, že sa jedná o návod na model ML-1500. Z dôvodu pochybnosti v dôveryhodnosť takéhoto návodu žalovaný žiadal o návod na obsluhu dodávateľa stroja, spoločnosť MINOR PLUS s.r.o., a následne z tohto návodu aj vychádzal.
33. Žalovaný zdôraznil, že ak by žalobca nebol poveril prácou na lise dve fyzické osoby, s najväčšou pravdepodobnosťou by k vzniku tohto pracovného úrazu nebolo došlo. Na uvedenom type strojov je mimoriadne dôležité, aby ho obsluhovala iba jedna osoba, aby v čase, keď vkladá alebo vyberá materiál zo stroja nemohlo dôjsť k tomu, že k ovládačom má prístup iná osoba ako tá, ktorá s ním pracuje, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade. Táto skutočnosť je zrejmá aj z návodu na obsluhu, ktorý žalovanému predložil dodávateľ. Opakované zasekávanie stroja podľa vypracovaného protokolu o výsledku inšpekcie práce nie je v danom prípade príčinou vzniku pracovného úrazu, a je v danom prípade irelevantnou skutočnosťou.
34. Žalovaný tiež poznamenal, že predmetný protokol bol vypracovaný tak, aby obsahoval len nedostatky, ktoré súvisia s hlavnou, teda koreňovou príčinou predmetného pracovného úrazu p. S.
35. K časti protokolu V. - Opatrenia žalovaný konštatuje, že porušenie povinnosti žalobcom bolo zistené inšpektorom práce pri vyšetrovaní príčin pracovného úrazu a inšpektor práce bol povinný vypracovať protokol. Následne bol povinný konať aj podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a nariadil žalobcovi poverovať prácou na príklepovom výsekovom stroji model ML - 1500 len jedného zamestnanca. V konečnom dôsledku povinnosť poverovať prácou na príklopovom výsekovom stroji model ML-1500 len jedného zamestnanca vyplýva aj z návodu na obsluhu uvedeného stroja, aj bez nariadenia Inšpektorátu práce Prešov.
36. Žalovaný má za to, že v protokole je porušenie predpisov jednoznačne popísané, označené číselne, a teda je priamo z protokolu zrejmé, ktorého konkrétneho porušenia predpisov sa prijaté opatrenia žalobcom majú týkať. Rovnako určenie žalobcovi, že je povinný doručiť písomnú správu v konkrétnej lehote, jasne a zrozumiteľne vyjadruje, že tak má urobiť, vzhľadom na závažnosť porušených povinnosti, čo najskôr po odstránení tých nedostatkov tak, aby bol dodržaný cieľ kontroly a teda vylúčenie ďalšieho porušovania ustanovených povinností zo strany žalobcu.
Podstatné zhrnutie argumentov vedľajšej účastníčky
37. Vedľajšia účastníčka sa k podanej žalobe vyjadrila listom zo dňa 05.04.2018, v ktorom navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
38. Podľa názoru vedľajšej účastníčky šetrenie predmetného pracovného úrazu realizované žalovaným bolo správne, teda aj žalovaným vypracovaný protokol a jeho dodatok č. 1 sú v súlade so zákonom.
39. Vedľajšia účastníčka namietla tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mala vykonať zásah do príklepového stroja za jeho chodu, čo malo byť podľa žalobcu príčinou vzniku pracovného úrazu, pri ktorom utrpela poškodenie zdravia. Uviedla, že nemala najmenší dôvod riskovať svoje zdravie tým, že by vložila ruku do idúceho stroja. K vzniku pracovného úrazu došlo v čase, keď sa stroj zasekol, pričom sa vedľajšia účastníčka domnievala, že stroj bol B. manuálne vypnutý po tom, čo B. Z. poškodenej uviedla, že dala naopak hárok papiera. Z tohto dôvodu chcela papier zo stroja vybrať a otočiť ho na správnu stranu. Vedľajšia účastníčka zdôraznila, že nevykonávala žiadnu neoprávnenú činnosť, keď pracovala pri stroji z boku, nakoľko u žalobcu išlo o bežnú prax, že príklepový stroj obsluhovali dvaja ľudia, jeden spredu a jeden z boku. Voči uvedenému nemal nikto do vzniku jej pracovného úrazu žiadne výhrady. Pokiaľ by bola poučená o tom, že stroj sa z boku nemôže obsluhovať, že na stroji môže pracovať výhradne 1 osoba a to spredu, k jej úrazu by nebolo došlo. K školeniu z obsluhy príklepového stroja ako aj k bežnej praxi k jeho obsluhe zdôraznila, že nebola poučená o tom, že by stroj mohla obsluhovať iba 1 osoba. Aj pri školení jej bola názorne ukázaná obsluha stroja dvoma zamestnankyňami. Jednou, ktorá spredu ukladala papier do stroja a druhou, ktorá papier zo stroja odoberala a dávala na paletu. Vedľajšia účastníčka uviedla, že majsterka G. W. ju nikdy neupozornila na to, že by pracovala v tomto smere nesprávne. V inkriminovaný deň majsterka nariadila poškodenej, ako aj jej kolegyni B. Z., aby išli obe pracovať na príklepovom stroji, pričom uviedla akú zákazku na stroji budú robiť. Ku konkrétnemu rozdeleniu práce zo strany G. W. nedošlo. Rovnako uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie, že jej bola pridelená práca spočívajúca v čistení výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu, taktiež sa nezakladá na pravde tvrdenie, že by na vystriedanie zamestnancov pri práci v súvislosti so strojom bol potrebný súhlas majsterky. U žalobcu bolo zvykom, že konkrétne rozdelenie práce pri stroji bolo bežne na úvahe tých dvoch zamestnancov, ktorí na ňom pracovali, jeden spredu, jeden zboku.
