Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci manželky: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, V. M., zastúpená advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, so sídlom Františkánska 5, Trnava, IČO_ 42 155 614, proti manželovi: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/ X, V. M., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo R. X., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a L. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P. v E., zapísané v knihe manželstiev Osobitnej matriky bývalého Obvodného úradu Bratislava I, vo zväzku OM/3, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovými číslom XXXX, r o z v á d z a.

II. Maloletá U. X., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. sumou 150,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Súd styk otca s maloletou neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.02.2019 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, keď žiadala, aby súd manželstvo rozviedol, zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená zastupovať maloletú Martinu a spravovať jej majetok v bežných veciach, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,-Eur mesačne vždy do 15.dňa vopred k rukám matky. Styk nežiadala upraviť.

2. Návrh manželka odôvodnila tým, že po narodení maloletej U. prichádzalo medzi manželmi k problémom v komunikácii, zisťovali, že začali mať rozdielne názory na život, trávenie spoločného času ako rodina a pod. Manžel začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, čo ešte zhoršovalo spolužitie manželov. Navrhovateľke to veľmi prekážalo, avšak manžel to nepokladal za problém, odmietal čo i len obmedziť požívanie alkoholických nápojov. Manželská kríza vyvrcholila pred 11 rokmi, kedy sa manželia tak odcudzili, že úplne prestali spolu intímne žiť, hospodária takisto samostatne / manžel platí energie, zabezpečuje drevo na kúrenie, navrhovateľka financuje chod domácnosti, stravu, drogériu a potreby maloletej/. Komunikácia medzi manželmi bola odvtedy sťažená, manžel často vyvolával hádky, ktoré sa snažila navrhovateľka rýchlo ukončiť najmä kvôli dieťaťu, aby nemusel byť ich svedkom. V posledných týždňoch navrhovateľka zistila, že sa manžel správa inak, častejšie telefonuje, až si vypočula jeden z jeho telefonátov, na základe ktorého zistila, že si našiel mimomanželskú známosť. Keď mu dala najavo, že o tom vie, tak s touto známosťou v podstate netajil, a to ani pred maloletou dcérou. Takúto situáciu už navrhovateľka považuje za neúnosnú a je toho názoru, že rozvod manželstva bude jediným možným riešením. Dlhé roky sa snažila zachovať manželstvo, aspoň formálne, aby dcéra vyrastala v úplnej rodine, avšak po tomto zistení je zrejmé, že ďalšie fungovanie tohto formálneho manželstva nie je možné. Maloletá U. má už 17 rokov, pochopila, aká situácia je medzi rodičmi a začala byť konfrontovaná s tým, že otec má inú známosť (za trvania manželstva), je preto nemysliteľné, aby takéto "fungovanie rodiny" pokračovalo ďalej. Aj vzhľadom na jej záujem sa navrhovateľka rozhodla podať návrh na rozvod tohto manželstva. Rozvod manželstva nebude mať negatívny dopad ani na maloletú U.. Otec v súčasnosti prispieva na dieťa sporadicky, dá maloletej U. podľa potreby financie na výlety, na narodeniny, a pod.. Prednedávnom jej dal sumu 100,-Eur s tým, že jej to „musí stačiť“, nech viac od neho nepýta. Maloletá U. je žiačkou Obchodnej akadémie v Trnave, výborne sa učí, existuje teda reálna možnosť, že pôjde študovať na vysokú školu. Preto matka navrhla, aby súd určil výživné pre maloletú aspoň v sume 150,-Eur mesačne (celkový príjem manžela jej nie je známy), vzhľadom na jej vek a potreby. Navrhovateľka je čiastočne invalidná, poberá invalidný dôchodok vo výške 151,90 Eur mesačne, ako aj rentu (titulom choroby z povolania) vo výške 282,-Eur mesačne. Dlhodobo trpí alergiou na chlad, astmou, bolesťami kĺbov a kostí. Nakoľko je jej zdravotný stav takto zhoršený, nemôže si nájsť žiadne zamestnanie, a to ani brigádne (nemôže dlhšie stáť ani sedieť, zdvíhať ťažšie veci a pod.). Manžel navrhovateľky je živnostníkom, poberá tiež starobný dôchodok zo Slovenska vo výške 200,- Eur mesačne. Na starobný dôchodok, ktorý mu budú vyplácať z E., ešte čaká.

