Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/181/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD., v spore žalobcu: DOPRAVNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. Rožňava, IČO: 36 187 569, Šafárikova 473, 048 01 Rožňava, zast. Advokát Pirč, s.r.o., kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, proti žalovanej: N. V., K. XXX XX P. X, zast. JUDr. Ján Dorkin, Nám. baníkov 17/33, 048 01 Rožňava, o náhradu škody spôsobenú konateľkou obchodnej spoločnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.5.2018, č.k. -197 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) žalobu zamietol a priznal žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o nároku na náhradu škody uplatnenom žalobou doručenou súdu dňa 16.6.2014, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 28.800,- eur s 9,75% úrokom z omeškania ročne od 1.3.2014 do zaplatenia. Žalobca dôvodil, že O.. M. O. a žalovaná sú konateľmi a spoločníkmi žalobcu, pričom za spoločnosť konajú konatelia spoločne. Na valnom zhromaždení spoločnosti bolo prijaté uznesenie o udelení súhlasu spoločnosti s prenájmom nehnuteľností - budovy

- skladu hotových výrobkov a časti súvisiaceho pozemku, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. P.. Nájomná zmluva mala byť uzatvorená v priebehu roku 2012, a to v závislosti od podnikateľských potrieb záujemcu (nájomcu) a prípravy budovy na jej prevádzkové užívanie. Záujemcom bola spoločnosť ROOFS FZ, s.r.o., IČO: 36 601 250, Vyšná Slaná č. 198. Pripravenú nájomnú zmluvu za vopred dohodnutých podmienok s nájomcom (výška nájomného 900,- eur/mesačne bez DPH, doba nájmu: od 1.5. 2012 do 31.12. 2014), však žalovaná aj napriek tomu, že ako spoločníčka s ňou súhlasila, ako konateľka ju nepodpísala. Výška škody pozostáva z nájomného za obdobie kedy mala byť nehnuteľnosť prenajatá.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť argumentujúc, že pri výkone pôsobnosti konateľky spoločnosti žalobcu neporušila žiadnu svoju povinnosť, z ktorej by mala spoločnosti vzniknúť škoda. Návrh nájomnej zmluvy, ktorý jej bol predložený, bol pre spoločnosť nevýhodný, preto ju podpísať nemohla. Zároveň zdôraznila, že medzi spoločníkmi a konateľmi pretrvávajú nezhody ohľadne výkonu práv a povinností tak spoločníkov ako aj konateľov.

4. Zo zápisnice z rokovania Valného zhromaždenia žalobcu konaného dňa 21.9.2011 v sídle spoločnosti za účasti oboch spoločníkov (M. O. Q. N. V.) súd prvej inštancie zistil, že konateľ vzhľadom na dlho pretrvávajúce finančné problémy spoločnosti navrhol ponúknuť do prenájmu budovu - sklad náhradných diel, parc. č. XXXX/X a časť pozemku s výmerou cca 5000 m2, parc. č. XXXX/XX. Uznesením spoločníci súhlasili s prenájmom tejto budovy a časti pozemku a to do konca roka 2012 s termínom splnenia ihneď.

5. Zo spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti (čl. X bod 4.) mal za preukázané, že konateľ bol oprávnený robiť v mene spoločnosti opatrenia a úkony a to aj nákup, predaj, nájom, alebo zaťaženie nehnuteľnosti spoločnosti len s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia.

6. Z návrhu nájomnej zmluvy (prenajímateľ žalobca, nájomca ROOFS FZ s.r.o.) zo dňa 20.4.2012 zistil, že predmetná nehnuteľnosť mala byť prenajímaná za sumu 900,- eur mesačne + DPH a v jej čl. 11 - Dohoda o predkupnom práve, bolo uvedené, že ak sa prenajímateľ počas trvania nájmu, resp. v lehote do troch mesiacov od jeho skončenia rozhodne odpredať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu, odpredá ich za cenu 265.550,- eur + DPH a predkupné právo bude mať nájomca.

7. Z vyjadrenia IT Reality s.r.o., Čučmianska Dlhá 26, 048 01 Rožňava mal za preukázané, že táto realitná kancelária ponúkala nehnuteľnosti vo februári 2012 na základe ponuky inzerovať ich na web stránke podanej žalovanou. Cenu prenájmu stanovila žalovaná na sumu 2.500,- eur mesačne. Na uvedenú ponuku zareagoval záujemca, ktorý chcel v daných priestoroch prevádzkovať predajňu a sklad pre farby, laky. K dohode o prenájme zo strany vlastníkov nehnuteľností (napriek pretrvávajúcemu záujmu klienta) nedošlo, preto ponuka bola z tejto realitnej kancelárie stiahnutá.

