Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cbi/29/2018

Potvrdené rozhodnutím 14CoKR/30/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Zuzany Štolcovej, v sporovej právnej veci žalobcu: Mgr. Štefan Krnáč, správca úpadcu: POKROK, výrobné družstvo, Žilina, so sídlom M. R. Štefánika 107, 010 01 Žilina, IČO: 00 168 122, sídlo kancelárie správcu: N. XX, XXX XX P., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o zaplatenie peňažnej náhrady v sume 18.483,46 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 43Cbi/29/2018-83 zo dňa 31.5.2019, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 43Cbi/29/2018-83 zo dňa 31.5.2019 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: R.. Š. Q., správca úpadcu: Y. sídlo kancelárie správcu: N. XX, XXX XX P., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o zaplatenie peňažnej náhrady v sume 18.483,46,- EUR, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 25.10.2018 žalobca navrhol, aby súd určil, že právny úkon

- plnenie dlhu na poistnom na sociálne poistenie zo dňa 26.10.2017 vo výške 4.387,67 EUR, plnenie dlhu na poistnom na sociálne poistenie zo dňa 26.10.2017 vo výške 3.423,07 EUR, plnenie dlhu na poistnom na sociálne poistenie zo dňa 23.10.2017 vo výške 6.370,29 EUR, plnenie dlhu na poistnom na sociálne poistenie zo dňa 11.10.2017 vo výške 4.302,43 EUR je voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. právne neúčinný a žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 18.483,46 EUR. Zároveň žiadal žalobca priznať náhradu trov konania voči žalovanému. Na odôvodnenie žalobou uplatneného práva poukázal na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok subjektu Y., výrobné družstvo „v konkurze“, so sídlom M.R. L. XXX, XXX XX O., S.: XX XXX XXX / ďalej úpadca/ uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 19.10.2017, ktoré bolo v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX uverejnené 26.10.2017. Žalobca bol ustanovený do funkcie správcu označeného úpadcu. Po začatí konkurzného konania /dňa 9.8.2017 bol zverejnený oznam v Obchodnom vestníku pod č. XXX/XXXX/, boli úpadcom plnené pohľadávky žalovaného vyplývajúce z poistného na sociálne poistenie podľa o sociálnom poistení, ktoré neboli pohľadávkou proti podstate, ale tieto pohľadávky sa mali uspokojovať na základe rozvrhu, po ich prihlásení podľa a nasledujúce o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len /. Čo je pohľadávkou proti podstate verejno-právnej inštitúcie, je definované v . Ide o pohľadávky, ktoré vznikli v mesiaci, v ktorom bol konkurz vyhlásený, čo v danom prípade predstavuje mesiac október 2017 a počas trvania konkurzného konania. Ostatné splatné pohľadávky veriteľa vyplývajúce zo o sociálnom poistení mohli byť zaplatené /č.l. 3 rub/ iba pomerne na základe prihlášky podľa . Žalobca v článku II. identifikoval konkrétne platby, a to platbu 4.387,67 EUR zo dňa 26.10.2017, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie september 2017, platbu vo výške 3.423,07 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie august 2017 zaplatená dňa 26.10.2017, platbu zo dňa 23.10.2017 vo výške 6.370,29 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie júl 2017 a platbu zo dňa 11.10.2017 vo výške 4.302,43 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za mesiac jún 2017, celkovo sa jednalo o plnenie vo výške 18.483,46 EUR. Vo výpise z účtu úpadcu je uvedené, že sa jedná o platby zo dňa 27.10.2017, ktoré však boli realizované 26.10.2017, v nadväznosti na ktorú skutočnosť žalobca navrhol vyžiadať výpis z účtu žalovaného pod označeným číslom a identifikačné dáta platieb uvedených v písomnom vyhotovení žaloby. Žalobca poukázal na úpravu , . Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že právny úkon - splnenie dlhu /podľa , je splnenie dlhu prejav vôle spôsobujúci zánik právneho vzťahu/, z pohľadávok vyplývajúcich z právnej povinnosti zamestnávateľa - úpadcu platiť odvody zo sociálneho poistenia podľa o sociálnom poistení, boli urobené po začatí konkurzného konania, je nepochybné, že boli urobené v čase úpadku dlžníka. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosti konštatované konkurzným súdom v rozhodnutí o začatí konkurzného konania, kde bolo potvrdené, že dlžník má aspoň dvoch veriteľov s pohľadávkou po splatnosti, ktorú neuhradil a na pojednávaní dňa 11.10.2017 konkurzný súd skonštatoval neosvedčenie platobnej schopnosti dlžníka. Žalobca ďalej identifikoval veriteľov, pohľadávky ktorých mali byť právnymi úkonmi platieb ukrátené, a to M-Desing Benelux B.V.B.A., so sídlom Zedelem, IČO: 0882 624 675, zastúpený PATENT IURIST, s.r.o., so sídlom Bratislava, ktorá pohľadávka je zistená v konkurznom konaní v sume 4.077.709,47 EUR. Jedná sa o vykonateľnú pohľadávku, na základe ktorej bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom pohľadávka tohto veriteľa bola judikovaná dňa 12.3.2014 a ak by zo strany úpadcu nedošlo ku splneniu dlhu vo výške 18.483,46,- EUR žalovanému, táto suma by bola pomerne rozdelená medzi ostatných veriteľov. Žalovaný nemal právo na úhradu svojho dlhu v celej výške, ale iba na pomerné uspokojenie. Navyše podiel uvedeného veriteľa na sume zistených pohľadávok je viac ako 99 %. Už z tohto je zrejmé, že uvedeným konaním dlžníka došlo k ukráteniu.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 16.1.2019. Uviedol, že spor sa týka pohľadávok z titulu poistného na sociálnom poistení, ktoré žalobca /dlžník/ uhrádzal na základe ním predložených mesačných výkazov poistného a príspevkov za obdobia, tak ako je identifikované v článku I. písomného vyjadrenia sa žalovaného. Žalovaný poukázal na účinky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka Y., výrobné družstvo, so sídlom v O., ktoré nastali dňa 27.10.2017. Pokiaľ žalobca opiera svoj nárok o úpravu žalovaný uviedol, že pohľadávky na sociálnom poistení za obdobie jún až september 2017 vznikli pred vyhlásením konkurzu. Úpadca tým, že pohľadávky žalovaného zaplatil v lehote pred vyhlásením konkurzu, splnil len svoju zákonnú povinnosť a v žiadnom prípade nezvýhodnil žalovaného oproti iným veriteľom. Žalovaný ďalej upozornil, že vzťah poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkovým vzťahom dlžníka a veriteľa, ale jedná sa o verejno-právny vzťah založený na . Plnenie zákonnej povinnosti v čase pred vyhlásením konkurzu nie je možné považovať za splnenie dlhu podľa . Na záver svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle úpravy .