3. Manžel sa k podanému návrhu vyjadril písomne dňa 27.05.2019. Uviedol. Že s návrhom manželky nesúhlasí, nie je dôvod na rozvod. S dcérou si vychádza veľmi dobre, aj s manželkou, ako sa vraví, nemá problém s nikým. Stará sa o všetkých. Bežné nezhody sa vyskytnú , ale to nie je dôvod na rozvod.

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti manžela po prednese návrhu vykonal dokazovanie výsluchom manželky, kópiou dokladu o kúpe liekov, potvrdením o výške dôchodkových dávok manželky, potvrdením o úrazovej rente manželky, Oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj len „ÚPSVaR“)o vzniku nároku navrhovateľky na peňažné príspevky na osobnú asistenciu, lekárskym posudkom zo dňa 17.07.2018, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení invalidného dôchodku manželovi od 01.01.2019, výsledkom lustrácie manžela v databáze Sociálnej poisťovne, informatívnym výpisom manžela zo živnostenského registra, lustráciou aktuálnych pracovných ponúk pre vodiča nákladného vozidla v pracovných agentúrach, vyjadrením procesného opatrovníka ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi v spisovom materiáli, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5. Manželka na pojednávaní vypovedala, že manžel má vzťah s inou ženou, veľakrát počula rôzne rozhovory. Aj mu vravela, prečo si to nevybaví predtým ako príde domov, deti to počujú z pivnice. Pri jednej z hádok ju udrel. Myslí si, že manžel sa nechce rozviesť kvôli domu, že jej nedá nič, že nič neurobila pre nadobudnutie domu, to jej vykrikuje. Je invalidná dôchodkyňa a zároveň má uznanú chorobu z povolania, z ktorej poberá úrazovú rentu. V mesiaci jún 2019 po vzniku nároku na starobný dôchodok dôjde k ukončeniu vyplácania úrazovej renty a bude jej poukazovaný dôchodok a invalidný dôchodok. Výšku dôchodku jej zatiaľ Sociálna poisťovňa neoznámila. Okrem toho je poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu ŤZP, ktoré ale vypláca osobnej asistentke. Manžel platí elektrinu, plyn, vodu, spolu cca 100,-Eur mesačne. Zabezpečuje drevo na kúrenie a ohrev teplej vody. Podniká s drevom, pracuje ako živnostník - vodič nákladného vozidla, vykladá a nakladá drevo v okolí Modry a Bratislavy. Určite zarába viac ako minimálnu mzdu, z ktorej si platí odvody; nerozprávajú sa o tom. Jeho najvyššie vzdelanie je stredoškolské. Nepracuje pravidelne, nie je to päť dní v týždni po 8 hodín. A keď robí, tak robí viac ako 8 hodín cez deň. Peniaze dáva do ruky dcére, 100 Eur mesačne, ale niekedy nedá, inokedy prispeje tak ako teraz na výlet do Anglicka v apríli 2019, kam išla dcéra v rámci školy. Obchodná akadémia, ktorú dcéra navštevuje, je bilingválna. Je v 3. ročníku. V máji 2019 bola maloletá na výlete v Škótsku na štyri dni, stálo to 400,-Eur. Vreckové jej dala navrhovateľka aj manžel. Manžel zaplatil tých 400 Eur. K odôvodneným potrebám dcéry uviedla, že tieto sú štandardné, zodpovedajúce dievčaťu jej veku. Chodí na tanečný krúžok, mesačne 25 Eur. Ak ide na súťaž, tak sa to dopláca. Má astmu, stravu jej pripravujem doma ako zdravšiu formu, mesačne to je asi 120,-Eur na maloleté dieťa, drogéria 20,-Eur, oblečenie a obuv 50,-Eur mesačne. Manžel popri dôchodku aj robí, ona robiť nemôže, on má vyšší príjem. Styk nežiada upraviť.

6. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva má za to, že matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a vzhľadom na jej vek blízky plnoletosti a odôvodnené potreby navrhol určiť primerané výživné, maloletú zveriť do starostlivosti matky, opravení zastupovať a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.

7. Zo sobášneho listu, rodného listu a lustrácie účastníkov v registri obyvateľov SR vyplýva, že dňa 21.09.1979 uzavreli L. X., nar. XX.XX.XXXX a R. F., nar. XX.XX.XXXX manželstvo, z ktorého sa narodili tri deti, toho času plnoletí L. a L. X.oví a maloletá U. X.ová.

8. Z potvrdení o výške príjmu manželky mal súd preukázané, že manželka je poberateľom invalidného dôchodku, ktorý je od 01.02.2019 vo výške 151,90 Eur mesačne, a poberateľom úrazovej renty z choroby z povolania, ktorá je od 01.01.2019 vo výške 282,90 Eur. Súhrne tak príjem manželky pozostáva z dávok sociálneho poistenia v sume 434,80 Eur mesačne. Z potvrdenia ÚPSVaR vyplýva, že anamnéza manželky so stanovenými klinickými diagnózami s vyjadrením miery funkčnej poruchy chrbtice s ťažkým stupňom 40-50% a bronchiálna astma stredne ťažká perzistujúca 40%.

9. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, lustrácie manžela v databáze Sociálnej poisťovne mal súd preukázaný invalidný dôchodok manžela v sume 216,30 Eur mesačne a z výkonu samostatne zárobkovej činnosti dosahovanie príjmu manžela 456,-Eur v hrubom v roku 2018, a od 01/2019 v sume 477,-Eur v hrubom. 10. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

12. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

14. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

15. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilý dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

19. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

20. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

24. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa ( ďalej len „C.m.p.“), súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.

29. Podľa § 44 C.m.p., rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, keď manželia spolu nevedú spoločnú domácnosť viac ako 11 rokov a preto spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Konanie o rozvod manželstva je konaním, pre ktoré je obligatórnym nariadenie pojednávania za účelom jeho prejednania ( § 33 C.m.p.). Dôvodom tejto úpravy je, aby súd mohol pôsobiť na manželov, týchto viedol k odstránenie príčin rozvratu manželstva a pokúsil sa tak o zachránenie manželstva, ktoré je jedinečným zväzkom, keď spoločnosť deklaruje záujem na jeho ochrane a napomáhaní jeho dobru. Povinnosť súdu viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu však nemožno vykladať ako absolútnu povinnosť. Ak súd zistí, že príčiny rozvratu manželstva sú tak závažné, že nie je možné manželov uzmieriť, môže sa rozvod manželstva napriek všeobecnému záujmu spoločnosti na zachovanie manželstva javiť ako najlepšie riešenie danej situácie a súd môže upustiť od tejto snahy. Manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí a nikoho nemožno nútiť zotrvať v tomto zväzku proti jeho vôli. Navrhovateľka odmietla zotrvať v manželskom zväzku, ktorý opísala už len ako formálny a ktorý si neplní žiadnu funkciu. Manželka žiadala o rozvod manželstva, nakoľko došla k záveru, že manžel nadviazal mimomanželskú známosť, ku ktorej sa po konfrontácii aj priznal. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo za účelom vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva ( § 1 zákona o rodine). Súd tak dospel k záveru, že manželstvo neplní svoj účel a minimálne od manželky nemožno spravodlivo očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Preto súd manželstvo rozviedol. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil narušenú povinnosť žiť spolu a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

31. K úprave práv a povinností rodičov k maloletej U. na čas po rozvode: maloletá U. je v čase rozhodovania súdu vo veku blízkom plnoletosti, rozumie rozpadu vzťahu jej rodičov, vie o otcovej známosti. Matka na pojednávaní uviedla, že na čas troch mesiacov do plnoletosti dcéry je aj vôľou dcéry, aby bola formálne zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že s dcérou vychádza dobre. Procesný opatrovník mal za to, že je to matka, kto fakticky zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Preto súd rozhodol o zverení maloletej U. do osobnej starostlivosti matky. Zároveň určil oboch rodičov za oprávnených zastupovať maloletú a spravovať jej majetok v bežných veciach.

