Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/164/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Správa služieb diplomatickému zboru, a.s., so sídlom Palisády 31, Bratislava, IČO: 35 822 163, zastúpeného: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, IČO: 31 782 809, proti žalovanému: MILLENIUM Development, a.s., so sídlom Podjavorinskej 4A, Bratislava, IČO: 35 863 269, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. - 116 zo dňa 11. októbra 2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. - 116 zo dňa 11. októbra 2023 potvrdzuje.

II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa tento domáhal vydania nasledovného neodkladného opatrenia: „Žalovaný je povinný byt č. 7 [byt bez plochy terasy o výmere 132,44 m2, pivničná kobka vo výmere 3,90 m2 v 2. podzemnom podlaží bytového domu, terasa vo výmere 20,71 m2), výmera bytu spolu s príslušenstvom a terasou je 153,15 m2], ktorý sa bude nachádzať na 2. nadzemnom podlaží bytového domu, bytový dom vo výstavbe v zmysle projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie RN architektonický ateliér, akad. arch. F. D. (03/2006) a v zmysle rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na zmenu stavby „Bytový dom Jančova ulica Bratislava“, č. j. /STA/1vs/G-7 zo dňa 27.01.2022 v znení rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, č. j. OU-BA-OVPB2-2022/91780-KAZ zo dňa 03.08.2022 na pozemkoch, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre okres Bratislava I, obec N. - O. Č. Z. O., katastrálne územie Z. O.: - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 134 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 506 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 51 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: ostatná plocha) o výmere 52 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: ostatná plocha) o výmere 42 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/ XX (druh pozemku: ostatná plocha) o výmere 20 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: ostatná plocha) o výmere 32 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: ostatná plocha) o výmere 33 m2, - parcela reg. „C“ č. XXXX/XX (druh pozemku: ostatná plocha) o výmere 66 m2, zhotoviť“ s vybavením a zariadením, špecifikovaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca sa zároveň domáhal priznania náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „ 8. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu predloženými dôkazmi síce mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami

(t. j. žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 21.12.2017 dohodu o urovnaní, ktorej predmetom bolo o. i. nadobudnutie výlučného vlastníckeho práva žalobcom k bytu č. 7 a dvom parkovacím státiam v bytovom dome vystavanom žalovaným), avšak žalobcovi sa podľa názoru súdu nepodarilo dostatočne spoľahlivo osvedčiť existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ním a žalovaným, t. j. medzi sporovými stranami nenastal taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. ... 11. V navrhovanom petite neodkladného opatrenia žalobca žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží povinnosť zhotoviť byt č. 7 v obytnom dome „Bytový dom Jančova ulica Bratislava“ s vybavením a zariadením špecifikovaným v bode 1 tohto uznesenia. 12. Pokiaľ žalobca vidí existenciu potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúcej si ich úpravu v tom, že jednoznačne a nevyhnutne potrebuje upraviť pomery strán a zároveň potrebuje účinnú právnu ochranu na zabezpečenie svojho majetkového práva, spočívajúceho v práve nadobudnúť byt a dve parkovacie státia v dohodnutom štandarde a za dohodnutých podmienok; že žalobca je v mimoriadne neistom právnom postavení, vzhľadom na to, že žalovaný deklaruje svoju vôľu porušiť dohodu o urovnaní a súvisiacu dokumentáciu; že žalovaný chce poškodiť žalobcu na jeho právach tým, že opakovane neguje právo žalobcu nadobudnúť budúci predmet prevodu v zmluvne dohodnutom štandarde a pokúša sa obohatiť na úkor žalobcu tým, že mu ponúka byt v štandarde, ktorého cena je