3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca vyjadrením z 25.2.2019. /č.l. 40/. Uviedol, že s vyjadreniami žalovaného nesúhlasí. Zdôraznil, že podľa úpravy sa právne úkony po 27.10.2017 vrátane považujú za odporovateľné ex lege, a teda nie je potrebné ich odporovateľnosť uplatňovať odporovacou žalobou. Pokiaľ by boli tvrdenia žalovaného uvedené v jeho procesnej obrane správne, tak by ustanovenie a nasledujúce bolo považované za obsolentné. Pohľadávky, ktoré sú predmetom konania, nie sú pohľadávkami proti podstate, pretože vznikli a boli splatné pred vyhlásením konkurzu. Ak teda nie sú pohľadávkou proti podstate v rámci konkurzného konania, bolo možné uspokojiť ich iba v zmysle a nasledujúce v spojení s a nasledujúce . Ak by neboli uhradené 26.10.2017, tak žalovanému by nezostalo nič iné, iba tieto pohľadávky prihlásiť do konkurzného konania a došlo by k ich pomernému uspokojeniu v rámci rozvrhu výťažku. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nerozlišuje medzi pohľadávkou z verejného a súkromného práva, vždy ide o splnenie dlhu. Pohľadávky v rámci konkurzného konania sa prihlasujú prostredníctvom rovnakého formulára, majú aj rovnaké poradie, ktoré sa v prihláške označuje prísne formálnym spôsobom ako iná pohľadávka písmeno „E“. Iný spôsob prihlásenia tejto pohľadávky neexistuje, a preto sa nejedná o žiadnu prednostnú pohľadávku štátu vzniknutú z titulu verejného poistenia, pričom zákon takýto pojem nepozná a nemožno k nemu dôjsť ani akýmkoľvek rozširujúcim výkladom. Zdravotné poistenie sa neplatí štátu, ale súkromným zdravotným poisťovniam, teda obchodným spoločnostiam. Ďalej poukázal žalobca na podmienky odporovateľnosti podľa a opätovne zdôraznil výsledok pojednávania v konkurznom konaní označeného úpadcu, podľa ktorého na tomto pojednávaní nebola osvedčená platobná schopnosť úpadcu. V čase splatnosti nebol úpadca preukázateľne schopný zaplatiť pohľadávku žalovaného.

