Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/830/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou vo veci žalobkyne: A. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, zastúpená JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou AK, Rosná 5, Košice, proti žalovanej: B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, zastúpenej AK - Vojčík & Partners s.r.o., Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, konajúca JUDr. Leom Vojčíkom, v konaní o zaplatenie sumy 8.898,40 eur takto

rozhodol:

I.Súd žalobu z a m i e t a. II.Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalovanej vo výške 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 10.10.2016 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 8.898,40 eur s 8,05%-ným úrokom z omeškania od 12.09.2015 do zaplatenia ako aj trov konania, a to do 15 dní, čo odôvodnila tým, že zdedila po svojej dcére Y.. W. N. na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 11.02.2016, ktoré bolo vydané JUDr. Vierou Ogurčákovou, notárkou ako súdnou komisárkou, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2016 pohľadávku vo výške 11.598,40 eur.

2.Pohľadávka poručiteľke vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2010, ktorou požičala žalovanej 11.598,40 eur, pričom žalovaná z požičanej sumy vrátila čiastku 2.700,- eur. I napriek výzve zo dňa 7.09.2015, ktorá bola žalovanej doručená 11.09.2015 žalovanú však túto sumu neuhradila.

3.V prejednávanej veci súd dňa 23.03.2017 vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala včas odpor žalovaná, ktorý odôvodnila cestou právneho zástupcu s tým, že žalobkyňa síce vo svojej žalobe sa odvoláva na zmluvu o pôžičke, no žalobkyňa nepreukázala konkrétne na základe akej zmluvy jej daná pohľadávka vznikla, žalobkyňa poukázala iba na osvedčenie o dedičstve, ktoré nezakladá samotný nárok na predmetnú pohľadávku, taktiež žalobkyňa nepreukázala reálne poskytnutie ňou uvádzaných finančných prostriedkov, a preto celý nárok žalobcu považujú na nedôvodný v plnom rozsahu.

4. Uznesením zo dňa 11.08.2017 bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

5.Žalobkyňa na doplnenie žaloby písomným podaním cestou právnej zástupkyne uviedla, že dcéra žalobkyne požičala žalovanej sumu 11.598,40 eur na základe ústnej zmluvy o pôžičke, pričom z výpisu z účtu nebohej dcéry je zrejmé, že pôžička bola realizovaná postupne po častiach. Časť pôžičky bola poukázaná z účtu jej dcéry na účet žalovanej vedenej v Tatra banke č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a časť pôžičky bola na základe žiadosti žalovanej prevedená z účtu dcéry žalobkyne, na účet jej matky Ľ. Ž. vedenej v SLSP na č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX, zároveň žiadala, aby súd vypočul svedkov na preukázanie, z akého dôvodu medzi jej nebohou dcérou a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a zároveň bude preukazovať aj jej splatnosť.

6.Ďalej uviedla, že žalovaná si je vedomá toho, že si požičala od nebohej dcéry žalobkyne sume vo výške 11.598,40 eur, ktorá skutočnosť je zrejmá aj z jej správania, keďže k dnešnému dňu vrátila z pôžičky sumu vo výške 2.700,- eur.

7.Listom, ktorý bol doručený žalovanej 11.09.2015 bola vyzvaná na vrátenie zostatku pôžičky. Žalovaná na tento list nereagovala, a teda z jej správania sa dá usudzovať, že ak by si nebola vedomá pôžičky, tak by na predmetnú výzvu reagovala. Spolu s doplnením súdu zaslala i platby vykonané cez internetbanking (č.l. 42 až 46) a zároveň aj výzvu na vrátenie finančnej čiastky.

8.Žalovaná cestou právneho zástupcu k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že nepopiera skutočnosť, že nebohá dcéra žalobkyne jej požičala sumu, avšak požičala jej konkrétne sumu 2.700,- eur, ktorú žalovaná nebohej dcére žalobkyne ako správne žalobkyňa uviedla, v celom rozsahu uhradila, a teda dlh žalovanej zanikol.

9.Pokiaľ ide o žalovanú sumu vo výške 8.898,40 eur, žalovaná zotrváva na tvrdení, že žalobkyňa nepreukázala reálne poskytnutie ňou tvrdených peňažných prostriedkov v uvedenej výške priamo žalovanej, a to ani predloženými výpismi z účtov, preto nárok žalobkyne považuje v plnom rozsahu za nepodložený, keďže sa nezakladá na žiadnych relevantných dôkazoch.

