Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Andreou Vorčákovou, na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2019 v Martine, v trestnej veci proti obž. Ľ. F., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., takto

rozhodol:

Podľa súd obžalovaného Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalé bytom W. XXX, okres F.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. zo dňa 17.01.2019, pre skutok právne kvalifikovaný v bode 1/ obžaloby ako prečin podvodu podľa , a v bode 2/ obžaloby ako prečin podvodu podľa , , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ ako obchodný zástupca spoločnosti S. I. a.s., so sídlom A. X. XX/XXXX, XXX XX F. dňa 01.03.2013 na pošte v Turčianskych Tepliciach, Ul. Partizánska č. 16 po tom ako vykonal vklad na účet č. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Poštovej banke, a.s., patriaci P. M., nar. XX.XX.XXXX vo výške 8 500 eur na základe Dodatku č. 2, zo dňa 01.03.2013 k Zmluve o úvere č. XXX/XX, uzatvorenej dňa 13.10.2011 medzi veriteľom S. I. a.s. A.. X. XX/XXXX, F. a dlžníkmi P. M., nar. XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvalé bytom S. S. - T., W. XXXX/XX, tieto peniaze prikázal P. M. hneď po vložení vybrať s tým, aby mu ich odovzdal, s čím P. M. súhlasil, nakoľko si myslel, že peniaze budú vrátené spoločnosti S. I. a.s. ako splátky úveru, ktorý mu poskytla spoločnosť S. I. a.s. na základe úverovej zmluvy č. XXX/XX zo dňa 13.10.2011, a uvedenú finančnú hotovosť mu P. M. ponechal, pričom o prevzatí peňazí mu nebolo dané žiadne potvrdenie, následne v ten istý deň bola v mene P. M. vložená na účet S. I. a.s. č. ú: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX suma iba vo výške 990 eur a zvyšok sumy nebol vložený na účet spoločnosti S. I. a.s. ani nebol P. M. vrátený, pričom keby P. M. vedel, že uvedená finančná hotovosť 8 500 eur nebude použitá na splátky úveru, dodatok k zmluve o úvere by nepodpísal a s odovzdaním tejto hotovosti obchodnému zástupcovi spoločnosti S. I. a.s. by nesúhlasil, čím bola spôsobená P. M., nar, XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvalé bytom S. S. - T., W. XXXX/XX škoda v sume 7 510 eur,

2/ ako obchodný zástupca spoločnosti S. I. a.s., so sídlom A. X. XX/XXXX, XXX XX F. dňa 16.12.2013 na pošte v Turčianskych Tepliciach, Ul. Partizánska č. 16 po tom ako vykonal vklad na účet č. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Poštovej banke, a.s., patriaci P. M., nar. XX.XX.XXXX vo výške 5 400 eur na základe Dodatku č. 3 zo dňa 16.12.2013 k Zmluve o úvere č. XXX/XX, uzatvorenej dňa 13.10.2011 medzi veriteľom S. I. a.s. A.. X. XX/XXXX, F. a dlžníkmi P. M., nar. XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvalé bytom S. S. - T., W. XXXX/XX, tieto peniaze prikázal P. M. hneď po vložení vybrať s tým, aby mu ich odovzdal, s čím P. M. súhlasil, nakoľko si myslel, že peniaze budú vrátené spoločnosti S. I. a.s. ako splátky úveru, ktorý mu poskytla spoločnosť S. I. a.s. na základe úverovej zmluvy č. XXX/XX zo dňa 13.10.2011, a uvedenú finančnú hotovosť mu P. M. ponechal, pričom o prevzatí peňazí mu nebolo dané žiadne potvrdenie, následne v ten istý deň bola v mene P. M. vložená na účet S. I. a.s. č. ú: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX suma vo výške 1 857,65 eur a zvyšok sumy nebol vložený na účet spoločnosti S. I. a.s. ani nebol P. M. vrátený, pričom keby P. M. vedel, že uvedená finančná hotovosť 5 400 eur nebude použitá na splátky úveru, dodatok k zmluve o úvere by nepodpísal a s odovzdaním tejto hotovosti obchodnému zástupcovi spoločnosti Tatra credit a.s. by nesúhlasil, čím bola spôsobená P. M., nar. XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvalé bytom S. S. - T., W. XXXX/XX škoda v sume 3 542,35 eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa súd poškodených P. M., nar. XX.XX.XXXX v O. W., bytom S. S. - T., W. XXXX/XX a N. M., A.. XX.X.XXXX Q. T., W. S. S. - T., W. XXXX/XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 18.01.2019 na tunajšom súde obžalobu na obv. Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX v F., pod sp. zn. zo dňa 17.01.2019, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa , , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Samosudkyňa Okresného súdu Martin vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obž. Ľ. F.; výsluchom svedkov - poškodených P. M. a N. M., prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov Q. U., D. L.G., G. M. Y. O. Š. v štádiu prípravného konania, podľa so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa .

Obžalovaný Ľ. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal, že v spoločnosti S. I., a. s. od januára 2016 nepracuje. A nakoľko boli predmetné dodatky o navýšení úveru spísané v roku 2013, čo je dosť veľký časový odstup, nepamätá si na presné okolnosti, za ktorých to bolo realizované, preto hovoril o všeobecných postupoch, ktoré sa pri uzatváraní dodatkov dodržiavali, nakoľko dodatkov bolo podpisovaných mnoho. Bola to jeho náplň práce. V spoločnosti S. I. pracoval ako obchodný zástupca, pričom jeho náplňou práce bolo podpisovať s klientmi úverové zmluvy, podklady, záložné zmluvy, návrhy na vklad, prípadne dodatky k navýšeniu úveru. Po podpise bolo jeho úlohou vyplatiť peniaze klientovi, či už to bola úverová zmluva alebo dodatok, buď v hotovosti alebo priamo na účet. Čo nahliadol do dodatkov, vkladateľom bol v tomto prípade on, čo nepopiera, je tam jeho podpis aj meno. Štandardne to prebiehalo tak, že sa stretol s klientmi na notárskom úrade alebo na mestskom úrade, klientovi boli dané zmluvy, aby sa mohol s nimi oboznámiť a oboznámený o podmienkach bol už predtým, nakoľko keď sa dojednávajú podmienky, klientovi je daný návrh zmluvy. Čo sa týka týchto dodatkov, boli overované na matrike na mestskom úrade, kde sa stretli. Nepamätá si okolnosti presne tohto prípadu, ale štandardne klientovi vysvetlil základné podmienky dodatku o navýšení, t. j . dátum, suma, o ktorú sa navyšuje úver, ako sa mení splátka, od kedy, dáva do pozornosti splátkový kalendár, a tiež skutočnosť, že nakoľko sa navyšuje úver, navyšuje sa aj istina, ktorú je potrebné vrátiť v poslednej splátke. Dodatky, resp. zmluvu dá klientovi do rúk, aby sa mohol oboznámiť s jej obsahom. Má dostatok času na rozhodnutie, je to jeho vec, či to chce alebo nechce podpísať, nakoľko klient žiada o navýšenie úveru. Ak má otázky, môže sa pýtať, všetko klientom vždy vysvetlil. Nepamätá si, či poškodení v tomto prípade mali nejaké otázky. V inom prípade sa mu stalo, že nedošlo k podpísaniu zmluvy. Ak všetkému klienti rozumejú a nemajú otázky, chcú podpísať zmluvu, resp. dodatok, tento sa následne podpíše s overením podpisu. Klient je tiež oboznámený s tým, akým spôsobom sa úver navyšuje, ako budú vyplatené peniaze. Po podpise zmlúv sa ide do banky, v ktorej má klient účet a on ako zástupca vkladá peniaze na tento účet. Čo následne robí klient s peniazmi, už neskúma. Ak klient žiada o navýšenie úveru a má dlh na splátkach je poučený o tom, že najneskôr v deň navýšenia úveru musí tieto dlžné splátky uhradiť. Štandardne aj chodí s klientom do banky, aby skontroloval, či naozaj boli uhradené dlžné splátky, pričom tu sa jeho úloha končí. Klient vie, že má uhradiť dlžné splátky avšak toto mu v konečnom dôsledku nemôže prikázať. Ako náhle sú peniaze na jeho účte disponuje s nimi majiteľ účtu. V danom prípade vie potvrdiť, že peniaze na účet vložil, ale nevie v akej výške p. M. vyberal peniaze zo svojho účtu. Taktiež nevie uviesť, či bol s poškodeným v banke vložiť peniaze na úhradu splátok a ak by sa tak stalo, tak len z dôvodu, aby sa presvedčil, či boli tieto peniaze uhradené, on ich nevkladal. Čo sa týka výšky dlžných splátok, tak tento údaj mu bol oznámený pracovníčkou z kancelárie, túto informáciu odovzdá klientovi, ktorý však ešte pred podpisom komunikuje s kanceláriou a túto informáciu má. On sám vie iba to, čo je uvedené v dodatku, teda o akú sumu sa navyšuje úver, výška splátok, výška istiny, výška úroku, atď. Nemá prehľad platieb klienta. Dostával len informáciu o výške. Ide o dohodu medzi klientom a spoločnosťou, pričom jeho úlohou bolo len odkontrolovať či klient zaplatil dlžné splátky, nemôže to však klientovi prikázať, ak to neurobí, plynú z toho sankcie. Dokonca mal aj takú klientku, ktorá to odmietla urobiť. Ako náhle má klient peniaze na účte, nemá na ne dosah. Uviedol, že nikdy neprikazoval klientom a ani poškodenému, aby vybral peniaze z účtu a ani si nevie predstaviť, ako by to urobil, nakoľko potom, ako peniaze vloží na účet, tieto patria klientovi. Obžalovaný si nepamätá akú úlohu v danom prípade zohrala poškodená, avšak musela byť prítomná pri uzatváraní dodatkov nakoľko jej podpis bol overovaný, nepamätá si však, či bola prítomná v banke pri vkladaní peňazí na účet. Niekedy sú prítomní obaja manželia, niekedy nie. Podľa toho, kto je vlastník účtu. Na otázky samosudkyne obžalovaný uviedol, že jeho úlohou vo firme nebolo priviesť do spoločnosti nových klientov on iba doručoval zmluvy, dodatky a vkladal peniaze. Rovnako uviedol že klienti na neho nemali číslo účtu, ak chceli navýšiť úver museli volať do kancelárie. Nebolo ani určené, že ak raz už u klientov bol napr. so zmluvou, že tam pôjde aj s dodatkom. Vždy dostal pokyn z kancelárie kam má ísť, išiel ten na koho to vyšlo.

