Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: DMF a.s., so sídlom: Lastomírska 9, Michalovce, IČO: 36 187 437 proti povinnej: P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XXX/XX, XXX XX A., pôvodne podnikajúca pod obchodným menom: P. F. - JM Transport, s miestom podnikania: J. Kráľa 814/14, 985 01 Kalinovo, IČO: 34 798 234, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 56.000,00 Sk (1.858,86 Eur) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom: Exekútorského úradu: Štefana Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. EX 68/2004, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -15 zo dňa 12. novembra 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. -15 zo dňa 12. novembra 2018 vo výroku, ktorým exekúciu zastavil p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č.k. -15 zo dňa 12. novembra 2018 exekúciu podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) zastavil. Druhou výrokovou vetou zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 110,77 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12. februára 2004, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 20. februára 2004, domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 56.000,00 Sk (1.858,86 Eur) s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č. k. zo dňa 26. septembra 2003. Poverením č. 5606 023109 zo dňa 27. februára 2004 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 68/2004. Dňa 9. augusta 2018 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, nakoľko vykonaným šetrením bolo zistené, že povinná nedisponuje žiadnym hnuteľným, nehnuteľným ani iným zexekvovateľným majetkom. Súdny exekútor zároveň žiadal, aby súd rozhodol o trovách exekúcie, na úhradu ktorých zaviaže oprávneného. Ďalej uviedol, že súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Exekučný súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to nemajetnosť účastníka konania - povinnej. Exekučný súd z obsahu súdneho spisu aj z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 68/2004 mal preukázané, že u povinnej bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinná nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Lustráciou v Sociálnej poisťovni, ako aj zo žiadosti Sociálnej poisťovne o poskytnutie súčinnosti vyplynulo, že povinná nepoberá žiadne dávky a bola naposledy evidovaná ako zamestnaná v období od 15. júna 2005 do 6. októbra 2005. Lustráciou v Živnostenskom registri Slovenskej republiky bolo zistené, že povinná ukončila činnosti SZČO ku dňu

26. novembra 2003. Súdny exekútor vykonal tiež elektronickú lustráciu bánk a zistil, že povinná má vedený účet v Tatra banke, a.s., avšak účet je blokovaný sumou 491.342,83 Eur. Lustráciou majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky súdny exekútor zistil, že povinná nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Z vyššie uvedeného vyplynulo, že povinná nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok. Okrem uvedeného súdny exekútor za súčinnosti Obvodného oddelenia Policajného zboru Poltár zistil, že povinná sa na území Slovenskej republiky nezdržiava a po predvolaní matky povinnej bola uvedená skutočnosť potvrdená a matka povinnej uviedla, že jej dcéra sa zdržiava na neznámom mieste. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal exekučný súd za to, že v dôsledku preukázanej nemajetnosti povinnej a z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nie je ďalšie pokračovanie v exekúcii efektívne, a preto exekučný sud exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 zastavil. 2. Proti prvej výrokovej vete predmetného uznesenia podľa obsahu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Namietal, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12. februára 2004, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 2. februára 2004 domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 56 000,- Sk (1858,86 Eur) s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. zo dňa 26. septembra 2003. Namietal premlčanie v tejto právnej veci, pretože od podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynulo viac ako 10 rokov. Uviedol, že právo na náhradu škody sa premlčí za desať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodovej udalosti zo dňa 12. februára 2004. Namietal, že postup súdu je v nesúlade s vykonanými dôkazmi, ktoré v kontexte s platnou právnou úpravou boli základom pre rozhodnutie vo veci, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu „v celom rozsahu ako vecne nesprávne zamietnuť“. 3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. 4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia zrušený v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením , bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a uznesenie exekučného súdu vo výroku, ktorým exekúciu zastavil podľa , potvrdil. 6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie 8. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005 exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie dňa 27. februára 2004 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5606 023109*, voči povinnej. Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávneného a spolu s exekučným titulom - Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp. zn. zo dňa 26. septembra 2003, právoplatným dňa 28. novembra 2003 a vykonateľným dňa 2. decembra 2003, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 56 000,- Sk s príslušenstvom. Dňa 9. augusta 2018 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku a z obsahu spisu exekučného súdu vyplýva, že na výzvu bol exekučnému súdu predložený aj spis súdneho exekútora. Z obsahu spisu súdneho exekútora vyplynulo, že povinná je nemajetná, nakoľko nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom. 10. V Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005 je zakotvený princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, a preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

11. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má vychádzať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. , ), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. 12. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinnej. Navyše tento záver oprávnený žiadnym spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil, pričom neprodukoval žiadne námietky vo vzťahu k nemajetnosti povinnej. 13. Pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak potom v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku). Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup súdneho exekútora, či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť. 14. Podľa ust. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 15. Podľa ust. prvej vety ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. 16. Podľa ust. ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 17. Oprávnený vo svojom odvolaní namietal premlčanie v tejto právnej veci, pretože od podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynulo viac ako 10 rokov. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a zistil, že exekučným titulom, ktorým v predmetnom prípade je Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci sp. zn. zo dňa 26. septembra 2003, , ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť žalobcovi 56 000,- Sk spolu so 16,5% úrokom z omeškania od 28. Júna 2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 4 410,- Sk, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 28. novembra 2003 a vykonateľným dňa 2. decembra 2003.

Podľa citovaného ust. ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V danom prípade bolo právo priznané Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci, ktorý sa stal právoplatným dňa 28. novembra 2003 a vykonateľným dňa 2. decembra 2003, pričom v rozhodnutí bola uvedená lehota na plnenie 3 dni od právoplatnosti tohto Rozsudku. Z uvedeného dôvodu desaťročná premlčacia lehota na podanie návrhu na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu podľa ustanovenia by uplynula až dňa 2. decembra 2013. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 20. februára 2004, ktorým dňom podľa ust. Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie, teda pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty na jeho vykonanie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že námietka oprávneného nebola dôvodná, nakoľko pohľadávka priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom nie je premlčaná. 18. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ si oprávnený v premlčacej dobe uplatnil svoje právo vyplývajúce z exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu v Lučenci sp. zn. zo dňa 26. septembra 2003 v tomto exekučnom konaní, podľa ust. premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu tohto konania (do skončenia tohto exekučného konania) neplynie. 19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na , napadnuté rozhodnutie vo výroku, ktorým exekúciu zastavil ako vecne správne potvrdil. 20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( .). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( .); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( .).