10.Uvedené tvrdenie zástupcu žalobkyne opieral o skutočnosť, že pri zvýraznenej sume 7.000,- eur a sume 300,- eur, uvádza meno a číslo účtu matky žalovanej Ľ. Ž., a teda je zrejmé, že si tento nárok na zaplatenie sumy mala uplatniť žalobkyňa u matky žalovanej.

11.Prijatím s účinnosťou od 1.07.2016 došlo k zrušeniu , nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania , a to i na konania začaté predo dňom účinnosti , s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovených v .

12.Podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon i na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13.Podľa ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

14.Uznesením zo dňa 23.02.2018 súd v prejednávanej veci uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v súlade s ustanovením , , a nasl. .

15.Zástupca žalovanej písomným podaním uviedol, že žalovaná naďalej zotrváva na svojich vyjadreniach, ktoré boli prezentované v jej písomných podaniach, i keď je pravdou skutočnosť, že žalobkyňa ako uviedla v žalobe, že na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.02.2016 zdedila pohľadávku po svojej nebohej dcére vo výške 11.598,40 eur práve na základe osvedčenia, pričom predmetná pohľadávka mala vzniknúť na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2010, na základe ktorej údajne mala dcéra žalobkyne požičať finančné prostriedky žalovanej. V predmetnom konaní zástupca žalovaného má za to, že medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že došlo k poskytnutiu pôžičky žalovanej vo výške 2.700,- eur a že táto suma bola žalovanej aj vrátená žalobkyňou.

16. Zástupca žalovanej mal za to, že žalobkyňa nepreukázala predmetnú pohľadávku, zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.04.2009 sp. zn. , v zmysle ktorého: „Zaradenie pohľadávky voči tretej osobe do aktív dedičstva teda nepreukazuje existenciu pohľadávky, ani nezakladá právo dedičov na jej vymáhanie a naopak, zoradeniu dlhu do pasív dedičstva nepreukazuje existenciu dlhu a nezakladá ani právo veriteľa na jeho vymáhanie a ani dedičom nebráni v tom, aby následne namietali premlčanie dlhu a podobne“. Z uvedeného mal za to, že samotné predloženie osvedčenia o dedičstve nezbavuje žalobkyňu povinnosť preukázať dôvodnosť uplatneného nároku v predmetnom súdnom konaní. Navyše, z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu podľa názoru právneho zástupcu vyplýva, že i zaradenie pohľadávky do aktív dedičstva nebráni dlžníkovi tomu, aby následne namietal premlčanie dlhu aj voči dedičom poručiteľa, a preto účinne vzniesol námietku premlčania v časti žalobkyňou uplatnenej sumy 8.898,40 eur.

17. Ak žalobkyňa tvrdí, že uplatnená pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.10.2010 a pokiaľ by túto skutočnosť mal konajúci súd za preukázanú, má za to, že predmetná pohľadávka je premlčaná, z predložených výpisov z účtu dcéry žalobkyne vyplýva a nie je sporné medzi stranami sporu, že suma 2.700,- eur bola žalobkyni vrátená, konkrétne v roku 2010. Zároveň uviedol, že zo žalobkyňou predložených výpisov z účtu dcéry žalobkyne v rokoch 2010, 2011 vyplýva, že žalovaná suma vo výške 8.898,40 eur nie je súčasťou výpisov a týmto spôsobom sa žalobkyňa v konaní snaží preukázať dôvodnosť žalovanej sumy, z postoja žalobkyne vyplýva, že i žalovaná suma v predmetnej výške mala byť uhradená žalovanou v roku 2010 a 2011. Ak by tomu tak malo byť, a teda žalobkyňa by v konaní preukázala dôvodnosť žalovanej sumy v celom rozsahu, prípadne v jej časti, má za to, že žalovaný nárok je v celom rozsahu premlčaný. Preto žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