40. Vedľajšia účastníčka k znaleckému posudku č. 17/2017 Ing. Vojtka vypracovaného v rámci trestného konania uviedla, že jeho závery nedokazujú, že nemohlo z nejakej príčiny dôjsť k zasekávaniu ústroja v čase pred vznikom pracovného úrazu.
41. Vedľajšia účastníčka poprela pravdivosť tvrdenia B. v jej čestnom vyhlásení zo dňa 22.01.2018, podľa ktorej sa stroj opakovane v deň úrazu nezasekával. V tejto súvislosti podotkla, že B. Z. neuviedla, že by sa stroj ani raz v inkriminovaný deň nezasekol.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v replike
42. Žalobca v replike zo dňa 25.06.2018 zotrval na žalobe v celom rozsahu. Namietal, že žalovaný na základe rovnakých podkladov rozdielne popisuje dej úrazu v protokole a dodatku č. 1, čo svedčí o nedostatočnom a nesprávnom zistení skutkového stavu týkajúceho sa deja úrazu žalovaným. Uviedol, že návod na obsluhu, ktorý žalovaný použil pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu v čase vzniku pracovného úrazu neexistoval. Poprel tvrdenie žalovaného, že na stroji pracovali dve poverené fyzické osoby. Žalovaný má za to, že príčinou vzniku úrazu nebolo to, že poškodená S. C. stála pri stroji, ale to, že vložila ruku do stroja za chodu, t. j. vykonala zásah do stroja za chodu, čo spĺňa znaky chodu príčiny úrazu 8 - používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvanie v ohrozenom priestore. Poprel tvrdenie žalovaného, že išlo o
bežnú prax, že pracou na stroji boli obe zamestnankyne žalobcu poverené majstrovou pani W.. Bežnou praxou bolo, že obsluhou stroja bola poverená vždy len jedna zamestnankyňa.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu k vyjadreniu vedľajšej účastníčky
43. Žalobca sa vo vyjadrení zo dňa 25.06.2018 listom vyjadril k vyjadreniu vedľajšej účastníčky konania zo dňa 05.04.2018, v ktorom označil skutočnosti uvádzané vedľajšou účastníčkou za preukázateľne nesprávne a nepravdivé tvrdenia.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného k duplike
44. Žalovaný v duplike zo dňa 21.03.2019 zotrval na svojom písomnom vyjadrení k žalobe, zároveň zdôraznil, že inšpektor práce v dodatku k protokolu zaujal stanovisko len k tým skutočnostiam, ktoré súvisia s hlavnou príčinou vzniku pracovného úrazu, nevyjadril sa však ku skutočnostiam, ktoré s objasnením veci prešetrenia pracovného úrazu nie sú relevantné. K námietke žalobcu k nevypočutiu majsterky zmeny žalovaný uviedol, že inšpektor práce zvolil potrebné metódy a postupy k objasneniu veci. Výpoveď pani W. by neprispela k objasneniu veci. Žalovaný má za to, že skutkový stav veci je dostatočne zistený na základe výpovedí dvoch zamestnankýň, ktoré zhodne potvrdili, že boli poverené prácou na stroji majsterkou zmeny pani W..