určená v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, súd uvádza nasledovné: 13. Bolo vecou žalobcu presvedčiť súd o potrebe bezodkladne upraviť pomery strán tvrdeniami (dôkazmi), z ktorých by súd vedel identifikovať hrozbu škody či inej ujmy. V danom prípade však súd nemal dostatočne osvedčené, že medzi sporovými stranami nastal taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Argumentácia žalobcu, že žalovaný chce poškodiť žalobcu na jeho právach tým, že opakovane neguje právo žalobcu nadobudnúť budúci predmet prevodu v zmluvne dohodnutom štandarde a pokúša sa obohatiť na úkor žalobcu tým, že mu ponúka byt v štandarde, ktorého cena je určená v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku; že žalobcovi konaním žalovaného môže vzniknúť veľmi vysoká škoda, pokiaľ by byt a dve parkovacie státia nenadobudol v dohodnutom štandarde (porov. bod 2.6 tohto rozhodnutia in fine), nie je v tomto smere sama osebe dostatočná ani preukazujúca bezodkladnosť potreby úpravy pomerov sporových strán v navrhovanom znení neodkladného opatrenia. ... 15. Súd zastáva názor, že nárok navrhovateľa bolo potrebné uplatniť si žalobou vo veci samej. Je neprípustné obchádzanie zákona domáhaním sa nariadenia neodkladného opatrenia podľa vo veci vyžadujúcej si riadne dokazovanie. Vo všeobecnosti nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla pôjde o špecifické zdržovacie nároky napr. pri ochrane proti nekalej súťaži alebo pri ochrane vlastníckeho práva, pri ktorých však musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa , čo v rozhodovanej veci, vzhľadom na už uvedené, splnené nebolo, a preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietol ( in fine ). Záverom dodáva, že je neprípustné, aby súd na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dotváral obsah zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami.“ 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , a v spojení s . 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie. 5. Žalobca v záhlaví označené rozhodnutie napadol odvolaním v celom rozsahu a odvolacie dôvody vymedzil ustanoveniami , a . Trval na tom, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil všetky zákonom požadované skutočnosti vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, a to naliehavosť situácie, nevyhnutnosť zabezpečenia svojho majetkového práva, neisté právne postavenie a súčasne preukázal aj hrozbu ujmy na svojich majetkových právach. 6. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol skutkové zistenia, ktoré nezodpovedajú ním predloženým listinným dôkazom ako aj tým, že nesprávne zhodnotil budúcu nemožnosť zásahov a úprav bytu v nadväznosti na filozofiu dohody o urovnaní, ako aj s poukazom na samotné vyjadrenia žalovaného a podľa žalobcu nie je zrejmé, či je súd dostatočne oboznámený s bežne fungujúcou stavebnou praxou a možnosťami úprav novostavieb po ich kolaudácii.

7. K odvolaciemu dôvodu podľa (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) žalobca poukázal na to, že z listov žalovaného vyplýva, že tento má v záujme zhotoviť pre žalobcu byt v rozpore s ustanoveniami dohody o urovnaní a v rozpore s dohodou zmluvných strán, týkajúcou sa štandardu bytu (zachytenou v predzmluvnej komunikácii v písomnej forme v mailoch zo dňa 04.10.2016 a zo dňa 03.06.2017). Zhotovenie v konkrétnom štandarde pre jednotlivo určené byty je naviazané na štandardy ostatných bytov a nebytových priestorov, keďže veľa komponentov a rozvodov nie je možné samostatne dobudovávať po kolaudácii nehnuteľnosti