18.V prejednávanej veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal výsluchy žalovanej, svedkov, listinnými dôkazmi predloženými zástupkyňou žalobkyne, výpismi z účtov, prednesmi právnych zástupcov, strán sporu a zistil tento skutočný stav: Zástupkyňa za žalobkyňu zotrvala na podanej žalobe s tým, že nebohá dcéra žalobkyne mala požičať žalovanej sumu spolu vo výške 11.598,40 eur, pričom došlo k dohode medzi nebohou dcérou žalobkyne a žalovanou, že jej bude poskytnutá pôžička v jednotlivých častiach podľa potreby žalovanej, pričom účelom tejto pôžičky bolo vyrovnanie záväzkov žalovanej, keďže žalovaná mala viacero záväzkov splatných voči tretím osobám, avšak najpodstatnejšou a najzávažnejšou skutočnosťou bola tá, že splácala splátky úveru, mala úverový vzťah s Tatra bankou a zároveň zabezpečenie úveru záložným právom k nehnuteľnosti žalovanej, a toto bol hlavný problém, keďže od augusta 2010 nevykonávala žalovaná splátky a banka chcela pristúpiť k ďalším opatreniam, preto sa žalovaná dohodla s nebohou dcérou žalobkyne na poskytnutí tejto pôžičky, ktorá bola poskytovaná v častiach. Časť prechádzala z účtu nebohej dcéry žalobkyne, ktorý bol vedený v Tatra banke na účet žalovanej a časť pôžičky prešla z účtu nebohej dcéry na účet matky žalovanej. Čo sa týkalo žalovanej sumy, z tejto pôžičky bola zaplatená suma 2.700,- eur, preto predmetom žalobného návrhu žalobkyne, je len zaplatenie sumy 8.898,40 eur.

19.Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že nebohú dcéru žalobkyne, ktorá jej požičala finančné prostriedky poznala s tým, že v obci, kde bývali, tak bývali aj sestry nebohej, potvrdila, že je pravdou, že v tom období mala finančné problémy so splácaním, a teda pani Jarka jej poslala finančné prostriedky na to, aby zaplatila väčšiu časť dlhov. Z finančných prostriedkov, ktoré jej však poslala, väčšiu časť sumy vybrala a dala mame, jednalo sa o sumu 1.700,- eur, keďže v tom období si matka potrebovala kúpiť plynový kotol. Čo sa však týka zvyšku finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom konania, t.j. sumy 7.000,- eur, sa jedná o finančné prostriedky, ktoré neboli zaslané na jej účet, a teda neboli jej dané a jej sa ani netýkajú, keďže boli zaslané na účet jej matky. Uviedla, že finančné prostriedky jej nebohá dcéra žalobkyne posielala vtedy, keď ich potrebovala, resp. jej mama zavolala, pričom k stretnutiu došlo tak, že toto sprostredkovala jej matka s tým, že povedala, o aký problém sa jedná, že sa jedná o problém so splácaním hypotéky, pričom žalovaná s odstupom času si myslí, že to mohlo byť v období rokov 2010 - 2011, keďže práve v tom období bola nezamestnaná a pani W. dala finančné prostriedky, nepamätá si v akej výške v tom období, vie, že splátky hypotéky mala žalovaná vo výške 700,- eur a toto nevedela splácať, čiže na toto dostala finančné prostriedky od nej s tým, že aj žalovaná mala účet v Tatra banke a zároveň aj nebohá dcéra poručiteľky, a teda tie finančné prostriedky mohli byť prevedené ihneď. Potvrdila, že všetky finančné prostriedky, resp. všetky transakcie vybavovala jej matka, nakoniec má vedomosť o tom, že jej mama sa dohodla s pani Jarkou tak, že ona si vezme pôžičku a vlastne tieto finančné prostriedky, jednalo sa o sumu 7.000,- eur, prevedie jej matke, a tak sa dohodli, že aj túto pôžičku bude splácať matka. O tom, či však matka túto pôžičku splácala, žalovaná nemá vedomosť.

20.Žalovaná trvala na tom, že finančné prostriedky, ktoré boli zaslané nebohou dcérou žalobkyne, boli peniaze pre jej matku, pričom pravdou je však tá skutočnosť, že svedkyni W. I. (sestre nebohej žalovanej) neoznámila, že je to dlh jej matky, snažila sa žalovaná celú túto situáciu riešiť so svojou mamou, pretože tieto finančné prostriedky boli vyslovene určené iba pre ňu, pričom s ňou nikto ani neriešil platenie peňazí, keďže toto všetko vybavovala len jej matka s pani W. (nebohou dcérou žalobkyne), ona jej volala a žalobkyňa prítomná ani nebola.