45. K námietke žalobcu týkajúcej sa iného popisu deja úrazu v protokole a dodatku žalovaný uviedol, že popis deja úrazu sa nachádza iba v protokole v časti E - charakteristika deja úrazu. V dodatku iba obšírnejšie vysvetľuje a opisuje ako k úrazu došlo. Opis úrazového deja je napísaný na základe informácií, ktoré boli podané vo výpovediach oboch zúčastnených zamestnankýň, rozdiel je iba v informácii o veľkosti rozostupu, v akej polohe sa stroj tesne pred vznikom úrazu na chvíľu zasekol. Rozdiel medzi protokolom a dodatku z tohto dôvodu pre určenie príčiny vzniku úrazu nie je podstatný.
46. K štatistickej značke príčiny vzniku úrazu žalovaný uviedol, že ak by na stroji pracovala iba jedna zamestnankyňa, tak ako je to požadované v návode na obsluhu, nie možné, aby v čase, keď bol stroj spustený druhá zamestnankyňa vložila ruku do stroja, pretože zamestnankyňa, ktorá stroj ovláda vie, že v tej chvíli cyklus nie je dokončený. Z tohto dôvodu nie je možné uviesť ako štatistickú značku príčiny vzniku úrazu číslo 8 - používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, ale je potrebné zisťovať hlavnú príčinu vzniku úrazu a tou je štatistická značka číslo 6 - nesprávna organizácia práce, nakoľko prácou na stroji boli poverené obidve zamestnankyne. Týmto bolo porušené ustanovenie z návodu na obsluhu. Ak by neboli takto na stroj pridelené, nemohlo by sa stať, že jedna zamestnankyňa stroj spustila a druhá vložila ruku do stroja (je jedno za akým účelom).
47. Zároveň žalovaný poukázal na inšpekciu práce so zameraním na dodržiavanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri uvádzaní do prevádzky a používaní určených výrobkov, obzvlášť na prevádzku dvoch vysekávacích a ryhovacích strojov (príklopový lis) typ ML 1400 a typ ML 1040, výrobca: Čínska republika vykonávanú v dňoch 06.11 a 17.12.2008 u žalobcu výsledkom, ktorej je protokol č. IPV-21-7-2.2/P-A23-08 zo dňa 17.12.2008, prerokovaný dňa 17.12.2008. Zo spisu k uvedenej inšpekcii práce predložil žalovaný Upozornenie spoločnosti KROLL - obalový servis, s.r.o. adresované p. G. konateľovi žalobcu zo dňa 16.05.2007. V uvedenom upozornení bol autorizovaným zástupcom v EÚ S. G. žalobca opätovne upozornený na dodržiavanie zásad bezpečnosti pri práci na strojnom zariadení ML 1400 v zmysle úvodného zaškolenia obsluhy stroja a pokynov pre bezpečnosť pri práci s odkazom na Návod na používanie, v dôsledku vzniku smrteľného pracovného úrazu v apríli 2008 na strojovom zariadení ML 1400, a to dodržanie najmä obsluhy stroja jedným pracovníkom, zaškoleným a oboznámeným s návodom na obsluhu. Žalovaný má jasne preukázané nedodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci žalobcom už v minulosti tým, že žalobca mal vedomosť o tom, že uvedené príklopové výsekové stroje môže obsluhovať len jeden riadne zaškolený pracovník, aj keď sa v tomto prípade jednalo o príklepové lisy ML 1400 a ML 1040. Príklepový lis ML 1500, na ktorom sa stal pracovný úraz p. C., je obdobou príklepových lisov ML1400 a ML 1040, nevzniká tu ani pochybnosť, aby dodávateľ stroja výrazne zasahoval do návodu na obsluhu a vypúšťal, prípadne menil ustanovenia o dodržiavaní bezpečnostných pokynov k obsluhe stroja, konkrétne počet osôb, ktoré môžu naraz obsluhovať stroj.
48. Žalovaný zdôraznil, že vo všetkých troch výpovediach je zhodne uvedené, že prácou na stroji boli obe zamestnankyne poverené majsterkou zmeny p. K. W., a že takáto práca na tomto stroji bola bežná prax. Pred podaním výpovede pre IP Prešov zamestnankyne boli riadne poučené o následkoch podania nepravdivých skutočnosti. Pred výpoveďou p. Z. podanej Okresnému riaditeľstvu PZ v Humennom, bola p. Z. riadne poučená o význame svedeckej výpovede, o možnosti odoprieť výpovede, ako aj o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom. P. Z. bola taktiež riadne poučená o tom, že je povinná vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede. Keďže o tomto fakte nebolo žiadnej pochybnosti, inšpektor práce nepristúpil k vypočutiu p. W..