- bytového domu. V posudzovanom prípade nedodržaním štandardu nebude možné do budúcna akokoľvek zasahovať do vybavenia a inštalácií bytu a jeho pripojenie na spoločné rozvody, čo žalobca preukázal predložením listov zo strany žalovaného. Žalovaný nemožnosť pripojenia podľa žalobcu sám konštatoval, pričom uvedeným spôsobom sa z dlhodobého hľadiska zníži investícia žalobcu; byt už nebude prinášať také príjmy, ako by prinášal zhotovený v dojednanom štandarde a nebude ho možné dobudovať (nenávratný stav bytu). 8. Žalobca tvrdil, že ak bude byt zhotovený v nevyhovujúcom štandarde, nebude možné do budúcna jeho štandard nijako upraviť. Poukázal v tejto súvislosti na list žalovaného zo dňa 03.06.2022 (dôkaz č. 10 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), z ktorého vyplýva nemožnosť systém upravovať a dorábať a súčasne je na strane 2 ods. III bod 1 listu konštatované, že „Plánovaná dimenzia centrálnych prvkov (chladenia, kúrenia ...) zodpovedá požadovanej kapacite jednotlivých bytov v systéme. Doplnenie alebo vynechanie bytu zo systému mení kapacitné nároky a vyvolá potrebu zmeny centrálnych prvkov (kotol, tepelné čerpadlo...).“ Ďalej, s poukazom na dohodu o urovnaní a dôkazy č. 5 a č. 6 predložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mali byť kúrenie a chladenie jednotné pre celý bytový dom. Žalovaný napriek tomu v liste zo dňa 08.02.2023 (dôkaz č. 19 k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) uviedol, že podľa stavebných expertov nebude možné byt dodatočne vybaviť napr. chladením/ klimatizáciou, čo je v rozpore s ustanoveniami dohody a súvisiacej dokumentácie, ak byt v uvedenom stave odovzdá žalobcovi (t.j. s plastovými oknami, bez prípravy na chladenie). Naviac žalovaný v liste uvádza, že stropné chladenie je v byte nereálne dodatočne dobudovať a nemožné pokúsiť sa napojiť na centrálny systém. Rovnako nie je reálne dodatočne dobudovať na bytovom dome nezávislé chladenie, pretože v žiadnom prípade nemôže byť na vonkajšej fasáde umiestnené akékoľvek zariadenie (ani externé klimatizačné jednotky), rovnako na streche alebo v podzemných priestoroch, nehovoriac o (ne)schválení dodatočných stavebných úprav takéhoto rozsahu po kolaudácii, v novom, luxusnom bytovom dome. 9. Podľa žalobcu bezprostredná ujma na jeho majetku hrozí a spočíva v budúcej nemožnosti žalobcu akokoľvek upraviť alebo modifikovať byt ako taký, s čím je spojená horšia využiteľnosť bytu alebo prípadná vysoká finančná náročnosť na úpravu a požiadavky vyplývajúce z architektúry, projektovej dokumentácie, prípadne nateraz neznáme požiadavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov a príslušného stavebného úradu, ak by sa žalobca o akékoľvek zmeny pokúsil. 10. Žalobca ďalej uviedol, že nie je správne ani tvrdenie súdu, že je možné nároku sa domáhať samostatnou žalobou, čo je podľa názoru žalobcu odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia . 11. K odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) žalobca poukázal na predchádzajúcu časť odvolania s tým, súd prvej inštancie podľa žalobcu podrobne neskúmal listiny predložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že z dohody o urovnaní nespochybniteľne vyplýva nárok žalobcu na nadobudnutie bytu. Z dôkazov č. 5 a č. 6 - mailová komunikácia ohľadne podrobného odsúhlasenia štandardu bytu v stave „holobyt“ vyplýva štandard bytu, ktorý bol medzi zmluvnými stranami jasne zadefinovaný a odsúhlasený. Z predložených dôkazov č. 1, č. 5 a č. 6 vyplýva obsah zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ako aj obsah pojmu holobyt. Žalobca bol názoru, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne preukázal obsah zmluvy a zmluvných dojednaní v plnom rozsahu. Z predložených dôkazov podľa žalobcu vyplýva aj moment, kedy začal žalovaný spochybňovať obsahu pojmu „holobyt“, pričom týmto momentom je čas po začatí výstavby, kedy prudko narástli ceny stavebných materiálov (približne štyri a pol roka po uzatvorení dohody o urovnaní) a začala prudko stúpať inflácia. Obsah zmluvných dojednaní, najmä pojmu „holobyt“ je zrejmý aj z projektovej a súvisiacej technickej dokumentácie, z ktorej ako príklad uviedol žalobca všade konštatované hliníkové okná, ktorých inštaláciu žalovaný aktuálne spochybňuje. 12. K odvolaciemu dôvodu podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie konštatoval v bode 15 odôvodnenia uznesenia obchádzanie zákona a povinnosť žalobcu domáhať sa svojich práv žalobou vo veci samej. S uvedeným žalobca nesúhlasil a bol názoru, že domáhanie sa nároku formou