21.Svedkyňa Ľ. Ž. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňu pozná, je to jej veľmi dobrá priateľka, žalovaná je jej dcéra, na ktorú sa nehnevá, i keď je pravdou, že od roku 2014 sa spolu nerozprávajú, ohľadom pôžičky uviedla, že jej dcéra prišla za ňou, bola na materskej s deťmi, pani W. povedala, že si vezme pôžičku na svoje meno, aby mala jej dcéra (žalovaná), z čoho platiť splátky, keďže jej chceli predať dom. Pôžičku nebohá dcéra žalobkyne zobrala zo Slovenskej sporiteľne dňa 7.12.2010, pričom suma 7.000,- eur nebola pre ňu, pretože svedkyňa nemala v tom období žiadne exekúcie, svojej dcére dala kartu a tieto finančné prostriedky mala ona k dispozícii, boli to jej peniaze, keďže svedkyňa nikde nechodila, bola len doma a ani do mesta nechodila, finančné prostriedky nepotrebovala. Zároveň súdu predložila výpis z účtu za obdobie roku 2010, ktorým svedkyňa potvrdila, že jej boli vložené finančné prostriedky vo výške 7.000,- eur, avšak v ten istý deň bola táto suma spolu aj s ďalšími vybraná z účtu. Uviedla, že je pravdou, že jej nebohá dcéra žalobkyne poslala na jej účet ešte položky 310,- eur a dvakrát 94,20 eur, bolo to 15.03.2011 a tieto finančné prostriedky boli tiež pre ňu, avšak sumu 7.000,- eur požičala nebohá dcéra žalobkyne, žalovanej, teda jej dcére, keďže samotná svedkyňa nikdy nemala žiadne pôžičky, v decembri 2010 mala len čiastočný invalidný dôchodok, pričom aj jej matka jej posielala peniaze, vždy jej poslala 100,- eur, keď jej bolo treba, pričom jej dcéra (žalovaná) musela splácať úver. Mala za to, že splátka pôžičky bola dohodnutá čím skôr, do roku 2015, za 5 rokov to malo byť splatené, ku skutočnosti, že boli na jej účet prevedené finančné prostriedky vo výške 7.000,- eur a nie na účet žalovanej, ako jej dcéry, svedkyňa uviedla, že nebohá dcéra žalobkyne vedela, v akej situácii sa nachádza žalovaná, keďže svedkyňa jej pomôcť nevedela, a táto jej dôverovala, preto aj jej poslala finančné prostriedky na jej účet, keďže sa stretávali veľmi často, pričom ani samotnú sumu 1.800,- eur, ktoré tvrdila žalovaná, že mali byť pre svedkyňu, nepotrebovala, pretože i keď je pravda, že si kupovala kotol v októbri 2010, na toto jej finančné prostriedky dala jej matka.