8. Z oznámenia spoločnosti Trinity QQ, s.r.o., Pod Lachovcom 1339/1, Púchov, zistil, že nehnuteľnosť bola touto realitnou kanceláriou ponúkaná v období od cca 18.7.2011 do 13.1.2014, pričom služby tejto realitnej kancelárie si objednala T.. C.Í. B.. O túto nehnuteľnosť mali záujem dvaja záujemcovia (O.. Ď.F. Q. O.. G.). Nakoľko ale v spoločnosti medzi spoločníkmi pretrvávali nezhody, k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo. Nehnuteľnosť bola ponúkaná na prenájom v cene 2.500,- eur mesačne.

9. Z oznámenia približnej trhovej ceny prenájmu nehnuteľnosti spoločnosti AVION Real, s.r.o., Mlynská 18, Košice zo dňa 6.11.2017 zistil, že nehnuteľnosti podobného charakteru sa obvykle prenajímali v cenách od 2.400,- do 2.600, eur mesačne.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa /, , a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, pretože konanie žalovanej nespĺňa predpoklady zodpovednosti za škodu. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná konala v dobrej viere, s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Nájomnú zmluvu so spoločnosťou ROOFS FZ s.r.o., pripravenú konateľom žalobcu M. O. s dohodnutým nájomným 900,- eur mesačne a dohodnutým predkupným právom, nebolo pre žalobcu výhodné uzavrieť. Bolo totiž preukázané správami realitných kancelárií a svedkami - pracovníkmi týchto kancelárii (resp. tými, ktorí za tieto kancelárie konali), že predmetné nehnuteľnosti bolo možné prenajať za oveľa vyššiu cenu a to až 2.500,- eur mesačne. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že na valnom zhromaždení spoločnosti konateľmi predkupné právo tak, ako bolo zakotvené v nájomnej zmluve, schválené nebolo.

11. Námietku žalobcu, že realitné kancelárie neboli oslovené žalobcom, ale „akýmsi objednávateľom realitných služieb“, ktorým bola žalovaná, resp. jej dcéra T.. B., súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože v konaní bolo preukázané, že valné zhromaždenie konané dňa 21.9.2011 odsúhlasilo podmienky, za ktorých mala byť nehnuteľnosť daná do nájmu. V uznesení z tohto valného zhromaždenia je uvedené, že majú byť prenajaté do konca roku 2012 s termínom plnenia ihneď. Žalovaná si uvedené vysvetľovala tak, že nájom predmetných nehnuteľností má trvať do konca roka 2012 a nájomný vzťah by sa mal uzavrieť ihneď. Predaj týchto nehnuteľností schválený nebol. Podľa tohto ponímania žalovanej nájomná zmluva zo dňa 20.4.2012 bola uzavretá v rozpore s uznesením valného zhromaždenia, keď v nej bolo dohodnuté aj predkupné právo v prospech nájomcu za konkrétnu cenu. Súd prvej inštancie dôvodil, že zo svedeckej výpovede M. Y. bolo preukázané, že podpísať nájomnú zmluvu chcel len za podmienky, že nehnuteľnosti bude môcť v budúcnosti kúpiť. Žalovaná tieto skutočnosti považovala za také, ktoré boli v rozpore s prijatým uznesením a dohodnutú cenu v nájomnej zmluve za nízku. Z uvedených dôvodov nepristúpila k podpisu nájomnej zmluvy, naopak, sama po valnom zhromaždení vyvíjala aktivity na získanie nájomcu a to od 21.9.2011 až do roku 2012. Uvedená skutočnosť bola v konaní preukázaná listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami, ktoré potvrdili, že pri vykonávaní obhliadky predmetných nehnuteľností druhý konateľ spoločnosti M. O. nesúhlasil s týmito úkonmi a prípadných záujemcov vyzýval, aby opustili areál žalobcu.

12. Súd teda dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu, že žalovaná odmietla ako konateľka podpísať reálne preukázanú nájomnú zmluvu, keď vedela o čase a dátume, kedy má dôjsť k jej podpisu, pričom aj konateľ nájomcu M. Y. s ňou o týchto podmienkach a obsahu zmluvy rokoval, čím žalobcovi spôsobila škodu, v konaní preukázané nebolo.