Svedok - poškodený P. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že si pamätá, že obžalovaný prišiel, išli spolu na poštu a tam sa jednalo o tie peniaze. Na jeho kartu sa peniaze vložili a hneď aj vybrali. A potom sa to znova malo vložiť na tú kartu, ale či sa vložili na tú jeho kartu alebo nie, to už neviem. Na otázky samosudkyne uviedol, že si presne nepamätá ako uzatvoril zmluvu so spoločnosťou S. I. a.s., vie že volal do tejto spoločnosti lebo chcel od nich pôžičku. Uviedol, že chcel pôžičku 8 000 eur alebo 9 000 eur, presne už nevie. Zmluvu podpisoval doma a v Tepliciach na úrade. Poškodený potvrdil, že podpis na zmluve patrí jemu. Poškodený zároveň potvrdil, že pred podpisom zmluvy sa mal možnosť oboznámiť s jej obsahom, ale on ju nečítal, lebo mal problém s očami, obžalovaný mu však vysvetlil koľko bude splácať, ako dlho bude splácať a do kedy to má splatiť. On s tým súhlasil nakoľko nemal iné východisko, keďže mal pôžičku z inej firmy a tá ho tlačila, aby ju splatil. Uviedol, že zmluvu podpísal dobrovoľne, dokonca na základe nej aj splácali svoj dlh, avšak nevedel uviesť koľko splatili. Platili len keď mali peniaze. Keď nemali peniaze na splatenie úveru požiadali S. I. a.s. o pomoc, chceli predlžiť splácanie úveru. Bolo im vyhovené, avšak nepamätá si ako im predlžili splatnosť. Svedkovi bol predložený dodatok č.1 k zmluve o úvere č. XXX/XX zo dňa 13.04.2012 a svedok - poškodený potvrdil, že podpis na dodatku je jeho. Na otázku, či vie čo bolo predmetom tohto dodatku uviedol, že splácať. Dodatok podpísal v Tepliciach na mestskom úrade, mal možnosť si ho prečítať ale neprečítal si ho, avšak obžalovaný mu vysvetlil čo je obsahom toho dodatku. Pokiaľ si pamätám, tak vie, že splácali 180 eur mesačne, ale nepamätám si, koľko sa zaplatilo. Nezaplatil sa celý úver. Následne požiadal S. I. a.s., či mu požičajú na tú splátku a oni mu požičali. Zdá sa mu, že žiadali písomne. Následne prišiel za ním obžalovaný a išli na poštu do Teplíc. Svedkovi poškodenému bol predložený dodatok č. 2 k zmluve o úvere č. XXX/XX zo dňa 01.03.2013. Svedok poškodený potvrdil, že podpis na dodatku je jeho. Svedok - poškodený uviedol, že ani tento dodatok nečítal, lebo nevidel a na otázku samosudkyne, prečo ho teda podpísal, uviedol, že mu veril. Bolo mu vysvetlené čo je odhadom dodatku, obžalovaný mu povedal koľko mu dajú peňazí zdá sa mu že okolo 8 000 eur a bolo mu povedané koľko bude splácať. Na poštu potom išli vložiť peniaze na jeho účet. Peniaze sa potom hneď vybrali. Pričom uviedol, že peniaze vybral obžalovaný. Zároveň uviedol, že na pošte nič nepodpisoval. Na čo mu bol predložený doklad o výbere z č.l. 164 a svedok potvrdil, že podpis na doklade je jeho. Svedok na otázku čo sa dialo potom, kam išli z pošty uviedol, že domov. Nikde inde nešiel. Svedkovi poškodenému bol z č.l. 153 predložený k nahliadnutiu potvrdenie o vklade hotovosti zo dňa 01.03.2013. Svedok poškodený potvrdil, že podpis na uvedenom doklade je jeho. Na otázky samosudkyne svedok - poškodený ďalej uviedol, že celý úver nesplatili. Spoločnosť mu posielala rôzne upomienky, keď mal peniaze zaplatili. Svedkovi - poškodenému bol predložený aj dodatok č. 3 z č. l. 193 zo dňa 16.12.2013. Svedok poškodený potvrdil, že podpis na dodatku je jeho. Uviedol, že nevie kedy presne bol tento dodatok podpísaný a zdá sa mu že to bolo tiež na mestskom úrade v Tepliciach. Ani tento dodatok nečítal, pre problémy s očami. Nikto ho však nenútil tento dodatok podpísať, bol mu daný do rúk a on ho podpísal. Predmetom dodatku bola pôžička, zdá sa mu, že to bola tá druhá vo výške asi 9 000 eur. Peniaze zaniesli na poštu, vložili a zase sa vybrali. Vybral ich on a obžalovaný. Peniaze im pošta dala a on to poslal naspäť, ale kam, to nevie. Z pošty išiel domov. Svedkovi poškodenému bol predložený z č. l. 154 potvrdenie o vklade v hotovosti zo dňa 16.12.2013. Svedok poškodený potvrdil, že podpis na doklade je jeho. Svedok poškodený na ďalšie položené otázky uviedol, že pracovníčka pošty dala vybrané peniaze do ruky obžalovanému, pričom on dal pracovníčke pošty iba svoju kartu a občiansky preukaz. Nič iné jej nedával.

Svedkyňa - poškodená N. M.Á. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že mali pôžičku od spoločnosti W.. Chvíľu ju splácali, potom prestali a potom im S. I. a.s. alebo W. nám našla S. I. a.s. na to, aby sa to vyplatilo. Aby sme tú W. vyplatili. Potom zasa sa to chvíľu splácalo, potom som stratila zamestnanie, tak sa to neplatilo. S. I. a.s. nám našiel I.. Išli sme do Partizánskeho k notárovi a tam sa to uzatvorilo. Tam sme uzatvorili tie zmluvy, sa mi zdá, že to bolo z toho S. I.. Bolo toho toľko, že sa človek na to ani nepamätá. V tom Partizánskom sme to všetko podpísali a išli sme domov. Svedkyňa - poškodená potom ako jej bola predložená zmluva č. XXX/XX z č.l 158 zo dňa 13.01.2011 uviedla, že podpis na zmluve je jej a túto podpísali na mestskom úrade v Turčianskych Tepliciach. Zmluvu čítala iba zo začiatku. Povedali im čo je jej obsahom ale nečítali ju. Povedal im to obžalovaný, ale nepamätá si čo, bolo to už dávno. Zo začiatku splácali tento úver, potom stratila zamestnanie, tak zase nesplácali. Žiadali spoločnosť, aby nám odložili splátky, bolo im vyhovené. Napísali žiadosť a oni im odpovedali, ale už si nepamätá čo. Potom ako boli svedkyni - poškodenej predložené dodatky č. 1, č. 2, č. 3., svedkyňa poškodená potvrdila, že podpisy na dodatkoch sú jej a uviedla, že tieto určite nepodpisovali u nich doma, ale pravdepodobne v tých Tepliciach na mestskom úrade. Pričom ani ona tieto dodatky nečítala. Čo bolo ich obsahom im oznámil obžalovaný, avšak nepamätá si čo. Uviedla, že s obžalovaným boli spolu na pošte lebo muž tam mal účet, ale priamo pri nich nebola. Oni tam boli sami. Vie, že peniaze boli vložené na manželov účet a potom ich vybral obžalovaný. Avšak na otázku sudkyne či mal obžalovaný splnomocnenie na výber peňazí uviedla, že nie že ich vybral jej muž. Rovnako to bolo pri oboch dodatkoch teda pri dodatku č. 2 aj pri dodatku č. 3. Svedkyňa nevedela uviesť čo sa dialo potom, a teda kam išli z pošty. Svedkyňa tiež uviedla, že spoločnosť S. I. a.s. im zasielala výzvy a zároveň uviedla, že obžalovaný ich nekontaktoval.