22. Svedkyňa W. I., ktorá je dcérou žalobkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že žalovanú pozná veľmi dobre, pretože sa dennodenne navštevovali, pričom jej bola ako dcéra, poznajú sa aj z obce, pričom jej nebohá sestra bola vážne chorá, pričom mala vedomosť o tom, že práve ona jej požičala finančné prostriedky, a že 2.02.2015 jej to má vrátiť, a preto ona ako sestra to vôbec neriešila, pretože v tom období mali iné starosti. Následne po smrti svojej sestry v roku 2012 začala upratovať kanceláriu, a tak postupne zistili, že jej sestra si zobrala zo Slovenskej sporiteľne úver, pritom jej sestra sa v tom období o tom len zmienila, že chce pomôcť žalovanej, lebo je vo veľmi zlej finančnej situácii, avšak o akú výšku sa jednalo, vtedy toto vôbec neriešili. Dňa 15.02.2012 sestra zomrela, a preto práve v tomto období skúmali, o akú sumu vlastne išlo a boli z tejto čiastky zhrození. Samotná žalovaná jej túto pôžičku aj priznala, porozprávali sa a prisľúbila jej, že sa bude snažiť tieto peniaze vrátiť. Tým však, že všetko prešlo na jej matku - žalobkyňu, matka je dôchodkyňou, má 80 rokov, pričom na pôžičke boli splátky vo výške 200,- eur. Keďže potom prišla upomienka, matka bola zhrozená a následne to začali riešiť, pretože neexistovalo, aby túto splátku mohla ich matka splácať, keďže má dôchodok vo výške 300,- eur, preto sa rozhodli, že túto situáciu musia vyriešiť. Viackrát sa telefonicky kontaktovali so žalovanou, boli za ňou aj na byte spolu so sestrou, prosili ju, že tieto neuhradené splátky musí ona uhrádzať a že to musí doriešiť, stále bola ústretová, že to dá do poriadku, že to bude splácať a keď následne zistila, že za to všetko, čo sa stalo žalovanej, môže jej otec B. Ž., bola osobne aj za ním, pričom aj on samotný ju utešoval, že on to dá do poriadku, dokonca jej dal aj na 5 mesiacov splátky dopredu. Neskôr však už žalovaná nedvíhala telefóny, následne keď sa stretla žalovaná so sestrou svedkyne, všetko sa to naťahovalo a teda finančné prostriedky už žalovaná neplatila. Keď sa svedkyňa dozvedela o pôžičke a pýtala sa na túto skutočnosť ohľadne požičania peňazí jej sestry (nebohej), bolo jej povedané, že sa dohodli tak, že jej ich čo najskôr vráti, najneskôr do roka 2015, avšak ubezpečovala ju, že to bude aj skôr. Svedkyňa uviedla, že jej sestra doslovne povedala, že finančné prostriedky zobrala preto, aby pomohla B., keďže má existenčné problémy a chcú jej zobrať dom, pričom ešte pred samotnou pôžičkou, jej poskytla aj ďalšie dosť vysoké sumy 1.800,- eur, bolo to na účet B. I., keďže si vyfiltrovala všetky platby, ktoré jej nebohá sestra posielala, túto čiastku poslala dňa 7.12., pričom je pravdou, že žalovaná uhradila splátku 1.700,- eur a 1.000,- eur jej uhradil otec.

23.Svedok B. Ž. vo svojej výpovedi uviedol, že mal vedomosť o tom, že dcéra si požičala sumu okolo 2.700,- eur, ktoré však následne pomohol dcére splatiť, keďže mala dve deti, bola rozvedená a bola v ťažkej situácii. O ostatných finančných prostriedkoch nemá ani vedomosť. Keďže mala dcéra jeho problémy, snažili sa to riešiť, a preto aj časť týchto finančných prostriedkov priamo zaplatil on. Svedok mal vedomosť iba o sumách, ktoré boli už žalovanou vrátené, t.j. 2.700,- eur. Vôbec nemal vedomosť o tom, že by si mala brať nebohá dcéra žalobkyne pôžičku, ani o tom, že prišli peniaze na účet jeho bývalej manželky, on s ňou nežije a je dosť zadlžená. Svedok, čo si pamätá, túto čiastku si požičala jeho dcéra od nebohej dcéry žalobkyne ešte v roku 2007, avšak nepamätá si presne, v akej výške. Dodal, že vzťah s jeho bývalou manželkou je taký, že majú spory na súde v Košiciach, nevedia sa na ničom dohodnúť, keďže všade sú len samé dlžoby jeho bývalej manželky, keďže práve jeho každý vyzýva na vrátenie peňazí, keďže si požičiavala finančné prostriedky. V roku 2010 už svedok nežil so svojou manželkou v spoločnej domácnosti, keďže od mája boli rozvedení a v tom období ani vôbec nepracovala.

24. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby na pojednávaní dňa 13.12.2018 v časti týkajúcej sa istiny 488,40 eur, zostala suma 8.410,- eur. Titulom osvedčenia o dedičstve sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2016, po nebohej Y.. W. N., zomrelej XX.XX.XXXX, bola do aktív dedičstva zaradená pohľadávka vo výške 11.598,40 eur, z titulu ústnej Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 1.11.2010, medzi poručiteľkou ako veriteľom a B. I. ako dlžníčkou, dedičstvo, vrátane tejto pôžičky, nadobudla matka A. N. - žalobkyňa v celosti. Dňa 7.09.2015 bola žalovanej zaslaná výzva na zaplatenie tejto pôžičky (č.l. 6) vo výške 8.898,40 eur, keďže medzičasom došlo k zaplateniu časti, t.j. sumy 2.700,- eur. Výzvu žalovaná prevzala dňa 11.09.2015.

25. Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, že táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným prejavom. Podstatnou náležitosťou však obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

26. Zmluva o pôžičke je síce neformálnou, ale reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky, peňazí veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním krátkou cestou. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, je teda predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke, a základnou povinnosťou dlžníka je vec vrátiť rovnakého druhu, v rovnakom množstve a kvalite. K zmluve o pôžičke v zmysle ust. , nedochádza len na základe dohody strán účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, a teda veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle ust. splniť dôkaznú povinnosť, uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase bola uzavretá zmluva o pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich), a to či už v hotovosti, alebo formou bezhotovostného platobného styku.

27.Podľa ust. , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

28. Podľa ust. , dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

29.Žalobkyňou zdedená pohľadávka, ktorá pôvodne predstavovala sumu 11.598,40 eur bola zložená podľa vyjadrenia PZ žalobkyne z pôžičiek poskytnutých žalovanej tak, že dňa 9.11.2010 jej bolo poslané: 2x 94,20 eur, 7.12.2010 suma 7.000,- eur, 15.03.2011 suma 310,- eur, ďalej dňa 16.09.2010 čiastka 1.000,- eur, dňa 13.10.2010 tiež suma 1.000,- eur a dňa 7.12.2010 zaslaná suma na účet 1.800,- eur (výpisy z účtov č.l.42 - 45).

30. Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že nebohá W. N. uzavrela dňa 7.12.2010 so Slovenskou sporiteľňou Zmluvu o splátkovom úvere, pričom práve z týchto finančných prostriedkov mala byť poskytnutá pôžička pre žalovanú. Preto v predmetnom konaní z predložených výpis platieb cez IB (č.l 42 - 45) je podstatná suma, ktorá bola poskytovaná z účtu nebohej od 7.12.2010, keďže žalobkyňa uvádzala, že na poskytnutie pôžičky pre žalovanú, boli použité peňažné prostriedky získané zo zmluvy o úvere uzavretej medzi nebohou a Slovenskou sporiteľňou. Po oboznámení s výpismi, ktoré predložila zástupkyňa za žalobkyňu, je zrejmé, že 7.000,- eur bolo pripísané dňa 7.12.2010 na účet Ľ. Ž. z účtu v Slovenskej sporiteľni na účet č. XXXXXXXXX/XXXX, že suma 1.800,- eur bola pripísaná v ten istý deň na účet žalovanej B. I., že suma 300,- eur pripísaná na účet Ľ. Ž. dňa 15.03.2011 a 310,- eur pripísané na účet žalovanej dňa 15.03.2011. Zo súm, ktoré sú vyššie uvedené je zrejmé, že sumy 7.000,- a 300,- eur boli pripísané na účet svedkyne Ľ. Ž., matky žalovanej, ktorá však uviedla, že suma 7.000,- eur nemala byť určená pre ňu, ale pre jej dcéru.

31.V konaní nespornou zostala jedine skutočnosť, že žalovaná v niekoľkých splátkach vrátila časť pôžičky vo výške 2.700,- eur nebohej dcére žalobkyne a po jej smrti, samotnej žalobkyni. Pokiaľ žalobkyňa, právna zástupkyňa žalobkyne v konaní tvrdili, že finančné prostriedky pre žalovanú boli poukázané priamo z pôžičky, ktorá bola poskytnutá nebohej dcére žalobkyne zo Slovenskej sporiteľne, rozhodujúcim je dátum uzavretia tejto pôžičky, t.j. 7.12.2010. Ako už bolo súdom vyššie uvedené, finančná čiastka 7.000,- eur bola dňa 7.12.2010 vložená na účet W. Ž. a v ten istý deň bola nebohou dcérou žalobkyne na účet žalovanej vložená suma 1.800,- eur. Nebohá teda v rovnaký deň, t.j. 7.12.2010 previedla sumu 1.800,- eur na účet žalovanej a sumu vo výške 7.000,- eur na účet svedkyne Ľ. Ž. a nie celú sumu 8.800,- eur na účet žalovanej.

