Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-11-2018.pdf
PDF · 79.23 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: SS., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., zastúpený opatrovníčkou: M. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., o zaplatenie 130,07 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30.01.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 130,07 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 130,07 Eur od 28.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nezaplatenia poistného. V žalobe žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s. účinnosťou od 27.07.2015, a to na dobu neurčitú, platenie poistné si dohodli štvrťročne. Poistným obdobím sa v súlade s VPP rozumie jeden rok, v danom prípade technický rok. V poistnej zmluve bola zakotvená povinnosť žalovaného platiť ročné poistné vo výške 155,56 Eur, po 38,89 Eur so splatnosťou 27.07., 27.10., 27.01. a 27.04. príslušného roka. Žalovaný nezaplatil ani za jedno poistné obdobie. S poukazom na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona č. 385/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“) splatnosť ročného poistného nastala až dňom splatnosti poslednej (štvrtej) splátky, t. j. dňa 27.04.2016, poistenie zaniklo uplynutím lehoty jedného mesiaca od dátumu splatnosti štvrtej splátky t. j. 27.05.2016. Ku dňu zániku poistnej zmluvy nemal žalovaný zaplatené poistné za obdobie od 27.07.2015 do 27.05.2016, čo predstavuje dlžné poistné vo výške 130,07 Eur. Žalovaný bol na úhradu dlžného poistného vyzvaný výzvou zo dňa 19.07.2016, na výzvu nereagoval a dlžné poistné nezaplatil.
2. Ako dôkazy priložil žalobca Poistnú zmluvu, Oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného, Výpis z inkasného účtu poistnej zmluvy.
3. Súd žalobu výzvou zo dňa 18.06.2018, 14.09.2018 a 07.03.2019 vyzval na vyjadrenie, či na podanej žalobe trvá vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10Ps/4/2013-44 zo dňa 06.02.2014, právoplatného dňa 05.03.2014 zbavený svojprávnosti v plnom rozsahu. Žalobca sa nevyjadril.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou a obsahom predložených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Žalobca a žalovaný dňa 27.07.2015 uzavreli poistnú zmluvu č. 6585767764 so začiatkom poistenia od 21.05.2014, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Ročné poistné bolo dojednané vo výške 155,55 Eur, splatné v štyroch splátkach po 38,89 Eur dňa 27.07., 27.10., 27.01., 27.04. Žalovaný nezaplatil dohodnuté splátky poistného od splátky splatnej 27.07.2015. Dňa 19.07.2016 oznámil žalobca zánik poistnej zmluvy ku dňu 27.05.2016 z dôvodu nezaplateného poistného uplynutím v lehote jedného mesiaca od dátumu splatnosti poslednej splátky poistného, zároveň vyzval na zaplatenie dlžného poistného 130,07 Eur. Súd pri svojej činnosti zistil, že žalovaný je pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a koná za neho ustanovená opatrovníčka. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, súd písomne vyzval žalobcu, či na podanej žalobe trvá. Žalobca sa k výzve nevyjadril.
8. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
9. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
10. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 27.07.2015 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z lustrácie žalovaného v Registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, pričom k pozbaveniu spôsobilosti žalovaného na právne úkony došlo rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10Ps/4/2013-44 zo dňa 06.02.2014, právoplatným dňa 05.03.2014. Žalovaný v čase uzavretia predmetnej zmluvy trpel závažným duševným ochorením (v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu), v dôsledku ktorého nebol schopný robiť právne úkony. Neplatnosť podľa § 38 ods. 2 OZ je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku (ex tuc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu (ex offo). Strana sporu v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti. Vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti (napríklad z dôvodu nedostatku formy, neurčitosti úkonu, nespôsobilosti subjektu zmluvu uzavrieť, rozporu so zákonom) dozvie procesne korektným spôsobom. Dôvod neplatnosti v prejednávanej veci sa súd dozvedel pri svojej činnosti (lustráciou žalovaného v registri obyvateľov), a preto na takto zistený dôvod absolútnej neplatnosti musel prihliadať aj bez návrhu.
12. Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca, napriek opakovanej výzve súdu zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu, teda tak na výške žalovaného nároku, ako aj na jeho právnom dôvode. Celkom jednoznačne sa teda domáha plnenia zo zmluvy (nie z iného právneho dôvodu, počas celého konania svoje podstatné skutkové tvrdenia nezmenil, hoci i v prípade, ak by tak urobil, súd by musel rozhodnúť podľa § 294 CSP, keďže ide o spor spotrebiteľský). Keďže je zmluva, na podklade ktorej sa plnenia domáha, absolútne neplatná, plnenie z nej mu priznať nemožno. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný a mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko ale žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Súd postupoval v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, keď bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.