samostatnej žaloby nie je možné, keďže jasne definuje obsah žaloby; v ustanovení nie je deklarovaná možnosť formulovať žalobný návrh ako uloženie povinnosti plniť dohodu. Žalobca bol názoru, že nemá k dispozícii žiaden iný právny inštitút na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov ako podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. Podľa názoru žalobcu, už zo samotnej formulácie nároku, o uloženie povinnosti plniť dohodu je zrejmé, že takýto nárok možno formulovať jedine predbežne, pred porušením dohody, pokiaľ konanie jedného z účastníkov dohody jasne preukazuje zámer tohto účastníka dohodu porušiť a spôsobiť tak škodu druhej zmluvnej strane. 14. Trval na to, že ak byt bude zhotovený v rozpore s dohodou zmluvných strán, bude s poukazom na vyjadrenia žalovaného dobudovanie do dojednaného štandardu „holobyt“ nemožné. Náhrada škody na strane žalobcu bude v takom prípade obrovská, pretože nevyhovujúci stav bytu už nikdy nebude možné odstrániť. Pokiaľ bude byt zhotovený v dohodnutom štandarde a žalovaný bude napriek tomu požadovať doplatok, môže sa ho domáhať podaním žaloby v zmysle . Žalobca tvrdil, že nemá k dispozícii žiaden iný právny inštitút na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ako podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 28.11.2023 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie navrhol potvrdiť, pretože ho považoval za vecne správne. Tvrdil, že výsledkom rokovaní strán ohľadne štandardu vybavenia bytu, je znenie bodu 6.5.1 dohody o urovnaní, podľa ktorého žalobca nadobudne v bytovom dome „byt č. 7 na 2. NP bez plochy terás o výmere 132,44 m2 (byt bude vo výmere 128,54 m2, pivničná kobka bude vo výmere 3,90 m2 a bude sa nachádzať na 2. podzemnom podlaží Bytového domu; terasy budú vo výmere 20,71 m2) a výmera bytu spolu s príslušenstvom a terasami je 153,15 m2 v štádiu holobytu. Byt sa bude nachádzať v Bytovom dome postavenom podľa Aktualizovanej projektovej dokumentácie vyhotovenej podľa Štúdie na Stavebných pozemkoch. Pre účely tejto Dohody sa holobytom rozumie byt s vybudovanými a omietnutými vnútornými priečkami v minimálnom technickom stave a minimálnom vybavení nevyhnutnom pre vydanie Kolaudačného rozhodnutia (resp. užívanie bytového domu) určenom všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Uvedená definícia pojmu holobyt je podľa žalovaného rovnako obsiahnutá aj v bode 2.1 zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá tvorí prílohu č. 2 dohody o urovnaní. V zmysle uvedenej definície sú niektoré prvky vybavenia, požadované žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nad rámec skôr špecifikovanej dohody a preto na ne žalobca nemá žiaden právny titul. 16. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu o obsahu pojmu holobyt, ktorý bol medzi stranami dojednaný. Poukázal na priebeh rokovaní, ktoré sa odrazili vo predchádzajúcich verziách textu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej dohodnuté znenie tvorí prílohu č. 2 dohody o urovnaní s tým, že otázka štandardu vybavenia bytu riešená postupne nasledovne:

- prvá verzia zmluvy o prevode zo dňa 03.05.2017 ako aj verzia zo dňa 29.05.2017 uvažovali len so špecifikáciou holobytu ako bytu v minimálnom technickom stave a minimálnom vybavení nevyhnutnom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia na jeho užívanie určenom všeobecne záväznými právnymi predpismi, a to bez ďalšej špecifikácie,

- vo verzii zo dňa 20.06.2017 už bolo doplnené ustanovenie, podľa ktorého prílohou zmluvy o prevode je dokument obsahujúci definíciu holobytu navzájom odsúhlasenú zmluvnými stranami pre účely tejto zmluvy (bod 9.6 zmluvy o prevode)