Predmetné pohľadávky žalobcu mali byť plnené na základe princípu pomerného uspokojenia. Podstatou právneho vzťahu medzi sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom je skutočnosť, že na jednej strane je zamestnávateľ povinný odvádzať odvody a na druhej strane je sociálna poisťovňa v prípade vzniku zákonom určenej skutočnosti povinná poskytnúť plnenie, a to či už napríklad nemocenské, materské, nezamestnanecké. Žalobca má za to, že účinkami začatia konkurzného konania je aj tá skutočnosť, že v prípade, ak dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na plnenie pohľadávok rovnakého poradia, tak tieto má uspokojovať pomerne. V tomto prípade sa tak nestalo, nakoľko niektoré pohľadávky s rovnakým poradím boli uspokojené úplne a iné ani čiastočne.

4. Žalovaný na reakciu žalobcu učinil vyjadrenie zo dňa 28.3.2019, v ktorom s poukazom na úpravu uviedol, že z tejto právnej úpravy vyplýva, že sa jedná o pohľadávku splatnú až vyhlásením konkurzu, teda in concreto takú pohľadávku, ktorá bola splatná 27.10.2017. Za takéto pohľadávky nemožno však považovať pohľadávky žalovaného - poistné na sociálne poistenie za obdobie máj až september 2017 splatné pred vyhlásením konkurzu, ktoré dlžník zaplatil žalovanému pred vyhlásením konkurzu, pretože v čase ich úhrady jednak nenastal základný predpoklad odporovateľnosti

- nenastali účinky vyhlásenia konkurzu a nebola naplnená skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu. Skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívnu povahu, t.j. k odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany, pričom zákon túto vymedzuje ako právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku, inak splatnú až vyhlásením konkurzu.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 31.5.2019 zotrval na svojej argumentácii a doplnil ju zdôraznením, že skutočnosť, že došlo k ukráteniu jedného z prihlásených veriteľov, to znamená veriteľa, ktorý je uvedený aj v návrhu, nebola žalovaným popretá, a teda sa považuje za nespornú. Ohľadne majetku úpadcu poukázal na predložený výňatok z Obchodného vestníka a zápisnicu v konkurznom konaní tunajšieho súdu sp.zn. , v nadväznosti na ktorú uviedol, že na tomto pojednávaní malo byť uvedené, že majetok úpadcu je vo výške 50.000,- EUR, čo znamená, že nielenže úpadca bol platobne neschopný, ale bol aj predĺžený, nakoľko hodnota pohľadávok prevyšuje hodnotu majetku úpadcu výrazne.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Dokladom označeným ako Obraty, ktorý bol prílohou podania žaloby a je v spise na č.l. 5, súborom listinných dôkazov, ktoré predložil ako prílohy svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 16.1.2019 žalovaný a sú súčasťou spisu na č.l. 27 až 31 a celým spisovým materiálom.