49. Inšpektor práce vychádzal z návodu na obsluhu, ktorý bol dodaný dodávateľom stroja MINOR PLUS s.r.o. a doručený žalovanému dňa 24.10.2017 na základe vyžiadania, v ktorom je jednoznačne uvedené, že tento stroj môže obsluhovať vždy len jedna riadne a preukázateľne poučená osoba. Tvrdenie, že tento návod bol vydaný až po vzniku úrazu je účelové, pokiaľ na stroji neboli vykonané žiadne konštrukčné zmeny, nie je možné meniť návod na obsluhu. Zamestnávateľ je povinný poučiť zamestnancov, ktorých poverí prácou na tomto stroji, s návodom na obsluhu, ktorý dodal výrobca zariadenia. Z návodu na obsluhu, ktorý inšpektorátu práce predložil žalobca nie je zrejmé, kto tento návod vypracoval, a na prvej strane návodu je len rukou dopísané, že sa jedná o návod na model ML- 1500. Z tohto dôvodu inšpektor práce žiadal návod na obsluhu od dodávateľa stroja, spoločnosť MINOR PLUS s.r.o.., a následne z tohto návodu aj vychádzal.
50. Žalovaný uvádza, že zdrojom pracovného úrazu je nesprávna organizácia práce - štatistická značka č. 6. Odhliadnuc od výpovedí poškodenej p. C. a zamestnankyne žalovaného p. Z., vo svojich tvrdeniach žalobca neustále poukazuje na to, že prácou na predmetnom stroji bola poverená len jedna zamestnankyňa, a to B. Z.. V čase pracovného úrazu pracovali na stroji dve zamestnankyne, teda žalobca trpel stav nedodržiavania bezpečnostných predpisov pri práci, čim porušil povinnosť zamestnávateľa sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov (ust. § 9 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase vzniku pracovného úrazu). O tom že v deň vzniku úrazu pracovali na stroji obe zamestnankyne potvrdzuje aj sám žalobca už vo svojom vyjadrení k protokolu, ktoré je súčasťou dodatku č. 1 k protokolu, konkrétne vo vyjadrení k časti E - Charakteristika deja úrazu: v bode 1/ písm. c) Skutočnosť že počas práce nedochádzalo opakovane k zablokovaniu pohybu stroja potvrdzuje aj to, že ani zamestnankyňa B. Z. ani zamestnankyňa S. C. neoznámili vedúcemu zamestnancovi nedostatky spočívajúce v opakovanom zablokovaní stroja. Žalobca uvedeným tvrdením v snahe poukázať na porušenie predpisov zamestnankyne jasne potvrdil strpenie výkonu práce dvoma osobami na príklepovom výsekovom stroji ML 1500, čím žalobca potvrdil porušenie svojej povinnosti vyplývajúcej mu z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
51. Žalobca sa bráni, že návod na obsluhu príklepového výsekového stroja ML 1500 vyžiadaný od dodávateľa, nemal v čase pracovného úrazu k dispozícii. Žalobca poukazuje na vyjadrenie dodávateľa zo dňa 11.12.2017 doručené žalovanému dňa 12.12.2017, teda až po prerokovaní protokolu dňa 07.11.2017, až po vyjadrení žalobcu k protokolu doručeného žalovaným dňa 20.11.2017 uvádzajúc, že nedisponuje návodom na obsluhu, porušenie ktorého žalovaný v protokole uvádza v časti - zistené nedostatky, uvedený návod na obsluhu ku príklopovým výsekovým strojom ML 1500, je v účinnosti od 1 septembra 2017. Žalovaný poukazuje na skutočnosť neexistencie žiadneho právneho predpisu, ktorý by stanovoval účinnosť návodu na obsluhu, výrobca je s každým novým strojom povinný dodať návod na obsluhu, preto žalovaný považuje tieto tvrdenia za účelové, nakoľko inšpektor prace pri vypracovaní protokolu vychádzal z návodu na obsluhu doručeného od dodávateľa, v ktorom neuvádza jeho vydanie.
52. Povinnosť poverovať prácou na príklopovom výsekovom stroji model ML-1500 len jedného zamestnanca vyplýva aj z návodu na obsluhu uvedeného stroja, aj bez nariadenia žalovaným.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
53. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
54. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
55. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
56. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
57. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 31.05.2019. Pojednávania konaného dňa 31.05.2019 sa nezúčastnila ďalšia účastníčka konania S. C.. Súd aplikujúc § 114 SSP vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
58. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel.
59. Žalovaný na pojednávaní poukázal v plnom rozsahu na svoje písomné vyjadrenie.
60. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
61. Predmetom preskúmania je protokol č. IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017 v znení DODATKU č.1 k protokolu č.: IPV-32-04-2.2/P-J2-17 zo dňa 23.10.2017, ktorým žalovaný podľa § 12 ods. 2 písm. b/ navrhol žalobcovi poverovať prácou na príklepovom výsekovom stroji model ML - 1500 len jedného zamestnanca s termínom určenia bezodkladne, v rámci vykonania opatrení proti opakovanému podobnému úrazu. Zároveň žalovaný uložil žalobcovi podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin; a doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.
62. Súdna preskúmavacia činnosť vo vzťahu k protokolu o výsledku inšpekcie práce je presne vymedzená, a teda správny súd je oprávnený skúmať len zákonnosť uloženia povinností smerujúcich k náprave zistených nedostatkov.
63. V rámci súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo úlohou správneho súdu posúdiť zákonnosť použitia oprávnení inšpektora na základe ním zisteného skutkového stavu, či tento konal v rozsahu svojich oprávnení a či ním uložené opatrenia nie sú svojvoľné a korelujú s ním zisteným skutkovým stavom, pričom zistenie príčin úrazu a porušenia povinností, ktoré viedli k uloženiu povinností zamestnávateľovi nie je možné bez ďalšieho stotožňovať. Súd zdôrazňuje, že v predmetnej veci (nakoľko uložené opatrenia nie sú sankčného charakteru) neprichádza do úvahy plná jurisdikcia správneho súdu a preto pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený správnym orgánom
- aký tu bol v čase vydania v protokole uvedených opatrení.
64. Súdny prieskum protokolu je teda možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, pričom v danom prípade preskúmavaný protokol takéto uloženie povinností obsahuje. Uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia žalobcu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení ohľadne porušenia povinností žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Preto len uloženie
týchto opatrení, v rozsahu, v akom zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
Žalobca napáda rozhodnutie žalovaného z nasledujúcich dôvodov:
65. Žalobca napáda tú skutočnosť, že žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobcu nepodal stanovisko v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.. Žalovaný ďalej namietal, že pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu nebolo žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané, že v čase vzniku pracovného úrazu došlo k zaseknutiu stroja a aká bola príčina zaseknutia. Žalobca poukázal na nesprávnosť popisu deja úrazu, nakoľko žalovaný v dodatku č. 1 popisuje dej úrazu inak ako v protokole. Žalobca namietal nepravdivosť konštatovania žalovaného, že prácou na príklopovom výsekovom stroji typu ml-1500 poverila S. C. a B. Z. ráno v deň úrazu majstrová G. W., s poukazom na vyjadrenie majsterky zmeny G. W.. Namietal, že žalovaný pri vyšetrovaní pracovného úrazu nevypočul k okolnostiam vzniku pracovného úrazu majsterku zmeny G. W.. Žalobca napádal nesprávnosť tvrdenia žalovaného, že v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodenej S. C. nebolo zistené porušenie bezpečnostných predpisov. Žalobca ďalej napáda tú skutočnosť, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na bod 5B 3 návodu na obsluhu príklepového výsekového stroja model ML-1500, v. č. 10099, že dňa 22.08.2017 nezabezpečil organizáciu práce na uvedenom výsekovom stroji tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov. V návode na obsluhu príklopového výsekového stroja model ML-1500, ktorý mal žalobca k dispozícii do vzniku pracovného úrazu sa nenachádza text, na ktorý sa žalovaný odvoláva v tejto časti protokolu a zo stanoviska žalovaného nie je možné zistiť, z akého dôvodu žalobcom predložený návod na obsluhu príklopového výsekového stroja MODEL ML- 1500, nezodpovedal skutočnému vyhotoveniu stroja. Žalobca taktiež namietal, že žalovaným uvedený Kód príčiny úrazu: 6 - Nesprávna organizácia práce, je nesprávny, podľa jeho názoru príčinou úrazu poškodenej S. C. nebola nesprávna organizácia práce žalobcom, ale zásah poškodenou S. C. do stroja za chodu, ktorý napĺňa znaky Kódu príčiny úrazu: 8 - Používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce. Žalobca napádal aj tú skutočnosť, že žalovaným vyhotovený dodatok č. 1 neobsahuje dátum jeho vyhotovenia, v závere dodatku č. 1 je uvedený len dátum zaslania dodatku k protokolu dňa 20.12.2017, v dodatku č. 1 je uvedený nesprávny dátum prerokovania protokolu so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2016, nakoľko tento bol prerokovaný so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2017.