- vo verzii zo dňa 27.11.2017 a v nasledujúcich verziách bol bod 9.6 zo zmluvy o prevode odstránený a v takomto znení bola zmluva o prevode schválená ako príloha č. 2 dohody o urovnaní. Opätovne teda platila definícia holobytu ako bytu v minimálnom technickom stave a minimálnom vybavení nevyhnutnom pre vydanie kolaudačného rozhodnutia na jeho užívanie určenom všeobecne záväznými právnymi predpismi. 17. Definícia pojmu holobyt bola predmetom rokovania strán. Do uzavretej dohody o urovnaní a jej prílohy č. 2 sa preniesla definícia holobytu v znení uvedenom v bode 6.5.1 dohody o urovnaní, bez akejkoľvek ďalšej doplňujúcej špecifikácie, ktorú presadzuje žalobca. Strany sa teda v podpísanej verzii dohody o urovnaní vrátili k pôvodnej definícii holobytu z prvej verzie zmluvy o prevode. Žalovaný bol preto názoru, že obsah pojmu holobyt je ten, ktorý je uvedený v zmluve o urovnaní, vrátene jej prílohy č. 2. Čo sa týka tvrdení žalobcu k obsahu pojmu holobyt podľa mailovej komunikácie, s touto žalovaný nesúhlasil, vzhľadom na to, že nebol obsiahnutý v neskôr uzatvorenej dohode o urovnaní. 18. Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, obsiahnutými v odsekoch 8. a 13 napadnutého rozhodnutia a bol názoru, že žalobcovi nehrozí žiadna ujma na jeho právach v súvislosti s výstavbou bytového domu, resp. bytu, ktorý v ňom má nadobudnúť žalobca. Žalovaný poukázal aj to, že je so žalobcom v rokovaní o dobudovaní štandardu (viď. napr. e-mail žalobcu zo dňa 03.11.2023) a v súčasnosti prebieha pripomienkovanie dodatku k dohode o urovnaní.

19. Pomery účastníkov konania podľa žalovaného nie je potrebné upravovať a žalobcovi nehrozí škoda, ktorej by sa nevedel vyhnúť. Uplatnený nárok na dobudovanie vyššieho štandardu bytu ako vyplýva z dohody o urovnaní nevie žalobca preukázať. 20. Žalovaný tvrdil, že je na základe dohody so žalobcom pripravený za úhradu byt dobudovať aj do štandardu požadovaného žalobcom, čím sa eliminuje žalobcom avizovaný vznik škody z dôvodu nemožnosti byt dodatočne dobudovať v budúcnosti. 21. Žalovaný namietol, že žalobcom navrhované znenie neodkladného opatrenia je neurčité a nevykonateľné. Žalobca vo svojom návrhu neuvádza materiál zariaďovacích prvkov, ich rozmery, farebnosť a ani ďalšie vlastnosti, ktorými sú tieto prvky definované. Nešpecifikuje hrúbku a materiál povrchových úprav, ani ich farebnosť. Pri technických zariadeniach (napr. ventilátor, vypínače, domáci telefón a pod.) žalobca neudáva žiadne technické parametre požadovaných zariadení. V návrhu absentujú technické parametre i pri príprave na napojenie klimatizácie, kde žalobca neuvádza údaje klimatizačnej jednotky, ktorá sa má na prípravu napájať. Tieto nedostatky spôsobujú podľa žalovaného neurčitosť a nevykonateľnosť návrhu žalobcu. Neurčitosť a nevykonateľnosť návrhu je podľa žalovaného taktiež dôvodom na jeho zamietnutie. 22. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a , a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 23. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je nie je dôvodné. Súd prvej inštancie sa riadne oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k správnym skutkovým záverom. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto odkazuje na napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 25. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 26. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 27. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 28. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 29. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 30. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 31. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 32. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 33. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 34. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 35. K jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné: 36. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (NO) je nepochybné, že žalobca sa domáhal nariadenia NO z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania ( ), pričom tento návrh si uplatnil bez žaloby vo veci samej. V priebehu konania tvrdil, že ním uplatnený nárok žalobou vo veci samej nie je možné uplatniť. 37. K odvolaciemu dôvodu podľa , ktorý žalobca videl v tom, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o nepreukázaní hrozby ujmy a o nepreukázaní nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov odvolací súd uvádza nasledovné:

38. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním účastníkov konania, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá. 39. „21. Dovolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) potrebné. 22. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.“/Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017/ 40. Pri návrhu na nariadenie NO z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania výslovne nevymedzuje ako podmienku nariadenia NO hrozbu škody resp. inej ujmy, avšak túto podmienku vymedzila súdna prax. Existencia naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy - a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie NO a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie je daná v situácii, kedy by nenariadením NO zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom, spravidla sa jedná o škodu alebo ujmu, ktorá je neodstrániteľná alebo jej následky možno odstrániť len s neprimeranými ťažkosťami. 41. Už zo samotného pojmu potreba neodkladnej úpravy pomerov vyplýva, že sa musí jednať o taký dôvod úpravy pomerov, ktorý z nejakého dôvodu neznesie odklad a práve neodkladnosť korešponduje s hroziacou škodou, ujmou alebo iným obdobným následkom, ktorý by sa dostavil v prípade, ak by pomery neboli upravené. 42. Nevyhnutnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodnil tým, že žalovaný deklaroval zámer porušiť dohodu o urovnaní a súvisiacu dokumentáciu, neguje právo žalobcu nadobudnúť budúci predmet prevodu v zmluvne dohodnutom štandarde, a pokúša sa obohatiť na úkor žalobcu (časť VI. písm. A) návrhu na nariadenie NO, nazvaná „Opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov podľa “). 43. K dôvodom, uvedeným v predchádzajúcom odseku, odvolací súd uvádza, že prípadná existencia protiprávneho stavu spôsobená žalovaným, nie je bez ďalšieho právne relevantným dôvodom na nariadenie NO ako výnimočného a mimoriadneho prostriedku súdnej ochrany určenému k ochrane pred takým konaním žalovaného, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a mohlo byť za následok nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok súdnej ochrany najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva

dokazovanie, procesné strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. 44. Ak by totiž samotná existencia protiprávneho stavu odôvodňovala nariadenie NO, návrh na nariadenie ktorého je možné v súčasnosti podať aj bez žaloby vo veci samej, vo väčšine prípadov by žaloba vo veci samej stratila akékoľvek opodstatnenie. 45. Žalobca v inej časti návrhu na nariadenie NO uviedol dôvody, pre ktoré považuje za potrebné upraviť pomery strán sporu, avšak jednou z náležitostí návrhu na nariadenie NO podľa je uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú neodkladnosť tejto potreby. 46. V súvislosti s neodkladnosťou potreby úpravy pomerov medzi stranami žalobca v návrhu na nariadenie NO a neskôr v podanom odvolaní poukázal na to, že niektoré prvky vybavenosti, ktorými žiada predmet prevodu dovybaviť, neskôr nebude možné uskutočniť, alebo ich bude možné uskutočniť s neprimeranými nákladmi. Tieto prvky však žalobca vôbec taxatívne nevymenoval, neuviedol a nepreukázal, ktoré prvky nebude možné dobudovať a ktoré a z akých dôvodov bude možné dobudovať iba s neprimeranými nákladmi. V tejto súvislosti iba príkladmo poukázal na budúcu nemožnosť dobudovania chladenia/klimatitázcie. Uvedené má podľa žalobcu vyplývať napr. z listu žalovaného zo dňa 08.02.2023. 47. V dotknutom liste žalovaný uvádza, že „Podľa stavebných expertov nebude možné takýto byt dodatočne vybaviť napr. chladením/klimatizáciou....Preto Vám doporučujeme zvážiť poslednú možnosť na dovybavenie a dobudovanie bytu do štandardu uvedeného v prílohe č. 1, ktorým nielenže získa vlastník bytu neporovnateľne vyšší užívateľský komfort, výrazne zvýši jeho aktuálnu hodnotu (viď posudok nižšie), ale súčasne konkurencieschopnosť a variabilitu do budúcna.