7. Podľa Článku 8 / - ďalej len /: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 : Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

9. Podľa , : Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa , , : Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

11. Podľa : Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

12. Podľa , : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , , o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej len /: Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

14. Podľa , , , : Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

15. Podľa : Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

16. Podľa , , : Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa , predpokladá sa, že je platobne neschopný. Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

17. Medzi stranami v tomto konaní boli nesporné skutkové okolnosti: Realizácie platieb vykonaných subjektom Y., výrobné družstvo, O., M.R. L. XXX, XXX XX O., S.: XX XXX XXX v prospech žalovaného, a to dňa 26.10.2017 vo výške 4.387,67 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie september 2017, ďalej zo dňa 26.10.2017 vo výške 3.423,07 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie august 2017, ďalej zo dňa 23.10.2017 vo výške 6.370,29 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za obdobie júl 2017 a zo dňa 11.10.2017 vo výške 4.302,43 EUR, ktorou bolo zaplatené poistné za mesiac jún 2017, teda celkom plnenie vo výške 18.483,46 EUR pri povahe predmetných platieb ako platieb vyplývajúcich z poistného na sociálne poistenie v zmysle o sociálnom poistení. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností súd ako zo základu vychádzal a v nadväznosti na to ani nevzhliadol dôvod na vykonanie dôkazu predložením výpisu z účtu v zmysle návrhu žalobcu uvedeného už v písomnom vyhotovení žaloby.