K týmto námietkam správny súd uvádza:
66. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.
67. V zmysle § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku, choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.
68. V zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
69. V zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z., protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
70. V zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
71. V zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
72. V zmysle § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov BOZP (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“) ťažká ujma na zdraví je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, a to 1. zmrzačenie, 2. strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, 3. ochromenie údu.
73. V zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
74. V zmysle § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť.
75. K námietke žalobcu, že z obsahu žalovaným vyhotoveného dodatku č. 1 vyplýva, že zo strany žalovaného nebolo k písomnému vyjadreniu žalobcu podané stanovisko v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., správny súd uvádza že je nedôvodná. Po preskúmaní administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia žalobcu, vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu, v ktorom uviedol toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu, pričom dodatok č.1 k protokolu je súčasťou protokolu, a teda zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že žalovaným vyhotovený dodatok č. 1 neobsahuje dátum jeho vyhotovenia, že v dodatku č. 1 je uvedený nesprávny dátum prerokovania protokolu so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2016, pričom protokol bol prerokovaný so štatutárnymi zástupcami žalobcu dňa 07.11.2017. Protokol s Dodatkom tvoria jeden celok. Správny súd navyše poukazuje na oprávnenie žalovaného aj bez návrhu opraviť v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; a o oprave upovedomiť kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom podľa ust. § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.
76. Súd vyhodnotil námietky týkajúce sa príčin úrazu ako bezpredmetné. Prejednanie týchto námietok bude predmetom konania až v administratívnom konaní začatom na podklade protokolu, pričom výsledné správne rozhodnutie bude samo o sebe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. (podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30. mája 2018).
77. Súd dáva do pozornosti, že zákonodarca kogentným spôsobom upravuje formálne a obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Dôvodom detailnej úpravy jednotlivých náležitosti, ako aj postupu vypracovania, prerokovania a doručovania tohto dokumentu obsahujúceho výsledky inšpekcie práce, je jeho využitie štátnymi orgánmi v oblasti inšpekcie práce v ďalších činnostiach patriacich do ich pôsobnosti (správne konanie na uplatňovanie sankčných oprávnení, podnety na zlepšenie ochrany práce) ako aj kontrolovanými subjektmi pri skvalitňovaní pracovného prostredia a pracovných podmienok zamestnancov. V prípade zistenia nedostatkov predstavuje protokol o výsledku inšpekcie práce dokument, v ktorom inšpektor práce uvedie opatrenia, ktoré zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, navrhuje, t. j. odporúča, prijať na zlepšenie pracovných podmienok a pracovného prostredia, alebo ukladá, t. j. dozorovaný subjekt je povinný ich realizovať. V záujme zabezpečenia objektivity inšpekcie práce a právnej istoty dozorovaných subjektov inšpektor práce umožní po vyhotovení protokolu o výsledku inšpekcie práce zamestnávateľovi, prípadne poverenému zamestnancovi, alebo podnikajúcej fyzickej osobe, aby sa oboznámili s protokolom o výsledku inšpekcie práce a vyjadrili sa k nemu (ústne alebo písomne). Ak sa dozorovaný subjekt dodatočne v stanovenej lehote písomne vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným v protokole o výsledku inšpekcie práce, inšpektor práce je povinný vypracovať dodatok k protokolu. Obsahom dodatku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou protokolu, je vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce obsahujúce posúdenie tohto vyjadrenia. (podporne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30. mája 2018).
78. K námietke žalobcu, že žalovaný pri vyšetrovaní pracovného úrazu nevypočul k okolnostiam vzniku pracovného úrazu majsterku zmeny G. W., správny súd konštatuje, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vypočul poškodenú, jej spolupracovníčku, a po vyžiadaní si príslušnej dokumentácie od žalobcu, dospel k záveru, že k úrazu došlo z dôvodov na strane zamestnávateľa (žalobcu), porušením ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný vychádzal z relevantných dôkazných materiálov s prihliadnutím na zhodné výpovede poškodenej a jej spolupracovníčky, o ktorých pravdivosti nevznikla pochybnosť, že prácou na stroji boli obe zamestnankyne žalobcu poverené majstrovou p. W. a že takáto práca na tomto stroji bola bežná prax, aj s poukazom na vyjadrenie žalobcu k protokolu k časti E - Charakteristika deja úrazu, kde žalobca tvrdí, že majsterka zmeny G. W. ráno v deň úrazu poverila prácou na príklepovom výsekovom stroji typu ML-1500 len zamestnankyňu B. Z., ktorá mala obsluhovať uvedený stroj a S. C. pridelila prácu spočívajúcu v čistení výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu, pričom zamestnankyne sa mohli v priebehu pracovnej zmeny pri práci vystriedať na základe dohody a pokynu nadriadenej zamestnankyne - majsterky zmeny. Aj z uvedeného tvrdenia žalobcu je nepochybné, že žalobca mal vedomosť o tom, že pri obsluhe stroja sa nachádzali dve osoby. Vzhľadom na uvedené považuje správny súd aj uvedenú námietku žalobcu za bezpredmetnú.