Svedok Q. U. v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 20.02.2018 na č.l. 105-111 spisu a zo dňa 29.06.2018 na č.l. 123-125) vypovedal, že v spoločnosti S. I. a.s. pracuje ako riaditeľ. Jeho pracovnou náplňou je schvaľovanie úverov, rozhodovanie po navýšení úveru, prípadne o predčasnom vyplatení úveru, zastupuje spoločnosť pri dohadovaní zmieru, môže dlžníkom odpustiť sankcie, poplatky a pokuty. K danej veci uviedol, že dňa 06.10.2011 spísala obchodná zástupkyňa p. U. W. na základe telefonickej žiadosti klientov p. M. a p. M. žiadosť o poskytnutie úveru, pričom tel. kontakt mohli získať klienti z inzercii alebo z internetu. Písomná žiadosť a obhliadka bola uskutočnená v mieste ich trvalého bydliska, nakoľko nehnuteľnosť mala byť predmetom zabezpečenia úveru. Klienti v žiadosti potvrdili svojim podpisom, že si v deň spísania žiadosti prevzali od obchodnej zástupkyne 1 ks návrhu úverovej zmluvy a rovnako potvrdili, že boli informovaní o možnosti pripomienkovania podmienok úverovej zmluvy. Po zaslaní žiadosti, bola ním schválená a po telefonickej komunikácií a dohode s klientmi, bol dohodnutý a zrealizovaný podpis úverovej zmluvy č. XXX/XX dňa 13.10.2011. Za spoločnosť S. I. a.s. úver realizoval obchodný zástupca Ľ. F.. V danom prípade klienti predložili, za účel zistenia ich schopnosti splácať úver, výpis zo sociálnej poisťovne o výške ich dôchodku. Klientom bol poskytnutý úver vo výške 9 500 eur, pričom z tejto sumy vyplatili dlh, ktorý mali v spoločnosti W. v sume 8 570,16 eur, ďalšie poplatky a taktiež prvú splátku úveru, teda spolu vo výške 9 360,66 eur a zvyšná suma vo výške 139,34 eur im zostala. Na základe vyplatenia úveru bol na klientov prevedené vlastníctvo ich nehnuteľnosti. Poskytnutý úveru mali klienti splácať v 6-tich splátkach vo výške 285 eur mesačne a posledná siedma splátka mala byť vo výške poskytnutého úveru t.j. v sume 9500 eur. Klienti prvú splátku a úrok vo výške 190 eur uhradili do rúk obchodnému zástupcovi a ďalšie splátky uhrádzali cez banku v čiastočnom omeškaní. Od 28.06.2013 do 01.03.2013 neplatili vôbec. Dňa 01.03.2013 bola uhradená platba 990 eur a následne až 16.12.2013 bola uhradená suma 1857,65 eur, obe sumy uhradil pán M.. Celý dlh bol uhradený dňa 04.07.2014. Svedok uviedol, že každý dodatok k zmluve bol robený na podnet klienta na základe písomnej žiadosti. Sumu navýšenia úveru navrhli klienti a on následne tento schvaľoval, pokiaľ táto suma neprekročila sumu 30 000 eur čo bolo 75 % z jeho odhadovanej ceny nehnuteľností, tak im navýšenie schválil. Je možne, že klientom navrhol možnosť navýšenia úveru na základe ich korešpondencie, ale nakoľko požiadali až o sumu 8 500 eur, tak im schválil uvedenú sumu. Neskúmal na aký účel túto sumu potrebovali. Takáto situácia bola aj pri dodatku č. 3. Na základe žiadosti klientov sa pripravili dodatky a následne obchodný zástupca ich predložil klientom v mieste trvalého bydliska k podpisu. Jednotlivé sumy o ktoré sa navyšoval úver, boli vložené v hotovosti na účet klienta pánom F.. Svedok tiež uviedol, že k dražbe rodinného domu nepristúpili z dôvodu, že nehnuteľnosť, ktorú mali založenú pokrývala navýšenie úveru, preto im úver radšej navýšili, aby si mohli vyplatiť všetky dlhy a mali na liečbu jedného z manželov. V čase keď už ďalšie navýšenie by nebolo pokryté hodnotou nehnuteľnosti im navrhol, aby nehnuteľnosť odpredali.

Svedkyňa D. L. v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 29.06.2018 na č.l. 126-127 spisu ) vypovedala, že v spoločnosti S. I. a.s. pracovala ako administratívny pracovník a už asi rok tam nepracuje. K okolnostiam uzatvárania zmlúv a dodatkov uviedla, že štandardne to bolo na podnet klientov, a to telefonicky, vypracovala dodatok a na podnet klienta sa s nimi stretol obchodný zástupca tam kde si vyžiadali klienti. Ona dodatky vypracovala, odovzdala ich obchodnému zástupcovi a tento to s klientmi prerokoval a podpísalo sa to. Na otázku vyšetrovateľa svedkyňa ešte uviedla, že zmluvy a dodatky sa podpisovali vždy na žiadosť klientov, ktorá mohla byť písomná alebo aj telefonicky. Ak požiadali telefonicky vždy sa odkonzultovala, pričom v žiadosti nebolo uvedené miesto a dátum jej podpísania, nakoľko sa nevedelo kde a u ktorého notára sa to podpíše. Klienti navrhovali aj výšku navýšenia úveru, dĺžku splátok a následne to schvaľoval predseda a členovia predstavenstva aj Q. U..

Svedkyňa G. M. v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 24.10.2018 na č.l. 129-135 spisu ) vypovedala, že je zamestnankyňou Slovenskej pošty a v roku 2013 pracovala na pošte v Turčianskych Tepliciach. S odstupom času si nepamätá na okolnosti kedy klient P. M. mal vložiť na pošte v Turčianskych Tepliciach na svoj účet hotovosť vo výške 8 500 eur . Po predložení kópie dokladu vkladu v hotovosti na účet zo dňa 01.03.2013 s menom vkladateľa Ľ. F. uviedla, že si myslí že podpis na uvedenom doklade je jej. Rovnako tak uviedla, že aj po predložení dokladu výplata v hotovosti z účtu zo dňa 01.03.2013 na sumu 8500 eur , tento poľa podpisu realizovala ona, a to aj na číslo priehradky, keďže to bolo realizované na tej istej priehradke. Svedkyňa si však na tieto transakcie bližšie nespomína. Uviedla, že totožnosť osoby overuje podľa predloženého občianskeho preukazu. Denne vybaví pri okienku 100 - 150 ľudí, pričom jedná s majiteľom alebo disponentom s účtom. Ak je klientom staršia osoba a nevie sa dobre vyjadriť čo chce, tak počúva aj sprevádzajúcu osobu, ale vždy koncovú právoplatnú odpoveď dostáva od osoby, ktorá je majiteľom účtu alebo disponentom. Svojim podpisom toto potvrdí. V prípade, ak by niekto naliehal na vlastníka účtu, peniaze by odovzdala len vlastníkovi, takúto situáciu už aj zažila. Na otázku vyšetrovateľa ešte uviedla, že ona vybraté peniaze dáva do otvoru, ktorý sa nachádza na prepáške, nedáva ich priamo dok ruky, už kto si ich zoberie to neskúma, ale nevie prečo by si ich nezobral majiteľ účtu, keď sú vyplácané jemu. Uviedla, že si nespomína na situáciu kedy by klient povedal, že má vyplatiť peniaze pri ňom stojacej osobe, v takomto prípade by mu povedala, že on je majiteľom účtu a jemu tieto peniaze vyplatí.