13. V tejto súvislosti zdôraznil, že aj keď je pravdivé tvrdenie žalobcu, že z neexistujúcich právnych vzťahov pre akékoľvek právne subjekty nevznikli žiadne práva alebo povinnosti (čím myslí tvrdenia žalovanej o potencionálnych nájomcoch, získavaných prostredníctvom realitných kancelárií a následných možných zmluvách) táto sama skutočnosť, že žalovaná ako druhá konateľka sama nezabezpečila prenájom nehnuteľností, nemôže byť dávaná za vinu žalovanej, keď z výpovedi svedkov (zástupcov realitných kancelárií a dcéry žalovanej T.. B.) vyplynulo, že s týmito záujemcami druhý konateľ a spoločník konať nechcel.

14. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná uprednostnila osobné záujmy, resp. záujmy rodiny pred záujmami spoločnosti v konaní preukázané nebolo. Ak by totiž aj došlo k uzavretiu zmluvy, kde ako prenajímateľka by bola dcéra žalovanej, pokiaľ by v nej boli uvedené rovnaké podmienky (nie horšie pre žalobcu) ako boli uvádzané v predmetnej nájomnej zmluve, nedošlo by k naplneniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu zo strany žalovanej.

15. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu má v konaní úspešná žalovaná.

16. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v a . Dôvodí, že súd prvej inštancie skutkovo a právne hodnotil stav, ktorý mal vyjsť v konaní najavo a z ktorého vychádzal pri rozhodnutí vo veci samej, avšak pri hodnotení nepostupoval v súlade s , keď síce hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, ale nie v ich vzájomnej súvislosti a nevyhodnotil všetky dôkazy predložené žalobcom. Poukázal aj na nelogickosť záveru súdu prvej inštancie ak mal v konaní za to, že konanie žalovanej nespĺňa predpoklady zodpovednosti za škodu a v zapätí konštatoval, že v konaní bola preukázaná liberalizácia žalovanej. Tieto závery sú podľa odvolateľa v rozpore s výpoveďou svedka M. Y., ktorý okrem iného uviedol, že pri rokovaní o podmienkach nájomnej zmluvy v sídle spoločnosti bola prítomná aj žalovaná. Uvedená skutočnosť sa mala udiať dva týždne pred termínom podpisu nájomnej zmluvy pripravenej právnikom.

17. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zmene správania žalovanej došlo po stretnutí sa s členmi rodiny, čím došlo nielen k porušeniu uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu, ale tiež . Žalovaná na pojednávaní dňa 28.4.2015 jasne prehlásila, že dôvodom nepodpísania nájomnej zmluvy bola skutočnosť, že uprednostnila záujmy rodiny pred záujmami spoločnosti. Uvedené vyplýva podľa odvolateľa aj zo zápisnice zo dňa 25.1.2013 pred vyšetrovateľom policajného zboru.

18. V ďalšom odvolateľ tvrdí, že predkupné právo bolo odsúhlasené oboma zmluvnými stranami už pred plánovaným podpisom nájomnej zmluvy, jednalo sa o predkupné právo dohodnuté na dobu určitú, ktoré nemalo vecno-právnu povahu, nakoľko nebolo zapísané v katastri nehnuteľností a k predaju k nehnuteľnosti by bol potrebný následný a ďalší súhlas valného zhromaždenia. Preto argumentácia žalovanej, ktorú si osvojil súd, že malo dôjsť k predaju prenajatej haly, nemôže obstáť pri preukázaní jej liberalizácie zo zodpovednosti za škodu.

19. Za nesprávne považuje odvolateľ aj skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že celková doba nájmu bola ohraničená do 31.12.2012. Uvedené tvrdenie bolo prvýkrát prezentované právnym zástupcom žalovanej v záverečnej reči dňa 3.5.2018.