32. Zástupkyňa žalobkyne mala za to, že minimálne časť pôžičky ústne poskytnutej dcérou nebohej žalobkyne žalovanej vo výške 4.110,- eur je nesporná, keďže tieto boli poukázané priamo z účtu nebohej dcéry žalobkyne na účet žalovanej (ktorá suma pozostáva zo súm pripísaných na účet žalovanej dňa 16.09.2010 vo výške 1.000,- eur, 13.10.2010 taktiež vo výške 1.000,- eur, 7.12.2010 vo výške 1.800,- eur a suma pripísaná dňa 15.03.2011 vo výške 310,- eur).

33.V prejednávanej veci, keďže zástupkyňa žalobkyne a samotná žalobkyňa tvrdila, že za účelom pôžičky, ktorá mala byť dohodnutá ústne medzi nebohou dcérou žalobkyne a žalovanou výlučne z finančných prostriedkov poskytnutých dcére nebohej žalobkyne Slovenskou sporiteľňou (poskytnutých dňa 7.12.2010) súd nebral do úvahy finančné čiastky, ktoré boli žalovanej prevedené na účet dňa 16.09.2010 a 13.10.2010, keďže v danom prípade si samotná žalobkyňa rozporovala tieto skutočnosti, keď teda tvrdila, že žalovanej poskytla finančné prostriedky priamo z úveru, ktorý jej bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a teda nie je zrejmé, prečo žalobkyňa poukazuje na platby uvedené vo výpise z účtu nebohej pred dátumom 7.12.2010, navyše keď žalovanou už mali byť uhradené tieto sumy.

34. Žalobkyňa na preukázanie ňou tvrdených skutočností ohľadom poskytnutej pôžičky dcérou nebohej žalobkyne, žiadala vypočuť svedkov a to svedkyňu Ľ. Ž. ako matku žalovanej a svedkyňu I. ako sestru nebohej, ktorými však v konaní boli preukazované iba finančné prostriedky nebohej dcéry žalobkyne z poskytnutej pôžičky od Slovenskej sporiteľne. Svedkyňa Ľ. Ž.X. potvrdila, že si požičala od nebohej dcéry žalobkyne peňažné prostriedky vo výške 300,- eur, a tiež suma 2x 94,20 eur (v časti ktorých vzala žalobkyňa žalobu späť), ktoré boli pripísané na jej účet, avšak pokiaľ sa to týkalo sumy 7.000,- eur, uviedla, že síce boli prevedené na jej účet, avšak boli poskytnuté žalovanej.

35. Z toho je zrejmé, akým spôsobom bola vyjadrená vôľa nebohej požičať finančné prostriedky svedkyni Ž., a nie žalovanej. Je tiež zrejmé, že žalobkyňa poznala čísla účtu aj žalovanej, a teda ak by sa malo jednať o pôžičku v prospech žalovanej, tak finančné prostriedky by boli pripísané priamo na účet žalovanej, a nie na účet svedkyne - tretej osoby Ľ. Ž.. Súd v danom kontexte posudzoval výpoveď svedkyne Ľ. Ž. a I. ako účelové a nedôveryhodné, najmä teda i z dôvodu, že obe svedkyne zhodne tvrdili ohľadom zročnosti resp. vrátenia finančných prostriedkov dcére nebohej žalobkyne, že splatnosť pôžičky bola do konca roku 2015. Skutočnosť prezentovaná svedkyňou Ž. na pojednávaní, ako i svedkyňou Kolesárovou, a tvrdenie samotnej žalobkyne, resp. právnej zástupkyne, že finančné prostriedky boli zaslané na účet matky žalovanej, iba z toho dôvodu, že táto bola dôveryhodnejšou osobou a tak ako to tvrdila svedkyňa Ľ. Ž., že by všetky peniaze hneď minula, a preto boli zaslané na jej účet, sa zdajú súdu i vzhľadom na vyššie zistené skutočnosti za nelogické i vzhľadom na to, že v ten istý deň boli zaslané nebohou na dva rôzne účty, účet žalovanej a účet svedkyne dve rôzne sumy. Navyše, i z výpovede samotnej žalovanej a svedka Ž. je zrejmé, že vzťahy medzi žalovanou a svedkyňou Ľ. Ž. ako jej matkou, nie sú právne najlepšie, keďže táto po rozvode s manželom (svedkom Ž.) vedie niekoľko súdnych sporov, ako i vzhľadom na skutočnosť, že samotná svedkyňa uviedla, že so svojou dcérou - žalovanou sa nestretáva od roku 2014, a teda aj z tohto dôvodu nie je možné výpoveď žalobkyne hodnotiť ako dôveryhodnú.