18.Vzhľadom na uplatnený prostriedok procesnej obrany zo strany žalobcu - podanie žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov uplatnenú žalobcom ako správcom úpadcu sa súd primárne zaoberal otázkou splnenia formálnej podmienky úspešnosti takejto žaloby, ktorou je zachovanie lehoty na včasné podanie tejto žaloby - hmotno-právnej prekluzívnej lehoty vyplývajúcej z úpravy , podľa ktorej úpravy právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Pri zohľadnení skutočnosti nastúpenia účinkov vyhlásenia konkurzu na označeného úpadcu dňom 27.10.2017 a pri podaní žaloby v tejto veci na súd dňom 25.10.2018 /č.l. 7/ je potrebné skonštatovať, že bola žaloba v tejto veci podaná včas, teda do jedného roka od účinkov vyhlásenia konkurzu. Žalobca podal žalobu ako subjekt aktívne na podanie takejto žaloby legitimovaný podľa proti žalovanému ako subjektu pasívne legitimovanému podľa . Pokiaľ ide o podmienku odporovateľnosti podľa , teda že žalobca odporuje právnemu úkonu, ktorý sa týka majetku dlžníka, túto podmienku súd rovnako hodnotí ako splnenú vzhľadom k tomu, že platbami, ktoré sú identifikované vyššie, dlžník plnil zo svojho majetku záväzky z titulu verejného sociálneho poistenia. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že samotná povaha takto dlžníkom plneného záväzku /t.j. že išlo o platby pohľadávok vyplývajúcich z verejno-právnej úpravy podľa /, je súdom hodnotená ako irelevantná v tejto veci, nakoľko za podstatnú súd považuje samotnú skutočnosť odčerpania majetkových hodnôt z majetku dlžníka prostredníctvom realizácie právnych úkonov - predmetných platieb, čo nakoniec korešponduje aj úprave vymedzenia právnych úkonov, ktoré sú vo všeobecnej rovine spôsobilým predmetom odporovania v zmysle úpravy . V tomto konaní bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov predmetných platieb tak, ako ich vymedzuje právna úprava, a to jednak všeobecných podmienok podľa a po preukázaní týchto všeobecných podmienok odporovateľnosti, ktoré musia byť splnené spolu s osobitnými podmienkami odporovateľnosti už v jej jednotlivých formách podľa špeciálnych skutkových podstát odporovateľnosti /z ktorých pre prejednávanú vec v nadväznosti na skutkové vymedzenie učinené žalobcom bola relevantná úprava /, i splnenie špeciálnych podmienok odporovateľnosti, teda podmienok odporovateľnosti predmetných právnych úkonov platieb ako zvýhodňujúcich právnych úkonov podľa . Súd podotýka, že hodnotenie splnenia, resp. nesplnenia špeciálnych podmienok odporovateľnosti podľa prichádza do úvahy až potom, ak by bolo možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania v tejto veci skonštatovať splnenie všeobecných podmienok odporovateľnosti podľa , čo však v prejednávanej veci naplnené nebolo. Tento záver súdu vyplýva z jeho konštatovania učineného na základe vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania podľa v tejto veci s vyústením do uvedeného záveru, a to konkrétne, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky odporovateľnosti podľa , teda že predmetné právne úkony dlžníkom zrealizovaných platieb ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Splnenie tejto hmotno-právnej podmienky odporovateľnosti musí byť žalobcom preukázané aj v prípade realizácie právnych úkonov predmetných platieb v časových súvislostiach ťažiskovo zdôrazňovaných žalobcom, a to konkrétne potom, ako nastali účinky začatia konkurzného konania a predtým, ako nastali účinky vyhlásenia samotného konkurzu. Samotná skutočnosť realizácie predmetných platieb v tomto časovom intervale neodôvodňuje, a to ani v spojení so skutočnosťou konkurzným súdom na pojednávaní dňa 11.10.2017 konštatovaným neosvedčením platobnej schopnosti dlžníka a s nespornou skutočnosťou existencie záväzku dlžníka, tak ako je identifikovaný v žalobe /pohľadávka veriteľa M-Desing Benelux B.V.B.A., zistená v konkurznom konaní vo výške 4.077.709,47 EUR zároveň judikovaná dňa 12.3.2014, a to ani s ohľadom na výšku tejto pohľadávky a jej podiel na sume zistených pohľadávok v tvrdenom rozsahu 99 %, ako vyplýva zo žaloby/, záver o preukázaní ukrátenia v zmysle úpravy . Osobitne v tejto časti súd podotýka, že k tvrdeniu, podľa ktorého táto pohľadávka predstavuje pohľadávku konkurzného veriteľa, ktorú si tento uplatnil v predmetnom konkurznom konaní na majetok úpadcu, jednak existovala v čase, keď nastali účinky realizácie predmetných platieb a tiež že táto pohľadávka bola v konkurznom konaní označeným veriteľom uplatnená a tomuto veriteľovi nezaniklo ku momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci postavenie konkurzného veriteľa, neuviedol a neoznačil a tiež nepredložil žalobca súdu žiadne konkrétne dôkazy. Rovnako súd na tomto mieste podotýka, že pre uplatnenie odporovateľnosti v tejto veci bolo irelevantné, či žalobcom označená pohľadávka veriteľa M-Desing Benelux B.V.B.A. je pohľadávkou splatnou, prípadne aj judikovanou. Skutočnosť neosvedčenia platobnej schopnosti dlžníka na pojednávaní konkurzného súdu dňa 11.10.2017 rovnako nie je súdom hodnotená ako skutočnosť, či už sama o sebe alebo s ďalšími výsledkami v tejto veci vykonaného dokazovania, preukazujúca naplnenie podmienky ukrátenia v zmysle . V tejto časti súd osobitne uvádza, že úpadok vo forme platobnej neschopnosti v zmysle úpravy je úpadkom, ktorý pokiaľ ide o majetkový stav úpadcu, vypovedá len o jeho záväzkoch na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Existencia úpadku dlžníka vo forme platobnej neschopnosti teda záver o ukrátení podľa neodôvodňuje /rovnaké závery vyplývajú z bodu 21. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 31.5.2018/. Predpokladom preukázania splnenia podmienky ukrátenia podľa v tomto konaní bolo zo strany žalobcu riadne splnenie povinnosti tvrdenia a zároveň spoľahlivé preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu realizovaných platieb na majetkovú sféru úpadcu. Tu súd konštatuje jednak absenciu riadneho splnenia tejto povinnosti tvrdenia a tiež povinnosti dôkaznej vo vzťahu k tejto rozhodnej skutkovej okolnosti zo strany žalobcu. Súd poukazuje na závery podľa bodu 25. a 26. rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 26.1.2017, podľa ktorých: Z charakteru incidenčného konania ako sporového občianskeho konania vo väzbe na úpravu , , , , /účinný k momentu rozhodovania okresného súdu/ vyplýva na strane účastníkov rovnako tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení /na strane žalobcu obvykle vo vzťahu k žalovaným návrhom, na strane žalovaného obvykle vo vzťahu k obrane proti žalobe/. Platí to tak v sporovom, ako i v nesporovom konaní, avšak iba v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, t.j. neunesením tzv. dôkazného bremena. Podstatné bolo, že okresný súd v rámci poučovacej povinnosti riadne a opakovane poučil účastníkov konania v zmysle /účinný k momentu rozhodovania okresného súdu/, kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno určujú normy hmotného práva. V zásade ho má ten, v koho v záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky /neúspech v spore/ postihujú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno /neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie preukázané/. V tomto smere podporne krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 2010 sp.zn. , v zmysle ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Podľa názoru krajského súdu je potrebné zdôrazniť, že žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Pokiaľ ide o podmienku, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného bremena žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil a v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dôjde ku zmenšeniu majetku dlžníka, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. K citovaným záverom rozsudku Krajského súdu Žilina konajúci súd podotýka, že v prejednávanej veci sp.zn. si súd riadne splnil svoje procesné povinnosti v rámci postupu podľa a účastníkom v predvolaní na pojednávanie a aj na pojednávaní dal poučenie o zákonnej koncentrácii konania podľa . Rovnako súd pri vyššie uvedených záveroch poukazuje vo vzťahu k otázke podmienky ukrátenia podľa na stranu 7 a uznesenia Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 11.5.2011, podľa ktorých: Pokiaľ žalobca tvrdil, že právne úkony uzavretých Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007 ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil, tak bolo vecou dôkazného bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať a aby sa aj o tejto tvrdenej skutočnosti za predloženia dôkazov k nej vykonalo dokazovanie pred okresným súdom. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky. Odporovateľnosť vyžaduje, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Ak by aj právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno a úspešne odporovateľnosti domáhať, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo ku ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. V tejto časti súd zdôrazňuje i konštatovania podľa ďalších rozhodnutí krajských súdov k otázke ukrátenia podľa , ktoré uvádzajú rovnaké právne závery (napríklad uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 15.5.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 31.7.2012, rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). Súd podotýka, že splnenie podmienky ukrátenia podľa je naďalej vecou dôkazného bremena žalobcu i v pomeroch konaní už vedených podľa úpravy , akým bolo i predmetné konanie čo dokladá i časť vyššie označenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Pokiaľ žalobca po realizácii postupu súdu podľa , , , až na pojednávaní dňa 31.5.2019 uviedol, že v čase realizácie predmetných platieb bol dlžník v úpadku nielen vo forme platobnej neschopnosti, ale bol aj predĺžený, pretože zo zápisnice o pojednávaní vo veci Okresného súdu Žilina sp.zn. vyplýva, že majetok úpadcu je vo výške 50.000,- čo znamená, že nielenže úpadca je platobne neschopný, ale aj predĺžený, nakoľko hodnota pohľadávok prevyšuje hodnotu majetku úpadcu výrazne, jedná sa o skutkové tvrdenie, a teda prostriedok