Svedkyňa O. Š. v prípravnom konaní ( zápisnica o výsluchu zo dňa 24.10.2018 na č.l. 136 -142 spisu ) vypovedala, že je zamestnankyňou Slovenskej pošty a v roku 2013 pracovala v Turčianskych Tepliciach. S odstupom času si nepamätá na okolnosti kedy klient P.A. M. mal vložiť na pošte v Turčianskych Tepliciach ma svoj účet hotovosť vo výške 5 400 eur. Po predložení dokladov o vklade v hotovosti zo dňa 16.12.2013 uviedla, že si myslí, že podľa podpisu tento vklad realizovala ona. A rovnako tak potvrdila, že podľa podpisu realizovala aj výplatu v hotovosti v ten istý deň. Podľa čísla priehradky to bolo zrealizované na tej istej priehradke. Totožnosť osôb overovala podľa občianskeho preukazu prípadne pasu. Svedkyňa uviedla, že pri výplate peňazí tieto dáva priamo klientovi, ktorý peniaze vyberá, nepamätá si na takú situáciu, že by niekto povedal, že ich má dať niekomu inému a ak ide o väčší obnos peňazí tieto položí na stolík alebo mu ich dá priamo do ruky s tým, nech si peniaze ešte preráta. Pri výbere peňazí jedna len s majiteľom účtu alebo disponentom. Nepočúva pokyny iných ľudí len majiteľa alebo disponenta. Na otázku vyšetrovateľa viedla, že si nepamätá na situáciu, že by niekto naliehal na klienta, že má vybrať peniaze alebo niečo podobné.

Na podklade listinných dôkazov súd zistil, že dňa 13.10.2011 bola uzavretá Úverová zmluva č. XXX/XX medzi veriteľom spoločnosťou S. I. a.s., so sídlom A. X. XX/XXXX, F., IČO: 44 975 775 a dlžníkmi P. M., nar. XX.XX.XXXX Y. N. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XXXX/XX, S. S. - T., predmetom ktorej bolo poskytnutie nebankového úveru vo výške a v mene podľa článku I, a to za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Podľa článku I. zmluvy bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 9 500 eur, ktorý sa dlžníci zaviazali splácať v 7-mich mesačných splátkach, podľa splátkového kalendára tak ako je uvedený v článku XXI. Zmluvy, a teda prvých šesť splátok vo výške 285 eur a siedma splátka splatná dňa 13.04.2012 vo výške 9 500 eur. Z listiny označenej ako potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov súd zistil, že finančné prostriedky zo zmluvy o úvere č. XXX/XX vo výške 9 500 eur si poškodený prevzali dňa 13.10.2011.

Súd ďalej zistil, že dňa 13.04.2012 bol uzavretý dodatok č. 1 k úverovej zmluve č. XXX/XX zo dňa 13.10.2011, medzi veriteľom spoločnosťou S. I. a.s., so sídlom A. X. XX/XXXX, F., IČO: 44 975 775 a dlžníkmi P. M., nar. XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XXXX/XX, S. S. - T., predmetom ktorého, bolo predlženie doby splatnosti poskytnutého úveru o 6 mesiacov, čím došlo k navýšeniu pohľadávky voči dlžníkom na sumu 12 920 eur. Podľa čl. V dodatku sa dlžníci zaviazali vrátiť úver do 13.10.2012, teda v 13-tich splátkach, pričom výška splátok bola dohodnutá vo výške 285 eur mesačne a posledná splátka bola vo výške 9500 eur, táto bola splatná dňa 13.10.2012.

Dňa 01.03.2013 bol uzavretý dodatok č. 2 k úverovej zmluve č. XXX/XX zo dňa 13.10.2011, medzi veriteľom spoločnosťou S. I. a.s., so sídlom A. X. XX/XXXX, F., IČO: 44 975 775 a dlžníkmi P. M., nar. XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XXXX/XX, S. S. - T., predmetom ktorého bolo navŕšenie úveru o sumu vo výške 8 500 eur a predĺženie doby splatnosti o 12 mesiacov, s tým, že sa pohľadávka voči dlžníkom mení na sumu 23 565,56 eur a výška istiny poskytnutého úveru je 18 000 eur. Podľa článku IV. bod 4.2) sa dlžníci zaviazali splácať úver v 25-tich mesačných splátkach s tým, že splátky 1-12 vo výške 285 eur boli uhradené a dlžníci mali uhradiť ešte splátku 18 vo výške 417,65 eur, splátky 19-24 vo výške každá 288 eur a posledná splátka bola vo výške 18 000 eur, táto bola splatná dňa 13.10.2013.

Dňa 16.12.2013 bol uzavretý dodatok č. 3 k úverovej zmluve č. XXX/XX zo dňa 13.10.2011, medzi veriteľom spoločnosťou S. I. a.s., so sídlom A. X. XX/XXXX, F., IČO: 44 975 775 a dlžníkmi P. M., nar. XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XXXX/XX, S. S. - T., predmetom ktorého bolo navýšenie úveru o sumu 5 400 eur a predlženie doby splatnosti úveru o 6 mesiacov s tým, že sa pohľadávka voči dlžníkom mení na sumu 30 932,81 eur z čoho výška istiny poskytnutého úveru je 23 400 eur. Podľa článku IV. bod 4.2) sa dlžníci zaviazali splácať úver v 25-tich mesačných splátkach s tým že splátky 1-18 boli uhradené a dlžníci mali uhradiť ešte splátku 19 vo výške 446,16 eur, splátky 20-24 vo výške každá 304,20 eur a posledná splátka bola vo výške 288 eur a tiež spolu s poslednou splátkou sa stála splatná aj splátka istiny v sume 23 400 eur, táto bola splatná dňa 13.06.2014.