20. Za nesprávny odvolateľ považuje aj dôvod liberalizácie žalovanej spod zodpovednosti za škodu, ktorý videl súd v jej a v dcériných aktivitách vo vzťahu k dvom realitným kanceláriám i k údajnému p. G., o ktorom v konaní nebola preukázaná žiadna „stopa“. Ako totiž vyplýva z výpovede svedkyne M.. P. (realitná maklérka) jej klientom bola žalovaná N.. V., pričom so žalobcom ako vlastníkom nehnuteľností nejednali a nemali uzatvorenú žiadnu písomnú alebo ústnu dohodu. Obdobne sa vyjadril aj svedok B.. M., s tým rozdielom, že jeho kontaktnou osobou bola T.. B.. Súd teda prijal obranu žalovanej s jasným zistením, že vo veci dojednávania realitných služieb spoločnosť žalobcu nebola vôbec kontaktovaná, pričom jej sídlo bolo vzdialené od haly približne 20 metrov. V tejto súvislosti odvolateľ dôvodí, že je vylúčené, aby ktokoľvek z uvádzaných subjektov, t.j. žalovaná, jej dcéra, alebo obaja realitní makléri mohli konať v dobrej viere, že konali v prospech spoločnosti žalobcu, ak z verejných registrov, t.j. z katastra nehnuteľností bolo a je zreteľné, kto vlastí halu s pozemkom a z obchodného registra bolo a je zreteľné kto koná za spoločnosť vlastniacu nehnuteľnosti.

21. V ďalšom odvolateľ namieta tvrdenie súdu o konaní žalovanej s odbornou starostlivosťou alebo v dobrej viere, ktoré nemôže obstáť ani z jeho rozhodovacej činnosti, pretože na súde je vedených viacero súdnych sporov medzi totožnými účastníkmi alebo medzi totožným žalobcom a zaťmi žalovanej, v ktorých je namietané, že konateľ M.. O. nemôže konať v zmysle zápisu v obchodnom registri sám, ale že musia za spoločnosť konať obaja súčasne, teda M.. O. Q. N.. V..

22. Ak teda súd akceptoval obranu žalovanej tak, že buď ona sama alebo jej dcéra mali dojednávať nájomné vzťahy s tretími osobami prostredníctvom realitných maklérov, potom žalobca konštatuje nelegitímnosť podobnej úvahy súdu, ktorá nemôže mať oporu v pozitívnom práve.

23. Na záver odvolateľ zdôraznil, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom nájomného vzťahu, sú doposiaľ nevyužívané a teda stratou nájomcu spoločnosť žalobcu utrpela škodu. Ak boli žalovanou prezentované vyššie sumy nájomného alebo totožný záujem rodiny žalovanej, zdôraznil, že:

- žalobca nikdy neobdržal inú ponuku k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, než ponuku od spoločnosti ROOFS FZ, s.r.o.,

- nikdy neobdržal ponuku ani od T.. B. alebo iných členov rodiny žalovanej,

- reálna výška nájomného je iba tá, ktorá bola, je alebo bude skutočne dohodnutá v nájomnej zmluve,

- hala, ktorá mala byť predmetom nájomného vzťahu, si vyžadovala investíciu do nej z dôvodu, že sa jednalo o starší objekt. Túto investíciu mal realizovať nájomca, čo vyžadovalo zohľadniť aj pri dohodnutej výšky nájomného.

24. V ďalšom odvolateľ uvádza, že súd rozhodoval na základe tvrdení žalovanej, ktorá prezentovala neobhájiteľné dôkazy a fiktívnu právnu argumentáciu. Keďže súd vec predbežne právne nehodnotil a rovnako nehodnotil ani dôkazy, na ktoré prihliadať bude a na ktoré nebude, rozsudok bol pre žalobcu rozsudkom prekvapivým.

25. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

26. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

27. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že je dôvodné.

28. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľkou sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľka ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

30. Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

31. K procesnému postupu súdu prvej inštancie odvolací súd udáva:

32. Podľa , na dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

33. spôsob vykonania dôkazu listinou upravuje tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Tento spôsob vykonania dôkazu nie je nutný v prípade, ak ide o listinu, ktorej odpis bol druhej strane v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah nebol stranami spochybnený (tieto podmienky musia byť splnené súčasne).

34. Ak zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že označené listiny, ktoré mali byť sudcom prečítané alebo mal byť oboznámený ich obsah, boli predmetom dokazovania, potom je potrebné konštatovať, že takéto dokazovanie nebolo vykonané v súlade s () a že zistenia, ktoré súd ako zásadne významné pre právne posúdenie veci urobil z takto vadne vykonaných dôkazov nie je možné v konaní použiť. Aj v prípade, ak súd nemusí vykonávať dokazovanie listinou vyššie uvedeným spôsobom (t.j. keď bola doručená protistrane a jej obsah nebol spochybnený) musí súd na túto listinu odkázať. Aj v prvom aj v druhom prípade musí byť vykonanie dôkazu listinou zaznamenané, musí byť zrejmé, aké informácie súd z listiny čerpal.

35. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz listinami (z ktorých pri rozhodovaní vychádzal), predpísaným spôsobom (uvedené zo zápisníc nevyplýva), čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v , na ktorý je odvolací súd povinný prihliadať ex offo, t.j. aj v prípade, ak odvolateľom v odvolaní uvedený nebol.

36. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie (jeho skutkové zistenia) nevyplývajú z vykonaného dokazovania, bol jeho rozsudok zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie.

37. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci ustáliť skutkový stav veci dokazovaním zákonným spôsobom a opätovne posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku podľa a nasl. .

38. Len pre úplnosť odvolací súd udáva (keďže časť konania pred súdom prvej inštancie prebiehala za účinnosti - ), že ani dôkazy listinami v tomto časovom období neboli vykonané v súlade s .

39. K samotnému rozhodnutiu odvolací súd udáva:

40. Vzhľadom k skutočnosti, že v konaní neboli vykonané dôkazy listinami (z ktorých pri zistení skutkového stavu súd prvej inštancie prevažne vychádzal, čo v konečnom dôsledku znamená, že ani odvolací súd nemôže zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vychádzať) odvolací súd sa môže vyjadriť len v medziach tohto obmedzenia.

41. V konaní bolo teda potrebné ustáliť (dôkazné bremeno na strane žalobcu) či boli splnené zákonné podmienky ustanovené v umožňujúce prijať záver, že žalovaná porušila svoje povinnosti konateľky vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a porušením tejto povinnosti vznikla žalobcovi škoda. Žalobca tvrdí, že žalovaná nerešpektovala uznesenie prijaté na valnom zhromaždení spoločnosti, ktorým bol udelený súhlas na prenájom v ňom špecifikovaných nehnuteľností tým, že nepodpísala nájomnú zmluvu s vopred dohodnutými podmienkami, teda nekonala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

42. Konať s odbornou starostlivosťou znamená konať na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladateľných eventualít postupu a jeho následkov a v súlade s vlastnými znalosťami a skúsenosťami, s prihliadnutím na záujmy spoločnosti a spoločníkov a nepresadzovanie vlastných záujmov na úkor záujmov spoločnosti.

43. Zodpovednosť konateľa je objektívna, to znamená, že za škodu zodpovedá bez ohľadu na svoje zavinenie. Na vznik zodpovednosti sa v zmysle a nasl. vyžaduje splnenie troch predpokladov a to, vznik škody, porušenie povinnosti (viď vyššie) a existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

44. Za škodu nebude zodpovedať iba v prípade ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, t.j. ak preukáže, že na základe náležitých informácií mohol mať rozhodne za to, že koná v prospech spoločnosti ( ).

45. Žalovaná tvrdila, že nájomná zmluva bola uzavretá v rozpore s uznesením prijatým na valnom zhromaždení, pretože v nej bolo dohodnuté aj predkupné právo pre nájomcu za kúpnu cenu v nájomnej zmluve uvedenú. Ak teda nájomnú zmluvu nepodpísala, konala s odbornou starostlivosťou (vzhľadom na dohodnuté predkupné právo) a vzhľadom na skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť bolo možné prenajať aj za podstatne vyššiu cenu (2.500,- eur).

46. V konaní je potrebné ustáliť, čo presne bolo obsahom prijatého uznesenia vrátane v ňom uvedených termínov. Súd prvej inštancie bude pri tom vychádzať zo zásad uvedených v , ktorý vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov a to, že význam vôle má prednosť pred jazykovým prejavom. Uvedené, ale platí len v prípade ak je text (slovné vyjadrenie) neurčité alebo nepresné. Týmito výkladovými pravidlami teda súd prvej inštancie ustáli, dokedy mala byť nehnuteľnosť daná do nájmu (t.j. dokedy mala nájomná zmluva trvať) a dokedy malo prísť k jej uzavretiu. Uvedené je potrebné (keďže ide o sporné tvrdenia) vzhľadom na posúdenie konania žalovanej ako konania s odbornou starostlivosťou.

47. Následne posúdi konanie žalovanej smerujúce k prenájmu predmetných nehnuteľností (pričom je potrebné prihliadať aj na vzťahy medzi spoločníkmi) a vyhodnotí, či toto konanie je konaním s odbornou starostlivosťou (viď. odsek 42). V závislosti od týchto zistení (ak dôjde k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky uvedené v ) žalobu zamietne. Ak z vykonaného dokazovania vyplynie, že povinnosti konateľky s odbornou starostlivosťou nevykonávala, zameria sa na zistenie ďalších predpokladov pre priznanie nároku uplatneného žalobou ( ).

48. O náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).