79. Správny súd sa nestotožnil s námietkami žalobcu v predmetnej veci a má za to, že v protokole z vyšetrenia pracovného úrazu boli zistené zo strany zamestnávateľa porušenia právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti pri práci, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na bod 5B 3 návodu na obsluhu príklepového výsekového stroja model ML- 1500, v. č. 10099 v tom, že dňa 22.08.2017 nezabezpečil organizáciu práce na uvedenom výsekovom stroji tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov, nakoľko prácou na stroji, na ktorom došlo ku vzniku predmetného pracovného úrazu, boli poverené dve zamestnankyne žalobcu, konkrétne B., ktorá obsluhovala stroj a vkladala materiál (kartónové tabule) do pracovného priestoru stroja a zamestnankyňu S. C., ktorá stála na ľavej strane stroja a vyberala vyseknutý materiál z pracovného priestoru stroja, čo je v rozpore s návodom na obsluhu uvedeného stroja, podľa ktorého môže stroj obsluhovať vždy len jedna riadne preukázateľne poučená osoba a podľa ktorého v pracovnom priestore stroja počas práce sa smie nachádzať iba obsluha.
80. Správny súd mal rovnako, ako žalovaný za to, že predmetný pracovný úraz vznikol z dôvodu nesprávnej organizácie práce, pretože ak by stroj obsluhovala len jedna osoba a v pracovnom priestore stroja počas práce sa nachádzala iba obsluha, k nežiaducej udalosti - k úrazu by
pravdepodobne vôbec nebolo došlo. Keďže v čase pracovného úrazu pracovali na stroji preukázateľne dve zamestnankyne, žalobca trpel stav nedodržiavania bezpečnostných predpisov pri práci, čím porušil povinnosť zamestnávateľa sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov podľa ust. § 9 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene. O tom, že v deň vzniku úrazu pracovali na stroji obe zamestnankyne svedčia nielen zhodné výpovede poškodenej a jej spolupracovníčky B. ale potvrdzuje ju aj žalobca vo vyjadrení k protokolu k časti E - Charakteristika deja úrazu. V uvedenom vyjadrení žalobca poukazuje na vyjadrenie majsterky zmeny G. W., že v deň úrazu poverila prácou na príklepovom výsekovom stroji typu ML-XXXX len zamestnankyňu B. Z., ktorá mala obsluhovať uvedený stroj, S. C. pridelila prácu spočívajúcu v čistení výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu, pričom tieto zamestnankyne sa mohli v priebehu pracovnej zmeny pri práci vystriedať na základe dohody a pokynu nadriadenej zamestnankyne
- majsterky zmeny. Žalobca zároveň vo vyjadrení k protokolu tvrdil, že počas práce nedochádzalo opakovane k zablokovaniu pohybu stroja, keďže ani zamestnankyňa B. Z. a ani zamestnankyňa S. C. neoznámili vedúcemu zamestnancovi nedostatky spočívajúce v opakovanom zablokovaní stroja. Žalobca uvedenými tvrdeniami v snahe poukázať na porušenie predpisov poškodenej zamestnankyne potvrdil strpenie výkonu práce dvoma osobami na príklepovom výsekovom stroji ML 1500, čím žalobca potvrdil porušenie svojej povinnosti vyplývajúcej mu z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
81. K jednotlivým žalobným bodom súvisiacich s návodmi na obsluhu príklopového stroja ML 1500, ktoré sa prevažne zhodujú s námietkami vznesenými v rámci správneho konania, správny súd poukazuje na obsah administratívneho spisu a v ňom uvedené skutočnosti. Žalobca sa bráni, že návod na obsluhu príklepového výsekového stroja ML 1500 vyžiadaný od dodávateľa, nemal v čase pracovného úrazu k dispozícii. Správny súd však uvádza, že dodávateľ odovzdal žalobcovi ako príslušenstvo aj dokumentáciu predmetného stroja ML 1500, súčasťou ktorej má byť aj návod na obsluhu. Tvrdenie, že návod, z ktorého vychádzal žalovaný, bol vydaný až po vzniku úrazu je irelevantné, pretože nebolo preukázané, že na stroji došlo ku konštrukčným či iným zmenám. Žalobca bol povinný poučiť zamestnancov, ktorých poverí prácou na tomto stroji s návodom na obsluhu, ktorý dodal dodávateľ zariadenia. Vzhľadom na skutočnosť, že z návodu na obsluhu, ktorý žalovanému predložil žalobca nebolo zrejmé, kto tento návod vypracoval, a na prvej strane návodu je rukou dopísané, že sa jedná o návod na model ML- 1500, postupoval žalovaný správne, keď žiadal návod na obsluhu od dodávateľa stroja - MINOR PLUS s.r.o., a následne z tohto návodu aj vychádzal. Navyše z návodu na obsluhu doručeného od dodávateľa stroja vyplýva, že sa v ňom nenachádza jeho vydanie. Povinnosť poverovať prácou na príklopovom výsekovom stroji model ML-1500 len jedného zamestnanca vyplýva z návodu na obsluhu uvedeného stroja. Z týchto dôvodov aj tieto námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné.