Z dokladov o vklade poskytnutých VÚB bankou, a.s. ( č.l. 153-154 spisu ) súd zistil, že dňa 01.03.2013 bola na účet číslo X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vložená v hotovosti suma 990 eur , pričom ako vkladateľ je uvedený P. M. a dňa 16.12.2013 bola na rovnaký účet vložená suma 1857,63 eur a ako vkladateľ je opätovne uvedený P. M.. P. M. na hlavnom pojednávaní po nahliadnutí do týchto dokladov potvrdil, že podpis na vkladových lístkoch je jeho. Túto skutočnosť mal súd zistenú aj z potvrdení o zrealizovaní transakcie ( č.l. 120-121).

Z výpisu z účtu svedka poškodeného P. M. č. účtu X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX súd zistil, že dňa 01.03.2013 bol na tento účet realizovaný vklad v hotovosti vo výške 8 500 eur a v ten istý deň bol uskutočnený aj výber tejto sumy. Dňa 16.12.2013 bol na účet poškodeného uskutočnený vklad hotovosti vo výške 5 400 eur a v ten istý deň bol zrealizovaný aj výber z tejto sumy z účtu v hotovosti.

Z potvrdení o vklade a výbere z účtu (č.l. 159-167) súd zistil, že sumu 8500 eur dňa 01.03.2013 a sumu 5400 eur dňa 16.12.2013 vložil na účet poškodeného P. M. č. účtu X. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX Ľ. F.. Súd zároveň zistil, že výber sumy 8 500 eur dňa 01.03.2013 a sumy 5 400 eur dňa 16.12.2013 z účtu poškodeného uskutočnil sám poškodený P. M..

Z písomných žiadosti ( č.l. 117-119) mal súd zistené, že P. M. a N. M. požiadali dňa 14.08.2012 o predĺženie splatnosti úveru o 6 mesiacov, neuvedeného dňa požiadali o navýšenie úveru o 5 400 eur a rovnako neuvedeného dňa požiadali o navýšenie úveru o sumu 8500 eur.

Z čestného prehlásenia ( č.l. 198) mal súd zistené, že vlastníkom účtu číslo XXXXXXXX v Poštovej banke je P. M., ktorý v čestnom prehlásení požiadal, aby finančné prostriedky vo výške 5 400 eur boli vyplatené na tento účet.

Z korešpondencie adresovanej spoločnosti S. I. a.s. (č.l.214-220) súd zistil, že manželia M. opätovne žiadali spoločnosť či už o odloženie splátky, predĺženie splatnosti alebo o vyriešené vzniknutej situácie.

Z lustrácie z registra priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát priestupkovo riešený, za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a to v blokovom konaní.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

V súlade s ust. , súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, bol zistený nasledovný skutkový stav:

Medzi spoločnosťou S. I. a.s., so sídlom A. X. XX/XXXX, F., IČO: 44 975 775 ako veriteľom a P. M., nar. XX.XX.XXXX a N. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom W. XXXX/XX, S. S. - T. ako dlžníkmi došlo dňa 13.01.2011 k uzatvoreniu Úverovej zmluvy č. XXX/XX na základe ktorej, bol dlžníkom poskytnutý úver vo výške 9 500 eur, ktorý sa zaviazali splatiť v 7-mich mesačných splátkach vo výške 285 eur, pričom posledná splátka bola vo výške 9 500 eur, čo predstavovalo splátku istiny. Zmluva bola podpísaná na Mestskom úrade v Turčianskych Tepliciach, pričom podpisy dlžníkov boli na zmluve úradne overené. Súd z výpovedí obžalovaného a svedkov zistil, že za účelom podpisu zmluvy prišiel za pánom M. a pani M. obžalovaný, ktorý pracoval v tej dobe ako obchodný zástupca spoločnosti S. I. a.s.. Z jednotlivých výpovedi vyplynulo, že obžalovaný doniesol zmluvu, ktorú dal manželom M., ktorí mali možnosť si ju prečítať a následne na základe slobodného rozhodnutia podpísať. Zmluvu ich nik podpísať nenútil. Manželia M. zhodne vypovedali, že zmluvu mali možnosť prečítať si ale ju nečítali, no napriek tomu ju podpísali. Potvrdili, že im bolo vysvetlené koľko a ako majú splácať a na základe toho aj nejaké splátky uhradili, teda až do času kým mali peniaze. Nakoľko však pani M. prišla o zamestnanie a nemali dostatočné prostriedky na úhradu dlhu požiadali spoločnosť S. I. a.s. o predĺženie doby splatnosti úveru o ďalších 6 mesiacov, pričom zhodne uviedli, že išlo o ich iniciatívu. Na základe ich žiadosti bol vypracovaný dodatok č. 1 k úverovej zmluve č. XXX/XX, ktorí podpísali dňa 13.04.2012 opäť na Mestskom úrade v Turčianskych Tepliciach, kde tento bol podpísaný za prítomnosti obžalovaného ako obchodného zástupcu. Na základe podpísaného dodatku, bola manželom M. predĺžená doba splatnosti úveru o 6 mesiacov s tým, že sa im navýšila celková výška pohľadávky na sumu 12 920 eur. Manželia M. však neboli ďalej schopní splácať úver, a preto požiadali spoločnosť S. I. a.s. o vyriešenie situácie, čo potvrdili v rámci svojej výpovede. Žiadali o pomoc aj telefonicky. Svedok Q. U. potvrdil, že na základe žiadosti manželov M. a na základe skutočnosti, že nehnuteľnosť ktorou ručili za poskytnutý úver, mala dostatočnú hodnotu súhlasil s tým, aby bol manželom M. navýšený úver a nimi požadovanú sumu t.j. sumu 8 500 eur. Na základe žiadosti manželov M. teda došlo k podpísaniu dodatku č. 2 k úverovej zmluve č. XXX/XX, a to dňa 01.03.2013. V zmysle dodatku č.2 bol manželom M. navýšený úver o sumu 8 500 eur, pričom takto navýšený úver mali splatiť do 13.10.2013 v 19-tich mesačných splátkach, pričom posledná splátka bola splátkou istiny, a to vo výške 18 000 eur. Manželia M. zhodne vypovedali, že dodatok č. 2 im bol poskytnutý, aby si ho prečítali, ale neurobili tak. Rovnako zhodne uviedli, že im bolo vysvetlené v akej výške majú splátky a dokedy majú úver podpísať. Z výpovedi svedkov a obžalovaného rovnako vyplýva, že po podpísaní dodatku č. 2 išiel obžalovaný spolu s manželmi M. na poštu v Turčianskych Tepliciach, nakoľko tam mal pán M. účet. Na tento boli následne vložené finančné prostriedky vo výške 8 500 eur, čo potvrdzuje aj potvrdenie o vklade. Sled udalosti, ktorý nasledoval po vklade finančných prostriedkov bol opísaný rozdielne, čo sa týka pohľadu obžalovaného a poškodených. Obžalovaný nepopiera, že na základe dohody medzi klientmi a spoločnosťou S. I. a.s., boli klienti po poskytnutí úveru povinný uhradiť v daný deň aj dlh, ktorý mali v spoločnosti S. I. a.s. z predchádzajúceho úveru. Jeho úlohou bolo dohliadnuť na to, ale nie vždy tak tomu bolo. V tomto konkrétnom prípade si nespomína aký bol postup, a to aj vzhľadom na časový odstup. Z priložených listinných dôkazov vyplýva skutočnosť, že pán M. v deň keď mu bol poskytnutý úver vo výške 8 500 eur, túto sumu vybral zo svojho účtu a tiež je z nich zrejmé, že v tento deň zaplatil na účet spoločnosti S. I. a.s. sumu 990 eur, čo bola podľa výpovede svedka Q. U. suma dlhu na splátkach. Poškodený M. síce tvrdil, že on peniaze po tom ako ich vybral ani nemal v ruke a že pracovníčka pošty ich dala do rúk obžalovanému, túto skutočnosť ale pracovníčka pošty G. M. nepotvrdila, naopak vo svojej výpovedi uviedla, že ona pri výber peňazí komunikuje len s majiteľom alebo disponentom účtu a peniaze dáva iba týmto osobám. Poškodený tiež uviedol, že si myslel, že tieto peniaze obžalovaný použije na úhradu dlhu v spoločnosti S. I. a.s. a že on vlastne nevie čo s nimi urobil, čo však nekorešponduje s jeho tvrdeniami, že spoločnosť S. I. a.s., im zasielala upomienky nakoľko nesplácali svoj dlh. Z predloženého dokladu o vklade spoločnosťou VUB banka, a.s. vyplýva, že práve pán M. bol vkladateľom sumy 990 eur na účet spoločnosti S. I.. a.s., a to dňa 01.03.2013 teda v deň, keď bol podpísaný dodatok č. 2 a ktorý sa zhoduje s dňom, kedy bola na účet pána M. vložená suma 8 500 eur a zároveň ním aj vybratá. Taktiež s týmto tvrdením nekorešponduje ani skutočnosť, že následne manželia M. požiadali o ďalšie navýšenie úveru spoločnosť S. I. a.s. ako vyplýva zo žiadosti, ktorá bola nimi podpísaná, a to o sumu 5 400 eur. Túto skutočnosť povtvrdila aj bývala zamestnankyňa D. L., ktorá uviedla, že úver sa navyšoval vždy len na žiadosť klientov, ktorý buď telefonicky alebo písomne požiadali o navýšenie úveru. Na základe žiadosti manželov M. bol teda vypracovaný a podpísaný dňa 16.12.2013 dodatok č. 3 k zmluve o úvere č. XXX/XX, na základe ktorého bol úver navýšený o 5 400 eur, a celková suma pohľadávky ku dňu podpísania dodatku predstavovala sumu 30 932,81 eur. Manželia M. sa zaviazali splatiť úver v 25 -tich mesačných splátkach, pričom posledná splátka predstavovala spolu s istinou sumu 23 400 eur a splatná bola dňa 13.06.2014. Dodatok bol podpísaný manželmi M. na mestskom úrade v Turčianskych Tepliciach za prítomnosti obžalovaného, ktorý ako obchodný zástupca im tento priniesol, dal im ho k preštudovaniu, na čo manželia M. tento podpísali bez toho, aby si ho prečítali, hoc mali na to priestor a ako sami potvrdili, nik ich k tomu nenútil. Následne rovnako ako pri dodatku č. 2 išli na poštu v Turčianskych Tepliciach, kde obžalovaný vložil na účet pána M. sumu 5 400 eur, čo potvrdzuje aj potvrdenie o vklade na účet. Následne z jednotlivých listín zadovážených v spise vyplýva, že pán M. túto sumu v ten istý deň vybral zo svojho účtu a tiež z dokladu o vklade ( č. l. 154) vyplýva, že v tento deň vložil na účet spoločnosti S. I. a.s. sumu 1857,65 eur. Pán M. vo svojej výpovedi uviedol, že pracovníčka pošty dala vybraté peniaze obžalovanému, ktorý ich mal použiť na úhradu dlhu, ktorý mali v spoločnosti Tatra credit a.s., a že on ani nevie čo sa s tými peniazmi ďalej dialo. Pracovníčka pošty O. Š. však vypovedala, že si nepamätá na takú situáciu, že by peniaze pri výbere dávala niekomu inému ako majiteľovi alebo disponentovi s účtom. Jeho tvrdenie opäť vyvracajú doklady o vklade a výbere zadovážené do spisu, z ktorých je jednoznačné, že dňa 16.12.2013, teda v deň podpísania dodatku č. 3 obžalovaný vložil na účet pána M. sumu 5400 eur, ktorý podľa dokladu o výbere túto sumu vybral a z dokladu predloženého VUB bankou, vyplýva, že pán M. dňa 16.12.2013 vložil na účet spoločnosti S. I. a.s. sumu 1857,65 eur. Žiadna iná osoba okrem pána M. nepotvrdila odovzdanie peňazí obžalovanému. Pán M. a pani M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedli aj to, že potom ako boli na pošte už s obžalovaným nikde nešli a išli domov.

Trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona sa dopustí ten, kto uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, aby seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatil. Pričom uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci.

Na jednej strane teda tvrdenia svedkov - poškodených nepriamo usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu, na strane druhej, tieto nepriame dôkazy, nevylučujú možnosť iného záveru, ktorý prezentoval obžalovaný v rámci svojej obhajoby. Nebol vykonaný ani jeden priamy dôkaz (okrem výpovede poškodeného M.), ktorý by obžalovaného usvedčoval. Svedkovia - poškodení, preukazujúci vinu obžalovaného, majú nepochybne záujem na výsledku trestného konania. V ich výpovediach sa vyskytli rozpory a nezrovnalosti, ktoré sčasti spochybňujú ich hodnovernosť. Druhá časť svedkov, tvrdenia obžalovaného, naopak potvrdzujú. Popis udalostí obžalovaným je možný, je konzistentný a logický.