36. Svedkyňa Ľ. Ž. predložila súdu výpis z účtu za obdobie do 31.12.2010 (č.l. 97), z ktorého je zrejmé, že došlo k bezhotovostnému vkladu zo strany Y.. W. N. vo výške 7.000,- eur dňa 7.12.2010, z ktorého v ten istý deň bola vybratá suma 2.000,- eur, ktorá skutočnosť však v žiadnom prípade nemôže poukázať na to, že finančné prostriedky prevedené na účet svedkyne boli vložené v prospech žalovanej, keďže mala k dispozícii aj jej kartu a z tohto účtu mala žalovaná postupne vyberať finančné prostriedky. Skutočnosť, že by práve žalovaná mala vyberať finančné prostriedky z karty svedkyne Ž., v konaní preukázaná nebola.

37. Na pojednávaní svedok Ž. potvrdil, že nemá vedomosť o tom, že by si jeho dcéra požičiavala vyššiu sumu, ktorá je predmetom tohto konania, pričom časť finančných prostriedkov on sám vrátil a zvyšok podľa uvedenia jeho dcéry bol taktiež vrátený. Taktiež uviedol, že s manželkou svedkyňou Ž. majú na súde vedené spory a že práve ona si mohla požičiavať finančné prostriedky, keďže v predmetnom období nikde nepracovala a teda nemala ani žiaden príjem.

38.V prejednávanej veci pre posúdenie otázky platnosti pôžičky, ktorá mala byť ústne uzavretá medzi nebohou dcérou žalobkyne a žalovanou v presne nezistenom čase, v presne nezistený deň mesiaca roku 2011 je rozhodujúcim zistenie, kedy došlo i k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky, t.j. peňazí žalovanej, resp. k skutočnému prevodu finančných prostriedkov na účet žalovanej. Keďže k zmluve o pôžičke podľa ust. nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. V prejednávanej veci, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania k odovzdaniu peňazí dlžníkovi, dlžníčke (žalovanej) nedošlo, z ktorého dôvodu nie je ani takúto zmluvu o pôžičke považovať za platnú, keďže k odovzdaniu finančných prostriedkov, čo preukázali i výpisy z účtu svedkyne Ž. i prevod z účtu dcéry nebohej žalobkyne, boli prevedené finančné prostriedky priamo na účet svedkyne Ž., a to suma 7.000,- eur (č.l. 46) je nelogické, aby po uzavretí pôžičky poskytnutej pôvodnej veriteľke (dcére žalobkyne) dňa 7.12.2010, boli ňou samotnou prevedené dve rôzne sumy na dva rôzne účty, ak mali byť poskytnuté iba žalovanej. V konaní však jednoznačne nebolo sporné, že suma 2.000,- eur bola žalovanou a svedkom Ž. vrátená.

39.Zástupca žalovanej v konaní vzniesol i námietku premlčania predmetnej pohľadávky, keďže sa jednalo o pôžičku a táto mala byť poskytnutá v priebehu roka 2010 až 2011, a žaloba bola podaná na súd až 10.10.2016, súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak pôvodný veriteľ zomrel a táto pohľadávka prešla dedičským konaním na dediča poručiteľa, výzvou nového veriteľa (v danom prípade dediča), začína plynúť premlčacia doba, keďže ani deň splatnosti, resp. vrátenia pôžičky, nebol preukázaný.

40. Na základe takto zistených skutočnosti súd žalobu žalobkyne zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a priznal žalovanej náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a to vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania v súlade s ust. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (, ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). ( )