82. K uvedenému správny súd navyše zdôrazňuje, že žalobca ako zamestnávateľ objektívne zodpovedá za škodu vzniknutú jeho zamestnancovi v prípade, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia, teda k pracovnému úrazu. Dokonca zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, okrem prípadu, že sa zbaví zodpovednosti. Dôkazná povinnosť však jednoznačne zaťažuje zamestnávateľa, ktorý sa zbaví zodpovednosti (celkom), ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali; alebo škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, v prípade, ak preukáže, že postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody; že jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, resp. že zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu
a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Z predloženého administratívneho spisu, porušenie právnych predpisov, resp. ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnankyne nebolo preukázané.
83. S poukazom na uvedené, nakoľko žalobca neurčil zamestnankyni podmienky, akým spôsobom má čistenie výrobkov od odpadu a ukladaní finálneho výrobku na expedičnú paletu vykonať, tak aby si pri uvedenej činnosti nenachádzala v priestore určenom na obsluhu príklepového stroja a zamestnankyňa vykonávala svoje pracovné činnosti, ktoré boli od nej vyžadované jej nariadeným, nie je možné dospieť k záveru, že zamestnankyňa konala svojvoľne a proti predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
84. Správny súd konštatuje, že žalovaný v súlade so zákonom stanovil cieľ, ktorý má žalobca s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, žalovaný pri ukladaní opatrení postupoval v súlade so zákonom a v rozsahu svojich oprávnení, pričom vychádzal s ním zisteného skutkového stavu. Legitimitu uložených opatrení zvýrazňuje aj tá skutočnosť, že ako sám žalobca tvrdí, k predmetnému úrazu došlo.
85. Správny súd uzatvára, že navrhnuté opatrenia, ktoré inšpektori uložili žalobcovi v protokole boli uložené v súlade so zákonom, a to jednotlivými zákonnými ustanoveniami § 12 ods. 2, písm. b/, resp. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.
86. Záverom a nad rámec preskúmavacej povinnosti správny súd zdôrazňuje, že otázky (a námietky), ktoré nemohli byť predmetom tohto konania a ktoré boli žalobcom vznesené, musia byť riadne zodpovedané v eventuálnom správnom konaní. Odpoveď správneho orgánu, prečo došlo k spusteniu stroja, ktorá je podľa žalovaného jasná, jednoznačná a je uvedená v protokole z vyšetrovania udalosti, je síce pre potreby prijatých opatrení ako výsledku inšpekcie práce dostatočná, avšak pre vyvodzovanie administratívnej zodpovednosti bude potrebné presne a určito zistiť skutkový stav tak, aby bolo jasné čo, resp. kto zapríčinil spustenie stroja (poškodená, tretia osoba, technická porucha .....).
87. Správny súd v zmysle ust. § 139 ods. 2 SSP zaujal stanovisko k podstatným žalobným námietkam žalobcu, pričom z dôvodov vyššie uvedených nevyhovel správnej žalobe žalobcu a túto podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
88. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contratio. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal.
89. Pokiaľ ide o ďalšieho účastníka, z obsahu súdneho spisu je preukázané, že tento bol zastúpený advokátskou kanceláriou a žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko im v súvislosti s konaním vznikli trovy konania spočívajúce v právnom zastúpení. Preto správny súd podľa § 169 SSP výrokom III priznal ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil (§ 169 SSP).
90. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP ).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 SSP.