Súhrn vykonaných dôkazov v prejednávanej trestnej veci nemá taký charakter a kvalitu, aby bolo možné bez rozumných pochybností konštatovať, že sa obžalovaný skutku dopustil tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu. Výrok o vine možno zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa stal a spáchal ho obžalovaný.

V súvislosti s „nejednoznačnou“ dôkaznou situáciou, aká je aj v posudzovanom prípade, okresný súd poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené, okresný súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci išlo o dôkaznú situáciu, keď proti sebe stáli navzájom odlišné výpovede obžalovaného, svedkov Q. U., D. L., G. M. Y. O. Š. na jednej strane a výpovede svedkov - poškodených na strane druhej, a to bez akéhokoľvek iného priameho, či nepriameho dôkazu. Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného trestného činu. V rámci svojej obhajoby poukázal na skutočnosť, že on konal len v rámci svojho výkonu zamestnania ako obchodný zástupca, opísal presne ako postupovala spoločnosť S. I. a.s. pri uzatváraní zmlúv a dodatkov, tieto skutočnosti potvrdili aj ostatní svedkovia, a to Q. U.E. Y. D. L., dokonca ich nespochybnili ani poškodení. Rovnako aj skutočnosť, že on nemal dosah nato ako naloží s peniazmi z úveru poškodený pán M., ktorý jediný mal dispozičné právo k účtu, podľa dokladov on bol ten kto vybral peniaze z účtu a on bol ten kto podľa dokladov vložil na účet spoločnosti S. I., a.s. vedený vo VUB banke a.s. sumu 990 eur a 1857,65 eur, ako úhradu dlhu v zmysle dohody so spoločnosťou S. I. a.s.. Obžalovaný nepoprel ani skutočnosť, že podľa dohody s klientmi mal za úlohu odkontrolovať, či títo zaplatili svoj dlh na splátkach, ale s odstupom času si nespomína, či to bolo aj v tomto prípade, jednoznačne však poprel, že by mal dosah na to, aby mu nejaký klient odovzdal peniaze, ktoré vybral z účtu. Rovnako zamestnankyne pošty potvrdili, že sa im nestalo, že by peniaze ktoré vyberá majiteľ účtu dali niekomu inému, tak ako to tvrdí vo svojej výpovedi pán M..

Na druhej strane z výpovede svedka - poškodeného M. a poškodenej M. mal okresný súd preukázané „len“ to, že oni si už nepamätajú čo všetko podpisovali, potvrdili, že podpisy na zmluve a dodatkoch patria im. Pani M. nevedela potvrdiť ani skutočnosť, ktorú tvrdil pán M. a síce, že peniaze z navýšenia úveru boli odovzdané obžalovanému. Dokonca zhodne uviedli na hlavnom pojednávaní, že z pošty už s obžalovaným nikam nešli a že išli domov, čo vzhľadom na doklady o vklade peňazí vo VUB banke ,a.s. ma účet spoločnosti S. I., a.s. je nepravdepodobné.

Vzhľadom na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní dospel okresný súd k jednoznačnému záveru, ktorý však nebol dostatočným dôvodom na uznanie obžalovaného za vinného. Bez akýchkoľvek pochybností bolo totiž preukázané „len“ to, že obžalovaný navštívil poškodených, ktorým priniesol na podpis zmluvu o úvere a dodatky k tejto zmluve, že bol s poškodenými na mestskom úrade, kde títo predmetné zmluvy a dodatky podpísali a že bol na pošte v Turčianskych Tepliciach, kde vložil na účet poškodeného pána M. sumu v celkovej výške 13 900 eur, čo bola podľa dodatku č. 2 a dodatku č. 3 suma, o ktorú im bol na základe ich žiadosti navýšený úver. Žiaden z dôkazov nepreukázal, že takto vložené peniaze, po tom čo ich pán M. vybral z účtu, boli vydané obžalovanému.

Z takto vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok tak ako je uvedený v obžalobe sa stal.

Za takejto situácie, kedy okresný súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch, odlišných dôkazov, v tomto prípade výpovede obžalovaného na jednej strane, ktorá bola naviac podporená výpoveďami svedkov - Q. U., D. L., G. M. a O. Š., a na druhej strane výpovede svedka - poškodeného M., a kedy zároveň nie sú v uvedenej veci žiadne iné priame, či nepriame dôkazy potvrdzujúce jeho výpoveď, nie je možné aby súd odôvodnil vierohodnosť len jedného takéhoto dôkazu (výpovede svedka

- poškodeného M.) a zároveň by opomenul okolnosti svedčiace pre vierohodnosť druhého dôkazu - výpovede obžalovaného.

Okresný súd ďalej len stručne uvádza, že zásadnou právnou procesnou v posudzovanom prípade je skutočnosť, že ak by mal okresný súd uveriť existencii jediného priameho dôkazu - výpovede svedka - poškodeného P. M. za daného dôkazného stavu, keď nie je iný priamy, či nepriamy dôkaz, musel by na druhej strane logicky vysvetliť, prečo neuveril za takého stavu práve výpovedi obžalovaného. Naviac z výpovedí obžalovaného, ako i z výpovede svedka - poškodeného P. M.Y., všetkých vyššie uvedených vo veci vypočutých svedkov dospel okresný súd k záveru, že v posudzovanom prípade nebol preukázaný motív, prečo by mal obžalovaný konať práve tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe.

Hodnotenie dôkazov podľa musí súd vykonávať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, teda že skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok prípadne aj v menej podstatných okolnostiach neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede. Aby súd mohol svedeckú výpoveď ako dôkaz spoľahlivo zhodnotiť, musí vziať do úvahy aj ostatné dôkazy, posúdiť prípadné rozpory medzi nimi, skúmať prečo k nim dochádza a len tak môže získať bezpečný základ pre skutkové zistenia a pre záver o vine obvineného.

Vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy. Keďže po vykonaný všetkých dôkazov, ktoré navrhli procesné strany, nebolo bez rozumných pochybností preukázané, či sa skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný vôbec stal, súd ho podľa ustanovenia spod obžaloby oslobodil.

Pokiaľ ide o výrok na náhradu škody, ktorým súd odkázal podľa poškodených P. M., a N. M. s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces, okresný súd uvádza nasledovné. Podľa ust. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Okresný súd teda obligatórne odkázal poškodených na civilný proces, nakoľko obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

S ohľadom k vyššie uvedenému okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.