32. K určeniu výšky výživného: vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu je ich prvoradá povinnosť, ide o prednostnú pohľadávku, ktorú si musia rodičia splniť skôr, než si budú plniť svoje ďalšie záväzky. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd pri určení výživného musí prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, aby dosiahol zníženie vymeriavacieho základu, pretože takéto konanie nesmie povinnej osobe priniesť žiadne výhody a prospech, a tiež je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom a podobne v domnienke, že ho potom nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú potencionalitu príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že matkou navrhované výživné v sume 150,-Eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej U., ktorá je žiačkou 3.ročníka strednej školy, bilinguálneho vzdelávania sa na Obchodnej akadémii v Trnave, s čím dieťaťu vznikajú zvýšené výdavky počas štúdia, keď škola organizuje síce dobrovoľné akcie pobytovom formou v zahraničí, avšak účasť na týchto pobytoch je v záujme rozvoja schopností a vlôh dieťaťa v neskoršom uplatnení sa na trhu práce (článok 5 písm. f) základných zásad zákona o rodine). Matka na pojednávaní uviedla, že otec podporuje maloleté dieťa a uhrádza niektoré z týchto výdavkov, avšak výšku a jednotlivé výdavky si určuje svojvoľne. Preto s poukazom na astmu maloletej, na pravidelné mesačné výdavky vynakladané matkou na uspokojovanie základných životných potrieb maloletej ako je strava, ošatenie, drogéria ( 120+50+20), za súčasného podporovania maloletej v tanečnom krúžku vo výške 25,-Eur mesačne, mal súd za to, že pravidelné odôvodnené potreby maloletej dosahujú cca 220,-Eur mesačne a nepravidelné odôvodnené potreby ako sú školské výlety a akcie, vreckové po vykonanom prepočte v pomernej sume cca 50,-Eur mesačne.

34. Súd následne zhodnotil možnosti, schopnosti a pomery oboch rodičov a dospel k záveru, že obaja rodičia sú povinní podieľať sa na výžive ich maloletého dieťaťa do času, kým nadobudne schopnosť samé sa živiť, pričom porovnaním životnej úrovne oboch rodičov mal súd za to, že je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca ako povinnej osoby prispievať na výživu maloletej U. sumou 150,-Eur mesačne. Otec dosahuje starobný dôchodok v sume 216,30 Eur mesačne a zároveň je živnostníkom pracujúcim v lesnom hospodárstve, kde ťaží drevo, toto nakladá aj rozváža nákladným vozidlom v bratislavskom kraji. Z lustrácie príjmu v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec si platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu v sume 477,-Eur. Súd s prihliadnutím na princíp potencionality príjmu vykonal dokazovanie lustráciou pracovných ponúk s obdobnou náplňou práce a došiel k záveru, že obdobné pracovné ponuky pre vodičov nákladných vozidiel s náplňou práce pilčík, skladník, vodič resp. ťažba dreva v lese v lesnom hospodárstve ako zamestnanca sa pohybuje na úrovni min. 600,-Eur v hrubom. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že otec je schopný dosahovať mesačne príjem z dôchodku a zo živnosti v sume prevyšujúcej 700,-Eur mesačne v čistom. Nakoniec súd prihliadol na to, že otec aj v čase rozhodovania súdu podľa tvrdenia matky poukazuje k rukám dcéry v priemere 100,-Eur mesačne a podieľa sa aj na úhrade mimoriadnych výdavkov spojených so školskými výletmi. Preto súd návrhu matky vyhovel a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 150,-Eur mesačne odo dňa právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

35. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravoval, keď tak žiaden z účastníkov nežiadal a zo zhodných vyjadrení rodičov mal súd preukázané, že tento na čas do dovŕšenia plnoletosti nie je ani potrebné upraviť.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu; účastníci konania ani o náhradu trov nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.