procesného útoku v zmysle úpravy , ktorý nebol zo strany žalobcu použitý včas, ale až po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania podľa , a na ktoré skutkové tvrdenie ako prostriedok procesného útoku súd primárne na základe aplikácie neprihliadal. Naviac v tejto časti súd podporne uvádza, že pokiaľ žalobca k tomuto svojmu skutkovému tvrdeniu predložil listinné dôkazy, a to zoznam pohľadávok veriteľov ku dňu 11.1.2018 z č.l. 71 až 73 a zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. /č.l. 75 až 77/, ťažiskovo z obsahu predmetnej zápisnice Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. uvedené skutkové tvrdenie žalobcu o predĺžení úpadcu v čase realizácie platieb nevyplýva. Z textu predmetnej zápisnice na strane 76 rub vyplýva konštatovanie sudkyne, že na otázku týkajúcu sa majetkových pomerov dlžníka sa dlžník vyjadril v tom zmysle, že má za to, že minimálne stroje a zariadenia, ktoré využívali ako výrobné prostriedky vo svojom podniku, majú hodnotu, ktorá bude postačovať na úhradu predpokladaných nákladov konkurzu. Napriek tomu, že účtovná hodnota týchto zariadení je takmer nulová, nakoľko sú staršie a už sú odpísané, tak v účtovníctve evidujú napríklad laserový stroj, ktorého hodnota môže byť aj 50.000,- EUR. Rovnako z textu zápisnice v tejto časti vyplýva konštatovanie sudkyne, podľa ktorého ďalšie vyjadrenia dlžníka ohľadom majetkových pomerov sú zaznamenané na technickom zariadení určenom na zaznamenávanie zvuku a z týchto údajov bude sudkyňa vychádzať pri vyhotovovaní rozhodnutia a do zápisnice ich nebude prediktovávať. Oboznámenie samotného zvukového záznamu zo strany žalobcu navrhované v prejednávanej veci sp. zn. nebolo. Okrem toho, že skutočnosť úpadku vo forme predĺženia v čase realizácie predmetných platieb nevyplýva zo zápisnice Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. , je toto skutkové tvrdenie spochybnené aj informáciou vyplývajúcou z verejne dostupného Obchodného vestníka č. X/XXXX s dňom vydania 3.1.2018, na ktorý poukázal žalobca. Nakoľko sa jedná o informáciu prístupnú z verejne dostupného Obchodného vestníka, súd túto zohľadnil i po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania a v rámci nej vychádzal z obsahu výňatku, tak ako je v spise na č.l. 74 a podľa ktorého v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov pokračuje správca v prevádzkovaní podniku úpadcu Y. Na základe tejto skutočnosti správca zapisuje do súpisu konkurznej podstaty majetok úpadcu jednou položkou, a to ako podnik - Y., výrobné družstvo „v konkurze“, so sídlom M.R. L. XXX, XXX XX O., S.: XX XXX XXX, súpisová hodnota podniku XXX.XXX,- EUR s dňom zapísania do súpisu 22.12.2017. Obsahom majetku podniku je nehnuteľnosť, a to pozemok identifikovaný v tomto výpise, ďalej súbor hnuteľných vecí - výrobná technológia a skladové zásoby, ako aj peňažné pohľadávky úpadcu z obchodného styku z titulu nezaplatených faktúr za dodaný tovar, pričom súčasťou podniku sú aj právne úkony, ktorým možno v konkurznom konaní odporovať. Na základe vyhodnotenia uvedeného obsahu výňatku z Obchodného vestníka a pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania po ich vyhodnotení podľa , ako aj pri primárnom zohľadnení nastúpených účinkov sudcovskej koncentrácie konania, tak ako je konštatované vyššie, vo vzťahu k listinnému dôkazu - zápisnici o pojednávaní z 12.10.2017 vo veci sp.zn. , ako aj k zoznamu pohľadávok veriteľov ku dňu 11.1.2018 dlžníka Y., výrobné družstvo, so sídlom v O. podľa č.l. XX až XX dospel súd k podpornému záveru, podľa ktorého žalobca týmito dôkazmi nepreukázal úpadok vo forme predĺženia podľa , tak ako to tvrdil po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania na pojednávaní dňa 31.5.2019. Vzhľadom na vyššie konštatovanú odôvodnenosť primárneho skúmania všeobecných podmienok odporovateľnosti podľa vrátane ukrátenia podľa , skonštatovanie naplnenia ktorých všeobecných podmienok je predpokladom na to, aby súd vôbec pristúpil k hodnoteniu naplnenia špeciálnych podmienok predstavovaných v prejednávanej veci úpravou , súd pri závere o nepreukázaní ukrátenia podľa nevzhliadol dôvod činiť predmetom dokazovania a následného právneho posúdenia splnenie podmienok podľa a zamietol žalobu v celom rozsahu /teda vrátane uplatnenej peňažnej náhrady, pre priznanie ktorej tvorí záver o preukázaní odporovateľnosti predmetných úkonov predpoklad/, na základe skonštatovania nepreukázania podmienky ukrátenia podľa . Pre úplnosť odôvodnenia meritórneho rozhodnutia súd dodáva, že otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, absencia ktorého naliehavého právneho záujmu bola namietaná v procesnej obrane žalovaného sa súd nezaoberal vzhľadom na úpravu podľa a a nasledujúce .

19.Podľa : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.Podľa , : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto je stranou v tomto konaní úspešnou žalovaný, ktorému súd podľa priznal voči žalobcovi 100 %-ný nárok na náhradu trov konania, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).