Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-168-2017.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/168/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332,, proti žalovanému: B. O., nar. X. X. XXXX, občan G. K., posledná známa adresa pobytu: W. XX/X, L., G. K., o zaplatenie 518,41 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 518,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 518,41 € od 2. 7. 2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 27. 10. 2017, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 518,41 € spolu s úrokom z omeškania 5 % p. a. z dlžnej sumy od 2. 7. 2016 o zaplatenia a trovy konania.
2. Svoj nárok odvodzuje z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, životné poistenie „I. P. so začiatkom poistenia od 12. 8. 2015, ktorú uzavrela so žalovaným ako poistníkom 11. 8. 2015 (ďalej len „poistná zmluva“). Žalovaný sa zaviazal uhradiť bežné poistné vo výške 673,93 € za poistné obdobie 6 mesiacov so splatnosťou k prvému dňu poistného obdobia. Žalovaný uhradil poistné za obdobie od 12. 8. 2015 do 11. 2. 2016. Za ďalšie obdobie žalovaný poistné neuhradil i napriek výzve žalobkyne, ktorá mu bola doručená 1. 6. 2016. V súlade s § 801 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), poistná zmluva zanikla nezaplatením poistného jeden mesiac po doručení výzvy na zaplatenie, t. j. 1. 7. 2016. Do zániku poistenia bol žalovaný povinný hradiť poistné v dohodnutej výške s poukazom na § 803 ods. 1 OZ, t. j. od 12. 2. 2016 do 1. 7. 2016. Žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje pohľadávku na poistnom za uvedené obdobie v celkovej výške 518,41 €.
3. Žalovanému bola doručovaná žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadril k podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak žalovaný bol v konaní pasívny a žalobe a jej prílohám sa nevyjadril.
4. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe, a to poistnej zmluvy, inkasného účtu poistnej zmluvy od 12. 8. 2015 do 20. 10. 2017, kópie poštovej obálky, v ktorej bola žalovanému doručovaná výzva, výzvy na úhradu dlžného poistného z 20. 10. 2017, všeobecných poistných podmienok pre poistenie osôb, osobitných poistných podmienok pre investičné životné poistenie a osobitné druhy poistenia účinných v čase uzavretia poistnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovné skutkové okolnosti prípadu, na ktoré aplikoval nižšie citované ustanovenia zákona.
5. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným poistnú zmluvu potvrdenú vydaním 11. 8. 2015, so začiatkom poistenia od 12. 8. 2015, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie „I. P.“. Žalovaný sa zaviazal platiť bežné poistné vo výške 673,93 € v polročných intervaloch, ktorého splatnosť nebola individuálne dojednaná, preto splatnosť nastala zmysle všeobecných poistných podmienok (čl. 6, bod 6.3). Žalovaný nezaplatil poistné za obdobie od 12. 2. 2016 do 1. 7. 2016, čo mal okresný súd preukázané z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od vzniku poistenia do jeho zániku, t. j. do 1. 7. 2016. Žalobkyňa vyzvala žalovaného výzvou z 20. 10. 2017 na úhradu dlžného poistného, ktoré žalovaný dlhovala ku dňu vystavenia predmetnej výzvy. Žalovanému bola výzva doručovaná na adresu jeho pobytu, akú uviedol v poistnej zmluve, zásielka sa však vrátila späť žalobkyni s poznámkou poštového doručovateľa, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Podľa všeobecných poistných podmienok sa zásielka považuje za doručenú 1. 6. 2017, t. j. dňom jej vrátenia poisťovateľovi (čl. 14, bod 14.2). Žalovaný neuhradil dlžné poistné v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy, poistná zmluva preto zanikla v zmysle ustanovenia § 801 ods. 2 OZ dňa 2. 7. 2016.
6. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
7. Podľa § 796 ods. 1 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
8. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
9. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
10. Podľa § 37e ods. 5 z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPS“), vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
11. Podľa § 9 ods. 1 ZMPS, účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.
12. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je štátnym príslušníkom G. K. bol okresný súd povinný zisťovať, či má právomoc v danej veci konať, keďže ide o tzv. spor s cudzím (medzinárodným) prvkom. V danom prípade súd nezistil existenciu platnej medzinárodnej zmluvy medzi U. G. a G. K., ktorá by upravovala právomoc a rozhodné právo v prípade sporou medzi subjektami oboch štátov. Z tohto dôvodu postupoval v súlade s § 2 ZMPS podľa vnútroštátneho predpisu, a to konkrétne ust. § 37e ods. 5 a § 9 ods. 1 ZMPS, s poukazom na čl. 19 všeobecných poistných podmienok pre poistenie osôb, podľa ktorých sa strany sporu dohodli, že všetky spory týkajúce sa predmetnej poistnej zmluvy sa budú rozhodovať podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a spadajú do právomoci súdov Slovenskej republiky. Súd v danom prípade nemohol postupovať podľa § 37 ZMPS, pretože v čase začatia konania žalovaný nemal bydlisko na území Slovenskej republiky a taktiež nebol zistený žiadny majetok žalovaného nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky. Strany sporu sa teda podľa čl. 19 všeobecných poistných podmienok pre poistenie osôb, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, dohodli, že spor, ktorý sa týka poistnej zmluvy, bude rozhodovať všeobecný súd Slovenskej republiky, čím je daná právomoc okresného súdu vo veci konať a rozhodnúť. Predmetný spor bude na základe dohody zmluvných strán posúdený podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
13. Okresný súd mal z predložených dôkazov preukázané, že strany sporu medzi sebou platne uzatvorili poistnú zmluvu, na základe ktorej bol žalovaný povinný platiť dohodnuté poistné. Žalovaný uhradil iba poistné za obdobie od 12. 8. 2015 do 11. 2. 2016. Za obdobie od 12. 2. 2016 do zániku poistenia, t. j. do
1. 7. 2016, žalovaný dohodnuté poistné neuhradil, ani napriek písomným výzvam žalobkyne. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona má žalobkyňa nárok na poistné do zániku poistenia. Dlžná suma, ktorú si žalobkyňa uplatňuje pozostáva z alikvotnej časti nezaplateného poistného za uvedené obdobie v súčte 518,41 €. Okresný súd vzhľadom na uvedené považuje nárok žalobkyne za dôvodný a priznal jej ho v plnom rozsahu.
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 16. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa po dni zániku poistenia, t. j. od 2. 7. 2016. V uvedený deň bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 2. 7. 2016 bola 0,00 %. Súd preto priznal žalobkyni právo na úrok z omeškania tak, ako si ho uplatnila v žalobnom návrhu.
17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
20. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.