“ Zo záveru a prílohy tohto listu (čl. 91) vyplýva, že žalovaný žalobcovi aj v tom čase ponúkol možnosť dobudovania klimatizácie. Táto ponuka bola podľa obsahu listu časovo obmedzená, avšak nie je z neho zrejmý čas obmedzenia, vrátane toho, či tento čas ešte plynie, alebo už uplynul, keďže od vyhotovenia a odoslania listu už uplynul takmer rok. 48. Vo vzťahu k ostatným prvkom, ktorými žalobca NO žiada byt dovybaviť, dôvody potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobca ani neuviedol a teda neosvedčil, prečo je ním navrhovaná úprava pomerov sporových strán neznesie odklad, t.j. aká bezprostredná ujma (majetková prípadne nemajetková), prípadne iný obdobný následok hrozí žalobcovi v prípade, ak by NO nebolo nariadené. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na položku povrchové úpravy - náter stien a stropov bielou farbou (2 násobný) - vo vzťahu k tomuto prvku nie je vôbec zrejmé, prečo by toto nebolo možné neskôr vykonať a prečo vo vzťahu k tomuto prvku je potrebné nariadiť NO. 49. V podanom odvolaní sa žalobca viackrát odkazuje na obsah dôkazov, ktoré boli pripojené k návrhu na nariadenie NO. Ich obsah bol nepochybne pre rozhodnutie súdu prvej inštancie podstatný, avšak väčšiu relevanciu majú skutkové tvrdenia, obsiahnuté v návrhu na nariadenie NO. Ak navrhovateľ NO právne relevantné skutočnosti v návrhu na nariadenie NO netvrdí, potom odkaz na to, že tieto skutočnosti sú obsiahnuté v dôkazoch nemôže obstáť. Úlohou dôkazov je podporiť skutkové tvrdenia. Neslúžia na to, aby si v nich súd vyhľadával to, čo v návrhu nie je obsiahnuté. 50. Ak preto žalobca vo vzťahu ku každému jednotlivému prvku vybavenosti (prípadne skupine prvkov) neuviedol dôvody potreby bezodkladnej úpravy pomerov, je potrebné konštatovať, že tieto dôvody v jeho návrhu absentujú. Uvedenú náležitosť NO nemožno odôvodniť spôsobom, ako to urobil žalobca, t.j. že v texte návrhu, prípadne aj v dôkazoch sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré vo vzťahu k niektorým ním požadovaným prvkom vybavenosti môžu odôvodňovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. 51. Vo vzťahu k danosti nároku, ktorého ochrany sa žalobca podaným NO domáha, bol medzi účastníkmi konania sporný obsah pojmu holobyt - žalobca trval na obsahu, vyplývajúcom zo vzájomnej mailovej komunikácie a žalovaný na obsahu, vyplývajúcemu zo zmluvy o urovnaní. Vzhľadom na časové hľadisko, t.j., že mailová komunikácia, na ktorú v tejto súvislosti odkazuje žalobca predchádzala časovo (necelého pol roka) uzatvorenie zmluvy, v ktorej je tento pojem zmluvne definovaný, odvolací súd musí dať za pravdu žalovanému, že obsah pojmu holobyt je potrebné vykladať v zmysle uzatvorenej dohody a teda, že sa jedná o nasledovný obsah: „Pre účely tejto Dohody sa holobytom rozumie byt s vybudovanými a omietnutými vnútornými priečkami v minimálnom technickom stave a minimálnom vybavení nevyhnutnom pre vydanie Kolaudačného rozhodnutia (resp. užívanie bytového domu) určenom všeobecne záväznými právnymi predpismi.“ Vzhľadom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že žalobca neosvedčil danosť nároku, ktorého ochrany sa návrhom na nariadenie NO domáha. 52. Odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil odvolacie dôvody podľa a , v ktorých žalobca aj s odkazom na namietal, že sa uplatneného nároku nemôže

domáhať žalobou vo veci samej a teda, že nemá k dispozícii iný právny prostriedok na ochranu svojich práv, keďže sa nemôže domáhať uloženia povinnosti plniť dohodu pred jej porušením. 53. Podľa /Obsah žaloby/žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 54. S vyššie uvedeným názorom žalobcu nemožno súhlasiť, pretože obsahom žaloby vo veci samej podľa je práve žaloba o splnenie povinnosti resp. je možné podľa písm. c) tohto ustanovenia domáhať sa určenia toho, či je tu právo na dobudovanie bytu do žalobcom požadovaného štandardu. Ustanovenie neustanovuje, v akom štádiu plnenia povinnosti povinnou stranou je možné túto žalobu uplatniť. 55. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol také skutočnosti, ktoré by reálne odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Skúmanie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia by bolo pre absenciu odôvodnenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami nadbytočné. 56. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil. 57. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).